HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

15. kapitola

„Harry!“

 

Snažil sa otvoriť oči, no niečo mu v tom bránilo. Akoby mu niečo tlačilo viečka naspäť dolu. Akokoľvek sa snažil, nešlo to.

 

Harry sa vznášal niekde medzi bdením a spánkom. Nemohol hýbať rukami ani nohami, necítil ich. Neovládal svoje telo. On sa pohnúť nemohol, no cítil niečí dotyk na ramenách. Niekto ním triasol.

 

„Harry! Počuješ ma?“ Ten hlas! Taký známy alebo neznámy? Kto to bol? Chcel, nie potreboval, otvoriť oči. Chcel vedieť, kto ho volal. Kto to bol?

 

Snažil sa. Naozaj sa snažil pohnúť, akoby vedel, že keď prinúti poslúchať svoje končatiny, prinúti aj svoju myseľ, aby sa prebrala z toho neznáma. Sústredil sa, napínal svaly. Nútil stuhnuté končatiny k pohybu. Pohol prstom, pohol dlaňou, no keď pohol celou rukou, to, že ju má, pocítil až príliš. Od špičiek prstov po rameno a z ramena do celého tela sa mu rozlievala neznesiteľná bolesť.

 

Zvraštil tvár, no vo svojom úsilí neprestával. Aj keď ho každý pohyb bolel, akoby sa do jeho tela zabáralo nekonečné množstvo ihličiek, potreboval prinútiť svoju myseľ vnímať svet okolo seba.

 

„Harry!“ Zase ten hlas. „Harry, zobuď sa! No tak....“

 

Niekto ho volal, no on ten hlas nespoznával. Žeby Ron? Nie, nebol to jeho hlas. No kto teda? Boli prázdniny, to si pamätal, tak to nemohol byť nikto zo školy. Dudley? No to určite, pomyslel si zatrpknuto.

 

„Harry, no tak, preber sa!“ hlas neznámeho znel naliehavo. Bolo v ňom počuť zúfalstvo. No kto to bol?!

 

„Potter, došľaka, tak sa už preber!“ vykríkol neznámy.

 

Malfoy! Neznámy mal v momente tvár aj meno. Dočerta, čo tu robí? Kde to je a prečo tu je aj on?

 

Znova pohol rukou, no bolesť, ktorá mu stále pulzovala v stuhnutých svaloch, už skoro nevnímal. Pod prstami pravej ruky mu zašušťal hodváb. Hodváb?! On nemal hodvábne postené prádlo. Ešte jeden pohyb rukou, jemný dotyk hodvábu na koži, jemný a čierny. Počkať! Hodvábne povlečenie, čierne hodvábne povlečenie a Draco Malfoy..... Snape, Voldemort, smrťožrúti.....špeh.

 

Toto jedno slovo, jedno meno spôsobilo, že sa Harry okamžite prebral. Prudko sa posadil na posteli, no niečie, zjavne Dracove, ruky sa ho snažili zatlačiť späť. Otvoril oči, no nebolo mu to nič platné, lebo ho oslepovalo ostré svetlo. Znova ich teda zavrel a opatrne sa zase položil do postele.

 

Po chvíli, počas ktorej si oči stačili privyknúť na svetlo v izbe, Harry znova otvoril oči. Nebolo to bohviečo, nemal totiž na nose okuliare, no aspoň vedel, kde je. Okamžite spoznal izbu, ktorej posledné štyri dni hovoril „svoja“. Štyri dni. Ako dlho tu vlastne leží?

 

Harry sa snažil otvoriť ústa a opýtať sa to Draca, ale hlas ho zradil. Zamračil sa, ešte raz sa pokúsil prehovoriť, no okamžite ho zachvátil kašeľ. Draco mu vyčaroval pohár vody a podal mu ho, aby sa napil. Harry zobral pohár do rúk a na jedenkrát ho vyprázdnil. Ešte chvíľu sa však zmietal v kŕčoch kašľa, ktorý o chvíľu prestal. Znova sa teda nadýchol k otázke a na jeho veľké prekvapenie sa mu z hrdla vydral jeho hlas.

 

„Ako dlho?“ opýtal sa Draca.

 

„Čo?“ nepochopil. Harry sa zamračil. „Ako dlho som bol mimo?“

 

„Nie dlho. Vlastne je sobota ráno.“ odpovedal mu rýchlo Draco. Prisadol si k nemu na posteľ a starostlivo ho prehliadal. „Čo sa stalo? Ako? Rozprávali sme sa a z ničoho nič si sa zviezol na zem. Kričal si, zmietal si sebou, no po chvíli si bol ticho.“ Chcel počuť vysvetlenie Draco.

