HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

13. kapitola

Domnienka dlhého a hlavne nudného popoludnia bola neopodstatnená. V skutočnosti to bol celkom zaujímavý deň a to hlavne preto, že po zvyšok dňa si ani nespomenul na poručníctvo.

 

Elixír, ktorý s nimi Snape pripravoval, bol felix felicis. Harry tým bol dosť prekvapený. Už

o tomto elixíre počul, no netušil, že by sa profesor o takýto elixír zaujímal, aj keď bol Majstrom elixírov. Felix felicis alebo Tekuté šťastie je pomerne známy elixír, no jeho používanie je bohužiaľ dosť obmedzené. Zajedno ho nemožno používať často, lebo je vysoko návykový a častým pitím tohto elixíru môže dôjsť k poruchám sústredenia, bolestiam hlavy, či prehnanému sebavedomiu. Okrem toho sa u ľudí, ktorí ho pijú príliš často, vyskytujú aj halucinácie, čo nie je nič príjemné.

 

Keď o ňom Harry počul prvýkrát, hneď ho napadlo, aký by to bol užitočný elixír pri metlobalových zápasoch alebo pri záverečných skúškach, no po pečlivejšom prečítaní textu zistil, že práve pri týchto akciách bol zakázaný. Vtedy jeho záujem trocha opadol, však dnes, keď po nekonečných piatich hodinách prípravy konečne upratal použité nástroje, sa jeho záujem o tento elixír objavil v plnej miere. Obzvlášť preto, lebo Snape urobil niečo, čo uňho nečakal. Po vychladnutí elixíru naplnil dve fľaštičky a podal každému jednu. Harry tým bol taký šokovaný, že sa nezmohol na slovko vďaky.

 

„Dobre si rozmyslite, kedy ho použijete.“ povedal len a vytlačil ich z labu.

 

Teraz ležal v posteli vo svojej izbe a rozmýšľal nad udalosťami predchádzajúcich dní. Keby mu niekto pred týždňom povedal, že bude v dome svojho nenávideného profesora spolu so svojim najneobľúbenejším spolužiakom a budú spolu variť elixír tekutého šťastia, myslel by si, že sa totálne zbláznil. No teraz bol tu a všetko sa to dialo. A okrem toho sa zajtra mal stať Snape jeho zákonným poručníkom tak isto ako Dracov. Doteraz na to nepomyslel, no teraz ako mu to všetko lietalo v hlave si uvedomil, že ak bude mať s Dracom jedného poručníka, robilo to z nich niečo ako bratov. Možno to bolo prehnané pomenovanie, no už len myšlienka, že by mal mať niekoho, kto by po technickej stránke bol jeho bratom, ho napĺňala šťastím. Nepotreboval na to ani felix felicis.

 

Nevedel však, ako to bude pociťovať sám Draco. Síce za posledný deň zakopali vojnovú sekeru, ktorá bola medzi nimi posledných päť rokov a dá sa povedať, že sa obaja snažili, aby sa ich vzťah na základe posledných udalostí aspoň o trocha zmenil, no všetko, čo sa za tých päť rokov stalo, sa nedá zmazať tým, že sa budú jeden deň k sebe správať ako ľudia a nie ako zvieratá. Naozaj nevedel, či ho bude chcieť akceptovať ako brata. A hlavne nevedel, či Draca budú jeho priatelia akceptovať ako jeho brata.

 

..............................................

 

Na druhý deň sa zobudil, keď už všetci ostatní obyvatelia Snape´s Mighty Seat 17 boli dávno hore. Draca našiel sedieť v kuchyni pri stole, na ktorom boli prestreté raňajky. Aj keď už vstal pred viac ako dvomi hodinami, stále mal pred sebou šálku s vychladnutým čajom. Zjavne sa odtiaľ veľmi neponáhľal. Harry si sadol na opačnú stranu stola a načiahol sa po druhej šálke.

 

„Dobré ráno,“ pozdravil zároveň druhého chlapca.

 

Draco zdvihol pohľad od Denného Proroka, ktorého ml rozčítaného a odzdravil ho. Podľa výrazu v jeho očiach to vyzeralo, že mu nie je príliš do reči.

