HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a čo ak?

6.kapitola

Ahojte, po dlhej (až príliš dlhej) dobe vám zasielam kapitolku k Čo ak? Dúfam, že som aspoň niekoho týmto potešila. Keď sa pýtate, kedy bude niečo k Zmenám, tak dúfam, že v priebehu víkendu (najneskôr v pondelok). Takže, užite si čítanie, neviem, kedy bude niečo ďalšie, no pokúsim sa polepšiť ;)

Ailam

Zvyšok raňajok prebehol v pokoji. Ani Harry a ani Severus si nechceli kaziť chuť k jedlu zbytočnými hádkami, tá predtým im bohato stačila.

 

Aj keď Harry strávil posledné týždne viac-menej bez jedla, ani teraz toho veľa nezjedol. Jedlo, ktoré bolo už predtým rozvŕtané po jeho prvom zásahu, skončilo takmer všetko na tanieri.

 

Naopak Severus po prvotnom zaváhaní, či sa má s Harrym naraňajkovať, si jedlo náležite vychutnal. Napriek jeho prvotnému nadšeniu, že bude mať v ústach po dlhej dobe niečo, čo sa bez nejakého zaváhania dalo nazvať normálnym jedlom, nezabúdal na svoje spôsoby.

 

Asi po pol hodine tichého prežúvania Severus položil vidličku vedľa takmer vylízaného taniera a potichu si povzdychol. Keď už nič iné, aspoň pre túto pol hodinu sa oplatilo, že Pottera pustil do domu. Variť teda vedel.

 

„Prekvapuje ma, že niekto, kto vie pripraviť takéto raňajky, dokáže v priebehu pár minút vyhodiť do vzduchu kotlík s elixírom, ktorý zvládne aj ten najposlednejší prvák z Bifľomoru,“ z ničoho nič prehovoril.

 

Harry sa troška mykol, zrejme zabudol, že sa okrem neho nachádza v miestnosti ešte niekto iný. Pomaly, ako keby sa chcel ubezpečiť, že mu nič nehrozí, zdvihol pohľad a s kľudným hlasom odpovedal. „Neviem, čo je na týchto raňajkách až také úžasné, samozrejme, keď to nebolo myslené, ako urážka. A k vašej otázke, keď dám do vajíčok troška viac soli alebo keď predtým pridám korenie, nezvykne mi panvica vybuchnúť do tváre. A to už vôbec nehovorím o tom, že sa mi za chrbtom nepohybuje niekto, kto len čaká na prvú chybu, aby ma mohol zosmiešniť pred celou triedou.“

 

Severus zostal zarazene pozerať, nech už myslel svoju otázku akokoľvek, rozhodne nečakal takú reakciu a práve od Pottera. Ak by ho nepoznal, povedal by, že sa počas tých pár mesiacov zdokonalil v oklumencii. No nehovoril náhodou, že niečo také s riaditeľom počas tých svojich úžasne tajných súkromných hodín nerobili? Nechápal potom, ako mohol zo seba dostať takúto odpoveď, s tým nič nehovoriacim výrazom.

 

„To moje pohybovanie sa vám za chrbtom, ako to nazývate, malo byť dôvodom, prečo by ste sa mali snažiť urobiť si svoju prácu čo najlepšie,“ informoval ho Severus, na čo si však mladý chrabromilčan len odfrkol.

 

„To čo malo znamenať, Potter?“ vybuchol Severus.

 

„Nič, pane,“ uškrnul sa Harry. „Len ak ste si mysleli, že to vaše večné pobehovanie niekoho zastraší a donúti tak k lepšej práci, tak ste sa asi zmýlili. Aspoň teda v mojom prípade. Aby ste ma zastrašili, museli by ste vo mne vzbudzovať väčšiu hrôzu,“ vysvetlil mu.

 

„Väčšiu hrôzu?“

 

„Áno, pochopte, ak sa mi nepodarilo pripraviť dobrý elixír, čo sa mohlo stať? Odobrali by ste mi body, dali školský trest alebo zlú známku. Nič také strašné.“

 

„Vašim spolužiakom to zrejme strašné prišlo, lebo sa snažili rozhodne viacej. Teda až na Longbottoma. To je beznádejný prípad. Prezraďte mi teda, Potter, čo také strašné by vás prinútilo venovať svoju pozornosť elixírom, ako týmto raňajkám?“ odfrkol si Snape.

