HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

11. kapitola

"Dobrý deň, chlapci." pozdravil ich. "Bavíte sa?" .

"Priniesol som Harrymu raňajky," kľudne mu odpovedal Draco s dôrazom na Harryho mene. Snape len zdvihol obočie, no nič mu na to nepovedal. Len sa otočil na Harryho, aby skontroloval, koľko toho zjedol. Keď uvidel takmer plný podnos, zamračil sa ešte viac. "Mal by si viac jesť. Z toho čo zješ, by neprežil ani vrabec." povedal hlasom, ktorý poznali obaja chlapci z hodín elixírov.

"Nie som hladný, pane." kľudne mu povedal Harry.

"Netrep somariny, Potter, za posledné dni si toho veľa nezjedol. Ako môžeš nebyť hladný?" zavrčal naňho Snape. Harry len mykol plecom. Nechcel sa baviť na túto tému, obzvlášť pred Dracom. Stále bol trocha mimo z toho, čo im včera večer prezradil. Nechcel to hovoriť nikomu, no bol také unavený, že sa so Snapom nedokázal dohadovať.

Harryho výraz profesorovi veľa nepovedal, odvodil si však z neho, že sa nechce baviť na túto tému. Nechal to teda tak. "Čo tvoje zranenia? Nepotrebuješ elixír?" zmenil tému. Harryho úškleb naznačoval, že ani toto nie je tá správna téma k rozhovoru. Zrejme chcel ostať sám a on a Draco mu v tom bránili.

"Je to v poriadku. Draco mi priniesol elixír proti bolesti." poznamenal Harry.

"Dobre teda. Vyzleč sa, musím ti natrieť chrbát." vyzeral, že sa bude spierať, no nakoniec sa podvolil. Pomaly si vyzliekol pyžamu a natočil sa smerom na profesora.

On si ticho prezeral, mračil sa, ale nehovoril nič. Vytiahol téglik s hojivou masťou a opatrne ju začal vtierať do poranenej pokožky. "Už to vyzerá lepšie, no aj tak ešte pár dní potrvá, kým sa to úplne zahojí. Treba to natierať ráno aj večer, tak keď nebudem môcť ja, príde Draco." oznámil mu. Harry sa zaškaredil nad myšlienkou, že mu bude Draco chodiť natierať chrbát. Chcel sa s ním "spriateliť", no nemuseli to brať tak zhurta. Chcel nechať veciam voľný priebeh. Myslel si, že sa u Snapea budú ignorovať a neskôr na škole sa sem tam pozdravia. Nebudú priatelia, veď keby sa s ním Draco otvorene priatelil, mohol by z toho mať problém s ostatnými z fakulty, no ani sa k sebe nebudú správať tak, ako predtým. "Fajn." povedal teda.

Draco na to nepovedal nič, zrejme sa o tom už so Snapom bavil. Aspoň tak si myslel Harry, no mýlil sa. Aj on bol prekvapený, no ako správny Slizolinčan, to nedal najavo. Bolo mu to prakticky jedno. On nemal problém s Harrym, vlastne celkom uvítal, že budú mať čas sa trocha lepšie spoznať. Nestačilo mu, že mu Harry verí len v tom, že je na správnej strane. Chcel jeho úplnú dôveru. Vždy závidel Wesleymu a Grangerovej, že im Potter dôveruje. Liezlo mu na nervy, že ho každý v škole posudzuje podľa jeho mena, keď v skutočnosti chcel dávať otvorene najavo, že nesúhlasí s tým, čo jeho otec robí. Chcel vykričať, že nie je takým, aký ho oni vidia.