 

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa ho Harry, keď si toho všimol.

 

„Nie, čo by sa malo?“ opýtal sa ho Draco mrazivo.

 

„Neviem, no sedíš tu, prázdno hľadíš do novín a na stole pred sebou máš plnú šálku vychladnutého čaju. Myslel som, že sa niečo stalo.“ vysvetľoval Harry. „Kde je profesor?“ skúsil to inak, keď videl, že sa Draco nemá k odpovedi.

 

„Šiel pre tie papiere.“ povedal po chvíli Draco. Ešte stále mal v rukách Denného Proroka, no bolo zjavné, že v ňom nič nečíta. „Odišiel hneď ráno.“

 

„Myslíš, že už budú hotové? V muklovskom svete  trvá vybavovanie poručníctva niekoľko týždňov, niekedy mesiacov. Profesor to chce zariadiť za niekoľko dní?“

 

„Niekoľko hodín, Potter.“ opravil ho Draco.

 

„Myslel som, že sme s priezviskami prestali.“ poznamenal Harry, na čo Draco mykol plecom. Harry nevedel, čo to do jeho spoločníka zase vošlo. Nepoznal ho, tak nemohol vedieť, aké má po ráne nálady, no jeho správanie mu skôr hovorilo, že je na niečo nahnevaný. „Môžem si požičať Proroka?“ opýtal sa ho, keď Draco položil noviny na stôl vedľa nedotknutého čaju. Draco len zase mykol plecom. Tak toľko k rannej konverzácii, pomyslel si Harry.

 

Zobral si Denného Proroka a hneď ho otvoril na prvej strane. Nebolo tam nič, čo by ho zaujalo, tak ho hneď aj zatvoril. Síce bol minister  mágie po júnových udalostiach na ministerstve nútený priznať návrat Voldemorta, zdalo sa, že na ochranu čarodejníckeho sveta nehodlal nič urobiť. Stále dokola opakoval, aby všetci zvýšili ochranné kúzla na domoch a ak by sa stalo niečo nezvyčajné, aby to hlásili na ministerstve, no to bolo asi tak všetko. Žiadne špeciálne hliadky, pátranie po Voldemortových verných smrťožrútoch. Vyzeralo to tak, že Kornelius Fudge žil ešte stále v presvedčení, že nikomu nič vážne nehrozí.

 

„Nevieš, kedy sa má vrátiť?“ opýtal sa Draca aj keď očakával ďalšie myknutie plecom.

 

„Hovoril, že je hneď späť, no už je tam asi dve hodiny.“ na Harryho prekvapenie mu odpovedal na otázku.

 

„Možno sa niečo stalo.“

 

„Čo by sa tak mohlo stať, Potter?“ štekol po ňom Draco, aj keď to v skutočnosti vyzeralo, že nemu behá po rozume to isté.

 

„Možno majú pohotovosť na ústredí, niečo vážne.“ vysvetľoval Harry.

 

„To by nám dal Severus vedieť. Určite by poslal odkaz.“

 

„Asi máš pravdu.“ súhlasil Harry. „Čo chceš teraz robiť?“ opýtal sa Draca.

 

Ďalšie myknutie plecom. „Rozmýšľal som, že by som si urobil úlohy, no nemám so sebou žiadne knihy. Myslíš, že by si mi mohol požičať tvoje? Alebo si sa chcel učiť?“ opýtal sa Draco.

 

„Mám už všetky úlohy hotové, kľudne si ich požičaj.“ odpovedal mu milo Harry, rád, že s ním Draco hovorí.

 

„Ďakujem.“

 

„Poď, idem ti ich dať.“ ponúkol mu Harry. Draco sa pozrel na Harryho nedopitú šálku čaju. Okrem tých pár dúškov teplej tekutiny nič iné neraňajkoval.

 

„Mal by si jesť, ak Severus zistí, že si nič nejedol, nahnevá sa. Včera si nejedol nič na obed a večeru si tiež vynechal. Nechci, aby sa Severus nahneval.“

 

„Je to v poriadku, nie som hladný a profesor sa nemusí nič dozvedieť.“ povedal Harry. „Alebo máš v pláne ísť žalovať?“ uškrnul sa.

