HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a čo ak?

4. kapitola

OK, tak tu je tá sľubovaná kapča. Zase som ju nestihla dopísať, je to len polka, no zajtra skoro vstávam... Tak aspoň toto.

Kedy bude pokračovanie neviem ani ja.

Nabudúce pridám k Whelp, no skôr ako v sobotu či nedeľu to nebude. Prístup k netu budem mať už len zajtra, potom v útorok ráno odchádzam na brigádu, z ktorej sa vrátim až v sobotu, tak sa neľakajte, keď nebudem odpovedať na odkazy....

Kapča nie je opravená, tak sa osparvedlňujem za chyby...krásne čítanie

ailam

                                                                          Návšteva?

Harry sa zobudil v cudzej posteli v cudzom dome. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal, kde je. Keď si to nakoniec uvedomil, s tichým stonom sa zrútil späť na vankúš a dúfal, že keď nabudúce otvorí oči, bude niekde inde.

 

Smola.

 

Bol stále tam.

 

Č komu urobil, že to musel znášať? Nechcel tu byť, no večer nemal síl hádať sa so Snapeom. A tak tu poslušne ostal.

 

No nie natrvalo. Maximálne tri dni a pôjde na ústredie.

 

Bolo to strašne dávno, čo videl svojich priateľov a Remusa. Tešil sa na nich. Veľmi, no zároveň sa toho stretnutia obával.

 

Vedel si predstaviť, ako bude prebiehať.

 

Keď sa s nimi lúčil na začiatku leta, obaja vedeli, že sa ešte stále dobre nespamätal z Dumbledorovej smrti. A z toho, kto ju spôsobil....

 

Teraz, po tom, čo si prečítal list od Dumbledora, to bolo o niečo lepšie. Teraz už vedel, že človek, ktorého obdivoval nezomrel s tým, vedomím, že ho niekto, komu veril, zradil. A to bolo dobre.

 

Ešte stále sa z toho síce nespamätal, no to, že dokázal stráviť celú noc pod jednou strechou so Snapeom bez toho, že by sa ho pokúsil prekliať, ho upokojoval. Nie veľmi, no bolo mu rozhodne lepšie, ako tesne pred tým, čo dostal ten prekliaty list.

 

No možno bol len na nejaký fyzický útok príliš unavený.

 

Teraz sa mu nechcelo rozmýšľať nad tým, či urobil dobre, alebo zle, keď tu zostal. Nepotreboval, aby ho znova chytali výčitky svedomia, že zrádza všetkých, čo mal rád. Áno, lebo to, že sa ani nepokúsil pomstiť Dumbledorovu smrť, je zrada. Je síce pravda, že o to Snapea požiadal priamo riaditeľ, no aj tak to tak Harry pociťoval. Nemohol si pomôcť....

 

Ani nejako nesledoval, ktorým smerom mu prúdia myšlienky, keď sa z ničoho nič spamätal na kruté upozornenie od svojho prázdneho žalúdka, že už niekoľko dní (skôr týždňov) nič poriadne nejedol. S domnienkou, že ak ho Snape nájde sliediť po dome ho v návale zlosti vyhodí, sa strnulo posadil a začal na seba navliekať kúsky oblečenia.

 

Keď bol už kompletne oblečený, zamieril k východu z izby. Otvoril dvere a započúval sa.

 

Nič.

 

V dome bolo ticho ako v kostole. Pomyslel si, že Snape asi ešte spí a tak s úľavou zamieril hľadať kuchyňu.

 

Potichu, ako len vedel, sa vydal chodbou ku schodisku. Celá budova bola v hroznom stave a tak sa Harry aj troška začudoval, ako je možné, že sa schody pod ním nerozpadli. Potom, akoby si spomenul, kde vôbec žije, sa sám sebe vysmial za naivitu. Veď sú to určite čary...

 

Snape by istotne nežil v muklovských podmienkach. Ak bol dom chránený kúzlami, určite nebolo možné, aby bola vystopovaná, či už jeho alebo Snapeova mágia. Mohol si tu pokojne čarovať a Ministerstvo kúzliť by sa to nikdy nedozvedelo. Nevedel prečo, no tento fakt ho upokojil.

