HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

14. kapitola

Harry si na priebeh zvyšku dňa spomínal len v úsekoch.

 

Odložili si svoje kópie dokumentov, jednu kópiu Severus poslal Dumbledorovi na založenie a zasadli k obedu. Stôl bol slávnostne prestretý pre troch ľudí, no podľa množstva a rozmanitosti jedla to vyzeralo, akoby tu mala obedovať malá armáda. Zjavne profesor Misty nariadil, aby pripravila slávnostný obed.

 

„Mal som pocit, že by sa náš novonadobudnutý „vzťah“ mal náležitostne osláviť.“  poznamenal Snape.

 

„To teda áno.“ uškrnul sa Draco a sadol si po Severusovej pravej strane. Harry sa usmial a sadol si naľavo. Bol už naozaj hladný. Naposledy jedol včera ráno, tých pár hltov čaju na dnešné raňajky nepočítal. Nabral si teda plný tanier, no očkom pokukoval po profesorovi, či ho neokríkne, že si toho berie príliš. Keď mu nič nepovedal a len sa naňho usmial, Harry mu úsmev opätoval a pustil sa do jedla. Bolo to naozaj úžasné. Jedlo pozostávalo z niekoľkých chodov, no on nezvládol viac ako dva. Keď už bol definitívne preplnený, vyprázdnil naraz pohár s tekvicovým džúsom a čakal, kedy dojedia oj ostatní.

 

Ďalšie, čo si pamätal z toho dňa bolo, že Dracovi pomohol dokončiť úlohy. Bolo toho dosť, takže ich to zamestnalo na celé popoludnie. Počas tých niekoľkých hodín vypil toľko kávy, čo za celý život dokopy. Nie že by ju nejako zvlášť obľuboval, no káva bolo to to jediné, čo ho dokázalo udržať v noci bdieť.

 

 Bol totiž piatok.

 

Na Rokforte nebolo ľahké dostať sa ku káve, lebo bola určená len pre profesorov, no to, že vedel, kde je  kuchyňa, mu situáciu troška uľahčovalo. A to, že poznal Dobbyho, mu to uľahčilo ešte viac. No aj tak sa nemohol dostať ku káve každý piatok. Hermiona bola veľmi všímavá. Všimla by si, že ju pije veľmi často a mohla by mať nepríjemné otázky.

 

Dnes sa ňou však nalieval, ako to len šlo. Nemal v úmysle ísť spať. Malo byť stretnutie.

 

„Nezdá sa ti, Potter, že to s tou kávou trocha preháňaš?“ opýtal sa ho Draco po siedmej šálke kávy.

 

 Harry mu chcel niečo odvrknúť, no mal smolu, že sa práve vtedy v knižnici nachádzal aj Snape. Aj on si všimol Harryho dnešnou posadnutosťou týmto nápojom. Vedel prečo to robil. Celý deň rozmýšľal nad tým, ako mu pomôcť, no na nič neprišiel. Nevedel zabrániť tomu, aby sa Harry v sne preniesol na stretnutie.

 

Harry strelil po Severusovi pohľadom, ktorý sa naňho pozeral s otázkou v očiach. Bolo mu jasné, že čaká, či Dracovi odpovie, no tak isto mu tým pohľadom chcel naznačiť, že aj keď sú to len tri či štyri dni, čo sú spolu u Snapea, mu na ňom začalo záležať. Možno ho nepoznal ešte tak, ako by chcel, no týmto mu dával jasne najavo, že sa o to pokúsi.

 

Severus vedel, že toto nebol prvý piatok, čo bude Harry prežívať hrozné chvíle, no predtým nemal nikoho, kto by mu s tým pomohol, nikoho, komu by sa s tým zveril. No on chcel, aby Harry vedel, že teraz má jeho, že tu bude vždy, keď ho bude potrebovať.

 

„Tak čo, Potter?“ dotieral ďalej Draco. „Mieniš mi odpovedať?“

 

„Dnes je piatok.“ odpovedal mu konečne Harry, no pohľad od Snapea neodvrátil.

 

„A?“ nepochopil Draco.

 

Snape po ňom hodil zlostným pohľadom. „Dnes je stretnutie.“ zavrčal.

 

Po Dracovej tvári sa mihlo pochopenie. „Čo budeme robiť?“

 

„Nič.“ zamumlal  Harry a so zamračeným pohľadom vyšiel z miestnosti.