On nikdy nemal priateľov ako Potter. Jeho sa každý bál, teda nie jeho, ale jeho otca. Každý sa pred ním krčil a tvárili sa, že je jeho priateľ. Teraz si však bol istý, že sa to zmení. Teraz mu nebude veriť nikto, dokonca ani Slizolinčania. Bol zradcom svojej krvi a to oni neodpúšťajú. A s ostatnými to nebude lepšie. Možno k nemu nebudú otvorené prechovávať nenávisť a nevraživosť, no nebudú mu to ani uľahčovať. Potter mal pravdu, už len to meno v nich bude vzbudzovať odpor a nedôveru. Nebudú veriť, že nie je na strane Pána Zla.

"Čo máte dnes v pláne robiť?" vyrušil ho zo zamyslenia Snape. "Myslím, že by si už dnes mohol vstať, Harry. No len na chvíľu a nebudeš sa namáhať." oznámil Harrymu. Ten sa znechutene pozrel jeho smerom. "Veď som v poriadku. Nič mi nie je." namietal. "Keď to budete brať takto, tak sa z postele nikdy nedostanem."

"Ako to myslíš?" opýtal sa ho profesor nechápavo, na čo si Harry pomyslel, že ak ešte niekedy uvidí na Snapovej tvári výraz prekvapenia tak často ako za posledné dni, tak ho pravdepodobne zakľaje.

"O dva dni je piatok." vysvetľoval mu. "Vždy to skončí nejako takto. Je síce pravda, že tentokrát to bolo o niečo horšie, no v podstate to je celkom rovnaké." Pokrčil plecom a nepovedal už nič, úplne mu stačilo, že Snape pochopil, čo Harry posudzoval z jeho zamračeného výrazu. "Musíme s tým niečo urobiť." poznamenal. "Možno elixír na spánok bez snov." navrhoval Draco.

Harry len pokrútil hlavou. "To som skúšal. Nefunguje. Najskôr sa mi nič nesníva, no keď začne stretnutie, prestane účinkovať."

"Existuje aj zlepšená forma. Má desaťkrát silnejší účinok. U normálneho čarodejníka by to potlačilo snívanie na niekoľko dní." poznamenal Snape. No aj na to Harry pokrútil hlavou. "Aj ten som skúšal. Okrem toho je náročný na prípravu. Trvalo mi niekoľko dní, než som ho pripravil. Trvá to príliš dlho a keby sme chceli pripraviť ešte sinejší, bolo by to ešte dlhšie." hovoril im to, čo bolo pre všetkých v miestnosti zrejmé. "Už som si zvykol. Normálne to nie je také zlé, ako teraz. Mal jednoducho zlú náladu."

"Viem veľmi dobre, aké to je, Potter. Nemusím snáď pripomínať, že sa tých stretnutí zúčastňujem." poznamenal sarkasticky Snape. "Nepamätám si stretnutie, na ktorom by sa nemučilo."

"Ale ja netvrdím, že by sa tam nemučilo, že toto bola výnimka. Obyčajne mu však stačí zopár cruciatov." hovoril to takým rezignovaným hlasom až Snapea s Dracom striaslo.

"Vyriešime to. Teraz však musíme prediskutovať inú záležitosť." povedal obom chlapcom. "Dnes ráno sa stretol s Dumbledorom, ktorý, ako sa zdá, nie je nadšený celou situáciou, čo mi dal jasne najavo."

"Čo tým myslíš, Severus?" opýtal sa ho Draco.

"Oznámil som mu, že som zobral Harryho od Dursleyovcov. On tým nebol práve nadšený. Mali sme malú hmm..... výmenu názorov." obrátil sa na Harryho. " Trval na tom, že sa tam máš vrátiť. Nemá rád, keď mu niekto odporuje." zašklebil sa Snape.

"To si viem predstaviť. Prečo však nemôže vrátiť k tým muklom? Veď tam strávil, koľko to, pätnásť rokov?" opýtal sa Draco. "Prečo si ho odtiaľ vôbec odviedol Severus? Myslel som, že ti to nakázal Dumbledor."