 

„Nie, no aj tak by si mal jesť.“

 

Tento raz to bol Harry, kto mykol plecom. „Tak poď. Dám ti tie knihy.“ Draco sa s ním viac nedohadoval a nasledoval ho do jeho izby.

 

......................................

 

„Som rád, že ste dodržali slovo, Dumbledor.“ potichu povedal Snape, keď sa s riaditeľom ocitol sám v kuchyni. Pred ním ležal štós pergamenov, ktoré mali zabezpečiť jeho poručníctvo nad Harrym a Dracom.

 

 Pergameny boli rozložené do dvoch kôpok, no nedalo sa rozlíšiť, ktorá kôpka patrí ktorému chlapcovi. Na každom bolo napísané len jedno meno. Severus Snape. Riadok s menom dieťaťa bol na všetkých pergamenoch prázdny.

 

„Prečo nie sú vyplnené?“ opýtal sa riaditeľa, keď si ich lepšie prezrel. Opýtaný mu venoval zamračený pohľad. „Myslíš si, že by niekto vystavil poručnícke papiere pre Harryho, ktorými by si sa stal TY jeho poručníkom? Nebuď smiešny Severus.“

 

Snape naňho zavrčal, čo u Dumbledora vyvolalo salvu smiechu. „Nepredbiehaj Severus. Budú platné hneď, ako tam dopíšeš mená chlapcov.“ vysvetľoval. „Sú to legálne dokumenty, len nikto nemôže vedieť, koho ti dávame do poručníctva. Nechal som ich vystaviť na tvoje meno, len som odmietol prezradiť, komu hľadáme poručníka.“ pokračoval „Inak to nešlo.“

 

Severus kývol hlavou a zobral si do ruky brko. Keď doplnil chýbajúce  informácie na všetky pergameny, odložil ho a zdvihol sa k odchodu.

 

„Severus, chcel by som hovoriť s chlapcom.“ oznámil mu riaditeľ.

 

„S ktorým, keď sa smiem spýtať.“ opýtal sa Snape pokojne.

 

„Nebuď hlúpy, samozrejme, že s Harrym. Myslím, že si s ním musíme niečo vyjasniť.“

 

„Tak vy si myslíte? JA si myslím, že ste sa s ním mali porozprávať, keď ste mali možnosť a keď bola šanca, že vás bude Harry aj počúvať. Mám taký pocit, že tento raz to bude Harry, kto s vami nebude chcieť hovoriť.“ Snapeov hlas bol chladný ako zimné počasie.

 

„Nemohol som urobiť nič iné.“ snažil sa to vysvetliť Dumbledor. „Nemôžem vysvetľovať každé svoje rozhodnutie každému študentovi. Robím to, čo je správne pre všetkých, nie len pre jednotlivca.“

 

„Tým, že zoberiete chlapcovi detstvo, pomáhate ostatným?“ neveriacky sa opýtal Severus.

 

„Beriem mu detstvo? Keby sme ho tej noci nedali k Dursleyovcom, nedožil by sa ďalšieho dňa. Bolo to jediné riešenie.“ hrmel Dumbledor.

 

„Mohli ste ho dať ku komukoľvek. Každá čarodejnícka rodina v Británii by si ho k sebe zobrala a vychovávala ho ako svojho syna. Ale nie, vy ste ho dali k tým najhorším ľuďom MUKLOM a ani vás nenapadlo, že by nemuseli mať pochopenie pre jeho pôvod.“ kričal Snape. Jeho povestné sebaovládanie v tejto chvíli zrejme neexistovalo.

 

„To sa mýliš, Severus, dobre som vedel, ako sa k nemu budú Dursleyovci správať. Vedel som, že Lillina sestra nemá náš svet v láske, vedel som, že si svoju zlosť na ňu bude Petunia vylievať na Harrym. Je mi ľúto, že som to musel urobiť, no ak by som sa mal rozhodnúť ešte raz, urobil by som to isté.“

 

Po Dumbledorových slovách zavládlo v kuchyni úplné ticho. Severus nemohol uveriť tomu, čo od tohto vysoko uznávaného  čarodejníka práve počul. On dal JEHO Harryho k ľuďom o ktorých vedel, že si na ňom budú vylievať zlosť. Na chlapcovi, ktorý za nič nemohol. Na JEHO chlapcovi. „Ale prečo?“ opýtal sa napokon zlomeným hlasom.