 

Po jeho odchode sa Draco otočil na Snapea. Vedel, že Potter musí byť vývojom situácie dosť frustrovaný, no nechápal, prečo sa o tom odmietal baviť a presne to sa aj opýtal svojho opatrovníka.

 

„Daj mu čas. Doteraz nemal nikoho, s kým by sa o svoju bolesť podelil. Myslím si, že má taký pocit, že nás tým nesmie zaťažovať.“ pomaly mu vysvetľoval profesor.

 

„To je hlúposť. Chápem, keď nechce, aby som sa o to nestaral ja, no neviem prečo sa stráni pred tebou?“

 

Snape si povzdychol. „On to tak nerobí preto, žeby sa s tým nechcel s nami podeliť. On to berie tak, že mi nestojíme o to, aby nás tým zaťažoval. Že by tým mňa zaťažoval.“ pokračoval.

 

„To si nemôže myslieť! Veď je úplne jasné, že mu chceš pomôcť, že chceš, aby sa s tebou delil o problémy. Ako to môže nevedieť?“ čudoval sa Draco.

 

„Musíme mu dať čas, nič viac.“ V tom sa Severus chytil za ľavé predlaktie. „Musím ísť. Daj pozor na Harryho.“

 

................................................................

 

Teraz Harry sedel u seba v izbe a snažil sa nezaspať. Bolo desať hodín večer a nemu sa aj napriek množstvu kávy, čo vypil, začali zatvárať oči. Zobral sa teda do kúpelne, kde si ponoril celú tvár pod vodu v umývadle. Nesmel zaspať!

 

„Harry?“ počul Draca volať od dverí izby.

                                                                                               

„Som v kúpelni. Hneď idem.“ zakričal mu späť. Zobral si uterák, dobre sa utrel a šiel za čakajúcim Dracom.

 

„Zahráme si šachy?“

 

„Čo?“ opýtal sa nechápavo Harry.

 

„Šachy, vieš, to je taká hra-“ vysvetľoval Draco s úškrnom.

 

„Viem, čo sú šachy,“ netrpezlivo ho prerušil Harry. „Len nechápem prečo ich chceš teraz so mnou hrať. Je desať preč, mal by si spať.“

 

„Severus odišiel.“ oznámil mu Draco. To mi je novinka, pomyslel si Harry, no nahlas nič nepovedal. „A?“

 

„Tak, keď nevieme zabrániť tomu, aby si sníval o stretnutiach, nedovolíme, aby si zaspal.“ skúsil to Slizolinčan znova.

 

„Neboj sa, nezaspím. Ty si choď ľahnúť.“ Povedal a otočil sa, že za sebou zatvorí dvere, no Draco bol rýchlejší. Vsunul nohu medzi skoro už zatvorené dvere a rýchlo sa prešmykol dnu.

 

„Mám to brať ako obťažovanie?“ pokúsil sa o vtip Harry, no v jeho hlase bol počuť náznak hystérie.

 

„A čo iné, Potter?“ vtipkoval aj Draco. „Netúžim po ničom inom, len sa po tebe vrhnúť.“

utrúsil pobavene.

 

„Počuj, naozaj nemusíš zostávať so mnou hore. Choď spať.“ skúsil to znova Harry.

 

Draco pokrútil nesúhlasne hlavou. Severus mu povedal, aby sa o Harryho postaral a on to aj hodlal urobiť. „Nie, keď tu budeme dvaja skorej sa nám nepodarí zaspať. Dám pozor, aby si nezaspal.“

 

„Len aby som to nebol ja, kto bude budiť teba.“ posmieval sa Harry.

 

„Preto si celý deň pil toľko kávy? Mal si povedať. Ja som si vôbec nespomenul, že dnes je piatok. Nie si na to sám, Severus ti chce pomôcť a trápi ho, keď mu to nedovolíš.“ podotkol Draco.

 

„Nič s tým nenarobí, tak načo ho zbytočne obťažovať.“ mykol plecom.