 

„Bol som na stretnutí.“ povedal rýchlo Harry, nemal čas mu to teraz vysvetľovať. Musel niečo urobiť. Ešte nevedel čo. Čokoľvek. Musel zachrániť Snapea.

 

„Ale ako to?“ pýtal sa Draco. „Myslel som, že sa ich zúčastňuješ iba keď spíš.“

 

„Neviem, aj keby som vedel, teraz nie je čas to vysvetľovať.“ Harry sa snažil dostať z postele, no Draco ho ihneď zatlačil naspäť.

 

„Neblázni. Teraz som ťa dal dokopy. Bol si celý akoby dobitý, odvšadiaľ ti tiekla krv. Stratil si jej veľmi veľa, chcel som ti dať nejaký krv doplňujúci elixír, no neviem, kde ich Severus skladuje. Keď príde, tak.....“

 

„Snape nepríde!“ skríkol Harry. Čo Draco nechápal, aké je to naliehavé? Nemohol zbytočne strácať čas. Čo ak Snapea teraz mučia? Čo ak je už mŕtvy? Nie, na to nesmel myslieť. Aj tak, Voldemort hovoril, že bude trpieť. To znamená, že ho nezabije hneď. Bude to nejakú chvíľu trvať. Chvíľu, ktorá bude stáť Snapea veľa bolesti.

 

„Ako to, že nepríde, Potter? Ako to vieš?“ zarazene sa ho pýtal Draco. Čo to ten Potter trepal?

 

„Má ho Voldemort!“ Harryho hlas bol plný paniky. „Nejako sa dozvedel, že je špeh. Mučil ho.“

 

Draco zbledol ako stena. Vzhľadom na jeho normálnu farbu, bol teraz takmer priesvitný.

 

„Čo-čože?“ Vyzeralo to, že Draco nechce prijať to, čo počul. „Ako sa to dozvedel?“

 

„Neviem!!!“ vrieskal po ňom Harry. „Neviem ako sa to dozvedel, no to nie je dôležité.“ snažil sa upokojiť svoj hlas. „Musíme niečo urobiť. Dostať ho odtiaľ.“

 

„Ako to chceš urobiť?“ Draco sa len pomaly preberal zo šoku, ktorý mu Harry svojím výrokom pripravil. Ešte stále neveril, že je jeho krstný otec zatvorený niekde, kde ho určite čaká smrť. Až pridobre si pamätal na rozprávanie svojho otca, aké „príjemné“ chvíle vie Voldemort svojim väzňom pripraviť. Striasol sa už len pri tom pomyslení.

 

„Neviem. Nemám šajnu, kde je Voldemortovo sídlo! Neviem, kde začať!“ zašepkal Harry zlomeným hlasom. Hlasno si vzdychol a vložil hlavu do dlaní. Nesmel už o nikoho prísť. Nemohol.

 

Draco sa naňho len bezmocne prizeral. „A čo Dumbledor?“ vyhŕkol zrazu. „Ak mu to povieš, určite nám pomôže!“

 

„Ako mu mám dať vedieť? Sovou by to trvalo príliš dlho. Neviem, či máme toľko času. Hop-šup prášková sieť tu nie je?“

 

„Nie je možné, aby bol dom, ktorý je chránený Fidelinovým zaklínadlom zapojený do siete.“ odpovedal mu Draco. „Ale dá sa tu premiestňovať.“ vyhlásil víťazoslávne.

 

„A načo nám to bude, keď to nevieme?“ opýtal sa sarkasticky Harry a hodil po ňom naštvaný pohľad.

 

Draco sa uškrnul. „Hovor za seba, Potter. Ja som sa už premiestňoval.“ vyhlásil hrdo.

 

„Premiestňovať sa s niekým sa nepočíta. Nevieme, ako sa to robí.“ poznamenal Harry.

 

Dracov úškrn z tváre nezmizol. „Nebuď idiot, Potter! Samozrejme, že som sa premiestňoval sám. Inak by som o tom nehovoril.“ Akoby práve jemu musel chalan vyrastajúci u muklov rozprávať známu vec!

 

„Nemáš sedemnásť.“ poznamenal Harry. „Myslel som si, že sa môžeš premiestňovať až keď budeš plnoletý. Nerobí sa na to nejaký test?“

 

„Kto tu hovorí o tom, že som sa premiestňoval legálne?“ Dracovi dochádzala trpezlivosť. „Vážne Potter, niekedy si myslím, že to s tou tvojou poctivosťou preháňaš. To si ešte nikdy neurobil nič nezákonné?“

 

Harry nechal jeho poslednú otázku bez povšimnutia. Hádať sa je to to posledné, čo teraz potrebujú. Musia zachrániť Snapea, to je prvoradé. „Takže to vieš?“ opýtal sa ho.