 

„Nemohol som dovoliť, aby vyrastal vo vedomí, kto je. Nesmel sa to dozvedieť dokiaľ by nebol jeho čas.“ ponáhľal sa s vysvetlením riaditeľ. „Pochop, veď aj ty sám si si myslel, že bol počas svojho života rozmaznávaný pre to, kým je. Myslel si si, že ho všetci milovali a oslavovali.“

 

„Nemusíš mi pripomínať môj veľký omyl.“ zavrčal Severus.

 

„Nie, to nemusím. Teraz však vidíš, že všetko, čo som urobil padlo na úrodnú pôdu. Aký si myslíš, že by bol Harry, keby vyrastal tak, ako si si myslel, že vyrastal? Je tu veľa vecí o ktorých nevieš, tak z časti chápem tvoje rozhorčenie. Som si istý, že Harry to pochopí.“

 

„Ak hovoríte o proroctve, tak o ňom viem. Viem, že Harry je predurčený, aby zabil Temného Pána a som ochotný mu v tom pomáhať, ako to len bude možné. No vy si zrejme neuvedomujete, že aj napriek tomu, že je vyvolený, je to ešte stále len chlapec, ktorý si zaslúži v živote trocha náklonnosti a lásky. Raz príde čas, kedy sa bude musieť postaviť zoči voči svojmu osudu, no až sa to stane, nebude to dieťa, ktorým ešte stále JE.“

 

„Nikdy to nebol chlapec. Vďaka spôsobu, akým s ním zaobchádzali Dursleyovci, rýchlo dospel. Naučil sa nebyť na nikom závislý, poradiť si v živote sám. Vďaka tomu, že vyrastal bez priateľov, si ich teraz viac váži. Vidí, že vo svete je rovnako aj dobro, nie len zlo a že sa oplatí preto bojovať. Ak by sa v živote nestretol s ničím zlým, nebol by schopný postaviť sa mu. A mýliš sa Severus. Harry je vďaka Dursleyovcom už teraz schopný poraziť Voldemorta. To bol ten dôvod, prečo som ho nechal vyrastať v takých podmienkach. Aby bol pripravený už v takom mladom veku postaviť sa tomu najväčšiemu zlu, aké kedy zachvátilo čarodejnícky svet.“

 

„Možno máte pravdu riaditeľ, ale nič to nemení na situácii, v ktorej sa nachádzame. Stanem sa Harryho a Dracov poručník. Ešte dnes. Ak máte strach, že Harryho odradím od vašich plánov, s tým vám nepomôžem. No nemusíte sa báť. Harry má veľký zmysel pre zodpovednosť a ak ste mu už od prvého ročníka dávali najavo, že len on je tým pravým záchrancom nášho sveta, je jasné, že on nedovolí, aby Temný Pán vyhral, ak tomu bude môcť zabrániť. Akokoľvek to je šľachetné, preňho to môže byť raz osudným.“ dokončil Severus a premiestnil sa domov.

 

................................................

 

Severus Snape chcel mať túto záležitosť s opatrovníctvom čo najrýchlejšie za sebou, preto sa rozhodol hneď vyhľadať chlapcov, aby papiere nadobudli na právoplatnosti.

 

Vedel, že s Dracom to bude o niečo ľahšie, preto sa pokúšal pripraviť na druhý boj dnešného dňa. Aj keď Harry súhlasil s poručníctvom, Severusovi  bolo jasné, že niekde v jeho vnútri ešte stále vládne osteň pochybnosti.

 

Našiel ich ako sedia v knižnici pri kozube a niečo píšu. Keď sa im prizrel bližšie zistil, že to sú eseje do školy. Matne si spomínal na to, že Harry mal už tie svoje hotové, tak toto museli byť Dracove.