 

Schody pod jeho váhou troška vŕzgali, no na tie zvuky, za ktoré by bol u Dursleyovcov istotne potrestaný, sa nikto neobjavil.

 

Žiaden domáci škriatok?

 

Toto Harryho už fakt vykoľajilo. To tu bol so Snapeom úplne sám.

 

Nie, že by ho Snapeov osobný domáci škriatok bol ochotný chrániť, no ak by bol v dome okrem nich dvoch ešte niekto tretí, bol by rozhodne kľudnejší.

 

Brr, tri dni len so Snapeom, to by ho mohlo poznačiť. Ak nie zabiť!

 

Keď sa Harry dostal na prízemie, rozhliadol sa. Odhadoval, ktorým smerom sa má vydať hľadať kuchyňu. Salón, lepšie povedané, knižnica, kde sedeli včera, bol od schodiska napravo a tak odhadoval, že kuchyňa bude opačným smerom. Pobral sa teda doľava.

 

Na koni chodby objavil mohutné čierne dvere, ktoré vyzerali, že ak sa ich čo i len jedným prstom dotkne, rozsypú sa. Riskol to a za nimi naozaj objavil hľadanú miestnosť.

 

Kuchyňa bola celkom rozľahlá. Kuchynská linka, samozrejme čierne, sa rozprestierala po celej stene naľavo od dverí. Oproti nej Harry videl dlhý stôl, za ktorým by sa najedlo aj dvadsať ľudí. Okrem toho boli oproti vstupným dverám ešte jedny dvere, menšie, z čoho Harry usudzoval, že viedli do čarodejníckej napodobeniny špajze. Mohol len hádať, koľko vecí môže nájsť za tými dverami. Veď to o chvíľu zistí.....

 

Prešiel k linke a začal otvárať všetky skrinky, čo videl. Podľa toho, v akom boli stave by sa vsadil, že ich Snape veľmi nepoužíval. Hej, boli v nich potraviny, no obsypané mohutnou vrstvou prachu.... Tu sa asi nevarilo, pomyslel si.

 

Povyberal z nich všetko, čo sa dalo použiť a poukladal to na linku.

 

V poslednej skrinke, ktorá bola až úplne pri okne objavil aj nejaké mäso, syry, či mlieko. Čarodejnícka chladnička, usmial sa. Čuchol si k mäsu aj k mlieku a keď usúdil, že sú čerstvé, asi tá skrinka bola začarovaná tak, aby v nej potraviny vydržali čerstvé aj po dlhej dobe, ich položil k ostatným.

 

S tým by sa dalo čosi urobiť.

 

Zo spodných poličiek si teda povyberal aj riady. Zohol sa, vybral panvicu a položil ju na ohnisko, ktorom si už stačil založiť oheň.

 

Nebolo to preňho neznáme. Každé leto, čo trávil u Wesleyovcov pomáhal Ronovej mame aj spolu s ostatnými deťmi s varením. Varenie ho vždy bavilo, tak to bral viac ako zábavu, než povinnosť. Naučil sa, ako sa má správne zaobchádzať s čarodejníckym šporákom, čo v skutočnosti bolo takmer otvorené ohnisko s akýmsi  ražňom. Mal veľa spôsobov využitia. Ak chcel niečo variť, postavil to priamo na ražeň a ak chcel piecť, mohol plechy vložiť aj trocha hlbšie do ohniska.

 

Nebolo to vôbec ťažké.

 

Dokonca sa popri tom naučil aj veľa špeciálnych kúziel, ktoré celkovú prípravu jedál urýchlili. Nie, že by ich niekedy používa, veď do tohto leta mal prísne zakázané čarovať mimo školu, no teraz už bol plnoletý a tak si ich mohol skúšať o sto šesť.

 

Do pripravenej panvice si rozbil vajcia a nakrájanú slaninu na pásiky a dal si to všetko opiecť. V jednej zo skriniek našiel peceň chleba, ktorý vyzeral celkom čerstvo, no Harry nehcel ani len pomyslieť, odkedy tam leží. Nepohrdol ním, dal ho na drevenú tácňu, zakúzlil naň jednoduché kúzlo, ktoré pani Wesleyová používala v Brlohu deň čo deň a chlieb sa poslušne nakrájal na rovnomerne hrubé krajce.

