HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a čo ak?

Prológ

Takže začínam s novou poviedkou. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Na úvod sem pridám len taký krátky prológ, na ďalšie kapitolky treba ešte chvíľu počkať. Hádam, že sem pridám kapitolu asi tak o týždeň (aspoň sa o to pokúsim)..... príjemné čítanie =o)

ailam

"To nemyslíte vážne!" zvolal rozhorčene muž celý oblečený v čiernom a hneď ako to povedal, vyletel z kresla, v ktorom predtým sedel.

"Obávam sa, že áno, môj milý Severus." odpovedal mu kľudne muž so striebristou bradou, ktorý momentálne sedel v inom kresle oproti tomu druhému. Muž mal na sebe ružový hábit s fialovými hviezdami a na tom prehodený tyrkysový župan. Nevyzeral, že by bol priateľovým výstupom prekvapený, len smutný pohľad v jeho očiach naznačoval, že ho jeho reakcia trápi.

"Profesor, ešte stále je čas vymyslieť protijed. Choroba nepostupuje tak rýchlo ako sme predpokladali. Aj bez liečby by to mohlo trvať ešte niekoľko mesiacov. Ešte nie je nič stratené." Naliehal Severus, čo uňho nebolo nič obvyklé, no cítil potrebu ubezpečiť starého muža, že jeho životná púť na tomto svete sa ešte nekončí, aj keď sám o tom nebol presvedčený. Už tomu boli tri mesiace, čo k nemu prišiel riaditeľ s očernetou rukou a žiadosťou o pomoc.

Keď ju ten večer Severus zbadal po prvýkrát, bol zhrozený. A tento pocit sa stupňoval s tým, ako nevedel nájsť žiadny spôsob, ako mu pomôcť. Podľa množstva testov, čo riaditeľovi urobil, bolo zrejmé, že v jeho organizme sa nachádzal veľmi účinný jed, no on ani po troch mesiacoch nevedel prísť na to, čo je zač. A ako čas ubiehal, Severus si začal uvedomovať, že jeho priateľ zomieral a on, Majster v elixíroch, tomu nevedel nijako zabrániť.

"Severus, otvor oči, aj keď by si našiel spôsob, ako vyliečiť túto chorobu, bolo by už príliš neskoro. Najlepšie bude, ak urobíme to, čo navrhujem." pokúšal sa mu to vysvetliť Dumbledor. Tváril sa tak ako zvyčajne, len v jeho očiach chýbala tá iskra, ktorá tam bola takmer vždy.

"Nehovorím, že by to neprinieslo želaný efekt, no nechať sa kvôli tomu zabiť, je prehnané Albus." namietal Snape.

"Ale ja aj tak už umieram a to, že to nechceš pripustiť na tom nič nemení." povedal potichu Dumbledor. "Severus, môj chlapče, je to len a len moja vina, že sa to stalo. Robil si, čo sa dalo, aby si to zastavil, no nie je to možné. To čo navrhujem, bude najvýhodnejšie pre obe strany. Ja nájdem pokoj a ty posilníš svoju vernosť k Voldemortovi." Severus sa pri tom mene trocha trhol, no nepovedal na to nič. Nevedel, ako môže tento starý muž len tak hovoriť o svojej smrti.

"To, čo navrhujete, pán riaditeľ, je naprosto neprijateľné. Aj keby som na to pristúpil, Temný Pán to prikázal Dracovi, nebol by nadšený, keby som to namiesto neho vykonal ja."

"Ale Severus, myslíš si, že je pán Malfoy niečoho takého schopný? Ja o tom hlboko pochybujem. Draco nie je ako jeho otec, to si si mohol všimnúť, no bohužiaľ jeho pôvod a výchova mu predurčili jeho budúcnosť."

"Keď to neurobí, Temný Pán ho zabije. Netoleruje neposlušnosť a už vôbec nie neschopnosť." namietal Snape. "Keď nesplní úlohu, ktorú mu Temný Pán zadal, je viac ako isté, že ho zabijú. Pán zla nedáva druhú šancu."

"Severus, je to ešte len dieťa. Sám nevie čo chce. Potrebuje, aby mu niekto pomohol, aby ho naviedol a ukázal mu tú správnu cestu." naliehal Dumbledor.

"Ľutujem, no nemôžem s tým nič robiť. Teraz nejde o to, či to Draco chce urobiť alebo nechce. Keď nesplní úlohu Narcissa zomrie. Nech je Draco akýkoľvek, má svoju matku rád a urobí čokoľvek, aby ju nestratil." Severus sa odmlčal, no po chvíli pokračoval. "Som Dracov krstný otec, určite viete, že s Luciusom sme boli priateľmi už na škole a pretrvalo to aj po našom odchode. Nemusím vám hovoriť, prečo to tak bolo. Draco je mi synom, ktorého som nikdy nemal, no ak by som ho začal navádzať na stranu dobra, mohlo by to zle skončiť. Aj keď nie je ako Lucius, stále je verný svojmu rodu a aj s tým najlepším úmyslom, by mohol svojmu otcovi prezradiť, že nie som celkom lojálny a to by bolo to najhoršie, čo by sa v tejto chvíli mohlo stať."

"A presne o tom hovorím, Severus. Aj keď má mladý pán Malfoy rád svoju matku, obávam sa, že nie je schopný urobiť to, čo od neho Voldemort chce a jediný ty môžeš napraviť jeho chybu. Upevníš svoje postavenie, sám si hovoril, že Voldemort tuší, že je medzi smrťožrútmi špeh a ak by po ňom začal nejako aktívnejšie pátrať je len otázka času, kedy ťa odhalia. Vieš, že si pre Rád nenahraditeľný." Dumbledor trval na svojom. "Nie, Severus, je to jediné riešenie tejto situácie."