 

Harry sa usmial, nehodlal mu hovoriť o trestoch, ktoré naňho pripravovali Dursleyovci, keď im pripravil zlé jedlo. Snape by určite obvinil, že si momentálna Rokfortská celebrita vymýšľa hlúposti, aby v ňom vzbudila ľútosť, no to on nepotreboval.

 

„Na tom už nezáleží, nie je tak, profesor? Je zrejmé, že mi dvaja sa už na Rokforte nestretneme, tak načo tu budeme polemizovať, čím by ste vo mne vzbudili hrôzu,“ ukončil ich predošlú debatu Harry. „Mali by sme sa v prvom rade dohodnúť, ako budeme ďalej postupovať s horcruxami, nech môžem odísť.“

 

„Myslím, že sme sa už pred pol hodinou zhodli na tom, že odtiaľto odídeš až vtedy, keď o tom rozhodnem ja,“ prerušil ho Severus.

 

„Neviem  o tom, že by sme sa na tom zhodli, len to, že ste to vy tvrdili, čo ma, bez urážky, momentálne veľmi nezaujíma. Odídem, keď to budem považovať ja za vhodné a nie, keď sa o tom rozhodnete vy,“ tentoraz mu skočil Harry do reči. „Okrem toho, musím ísť do Brlohu. Bill sa zhruba o týždeň žení a ja by som tam veľmi rád bol.“

 

„Čo sa týka svadby, pán Potter, využil by som služieb jednej zo sov a oznámil by som Wesleyovcom, že svadba by sa mala odložiť.“

 

Harry sa naňho zahľadel ako na zjavenie. „Neodložia kvôli mne svadbu. To si vyhoďte z hlavy.“

 

Severus sa zasmial. „Zase sa svet točí len okolo vás, však Potter?“ opýtal sa posmešne Snape. „Nemali by ju odložiť kvôli vám, ale kvôli všetkým. Za posledné dva týždne boli stretnutia smrťožrútov  častejšie ako je vo zvyku, čo môže znamenať len jedno, Chystajú útok. Nemám teraz takú dôveru, ako predtým, no čo tom som zachytil. S veľkou pravdepodobnosťou chcú zaútočiť na svadbe. Predpokladajú vašu prítomnosť. JA teraz nemám ako varovať Weasleyovcov, vy však môžete, no radím vám, aby ste ma ako zdroj neuvádzali,“ oznámil mu Snape.

 

Harrymu z tváre zmizla všetka farba. „Ste si tým úplne istý?“

 

Snape naňho zazrel tým svojím pohľadom, myslíš, že som idiot? , na čo Harry sklopil pohľad. „Máte nejaké pochybnosti, pán Potter?“

 

„Ja... tá svadba je pre Weasleyovcov veľmi dôležitá, hlavne potom, čo sa stalo...na konci minulého roka. Neviem, či ste to počuli, no Bill....“

 

„Ak myslíte to, čo z neho urobil Greyback, tak vás môžem uistiť, to bola dosť diskutovaná téma v istých kruhoch.“

 

„Dosť diskutovaná téma? Môj priateľ má zohyzdenú tvár vďaka tomu, že ste do hradu pustili to monštrum. A vy hovoríte, že sa o tom diskutuje?“ zlostil sa Harry.

 

„Pán Potter, ak si myslíte, že sa vám tu budem ospravedlňovať za to, čo som urobil alebo ešte len urobím, ste na omyle. Ešte nenastal deň, kedy sa ja budem spovedať nejakému rozmaznanému faganovi, ktorý mal celý život na ružiach ustlaté. Neviete, ako vyzeral môj život predtým, čo ste sa objavili, tak si vyprosujem, aby ste ma súdili. Neviete, čo som pre čarodejnícky svet musel urobiť a teraz ani nechcem myslieť, čo budem ešte len musieť urobiť, tak si odpustite váš tón!“ Vrčal Snape a s každým slovom sa čoraz viac približoval k vzďaľujúcemu sa Harrymu, ktorý akoby sa znova ocitol tvárou v tvár pred svojim strýkom. Nie práve jedna z najlepších spomienok.