 

Harry sa usmial popod fúzy.

 

Zakúzlil znova a z tmavého chleba sa stali v okamžiku zlatisté hrianky.  Šikovné kúzlo.

 

Uložil ich doprostred stola, pridal k nim už hotové vajíčka a opraženú slaninu a čajník s čajom, ktorý stihol niekedy medzi tým pripraviť. Celá príprava raňajok mu netrvala viac ako päť minút.

 

Keď sa teraz zahľadel na stôl, zbadal, že pripravil omnoho viac jedla, ako bol schopný zjesť. Celkom zabudol, že raňajky nepripravuje pre celú rodinu Durslyovcov (seba k nim nerátal, lebo sa stalo len málokedy- skorej vôbec- že by mal dovolený zasadnúť s nimi k jednému stolu, namiesto toho za odmenu, že pripravil raňajky, dostal obhorenú hranku a to mu muselo stačiť.) a namiesto jedla len pre seba, ho pripravil ako pre armádu. No čo už? Strýko Vernon a Dudley toho vždy zjedli veľa.

 

Už sa chystal, že si sadne k stolu a pokojne si dopraje kľudné raňajky, keď sa do kuchyne vrútil zamračený Snape. Harryho celkom vydesil, no nie pre jeho zamračený výraz. Skôr by bol prekvapený, keby sa hneď po ráne naňho usmieval, ale preto, že ho nečakal.

 

„Potter! Môžete mi vysvetliť, čo tu hneď z rána takto vystrájate?“ zavrčal a jedla pripraveného na stole si zjavne nevšimol.

 

Harry, troška šokovaný, sa pokúšal upokojiť a keď sa mu to úplne podarilo, s kľudom odpovedal.

 

„Bol som hladný, tak som išiel hľadať niečo  na jedenie.“

 

Vyzeralo to, že Snapea prekvapil, no ten výraz, ktorý o tom svedčil si na tvári ponechal len na stotinku sekundy, tak si Harry pomyslel, že sa mu to hádam len zazdalo.

 

„Tu nič nenájdete, Potter,“ s posmešným výrazom mu oznámil Snape.

 

Harry mu ten výraz vrátil, čím sa mu akoby objavila pevná pôda pod nohami. „Nemajte obavy, pane, niečo som si tu ž našiel,“ povedal a ukázal na stôl, ktorý bol z polovice preplnený dobrotami.

 

Snapeovi to vyrazilo dych. Ako je to možné? Nie, že by tu on niečo hľadal. Vedel, že ak tu aj niečo bude, bude si to vyžadovať istú zručnosť a on, aj keď bol vynikajúcim Majstrom elixírov a uvaril aj ten najzložitejší zo zložitých elixírov, varenie jednoducho nebola jeho parketa. Nikdy nebol odkázaný na to, aby si musel variť. Keď žil u seba na sídle, mal domáceho škriatka, ktorý sa o všetko postaral a na Rokforte boli týchto škriatkov stovky. Nikdy nemal núdzu o to, kto mu pripraví niečo pod zub. Len teraz sa to stalo po prvýkrát. Z obavy lojálnosti týchto tvorov sa spolu s Dumbledorom zhodli, že prítomnosť škriatka v dome by mohla byť nebezpečná.

 

A tak si počas tých týždňov, čo tu odteraz strávil, varil sám. Nebolo to nič moc, na čo ho stihol upozorniť aj Draco. Aj on sám to vedel, no čo mal iné robiť. Predpripravené pokrmy neboli chuťovo veľmi vyhovujúce, no ich príprava nevyžadovala viac, ako jedno mávnutie prútika.

 

„Kde ste k tomu prišli, pán Potter?“ opýtal sa ho zvedavo.

 

Harry sa na jeho prekvapený pohľad usmial. „Bolo to v skrinkách, pane.“

 

„To mi chcete povedať, ž ste to v takomto stave našli pripravené v skrinkách, Potter?“ zavrčal neveriacky.

 

Harry sa naňho pozrel akoby padol z jahody a pokrútil hlavou. „Samozrejme, že nie. Boli tam len suroviny,“ vysvetľoval.

 

„Kto to potom pripravil?“

 

„No ja..“

 

„TY?!“ vykríkol Snape.