"To nie je tvoja vec, Draco!" odvrkol mu Snape, keď zbadal Harryho vystrašený pohľad. Bolo mu jasné, že nechce, aby sa to niekto, hocikto, dozvedel. Draco sa síce zatváril mrzuto, no nechal to tak.

"Jemu ste povedali, prečo ste ma odtiaľ odviedli?" opýtal sa stále vystrašený Harry.

Snape sa zatváril trocha kajúcne, čo nebol jeho zvyčajný výraz. "Povedal, Harry a mal si pravdu. Nebol tým vôbec prekvapený." Harry na toto vyhlásenie zosmutnel. Tušil, že o všetkom Dumbledor vedel, no teraz, keď to mal potvrdené, ho to zabolelo. Celých tých päť rokov sa tváril, ako jeho priateľ a on mu celú tú dobu len klamal.

Snape si všimol jeho výraz a tak si k nemu sadol. Pomaly mu položil ruku na rameno a zašepkal. "Mrzí ma to." Harry len kývol, že ho počul a naďalej mlčal. Profesor teda rozprával ďalej. "Zdá sa, že nesúhlasí s mojimi plánmi do budúcnosti."

"A aké máš plány, Severus? Teda, ak to môžem vedieť." poznamenal Draco.

"Môžeš. Týka sa to aj teba, tak je vhodné, aby si to vedel." uchechtol sa Snape. "Zajtra idem zase na Grimmauldovo námestie, kde ma bude čakať Dumbledor s poručníckymi papiermi. Pre vás oboch." vysvetlil im. Obaja chlapci sa zatvárili prekvapene, vlastne viac ako prekvapene. Boli úplne šokovaní. Nevedeli, čo na to povedať. U Harryho bolo to prekvapenie rozhodne väčšie, vzhľadom na posledné roky. Veď predsa, Draco bol Snapeov krstný syn, tak sa to dalo čakať, no jeho profesor elixírov nenávidí, tak prečo to robí?

"Si si istý, že to bude možné, Severus? Na to bude treba súhlas rodičov a pokiaľ viem, tak Lucius nebude ochotne súhlasiť s podobným postupom." chcel vedieť Draco.

"Môžeš si byť istý, že sa to dá, Draco. Tvoj otec sa ťa verejne zriekol, tak by aj tak bolo tvoje opatrovníctvo zverené najbližšiemu príbuznému. Pochybujem, že by niekto z rodiny, hlavne teda z Luciusovej stany zažiada o opatrovníctvo. Tvoj otec má veľký vplyv a nikto si ho nebude chcieť znepriateliť." vysvetľoval Snape.

"A čo ty? Nebudeš mať z toho problémy? Stále si v radoch Temného Pána, no a zdá sa, že on nie je nadšený mojím postojom."

"O to sa báť nemusíš. Všetko prebehne v diskrétnosti. Nikto o tom nebude vedieť. Oficiálne budeš zaradený do náhradnej rodiny s najvyšším stupňom ochrany. Nikto sa to nedozvie." upokojoval ho jeho krstný otec. Potom sa obrátil na druhého chlapca. "Ty mi k tomu nič nepovieš, Harry?" opýtal sa čiernovlasého chlapca.

"Viem, že ste mi sľúbili, že sa k Dursleyovcom nikdy nevrátim, no nemyslím, že sú potrebné takéto korky. O rok som plnoletý. Tá doba sa dá vydržať. Nechcem vás obťažovať, pane." povedal mu Harry, keď našiel svoj stratený hlas. Snape sa zatváril mrzuto- toto bola tá ťažšia časť. Musel Harryho presvedčiť, že to nerobí z nutnosti. Keď si uvedomil, že sa v ňom celú dobu mýlil, chcel svoje chyby napraviť, no toto nerobil pre to. Nevedel, kedy sa jeho vzťah k chlapcovi zmenil a bolo mu to jedno. Jediné, čo bolo v tej chvíli dôležité, je to, že ho mal rád. Ha, mal rád. Keby mu to niekto povedal pred mesiacom, uvalil by naňho kliatbu. No bolo to tak.