 

Chlapci boli takí zaujatí prácou, že si jeho príchod vôbec nevšimli. Stále sa skláňali nad knihou z transfigurácie, z ktorej sa zrejme pokúšali vyčítať odpovede na jednotlivé body práce. Za normálnych okolností by ich Severus nechal pracovať, no naozaj chcel mať tie papiere vybavené ešte dne. Preto pristúpil až k nim a hlasným zakašlaním im dal najavo svoju prítomnosť.

 

Obaja chlapci pri tom zvuku nadskočili. Zdvihli zrak, aby identifikovali zdroj hluku a keď zbadali, že to je len profesor, obaja si vydýchli. Nie, že by si mysleli, že by ich v tomto dome mohol niekto ohroziť, no opatrnosti nikdy nie je dosť.

 

„Nemal si sa vrátiť skorej?“ opýtal sa Severusa Draco. „Stalo sa niečo?“

 

„Nie, len sa Dumbledor začal dožadovať Harryho návštevy.“ vysvetľoval unavene Snape a posadil sa do voľného kresla oproti chlapcom..

 

„Chce, aby som prišiel na Grimmauldovo námestie?“ neveriacky sa opýtal Harry. „Čo tak zrazu?“

 

„On chce prísť sem.“ upresnil Severus.

 

„Predpokladám, že si to odmietol a sa ťa snažil presvedčiť.“ poznamenal škodoradostne Draco.

 

 „Skôr sa ma snažil presvedčiť, aby som upustil od poručníctva. Ďalší zaujímavý rozhovor.“ uškrnul sa profesor. Dúfal, že svojím bezstarostným správaním dá Harrymu jasne najavo, že nemieni zmeniť svoje slovo. No zjavne si jeho pokusu Harry nevšimol. Zdvihol naňho vystrašený pohľad, ktorý mu jasne hovoril, že očakáva, že sa jeho názor môže zmeniť.

 

„Riaditeľ ešte stále nesúhlasí, pane?“ opýtal sa ho nesmelo.

 

„Bohužiaľ, ešte stále nie je presvedčený o správnosti môjho rozhodnutia, no ja som presvedčený, že len čo to bude oficiálne, uzná, že je to to najlepšie riešenie v tejto chvíli.“

 

„Najlepšie riešenie.“ poznamenal Harry. „Pane, nechcem, aby ste sa to cítili povinný urobiť. Ja...“

 

Došľaka, zanadával v duchu Severus. Chcel presvedčiť chlapca o tom, že to nerobí len z povinnosti alebo nutnosti, no zatiaľ sa mu daril presný opak.

 

„Harry, nie je to len kvôli povinnosti. Ak by to bolo, mohli by sme ťa umiestniť kdekoľvek. Nie je také zložité zabezpečiť bezpečný úkryt jednej rodine. Mohol by si zostať na Grimmauldovom námestí, kam by sme na nejaký čas presťahovali rodinu, ktorá by sa o teba postarala. To však nechcem, chcem byť tvojím a Dracovým poručníkom a nepýtaj sa ma prečo. Viem len, že to tak je. Nie preto, že je to moja povinnosť, alebo že to je správne. Hej, je to správne,“ opravil sa, „no nie pre ostatných, ale pre nás. Pre nás troch. Som presvedčený o tom, že keď si na túto situáciu trocha navykneme, budeme spolu vychádzať dobre.“ uzavrel to Severus. „Veríš mi?“

 

Po Harryho trocha váhavom prikývnutí vybral z temných zákutí svojho cestovného plášťa potrebné dokumenty.  „Tak, keď sme si to teraz vyjasnili, môžeme z to urobiť aj oficiálnym, nie?“ Pred každého postrčil správnu hromádku dokumentov. „Stačí, keď sa podpíšete napravo do spodného riadku.“ Draco sa s nadšením načiahol za brkom a podpísal sa na vyznačenom mieste. Harry ho troška váhavo napodobnil. Keď boli obaja podpísaný, pergameny sa sami od seba zrolovali a zapečatili červeným voskom.

 

„Tak myslím, že práve sme sa stali jednou rodinou.“ poznamenal Draco.

Žádné komentáře