 

„No,“ zaváhal trocha, „sám som sa premiestnil, celkom presne, no neviem, či by som zvládol premiestniť sa aj s niekým iným.“ jeho hlas bol váhavý. Krútil hlavou z boka na bok, chvíľu rozmýšľal a keď napokon zdvihol pohľad k Harrymu, mal v ňom rozhodný výraz.

 

„Tak?“ opýtal sa Harry netrpezlivo.

 

„Myslím, že to pôjde.“ vyhlásil. „Aspoň dúfam.“

 

Harry sa naňho pozeral trocha váhavo, no nakoniec prikývol. „Nemáme čo stratiť.“ poznamenal.

 

„Nie, možno len končatiny.“ zašomral Draco.

 

„Draco, nenútim ťa, aby si išiel so mnou, no neviem, ako inak sa odtiaľto dostať. Nevieme, kde sme, inak by som odišiel rovno dverami.“

 

„Myslím, že sme niekde v Škótsku. Raz niečo také Severus spomínal.“ vyhlásil Draco. „No aj keby sme vedeli, kde to presne je, nič to nepomôže.“ povzdychol si. „Aj tak by som nerád riskoval rozštiepenie pri premiestňovaní. Musí existovať aj iná možnosť.“

 

„Tak premiestňovanie necháme ako poslednú možnosť.“ povzdychol si Harry. „Aj ja by som nerád skončil niekde v neznáme s polovicou tela. Nechce sa mi veriť, že v čarodejníckom svete existuje len tak málo druhov cestovania.“ Harry znova vložil hlavu do dlaní. „Draco, ty si vyrastal u čarodejníkov, tak rozmýšľaj! Ako inak ste cestovali, keď ste niekam šli?“

 

Draco chvíľu nič nehovoril, už to naozaj vyzeralo beznádejne, keď tu z ničoho nič vyskočil. „Došľaka, Rytiersky autobus!“ vyhlásil.

 

Harry zamietavo pokrútil hlavou. „Keď sa chceme niekam dostať, musíme povedať, kam chceme ísť.“ namietol.

 

„A v čom je problém. Veď sa do Rokfortu dostaneme, nie?“ Draco vyzeral zmetene.

 

„Nechcem ísť do Rokfortu.“ vyhlásil Harry, pričom záporne krútil hlavou.

 

„Myslíš, že tam Dumbledor nie je?“ opýtal sa ho nechápavo Draco.

 

„Neviem, môže byť tam alebo na ústredí, no na ústredie sa nedostaneme, lebo nemôžeme povedať adresu.“ vysvetlil Harry.

 

„Tak to musíme skúsiť v Rokforte!“

 

Harry stále krútil hlavou. „Nie, ja nechcem ísť za Dumbledorom. Nedovolil, by nám ísť zachraňovať Snapea. Jediné, čo by urobil by bolo, že zvolá rád, oznámi jeho zmiznutie a vyhlási pátranie. To je všetko. Nikto nevie, kde ho hľadať.“ hovoril potichu. „A neverím, že by niekto Snapea hľadať chcel. S veľkou radosťou by ho Moody nechal Voldemortovi.“ krútil hlavou. „Nie, sme na to sami.“

 

„Asi máš pravdu.“ prikyvoval Draco „Ale čo chceš teda robiť?“ pýtal sa zmätene.

 

„Bol si tam niekedy?“ opýtal sa Draca Harry.

 

Ten sa zatváril nechápavo. „Kde myslíš?“

 

„No predsa u Voldemorta! Bol si tam už?“ zopakoval svoju otázku.

 

„Raz.“ odpovedal Draco. „Kvôli tomu som sa vlastne naučil premiestňovať. Vieš, že otec chcel, aby som sa k nemu pridal, no a nemohol ma tam priviesť s tým, že sa neviem premiestniť. Chc- chcel, aby som s nimi chodil na tie ich akcie.“ hovoril roztraseným hlasom. „Vieš, tie čo občas organizujú, mučenie, zabíjanie. Chcel, aby som sa tam priučil.“ Zasmial sa studeným smiechom. „Ja- ja by som to nemohol robiť. Nedokázal by som niekoho zabiť len tak, pre zábavu.“ v jeho hlase bola naliehavosť. Nechcel, aby o ňom Harry pochyboval, potreboval, aby mu veril.

 

„Takže, keby si mal znamenie a on by volal, dokázal by si sa tam premiestniť?“ opýtal sa ho naliehavo Harry. Museli sa tam dostať. Čo najskôr! Už stratili príliš veľa času.

 

Koľko toho asi Snape vydrží? Jeden deň mučenia? Dva? Nevedel. Počítal s tým, že ho Voldemort chce dlho mučiť, možno niekoľko dní, či týždňov. No každý deň mučenia mu odčerpával sily. Keď sa tam s Dracom dostanú, budú potrebovať jeho pomoc, aby sa odtiaľ dostali von.