"Harry, k Dursleyovcom sa nevrátiš, ani na tých pár dní, čo budeš plnoletý. Aj tak, kam by si potom šiel? Nemôžeš iba tak chodiť po uliciach, je to nebezpečné, obzvlášť pre teba. Toto je to najbezpečnejšie miesto na svete, pre vás oboch. Môžete si byť istý, že to nerobím ani z ľútosti a ani z povinnosti. A to platí pre oboch." vysvetľoval Severus. "Zajtra prinesiem papiere a dovtedy si to môžete obaja premyslieť. Nebudem vás do ničoho nútiť, aj keď je toto to najlepšie riešenie, aké sa nám ponúka." Snape sa im obom pozrel do očí, aby im dal najavo, že všetko, čo povedal myslí vážne. "Tak, nepovedali ste, čo máte dnes v pláne." pripomenul im profesor.

"No, ja som myslel, že by som sa zatvoril do laboratória...." hovoril s nádejou v hlase Draco. Severus mu totiž nedovolil pripravovať elixíry osamote. Vždy bol radšej pri tom, tak sa ho musel najskôr opýtať, či má čas. Väčšinou privolil, obaja mali elixíry radi, vlastne to bol práve Severus, kto Draca na ne nalákal. Vždy, keď tu trávil nejaký čas, končili spolu nad nejakým elixírom. "Samozrejme, Draco. Možno by sa k nám chcel pridať aj Harry. Čo ty na to?" pozrel sa pri tej otázke na Harryho.

Harry sa zatváril trocha nedôverčivo. Inokedy by nad tou otázkou nezaváhal ani na minútu a dôrazne by ju odmietol. No teraz váhal. Chvíľu nad tým rozmýšľal, no potom pomaly prikývol. Snape na naňho potešene usmial. Potom sa obrátil a vyšiel z miestnosti.

"Tebe sa nepáči myšlienka Severusa, ako tvojho opatrovníka?" opýtal sa ho vyčítavo Draco. Harry nevedel, čo mu má na to povedať, lebo sám nevedel, či mu to vadí, alebo nie. Potreboval niekoho, kto by sa oňho postaral, potreboval sa aspoň raz v živote cítiť ako dieťa, potreboval miesto, na ktorom by cítil, že je doma. A keď mu toto miesto mohol poskytnúť tento človeka, tak nech sa tak stane. No neprijme Snapeovu ponuku kvôli tomu, že to je jediná možnosť. Nebola to jediná možnosť, mohol ísť na ústredie, aj keby to vadilo Dumbledorovi.

No Harry niekde v kútiku duše chcel, aby bol Snape jeho poručníkom, chcel to a veľmi. "Nevadí mi to, možno som trocha zaváhal, ale teraz som si istý, že to chcem." odpovedal Dracovi rozhodne.

"Severusa to poteší. Zdá sa, že mu na tebe záleží." vysvetľoval mu. "Keď ťa sem priniesol, bol bez seba strachom. Takého som ho ešte nevidel." Draco si ho zamyslene prezeral. "Predpokladám, že mi neprezradíš, čo sa ti stalo, že si bol na tom tak..."

"Nie." povedal rozhodne Harry. "Teda, teraz nie, možno niekedy inokedy." dopovedal už troška miernejším hlasom.

Na slizolinskom chlapcovi nebolo vidieť, čo si o tej odpovedi myslí. "Fajn. O pol hodiny je obed. Severus nemá rád, keď niekto mešká, tak pre teba prídem, aby si neblúdil." povedal len a aj on vyšiel z miestnosti.