 

„Ja.... ja som nechcel spochybňovať váš úsudok alebo to, čo ste pre mňa a iných urobili, no Bill je môj priateľ a.....“ no Snape ho prerušil.

 

„Áno, áno, je mi známe, že celý klan Wesleyovcov je vám veľmi blízky a práve preto by ste ich zrejme mali varovať, nie?“

 

„Ale čo im mám napísať? Nemôžem im povedať, že to mám od vás. Nikdy by mi to neuverili a ak aj áno, zatvorili by ma u Svätého Munga, že mi preskočilo a pravdu im povedať nemôžem,“ chcel vedieť, keď sa trocha upokojil.

 

Snape si povzdychol. „Použite tú vec, čo vám trčí na krku, pán Potter. Mám taký dojem, že ste boli s Temným Pánom v určitom spojení. Možno by ste to boli schopný aspoň raz využiť pre našu vec.“

 

„Máte na mysli moje vízie, pane?“

 

„Nie, mám namysli to, že si s ním každý týždeň zájdete na čaj! Samozrejme mám na mysli vaše vízie, Potter. Mám taký dojem, že odvtedy, čo som vás videl naposledy, sa obsah vašej mozgovej kôry rapídne zmenšil,“ posmieval sa Snape.

 

„Už nie ste môj profesor, tak si odpustite svoje narážky, pane. Nie som viac váš študent.“

 

Snape sa zachechtal. „Ešte uvidíme, pán Potter, to ešte len uvidíme.“

 

Harrymu sa jeho výraz vôbec nepáčil. „Tak teda, mal by som ísť napísať Wesleyovcom list.“

 

„Počkajte, pán Potter. Najskôr sa dohodneme o niečom dôležitejšom,“ zastavil ho od odchodu Snape.

 

„Neviem o čom by sme sa mali baviť, pane. Mám taký dojem, že sme si už všetko dôležité povedali,“ namietol Harry.

 

„Som iného názoru. Stojíme pred rozhodnutím, čo treba ďalej urobiť, aby sme našli ostatné horcruxy. Ak by to záležalo len na mne, bol by som radšej, aby ste sa do toho nemiešali, no keďže som s vami už mal tú česť, viem, že toto je niečo, čo si nebude chcieť nechať ujsť. A preto vás varujem, Potter. Zabudnite, že nejaké horcruxy existujú. Ja sa o tom postarám a vy sa pekne držte bokom,“ oznámil mu s hrozivým výrazom v tvári.

 

„Tak moment, bol som to ja, komu to dal Dumbledor za úlohu. Ak by mi v liste nenapísal, aby som vám o tom povedal, nikdy by som za vami nešiel a je mi úplne jedno, či bola jeho smrť naplánované alebo nie. Je to moja úloha, nie vaša. Ak je to teda všetko, nemám tu už teraz čo robiť,“ povedal a chystal sa k odchodu, no Snape bol inej mienky. Schmatol Harryho za rukáv v momente, keď vychádzal z miestnosti a prudko ním šklbol, aby ho obrátil tvárou k sebe.

 

„To, kedy odídete je na mne a nie na vás, myslím, že toto sme si už vyjasnili. A čo sa týka horcruxov, posledné slovo mám ja a nie vy. A ja hovorím, že sa budete venovať svojim školským povinnostiam a ja zneškodním posledné horcruxy.“

 

Harryho oči boli hrôzou rozšírené, no aj tak zo seba dokázal dostať:

 

„A ja hovorím, že to nie je vaša vec. Mne dal Dumbledor na starosť dokončiť túto úlohu., Prečo si myslíte, že vám o tom riaditeľ nepovedal? Ak sa Voldemort dozvie, že pátrate po jeho horcruxoch, Dumbledorova obeta bude zbytočná. Musíte si zachovať tvár verného smrťožrúta.“

 

„To, a všetko okolo tohto, nie je vaša starosť!“ povedal s dôrazom na každom slove. „A teraz urobíte to, čo vám hovorím.“