 

Draco si vzdychol. „Práve to je to. TY ho neobťažuješ. Severus sa chce starať, chce aby si mu dôveroval. Vieš, ty ho nepoznáš tak ako ja, lebo keby si ho poznal, vedel by si, že sa za tých pár dní veľmi zmenil.“ potichu mu vysvetľoval Draco. „Severus nikdy nedával najavo svoje pocity. Vždy ich mal pekne schované za ľadovou maskou, no táto maska sa v ten deň, čo ťa priniesol začala roztápať. Neviem čo sa stalo, no začalo mu na tebe záležať.“

 

„Ale prečo?“ nechápal Harry. „Nikdy ma nemal rád, tak prečo teraz? Len za to, že videl, že nežijem tak, ako si predstavoval? No to nikto. O polovici školy si myslí mylné veci, aj keď je nesmierne hrdý na svoje pozorovacie schopnosti. V niektorých veciach sa mýli.“

 

„Vieš Potter, nemal by som ti o tom hovoriť, no zdá sa, že je to potrebné.“ začal Draco. „No nesmieš mu to nikdy povedať. Severus by vedel, že to máš odo mňa, lebo môj otec je jediný, kto o tom vie a Severus vie, že mi to otec povedal.“ Počkal kým mu Harry kývne hlavou a pokračoval. „Prečo si myslíš, že je Severus taký, aký je?“ opýtal sa ho.

 

Harry mykol plecom. Nevedel o Snapeovom živote veľa. Vlastne vôbec nič, len to málo, čo sa dozvedel minulý rok z jeho mysľomise. Podľa toho, čo mu robili Sirius s otcom v škole, bolo jasné, že ho nikto nemal v škole rád. Nemal veľa priateľov. „Neviem.“ povedal napokon.  „Myslel som, že bol taký vždy.“

 

„Nie, nebol. Vlastne bol celkom iný. Aspoň podľa toho, čo mi rozprával otec. Keď boli v škole, bol o ročník nižšie ako Severus. Ani neviem, ako sa spoznali. Asi vďaka postaveniu. Vieš, v Británii nezostalo veľa čistokrvných čarodejníckych rodín, no a to Snapeovci a Malfoyovci boli. Starý čistokrvný rod. Keby Severus nebol čistokrvný, tak by sa s ním otec asi nikdy nebavil.“ z každého jeho slova sršala zlosť sa Luciusa. „Aby si to dobre chápal, Severus bol typickou obeťou pre takých ľudí, čo si z iných radi robia srandu.“ vysvetľoval Draco.

 

„Ako Sirius a môj otec.“ poznamenal Harry.

 

„No áno. Myslím, že oni dvaja boli jednými z nich. Severus bol múdry, cieľavedomý študent. Všetko mu šlo, nemusel sa nijako pretrhnúť, aby mal dobré výsledky. Niečo ako  Grangerová.“ Draco hodil po Harrym kyslím pohľadom. „Mal prirodzený talent na elixíry. No a ešte k tomu nevyzeral najlepšie.“ poznamenal. „No a kvôli tomu si z neho ľudia radi strieľali. Človek by povedal, že len to stačilo k tomu, aby niekto zanevrel na všetkých okolo a hlavne na pubertálnych spratkov. No podľa toho, čo rozprával otec, to tak nebolo. Vlastne všetko, čo mu decká v škole robili, vôbec nezmenilo Severusovu povahu. Často sa smial a tešil sa zo života.“

 

„Čo sa stalo, že sa zmenil?“ opýtal sa ho Harry dychtivo. Vždy si myslel, že príčinou Snapeovej večne zlej nálady bolo Siriusove a otcove správanie. Nechcel veriť, že oni neboli príčinou. Prečo si potom Snape na ňom vylieval zlosť?

 

„Po Rokforte Severus stretol jedno dievča. Zamiloval sa do nej a vzal si ju tajne za ženu.“ Toto teda definitívne vyrazilo Harrymu dych.

 

„No, ale to nemohlo byť príčinou jeho zlej nálady, nie?“ opýtal sa keď sa spamätal.

 

„Nie, to nie,“ pokračoval Draco. „Severus mal hrozného otca, ktorý bol prívržencom Temného Pána a to chcel aj po ňom. Hneď ako dokončil siedmy ročník ho prinútil, aby sa stal smrťožrútom. On to nechcel, no Severusov otec sa nejako dozvedel o tej dievčine. Vyhrožoval mu, že keď neprijme temné znamenie, dá ju zabiť. To Severus nechcel dopustiť, tak sa pridal.

 

Rok na to sa Severusovi narodil syn. Neviem ako sa volal, neviem ani ako sa volala jeho manželka. Jediné čo viem, že keď sa nepodaril jeden útok, ktorý mal Severus na príkaz Temného Pána viesť, dal ich oboch zabiť. Severusovi pred očami zomreli aj jeho žena aj jeho vtedy ešte ani nie ročný syn. Vlastne by mal teraz asi toľko rokov, čo my. Stalo sa to asi mesiac predtým, čo sa Temný Pán rozhodol zabiť teba.“ ukončil to Draco.

