HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

10. kapitola

Harry sedel vo veľkej posteli, chrbát mal podopretý hromadou vankúšov, no nevyzeral, že by oddychoval. Celé telo mal stiahnuté bolesťou. Mohol sa postaviť a z kufra si vybrať ďalší elixír proti bolesti, no aj ten najmenší pohyb by znamenal ďalšiu bolesť. Bezvýrazne hľadel do okna, takže si vôbec nevšimol Draca, ktorý práve vstúpil do izby. V rukách držal podnos s jedlom, na ktorom bola okrem iného položená veľká kniha.

Opatrne za sebou zatvoril dvere a podišiel k Harryho posteli. Videl, že sa Harry neobzrel, kto vstúpil do miestnosti, tak potichu zakašlal, aby ho upozornil na svoju prítomnosť. Očakával, že sa pozrie, kto je v miestnosti, no on len sedel a pozeral sa von oknom. Chvíľu ho teda pozoroval.

Harry bol stále bledý, čo zvýrazňovala ešte stále dosť viditeľná modrina na jeho pravej tvári. Vlasy mal rozstrapatené okolo tváre, bolo vidieť, že boli k sebe pozlepované od potu. Zjavne potreboval horúci kúpeľ. Keď sa mu Draco lepšie prizrel, videl, Harryho tvár je stiahnutá stále pretrvávajúcou bolesťou.

Predpokladal, že keď sa zobudí, bude pociťovať bolesť, tak ešte predtým, ako zašiel do kuchyne, šiel do Severusovej pracovne a zobral nejaké základné elixíry, medzi ktorými nechýbal elixír proti bolesti. Ten teraz bezpečne odpočíval na podnose s jedlom spolu s masťou na Harryho rany.

Stále pozoroval Harryho neprítomný pohľad, no nechcel tu prestáť celý deň a Severus mu hovoril, že má dozrieť, aby Potter pravidelne jedol a to sa nestane, keď tu naňho bude čumieť. Odkašľal si teda hlasnejšie, čo Harryho prebralo z jeho zadumania. Strhol sa, čo hneď vyvolalo bolestný výraz na jeho tvári. Draco si toho všimol, tak mu bez slova podal elixír proti bolesti. Podnos s jedlom potom položil na posteľ vedľa Harryho a pritiahol si bližšie k nemu stoličku. Bez slova tam sedel a pozeral sa, ako Harry vypil elixír a váhavo sa pustil do jedla. Jedol pomaly a po malých sústach, čo vyvolávalo otázky u blonďavého chlapca, no on si ch nechal pre seba. S Potterom neboli priatelia. To, že sa momentálne nehádali neznamenalo, že sa na ich vzťahu niečo výrazne zmenilo. Možno neboli nepriateľmi na život a na smrť, no neboli ani priatelia. Raz možno, no nie teraz.

Draco stále nechápal, prečo mu Harry veril, ale musel priznať, že mu to vyhovovalo. Keby to bolo na ňom, tak by posledné roky strávil inak ako nepretržitými hádkami s Potterom a tou jeho bandou, no nebolo v jeho moci na tom niečo zmeniť. Vlastne v škole nikdy nebol tým, kým v skutočnosti bol. Nikdy mu nevadili muklovské deti ani čarodejníci, ktorí mali spoly muklovskú krv. Nebol hlúpy. V živote prečítal toľko kníh, že by nimi zaplnili aj školskú knižnicu. Neboli preňho len zdrojom informácií do školy, ale aj informácií do celého života. Knihy, ktoré prečítal, zmenili celý jeho život. Z kníh sa dozvedel, že všetci čarodejníci a aj tí "čistokrvní" mali v sebe aj časť muklovskej krvi. Nebol taký čarodejník, ktorý by v rodine nemal nejakého nečarodejníka. V tom čase, čo tieto knihy čítal, sa mu obrátil svet hore nohami. Všetko, čo sa z nich dozvedel, bolo v rozpore s tým, čo ho otec učil celý život. A on si uvedomil, že ak bude pokračovať v tom, čo jeho otec začal, nebude jeho život nič iné, ako veľký omyl. Nikdy by to nebol jeho život, ale život jeho otca a to nechcel.

Nebol však čas vzpriečiť sa jeho príkazom. Ničomu by to nepomohlo a zatiaľ to nebolo nutné. No aj tak v kútiku duše vedel, že sa už nechcel riadiť jeho nariadeniami.

Otec mu ale dosť jasne naznačil, čo sa od neho, ako dediča Malfoyovcov, čakalo. Jeho výchova mu presne stanovovala, ako sa má správať a ako si má zariadiť celý život. Pre neho, ako syna Luciusa Malfoya, bola len jedna cesta. Cesta znamenia zla.

No on sa nechcel nechať ovládať. Celý jeho život ho ovládal otec a on poslušne predstieral, že s ním súhlasí, ale teraz nastal čas, aby sa vzbúril. Vedel, že skôr či neskôr, bude otec trvať na tom, aby sa pridal k Temnému Pánovi, no očakával, že to nebude skorej ako po jeho sedemnástich narodeninách, ktoré mal mať až o rok. Dúfal, že bude mať ešte celý rok na to, aby sa pripravil na prvý vzdor voči otcovi. No toho dňa, čo ho otec zobral na prvé a zároveň jeho posledné stretnutie smrťožrútov, vedel, že nastal čas urobiť nevyhnutné. Musel sa mu postaviť. A ten večer, čo sa vrátili, to urobil a malo to strašné následky.