 

„Tak to teda nie. Keď som sem išiel, vedel som, že sa do toho budete miešať. Fajn. No aj vy si musíte uvedomiť, že aj ja k tomu mám čo to povedať. Buď teda budeme hľadať spolu, alebo dochádzam a budem po horcruxoch pátrať sám.“

 

„Ty jeden...“

 

„Čo?“

 

Snape sa zamyslel. Fajn. „Vidím, že ste ešte neznesiteľnejší, ako si pamätám.“ Snape sa nachvíľu odmlčal. Mračil sa a tým svojím snapeovským pohľadom sa zavŕtaval do Harryho. „Apropo, vidím, že nemám na výber, aj keď by som sa toho vášho arogantného výrazu najradšej zbavil. Dobre teda, môžete sa na mojom hľadaní zúčastniť, no varujem vás, budete robiť to, čo vám JA poviem. Nikdy nie inak. A aby som sa uistil, že tomu tak naozaj bude a vy niekde nezmiznete, zostanete tu až do konca prázdnin.“

 

Harry sa priam zdesil. Vidina prázdnin strávených so Snapeom sa mu nezdala ani trochu lákavá. Nechcel tu stráviť celý mesiac. Chcel sa vrátiť do Brlohu alebo na Grimmauldovo námestie. Chcel byť so svojimi priateľmi. Nie so Snapeom.

 

„To nemyslíte vážne? Celý mesiac? Tu? S vami?“

 

Snape sa zasmial. „Ale, ale. Čo sa stalo, pán Potter? Mám taký pocit, že sa ma bojíte.“

 

Harry sa v duchu triasol, no rozhodol sa pred Snapeom svoj strach skrývať a tváriť sa tak, ako sa pre svojho profesora šesť rokov javil. Ako arogantný, namyslený pubertiak.

 

„Nebojím sa vás, no taktiež tu nehodlám skákať, ako vy pískate. Ak sa rozhodnem, že tu nebudem, tak ma k tomu neprinútite!“ povedal vzdorovito.

 

Snape k nemu zase o kúsok pristúpil a planúcimi očami sa mu zadíval priamo do tých jeho. „Neskúšajte moju trpezlivosť, pán Potter. Nemáte ani poňatia čoho som schopný. To, že som bol celú dobu lojálny k Dumbledorovi ešte neznamená, že sa k vám budem správať ako k jeho Zlatému chlapcovi. A momentálne teraz ma presviedčate o tom, že si nič iné ani nezaslúžite. Som bývalý smrťožrút a teraz ma počúvajte, je jedno, či ním ešte som alebo nie, pre niečo som sa ním stal. A nejaký rozmaznaný fagan mi tu nebude nariaďovať čo a ako robiť. Riaditeľ vás poslal za mnou, aby som sa postaral o horcruxy a urobím to podľa toho, čo JA uznám za vhodné. A ak uznám za vhodné, že si vás tu na mesiac zatvorím v izbe bez toho, že by ste z nej mali možnosť vyisť (bože, vie niekto správny gramatický tvar tohto slova???? Ja teda nie), tak to jednoducho urobím!“

 

Harryho oči sa zúžili.

 

„To... to nemôžete! Nemôžete ma tu držať.... nasilu,“ blebtal.

 

Snape sa neveselo zasmial.

 

„Máte taký pocit, že ja môžem ešte niečo stratiť? Pre všetkých som zavraždil Dumbledora. Nikto na svete verejnosť nepresvedčí, že to tak nie je. Nejaký únos navyše už nehrá rolu, ani keď sa jedná o Záchrancu čarodejníckeho sveta.“

 

Keď Harry nič nevravel, tak sa opýtal: „Tak čo vy na to? Budete tu dobrovoľne, alebo vás tu budem držať proti vašej vôli?“

 

Harry stále nemohol nájsť reč. Celý mesiac so Snapeom v jednom dome... a s Malfoyom, aby nezabudol. Jedno lepšie, ako druhé. No ak sa mal rozhodnúť, rozhodne by bol radšej, keby sa po dome mohol pohybovať ako jeho obyvateľ, ako väzeň. Bolo to teda jasné, nemal na výber.