 

„Áno, ja? Alebo ste si mysleli, že sa okolo potĺka domáci škriatok, ktorý mi z ničoho nič poskytol svoje služby?“ povedal mu ironicky Harry.

 

Snape najskôr ostal zarazene stáť, potom sa spamätal a vyštekol. „Nebuďte drzý, Potter!“

 

„Prepáčte pane,“ ospravedlňoval sa Harry, no jeho hlas nebol vôbec ľútostivý.

 

„Takže toto si pripravil ty?“ opýtal sa ešte raz Snape.

 

Harry súhlasne kývol hlavou. „Ste hladný? Dáte si so mnou?“ ponúkol ho z náhleho popudu, za čo by sa v tej istej chvíli najradšej nakopol do zadku. Prečo sa to pýtal?

 

Snape sa na jeho návrh troška zarazil, no po chvíli úporného premýšľania kývol hlavou. Veď prečo nie?

 

Harry čakal, že si pôjde sadnúť k stolu, no Snape namiesto toho vyčaroval veľký podnos a položil ho na stôl. Zobral si tanier a poukladal naň zo všetkého, čo na stole našiel, nalial šálku čaju a všetko to poukladal naň. Potom len s tichým „Hneď som späť!“ opustil kuchyňu.

 

Harry mohol len hádať, kam s tým ide, alebo komu to nesie.

 

Nebolo to preňho, veď prečo by mu inak oznamoval, že sa hneď vráti. Niekto ďalší bol v tomto dome.

 

Ale kto?

 

.............................................

 

Hneď ako sa Snape zobudil, zašiel do vedľajšej izby skontrolovať Draca. Jeho rany sa pekne hojili a vyzeralo to, že mu po nich s trochou šťastia nezostanú žiadne pamiatky. Hneď ako vstúpil do jeho izby zaznamenal, že jeho malý pacient už nespí. Ležal ticho a sledoval strop nad hlavou.

 

Snape si povzdychol.

 

Bolo až zarážajúce, ako sa mladý Malfoy za tých pár týždňov zmenil. Jeho arogantnosť a povýšenosť bola preč. Jeho pohľad, ktorý zvyčajne hovoril o tom, že nie je vôbec bezpečné sa s ním zahrávať vystriedal výzor štvaného zvieraťa. Pohľad plný strachu a bolesti.

 

Áno, Draco sa veľmi zmenil.

 

Sem tam mu z úst ešte stále vyletela nejaká posmešná poznámka, ako to bolo aj s tým jedlom, no väčšinu času bol mĺkvy a nekomunikoval.

 

Ani so Severusom.

 

Keď od neho Snape odchádzal, započul, ako zdola prichádza nezvyklý zvuk.

 

Najskôr si ani nespomenul, že okrem jeho a Draca sa v dome ešte niekto nachádza. Teraz si však spomenul.

 

Harry Potter!

 

Tak rýchlo, ako vedel, sa premiestnil na prízemie a ako boh pomsty vletel dnu.

 

Keď ho tam tak videl mal v pláne vynadať mu do bezohľadných hlupákov, ktorí rušia pokojné ráno nezmyselným búchaním po celom dome. No po jeho slovách ostal ako obarený. Vôbec sa nezmohol na nejakú zmysluplnú reakciu, ktorá by bola preňho typická. Len tam tak stál a takmer s otvorenými ústami naňho civel. Keď sa ako tak spamätal z prvotného šoku jeho slov, dostavil sa šok číslo dva, keď mu navrhol, aby sa s ním naraňajkoval.....

 

Snape bol v pokušení odmietnuť. Nechcel byť tomu faganovi nič dlžný, no vidina poriadneho jedla po viac ako štyroch týždňoch ho prinútila svoj názor poriadne vyhodnotiť, kým urobí takú hlúposť, že odmietne.

 

A okrem toho, musel myslieť na Draca. Aj on potreboval poriadne jedlo. Nestačilo mu, že mu dáva pravidelne vyživovacie elixíry. Potreboval sa poriadne najesť.

 

Nezostávalo mu nič iné, len prijať.

 

Rýchlo teda pozbieral zo všetkého niečo a pobral sa to odniesť do Dracovej izby.

 

Potichu, aby ho nezobudil, ak by ešte zaspal, otvoril dvere a skontroloval posteľ.