Harry si povzdychol. Bol v dome s dvomi najnenávidenejšími ľuďmi a nevedel čo si o oboch má myslieť. Ani jeden sa teraz nesprávali tak, ako u nich bol zvyknutý. Snape bol starostlivý, všímavý a dokonca niekedy aj milý. To rozhodne nebol Snape, ktorého poznal zo školy. A Draco, ten bol tiež milý, vyzeralo, to že mu chce naozaj pomáhať. Dokonca mu priniesol knihu, na ktorú sa ešte ani nepozrel. Zobral ju teda do rúk a prečítal jej titul. Stratené elixíry stredoveku a ich možné využitie. Naozaj bol blázon do elixírov, skvele sa k Snapovi hodil. Akoby boli fakt otec so Synom, teda až na tie blonďavé vlasy. To jediné mu tu nesedelo.

Položil teda knihu späť na stolík pri posteli a šiel sa obliecť. To, že Snape nemal rád, keď niekto meškal, preňho nebolo ničím novým. Koľko len stratil v škole bodov za jeho neskoré príchody na hodinu, či na trest. Nepredpokladal, že by mu dnes chcel strhávať body, boli predsa prázdniny, no aj tak ho nechcel nahnevať. Vytiahol si teda najmenej obnosené oblečenie po Duddleym, čo boli šedé džínsy a vyťahané zelené tričko. Aj keď oproti jeho ostatnému oblečeniu to vyzeralo dosť zachovalo, vyzeral v tom príšerne. Celkový dojem nezlepšovalo ani jeho vychudnuté telo, na ktorom teraz všetko to oblečenie viselo. No s tým nemohol nič urobiť. Dávno si na to zvykol, tak teraz nad tým vôbec nerozmýšľal.

Keď bol hotový, sadol si na posteľ a znova zobral do ruky knihu. Draco mal prísť až o niekoľko minút a on si potreboval niečím zamestnať mozog. Nalistoval teda obsah knihy a rýchlo prešiel celý register, aby si vybral kapitolu. Zastavil sa nad šiestou kapitolou, ktorá bola venovaná stredovekým jedom a protijedom. Našiel si stranu, na ktorej kapitola začínala a ponoril sa do nej. Písalo sa tam o všetkých známych aj neznámych jedoch, spôsoboch ako ich pripraviť, rozpoznať a po požití neutralizovať. Bolo to vcelku zaujímavé, najviac ho prekvapilo, že veľa z tých elixírov bolo známych aj teraz, no boli to nedokončené verzie. Bežne sa používali v liečiteľstve, pomáhali ľuďom, ale stačilo tam pridať jednu-dve bylinky, či iné prísady, zmeniť teplotu, dĺžku prípravy, spôsob miešania, či niečo iné a hneď z toho bol účinný jed. Niektoré pôsobili rýchlo, iné boli veľmi pomalé, trvalo týždne, kým sa začali prejavovať, alebo tam našiel aj také, ktoré sa nedali v tele vôbec rozpoznať. Harryho tá kniha vážne zaujala, tak si ani nevšimol, že Draco zase vstúpil do izby. Keď si všimol, akú knihu a hlavne akú kapitolu Harry číta, uchechtol sa.

"Chystáš sa niekoho otráviť, Potter?" opýtal sa ho. Harry sa strhol, keď začul jeho otázku. "Nie," odpovedal pokojne. "Nechystám, Draco. Je to celkom zaujímavá kniha, odkiaľ ju máš?" opýtal sa ho.

Draco mykol plecom. "Kúpil som ju minule v Priečnej ulici."

"To určite." neveril mu Harry, na čo sa druhý chlapec uškrnul. "No, bolo to v Zašitej uličke." povedal po pravde. "Fajn, tak keď som sa presvedčil, že sa ma nechystáš otráviť, mohli by sme ísť do jedálne. Severus nemá rád, keď-"

"-niekto mešká. Viem." uškrnul sa Harry a nasledoval Draca Malfoya von z izby.

Poslední komentáře
23.05.2017 16:14:56: "Severus nemá rád, keď niekto mešká." Nosná myšlenka této kapitoly a to o těch prastarých elixírech ...