Severus mlčal, lebo to vedel. To čo mu tu teraz Dumbledor navrhoval bolo naozaj jediným vhodným riešením, teda aspoň preňho určite. Veľmi dobre si totiž pamätal ten večer, čo ho Dracova matka navštívila v jeho dome. Príliš živo si spomínal na tri sfarbené lúče, ktoré sa ovíjali okolo ich spojených dlaní, keď jej dal neporušiteľný sľub. Tej noci spečatil svoj osud. Ak ho nezabije Pán za zradu, zabije ho prísaha, ktorú nehodlal dodržať. Narcissa po ňom chcela niečo, čo nemohol splniť. Nemohol pomáhať jej synovi pri vražde jediného človeka, ktorý mu veril. Nemohol to urobiť. To, čo od neho žiadala sa mu zdalo aj šialené, no chápal, že nech je Dracova matka akokoľvek zlá žena, svojho syna miluje a urobila by preňho čokoľvek.

"Severus, nerob to horšie ako to je. Viem, že tu je niečo, čo si mi nepovedal. Má to niečo spoločné s návštevou, ktorú si mal v lete?" opýtal sa ho riaditeľ.

Severus sa naňho zamračene pozrel. "Čo o tom viete?"

Dumbledor sa len pousmial. "Je len málo vecí, čo mi unikne, aspoň teda čo sa týka mojich priateľov. Okrem toho, keby som bol na mieste Dracovej matky, urobil by som to isté. Má v tebe dôveru, je logické, že chce, aby si jej pomohol uchrániť jediného syna." riaditeľov hlas bol tichý, bez akéhokoľvek zafarbenia. "Dal si jej sľub?" opýtal sa ho.

Severus skamenel. Nechcel, aby o tom riaditeľ vedel. Mal v pláne zapierať ako sa dalo, no z Dumbledorovho výrazu bolo jasné, že mu to nepomôže. Málokedy bolo vidieť Snapea v situácii, z ktorej sa ne nemohol vymotať. Všetko mal vždy precízne premyslené a vždy vedel, čo v akej situácii robiť. No teraz akoby jeho sebaovládanie ani neexistovalo, bol bledý ako stena (teda bledší ako zvyčajne) a asi celé dve minúty sa nezmohol na slovo.

"Vidím, že som trafil klinec po hlavičke. Netráp sa Severus, ja to úplne chápem." upokojoval ho riaditeľ.

"Albus, ja..." nevedel, ako ďalej.

Riaditeľ len mávol rukou. "Naozaj sa tým netráp. Nemohol si to odmietnuť, ohrozilo by ťa to. Predpokladal som, že toto bol dôvod Narcissinej návštevy u teba doma. Bol to jeden z dôvodov, prečo som navrhol ten spôsob riešenia problému. Teraz už problémov." vysvetľoval Dumbledor. "Vieš, že sľub nemôžeš porušiť. Ak pán Malfoy nesplní úlohu, musíš, počuješ, MUSÍŠ to urobiť. Inak zomrieš..."

"Ja viem!" Severus zrejme našiel svoj stratený hlas. "Viem, čo sa stane, no nemienim ten sľub splniť!" ku koncu už kričal.

Dumbledor sa zarazil. "Toto nesmieš Severus. Nesmieš..."

"Nie Albus, jediné čo nesmiem, je zabiť svojho jediného priateľa. Nikto mi nikdy v ničom nedôveroval, dokonca ani Pán Zla. Dočerta, čo to s vami chrabromilčanmi je? Veď práve vy by ste mali chápať prečo to nechcem urobiť. Priateľstvo je u vás na prvom mieste." rozčuľoval sa Snape.

"Áno, drahý chlapče, u nás je priateľstvo na prvom mieste, no sú chvíle, kedy je dôležité vedieť si vybrať a teraz nie je pravý čas, aby si mi dokazoval, že si ku mne lojálny, aj keď si to veľmi cením. Severus, ja zomriem, či už ma zabiješ alebo nie, a je absolútne nerozumné, aby si sa obetoval aj ty. Uvedom si, že až tu nebudem, a to sa stane skoro, potrebujeme niekoho, kto bude schopný doviesť všetko dokonca. Všetko bude v tvojich rukách."

"Mýliš sa, ak by som aj pristúpil na tvoj šialený plán, je veľmi nepravdepodobné, že by mi niekto dôveroval, ak by som ťa zabil. Bol by som zradca. Bude úplne zbytočné posilňovať moje postavenie smrťožrúta, ak by som nemal nikoho, komu by som odovzdával informácie." namietal Severus.

"Nerád to pripúšťam, no v tomto máš pravdu a preto budeme musieť zariadiť, aby si mal komu odovzdávať informácie." povedal riaditeľ. "Neboj sa, to už nejako zariadim, Severus."

"No počkať, ja som nepovedal, že to urobím..." namietal učiteľ elixírov.

"Severus, je to nevyhnutné. Je to jediné riešenie mojej, tvojej a takisto aj Dracovej situácie. Urobíš to a už o tom nechcem počuť ani slovo."

"Nemôžete ma k tomu prinútiť, riaditeľ. Ja to jednoducho odmietam." protestoval Snape.

"Ako riaditeľ tejto školy a hlava Fénixovho rádu ti prikazujem urobiť to!" ozval sa hrozivým hlasom Dumbledor. "A ako tvoj priateľ ťa žiadam." dokončil už miernejšie hlasom, ktorý patril unavenému mužovi túžiacemu dožiť svoj život v pokoji.

Severus bol v tej chvíli stratený, nepovedal nič, len kývol hlavou na znak súhlasu.

Žádné komentáře