 

Pomaly, ale jasne prikývol.

 

„Pán Potter, upozorňujem vás, že gestami sa s vami nehodlám baviť. Ak mi chcete niečo povedať, použite ústa,“ zavrčal milo Snape a prekrížil si paže na hrudi.

 

Harry naňho zazrel, no uposlúchol. „Dobre teda, zostanem tu, no musím napísať pár listov.“ Harry sa zaškľabil. „Mám povolené používať soviu poštu, alebo aj to mi máte v pláne zakázať, profesor?“

 

„Ak je to nutné, tak by to nemal byť problém. Kúzla zabezpečujú, že nemôžete nikomu prezradiť, kde sa tento dom nachádza. Nikto sa sem nemôže dostať. Avšak, radím vám, aby ste poštu zbytočne nepoužívali. Aj keď je dom zabezpečený, stále je možné sovu vystopovať a tak určiť aspoň približnú polohu domu. A to nechceme, všakže?“ opýtal sa ironicky.

 

„Nie, pane,“ poslušne odpovedal Harry.

 

„Tak teda, navrhujem, aby ste sa presunuli do izby a napísali tie listy. Ak ma ospravedlníte, ja mám ešte povinnosti.“ Prudko sa obrátil a tým svojím typickým spôsobom opustil kuchyňu.

 

Harry si len povzdychol.

 

Tak to tie prázdniny krásne pokračujú. Najskorej Dursleyovci a teraz Snape. Keby si mal vybrať, asi by radšej zostal u Dursleyovcov. Kam sa to došľaka dostal?

 

Prečo sa vždy riadi podľa toho, čo mu kto povie? Mal sa na ten list vykašľať.

 

Ale nie, to nemohol.

 

Bola to žiadosť od Dumbledora. Nemohol to jednoducho odignorovať.

 

Nie. Bol tu, už sa na tom nedalo nič zmeniť. Zvládol Umbridgeovú, zvládne aj Snapea.

 

Veď nebol až taký zlý. Keď to hovoril riaditeľ, musela to byť pravda. Veď sa nemusia stretávať každú minútu dňa. Zostane zatvorený v izbe a sem tam si niečo pripraví na jedenie. Podľa všetkého tam Snape netrávi veľa času a tak by sa mu práve tam mohol vyhnúť. Najskorej to vyzeralo tak, že aj tak Snape trávi najviac času s Malfoyom.

 

Malfoy.

 

Nevidel ho. A dúfal, že ho ani tak skoro neuvidí.

 

Harry bol vo vnútri rozpoltený. Jedna vec bola, keď sa mal zmieriť s tým, že to, čo si myslel o Snapeovi, nie je až taká pravda, no bolo úplne niečo iné, keď sa mal zmieriť s tým, čo minulý rok robil Malfoy.

 

Nie, nebol to on, kto zabil Dumbledora a aj keď ho zabil Snape, nemohol to brať tak, akoby to robil z vlastnej vôle, no nemohol sa ubrániť myšlienke, že to bol práve Malfoy, kvôli komu sa všetko skončilo, tak, ako to bolo. Hnevalo ho to. Štvalo ho to. Nedokázal slovami vyjadriť, aké bolo preňho ťažké vedieť, že niekto takto zmenil plynutie jeho života, všetkých životov a Harry vedel, že je nespravodlivý. Vedel to a možno to bolo práve to, čo ho najviac hnevalo, no nevedel si pomôcť. Nemohol len tak zabudnúť.

 

Chcel sa vrátiť späť o tých pár dní, utápať sa vo svojej vtedy oprávnenej nenávisti a nerozmýšľať nad tým, že niekomu krivdí.

 

Nebolo to spravodlivé.

 

Už len keď si spomenul na to, čo mu prd pár minútami vykričal Snape do tváre.

 

Ako ho mohol súdiť? On? Harry, ktorý ho, že vraj vôbec nepoznal. Nevedel, ako vyzeral jeho život a čo všetko musel podstúpiť vo svojom živote.