 

Harry naňho ostal pozerať s otvorenými ústami. Pred očami sa mu rysovali rôzne scény, ktoré sa mohli stať. Nevedel si ani predstaviť, čo musel vtedy Snape prežívať. Stratil ženu a dieťa. Preto sa stal špehom, chcel ich pomstiť.

 

„Vieš Severus nie je zlý. Nikdy nebol. Keby nebolo jeho otca, tak by sa asi nepridal k smrťožrútom. No to som pochopil až teraz. Predtým so si naozaj myslel, že to čo sa stalo jeho žene a synovi bolo príčinou, prečo aj naďalej ostával smrťožrútom. Že zabíjal z hnevu. No teraz chápem, že to bolo naopak.“ Po Dracových slovách ostalo v izbe ticho.

 

„A to je dôvod, prečo mi chce pomôcť?“ opýtal sa po chvíli Harry.

 

„Z časti.“ odpovedal Draco.

 

„Z časti?“ nechápal Harry.

 

„Potter, čo to nechápeš? Severus v tebe vidí svojho syna. Bolo iróniu, že v tej istej dobe on prišiel o ženu a dieťa a ty si prišiel o rodičov. Zostali ste sami, ani jeden z vás už nikoho nemal. Severus bral ako svoju povinnosť chrániť ťa, zvlášť keď svojho syna ochrániť nedokázal.“

 

Harry naňho bez slova civel. „A to je dôvod, prečo sa ku mne správal tak ako sa správal?“ nechápal.

 

„A čo mal robiť?!“ Nahnevane skríkol Draco. „Rozmýšľaj Potter. Každý si myslí, že je verný smrťožrút Temného Pána. Nemohol robiť nič iné.“

 

„Zdá sa, že ty si o tom dosť rozmýšľal.“ poznamenal potichu Harry.

 

„Tak trocha, som tu o niečo dlhšie ako ty a tak som mal čas pozorovať.“

 

„No nejde mi do hlavy, že by ti rozprával tvoj otec to, čo ty mne teraz.“ pokračoval ironicky Harry.

 

„Nie, no JA som Slizolinčan. Vidím aj to, čo vidieť nie je a mám hlavu. Nie som hlúpy.“ oplatil mu Draco.

 

Harry sa zasmial, no úsmev mu zmrzol na perách. Zosunul sa na zem s rukou pritlačenou na páliacej jazve. Jeho telom začali otriasať hrozivé kŕče kliatby.

 

Draco mu chcel pomôcť, zobudiť ho. Kričal naňho, plieskal ho po tvári, aby ho prebral, no Harry ho už nevnímal. Myšlienkami bol niekde úplne inde.

 

 

„Moji verní smrťožrúti. Vidím, že sme sa tu zišli všetci. Dnes je veľmi významný deň, moji drahí. Dnes odhalíme identitu špeha.“ zasyčal Voldemort. Pohľadom prechádzal po postavách všetkých verných, ktoré boli zahalené v plášťoch s maskami na tvári. Nikto nedal nič znať, sem tam sa niekto striasol, no nikto svoj strach nedával otvorene najavo..

 

„Severus, predstúp!“

 

Jedna postava v čiernom plášti urobila dva kroky vpred, no než sa stihla priblížiť viac, zvíjala sa na zemi v bolestiach. Voldemort na ňu mieril prútikom, striedal jednu kliatbu za druhou. V hadích očiach svietili iskry nenávisti, no tie prekrývali záblesky pomsty. Po nekonečne dlho čase, kedy z plášťa, čo mala postava na sebe, zostala len hromada zakrvavených handier, pomaly sklonil prútik.

 

„Severus sklamal si ma. Celý čas, čo som ti veril, si donášal tomu muklomilovi Dumbledorovi.  Zradil si ma a za to si zaslúžiš SMRŤ!“ posledné slovo už vykríkol. „No nebude to také jednoduché. Žiadna zakázaná kliatba. Za zradu budeš trpieť, budeš ma prosiť, aby som to ukončil. No ja to len tak neskončím, budeš sa predo mnou plaziť a prosiť o dopustenie.“

 

Po týchto slovách znova namieril prútikom na ležiacu postavu.....

 

To už sa však Harry prepadol do milosrdného bezvedomia.

 

 

 

 

 

 

Žádné komentáře