 

„Asi áno, no ja nemám znamenie.“ povedal vystrašene Draco. Myslí si, že má? To nemohol.

 

„Ja viem, no keď Voldemort zvoláva smrťožrútov, tak to cítim v jazve. Akoby bola moja jazva tým znamením. Takže budeme vedieť, kedy sa tam bude dať premiestniť. Voldemort to tam má nejako chránené, nie?“ vyzvedal Harry. V hlave sa mu začal rodiť plán, no musel na to vedieť všetko.

 

„Áno, určite. Má tam nejaké bariéry, či čo. Odstraňuje ich iba vtedy, keď sa tam premiestňujú smrťožrúti.“

 

„Dá sa tam preniesť prenášadlom?“ opýtal sa ešte Harry.

 

„Tak ako keby si sa tam chcel premiestniť. Musia byť ochranné kúzla zrušené, no my prenášadlo nemáme.“ poznamenal Draco.

 

„Nie, no môžeme si ho vyrobiť.“ uškrnul sa  Harry.

 

„Keď tvoríš prenášadlo, musíš to robiť tam, kam sa chceš preniesť. Takže by to muselo byť vyrobené u Temného Pána.“ vysvetľoval mu Draco.

 

„Ja nechcem prenášadlo tam, ale späť. Budeme sa odtiaľ musieť nejako dostať.“ Draco nevedel, čo si má myslieť. Bolo to až príliš zložité, aby to vyšlo. Všetko mu to pripadalo, ako len zbožné prianie. Akoby sa to nedalo splniť. Veď Dumbledor po Temnom Pánovi pátra dlhú dobu. Ak to nezvládol on, ako sa to môže podariť dvom sotva šestnásťročným čarodejníkom?

„Budeme traja,“ hovoril ďalej Harry, akoby si Dracovho zadumaného pohľadu ani nevšimol. „Nás dvoch tam premiestniš, no troch asi ťažko.“

 

„Takže si vyrobíme prenášadlo do tohto domu? Vieš formulu?“ Draco sa ako tak spamätal, síce v ňom stále hlodali pochybnosti, ktoré si však teraz nemohli dovoliť. Možno šli na istú smrť, no ešte stále tu bola možnosť, že im to bláznovstvo vyjde.

 

„Myslím, že som o tom niekde čítal. Tuším to bolo Portus .“povedal Harry.

 

„Takže, aký je presný plán, Potter?“

 

Harry sa naňho vážene pozrel  a začal vysvetľovať: „Keď ma začne páliť jazva, premiestniš nás do sídla, tam nájdeme Snapea, použijeme prenášadlo a dostaneme sa späť.“

 

Draco krútil hlavou. „Znie až to príliš jednoducho.“ poznamenal. „Keď sa všetci premiestnia, Temný Pán znova obnoví ochranu. Nedostaneme sa von.“ namietal.

 

Harry sa na chvíľu zamyslel a po chvíli vyhlásil. „Tak sa tam budeme musieť skryť.“

 

„Ako to myslíš?“

 

„Keď jazva zapáli prvýkrát, premiestnime sa a v sídle sa niekde skryjeme. Zakiaľ nie je stretnutie predpokladám, že tam veľa smrťožrútov nie je. Nenájdu nás. Pokúsime sa nájsť Snapea a keď bude Voldemort zvolávať druhýkrát, prenesieme sa preč.“ Harryho hlas bol plný pochybností, no ale aj odhodlania. Chcel Snapea zachrániť a chcel pre to urobiť všetko, čo bude treba.

 

„Znie to šialene, Potter, no možno to vyjde.“

 

„Bude musieť, Malfoy, lebo nič iné nemáme. Ak sa niečo pokazí, len ťažko budeme môcť improvizovať.“

 

„Kedy myslíš, že bude zvolávať?“ opýtal sa Harryho Draco?

 

Harry zakrútil hlavou. „Neviem. Snapea mučil včera v noci. Voldemort vyzeral dosť naštvane, tak si to bude chcieť čo najskôr zopakovať.“ povzdychol si. „Dnes, možno až zajtra. Neviem.“

 

Draca striaslo. „Tak to by sme sa mali ísť pripraviť.“

 

Harry prikývol. „Idem nájsť tú knihu, kde bolo písané to kúzlo na výrobu prenášadla.“ povedal, no predtým, ako sa vybral do izby sa pozrel Dracovi do očí. „Možno to nevyjde.“ upozornil ho.

 

Draco prikývol. „Viem, no nemáme inú možnosť.“

Poslední komentáře
23.05.2017 18:52:52: plánování záchranné akce je zcela v nebelvírském stylu. Je mi jasné, proč z toho jde Malfoyovi hlava...