 

Draco, ako to bolo uňho zvykom- aspoň za tie posledné týždne- ležal na posteli na chrbte a tupo  pozeral na strop.

 

„Draco?“ opatrne ho upozornil na svoju prítomnosť Severus.

 

Menovaný k nemu natočil hlavu a keď zacítil, že sa na podnose nachádza niečo iné, ako tie patoky, čo bol nútený dokola jesť, usmial sa. „Kúpil si si kuchárku, Severus?“ opýtal sa potichu. Slová, ktoré by pred mesiacmi boli myslené ako urážka, boli vyslovené s takým pokojom a jemnosťou, že sa aj samotný Majster elixírov striasol.

 

Na otázku mu neodpovedal. Zatiaľ.

 

Doteraz mu nepovedal, že sa v dome nachádza Potter. Pravdu povediac, radšej by ho tam nevidel, no Dumbledor, ako to mal vo zvyku, zase zamiešal kartami tak, že mu zmaril všetky plány. Aspoň teda jeden. Držať sa od Pottera čo najďalej.

 

Namiesto toho ho má nasťahovaného v dome, kde sa ukrýva pred Temným Pánom a aby to nestačilo, aj pred celým čarodejníckym svetom. Došľaka! A aby tomu ešte nasadil korunku, tak mu ten nemožný, arogantný fagan ešte vyvára. Aspoň teda dnes.

 

Nie, musí tomu urobiť koniec. Dnes tu ešte zostane, no zajtra pôjde kadeľahšie.

 

Neblázni, Severus, hovorilo mu druhé JA. Nemôžeš ho len tak poslať prečo, pomysli na ten list.

 

A to bolo to najhoršie. Nemohol ho len tak nechať ísť. Jeho druhé JA malo pravdu. Musel myslieť na to, čo mu Dumbledor napísal do listu a čo mu včera prezradil Potter.

 

Musel mu pomôcť nájsť horcruxy.

 

Snape obrátil svoju pozornosť na chlapca. Nechcel ho zbytočne trápiť, no klamať mu nemienil. Musel mu povedať že už tu nie sú sami.

 

Posadil sa na okraj jeho postele a podnos s jedlom mu položil na kolená. Draco sa k nemu sklonil a pomaly vdychoval tú omamnú vôňu opečenej slaniny s vajíčkami. Nadšene chytil do ruky vidličku a pustil sa do jedla.

 

„Ďakujem, Severus,“ povedal po prvom súste. „Je to omnoho lepšie, ako to, čo sme mali doteraz.“

 

Snape sa zamračil. To predtým varil on a toto ten fagan.

 

Nechcel to povedať, no musel.

 

„Obávam sa Draco, že toto jedlo nie je výsledkom môjho snaženia. Aj keď som sa po každý krát pokúšal pripraviť niečo konzumovateľné,“ ubezpečoval ho.

 

„Tak čo potom? Zaobstaral si si škriatka?“ potešil sa Draco.

 

„Nie, Draco,“ vyvrátil to Severus. „Máme návštevu,“ oznámil mu.

 

„Koho?“ vystrašil sa. Nechápal síce, ako to, že majú návštevu súvisí s raňajkami, no už len ten samotný fakt mu vyvolával triašku.

 

Severus mu hovoril, že o tomto dome nikto nevedel. Nikto? Tak ako sa k nim mohol niekto dostať?

 

Snape sa zhlboka nadýchol a prehovoril pokojným hlasom. „Je tu Potter. To pripravoval on.“

 

 

Poslední komentáře
28.05.2008 18:14:40: Hmmm, těší mne, nový fanoušek. Mně se hrozně líbí, jak jsi z každého: Severuse, Draca, Harryho – ud...
23.05.2008 16:41:25: Fantastické! Tento koment patrí ku všetkým kapitolám. Toto je poviedka podľa môjho gusta. Nemám dosť...
22.04.2008 18:51:56: Tak teraz musí Draco asi dost zírat, ani bych se mu nedivila. Pustit si Pottera do domu, to chce dos...
21.04.2008 16:41:53: Už se nemůžem dočkat, jak bude Draco reagovat. a co potom na něj poví Harry. To bude teprve něco =) ...