Lucius Malfoy vyvádzal ako zmyslov zbavený, čo pri jeho aristokratickej výchove bolo nemysliteľné. Nikdy by sa neznížil k tomu, aby po niekom kričal. Vždy mu stačil jeho studený sarkazmus a časté vyhrážky, aby vykázal svojho protivníka do patričných medzí. Draco bol však imúnny voči jeho praktikám. Vyrastal v jeho dome a vedel, čo ho čaká, no čo nečakal bolo to, že sa jeho perfektný otec zníži ku kriku a fyzickému "trestu". Aj keď si myslel, že ho pozná, nebolo to dostatočne. Mal vedieť, že ho Dracov odpor vyvedie z rovnováhy a že v tom okamžiku odhodí svoju masku. Nebol to totiž obyčajný vzdor pubertálneho syna voči otcovi. Mal si uvedomiť, že pokiaľ ide o Pána Zla, jeho otec nepozná nič, čo by mohlo ospravedlniť jeho správanie.

Draco sa strhol, keď si spomenul na tú noc, čo so strachom v očiach prosil Severusa, aby ho niekde schoval pred otcom. Tej noci bol celý vystrašený, že si ani nespomenul, že aj Severus Snape je jedným z verných služobníkov Pána Zla. No Draco v ňom videl svojho príbuzného, bol jeho jediná nádej. Vedel, že ho má Severus rád, no netušil, či ho uprednostní pred Temným Pánom. Aké bolo však jeho prekvapenie, keď mu, samozrejme až po tom, čo si pomocou Veritasera preveril, že hovorí pravdu povedal, že je špión v radách smrťožrútov no a že v skutočnosti je verný nejakému Fénixovmu Rádu, v ktorého čele je Dumbledor.

Ten večer sa Severus postaral o jeho zranenia, za čo mu bol Draco vďačný, no najviac sa mu uľavilo, keď ho Severus ubezpečil, že ho neplánuje vrátiť do sídla jeho otca a že je viac ako vítaný v jeho dome. Bolo to preňho veľa.

"Prečo to robíš?" opýtal sa z ničoho nič Harryho. Ten k nemu od jedla zdvihol hlavu s otázkou v očiach. Zrejme úplne zabudol, že tam s ním Draco ešte stále je. Rýchlo svoj prekvapený výraz zakryl neutrálnym.

"Čo prečo robím?" oplatil mu otázku. Draco sa zatváril znudene, no nebol to jeho zvyčajný výraz. Jeho arogantný pohľad bol preč. Nahradila ho neidentifikovateľná iskra, ktorá mu dávala nový rozmer. Bol to pohľad normálneho chalana, ktorý stráca trpezlivosť pre nejakú hlúposť. Pre Harryho to bolo, ako keby sa pozeral do očí svojho najlepšieho priateľa Rona, keď asi po polhodine sedenia nebol Harry schopný pohnúť ani jednou figúrkou na šachovnici. Ako tie momenty miloval., bolo celkom zábavné sledovať Ronov výraz, keď sa ani neobťažoval normálne hrať.

"Dobre vieš, čo myslím, Potter." zavrčal jeho smerom Draco.

"Myslím, že som povedal, že ma máš volať Harry, nie Potter." oplatil mu zavrčanie Harry, ktorý mu zase neodpovedal to, čo Draco očakával.

"Vidíš? Práve to robíš." vysvetľoval mu. "Celých päť rokov ťa volám Potter a nikdy si sa na to nesťažoval."

"Predtým som ťa považoval za nepriateľa. Bolo mi jedno, ako ma voláš. Teraz chcem, aby sa to zmenilo. Môžeme začať tým, že mi prestaneš hovoriť priezviskom. Ja by som ťa potom musel volať Malfoy a nepredpokladám, že ti to bude príjemné. "

"Ako to myslíš?"

"Nie je príjemné, ak ťa ľudia súdia podľa toho, kto boli tvoji rodičia." hovoril potichu Harry. "Ty sa teraz tomu nevyhneš. Nikto ti nebude veriť, že si na dobrej strane, ak je tvojím otcom Lucius Malfoy."

"To aj tak nevysvetľuje, prečo ma práve TY nechceš brať ako syna Luciusa Malfoya." povedal rovnako tichým hlasom Draco. "Prečo mi veríš?" ďalej naliehal na Harryho.

"Verí ti Snape, to mi stačí." informoval ho. "Ale ak ťa to upokojí, neverím ti úplne. Stále mám nejaké pochybnosti, ale to sa časom vyrieši, tým so m si istý."

"Ešte stále si mi to dostatočne nevysvetlil. To, že mi verí Severus ešte neznamená, že mi máš veriť ty. Aj on sa môže mýliť."

"To si nemyslím. Snape nie je práve môj obľúbenec, ale verím, že všetko, čo robí má svoj význam. Okrem toho sa v ľuďoch vyzná." hovoril pomaly, no v ďalšej chvíli sa tón jeho hlasu zmenil. "Jedno si však ujasnime. Verím, že si na našej strane, že nechceš byť ďalším posluhovačom toho hadieho bastarda, no moju bezhraničnú dôveru si musíš zaslúžiť. Ak urobíš niečo, čo bude nasvedčovať tomu, že toto všetko je len divadlo, tak..." no túto vetu už nedopovedal. Vo chvíli, keď mal v pláne dokončiť svoje "varovanie", vstúpil do miestnosti Snape. Bol to jeho typický príchod, ktorý si hádam musel cvičiť pred zrkadlom. Prudko otvoril dvere, vstúpil a jeho plášť za ním nebezpečne vial. V tvári mal hrozivý výraz, čo mohlo znamenať len jedno. Problémy. Harry osobne dúfal, že nebude tým, kto ich bude mať.

Poslední komentáře
22.05.2017 23:18:16: Děkuji za další kapitolu. Očekávám, že na nějakých novějších stránkách povídka pokračuje ke svému šť...