 

Tak nejako zneli Snapeove slová. Vtedy nevedel, čo mu na to má povedať. Bol zaskočený profesorovým hnevom a celkovo jeho výstupom, no teraz by už slová našiel. Toto bola jeho choroba. Nevedel slovami presne vyjadriť, čo myslel a cítil práve v tej chvíli, no keď sa nad tým zamyslel o niečo neskôr, vedel presne, čo mal v tedy povedať.

 

A aj teraz to už vedel, no je ťažké postaviť sa tvárou v tvár niekomu ako Snape. Keď bol s Harrym v jednej miestnosti, tak zabúdal aj dýchať, nie to ešte myslieť a rozprávať. Vtedy bolo veľmi ťažké postaviť sa mu zoči- voči, vydržať ten jeho výsmešný pohľad a čeliť jeho sarkastickým poznámkam.

 

Síce bol Harry zvyknutý počúvať urážky a hocijaké zlomyseľnosti zo Snapeových úst, stále to preňho bolo bolestivé. Len tam tak stáť a počúvať, ako mu vmieta do tváre, že on nie je hodný toho, aby ho súdil. Práve Snape, ktorý Harryho začal súdiť hneď v prevej minúte, čo ho spoznal. Ešte ani nemusel otvoriť ústa a už ho mal zaškatuľkovaného, ako syna Jamesa Pottera. Akoby on mohol za to, kto je jeho otec. Nie, veď on bol Jamesov syn, namyslený, arogantný a rozmaznaný fagan, ktorý nevie nič lepšie, ako sa vyvaľovať vo svojej pohodlnej posteli a nechať sa obskakovať svojimi drahými príbuznými.

 

Ako ďaleko bol od pravdy. On, pán neomylný, ten, kto by si neuznal chybu ani keby ho uhryzla do zadku. No to mu Harry nemohol povedať. Koľkokrát dostal chuť všetko mu vykričať do tváre, všetko, do posledného detailu, no po chvíli, čo mu behali tieto myšlienky po rozume si uvedomil, že nech by mu už povedal čokoľvek, tak by mu tým len dal ďalšie dôvody k tomu, aby si z neho uťahoval. Nepotreboval počúvať ďalšie urážky o tom, že sa ich malý hrdina cíti ukrivdený a potrebuje, aby ho niekto poľutoval.

 

Tak toto teda rozhodne nie. Radšej vydrží to, čo musel znášať doteraz a dúfal, že to po tohto ročných prázdninách všetko skončí.

 

Nájdu horcruxy, zabije Voldemorta a už ho nikdy neuvidí.

 

Harry tu zostal v prázdnej kuchyni, stôl bol ešte stále zaprataný množstvom špinavého riadu, ktorý tu po nich zostal z raňajok. A keďže tu nebol škriatok a Snape sa rozhodne nehodlal do tej úlohy vžiť, zostal tu len Harry, na ktorého tie riady čakali.

 

To, že dnes mal sedemnáste narodeniny a tým teda aj povolenie na čarovanie mimo školy, mu nezabránilo v tom, aby kuchyňu upratal pekne po muklovsky.

 

Počas tejto zavedenej činnosti, ktorú si u Dursleyovcov mohol každodenne vylepšovať, sa zamýšľal nad všetkým, čo mu prezradil Dumbledor a čo sa neskôr dozvedel od Snapea.

 

Viac som nestihla, tak posielam aspoň toto. Užite si čítanie a prosím, chyby si nevšímajte, bo celá kapča je písaná v takej rýchlosti, že som nestíhala sledovať ani svoje myšlienky. Neskôr to poopravujem.

Majte sa,

Ailam ;)

 

 

Poslední komentáře
19.04.2016 00:35:02: Ailam,prosím,ozvi se,jaké máš ty nové stránky,pokračují Tvé povídky tam,nebo již ne. Teď nevím,jestl...
28.03.2015 19:49:02: krásný příběh jen je škod, že už nepokračuje zajímalo by mě co se mohlo dít dál.... asi to není ani ...
17.07.2009 00:21:07: juj promin mě něják blbne prohlížeč smiley${1}
17.07.2009 00:20:01: krásná kapčasmiley${1} moc se povedlasmiley${1}