HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

16. kapitola

Ten deň bol pre oboch náročný.

 

Po hodine strávenej v knižnici, pri hľadaní kúzla na výrobu prenášadla, sa obaja presunuli do Snapeovho laboratória, aby skontrolovali, aké elixíry tam má pripravené k použitiu. Vedeli, že keď ho nájdu, bude v hroznom stave, tak chceli byť pripravený na všetko. Harry nad tým nechcel rozmýšľať, zbytočne by ho to znepokojovalo, no ako sám zistil, je to nemožné. Nebolo päť minút, aby na Snapea nemyslel. Stále videl pred očami jeho tvár, keď Voldemort skončil s mučením. Bolesť. Tvár, v ktorej bolo vidieť len utrpenie a túžbu po smrti. A to boli len na začiatku. Nebol zlomený fyzicky, no v „ňom“ sa niečo zlomilo, niečo, čo narušilo jeho psychiku. Niečo ho trápilo.

 

Harry sa nebál, že by Snape prosil  Voldemorta o život, na to bol príliš hrdý. Nepoznal ho príliš dobre, no vedel, že by sa jeho profesor elixírov nikdy a pred nikým neponižoval, aj keby to znamenalo smrť.

 

Musím sa spamätať, pomyslel si. Teraz na to nie je čas, došľaka, veď je to Snape! On niečo vydrží.

 

Pokrútil halvou a ďalej pokračoval v prehľadávaní laboratória. Práve stál pri poličke, ktorá mala snáď desať regálov a na každom boli desiatky elixírov. Harry prechádzal prstom po etiketách, no okrem nejakých posilňujúcich a krv doplňujúcich elixírov tam nenašiel nič užitočné. Boli tam nejaké na miernenie bolesti, no žiadny na jej úplné potlačenie. Harry bol toho úplne rozčarovaný. Ako to, že Majster elixírov nemá doma žiadnu ich zásobu? Ešte že mu zostali nejaké na potlačenie účinkov cruciatusu. Inak by nevedel, čo robiť. Nemal čas žiadne zháňať a už vôbec nie pripravovať.

 

Zobral všetko potrebné a prešiel na druhú stranu miestnosti. Táto časť miestnosti bola napravo od dverí, veľkú jej časť tvorila veľká komoda s mnohými zásuvkami. Harry ich systematicky otváral a zisťoval, či tam nenájde niečo užitočné. Zopár náhradných prísad, nejaké nástroje, či vhodné čistiace prostriedky na ich vyčistenie. Keď otvoril malú zásuvku, ktorá bola v inej väčšej, našiel tam mal ú krabičku plnú malých kameňov. Boli hnedé a vyzerali ako scvrknuté figy. Harry nevedel, čo to je, no mal pocit, že už to niekedy videl. No jasné! udrel sa po čele. Bezoár. Chvíľu rozmýšľal, váhal, či má nejaký zobrať. Mohol by sa hodiť, tak si strčil zo dva do vrecka.

 

Rýchlo prešiel zvyšnú časť labu a pripojil sa k Dracovi do knižnice, kde ešte stále hľadal nejaké potrebné zaklínadla. Prenášadlo už mali pripravené. Aspoň malá šanca, že sa dostanú späť.

 

Harry si pripravil veľký čierny plášť, do ktorého si bezpečne poukladal všetko potrebné, medzi tým  elixíry, zmenšené a zabalené, aby sa nerozbili. Keď v izbe hľadal nejaké zásoby elixíru na potlačenie následkov cruciata, našiel na dne kufra nožík, čo dostal od Siriusa. Bez rozmýšľania ho hodil do vrecka.

 

S plášťom v ruke vošiel do knižnice, kde na zmi sedel Draco s otvorenou knihou na kolenách a niečo v nej zúrivo hľadal.

 

„Čo robíš?“ opýtal sa ho.

 

Draco zdvihol hlavu od knihy a zavrčal po ňom. „Čo asi, Potter?“ Vyzeral dosť rozrušene, tak sa ho Harry rozhodol neprovokovať. Mykol teda plecom a sadol si vedľa neho. Zobral inú knihu, čo ležala neďaleko neho a začal  v nej listovať.

 

 Draco pokračoval vo svojom hľadaní pričom sa snažil vyzerať normálne, no bolo jasné, že ho všetko, čo sa deje, trápi.

 

Harry ho do toho nechcel zaťahovať, no nemal inú možnosť ako sa tam dostať. Draco sa vedel premiestňovať a ako jediný vedel, kam sa vôbec premiestniť. Teraz bol ich jedinou nádejou, jedinou Snapeovou nádejou.

 

......................................

 

Zatiaľ čo sa Harry venoval svojím myšlienkam, Draco myslel na niečo podobné. Veľmi sa bál o Severusa. Nikdy mu to nepovedal, no mal ho rád. Bol mu otcom, ktorého nikdy nemal. Áno, aj keď Lucius bol jeho otec a žili spolu pod jednou strechou, nikdy sa k nemu ako otec nechoval. A Draco ho ani za svojho otca nepovažoval. Už len myšlienka, že ho chcel predhodiť Temnému Pánovi, ako ďalšieho poskoka, v ňom vzbudzovala odpor. Normálny otec sa takto ku svojmu synovi nechová. Samozrejme, že mu na verejnosti prejavoval úctu, no to bolo všetko.

 

Na Severusovi mu záležalo oveľa viac. Vždy, keď potreboval poradiť a pomôcť, stál pri ňom. Bol jeho istotou, keby sa veci vyvinuli veľmi zle. V najhorších chvíľach uňho hľadal útechu a pomoc. Severus ho dokonca schoval pred jeho vlastným otcom, aj keď mohol prísť o jeho dlhotrvajúce priateľstvo a v neposlednom rade aj o život. Keby Lucius zistil, že ho schováva, rozhodne by to skončilo niekoho smrťou a Draco dúfal, že by to bola Luciusova smrť a nie Severusova.

 

Teraz, keď vedel, že je niekde, kde mu najväčšou pravdepodobnosťou hrozí smrť, bol zhrozený. Bol s toho tak vyvedený z mieri, že sa rozhodol zveriť svoj život do rúk Pottera. POTTERA! Ha, bolo iróniou, že život Severusa a jeho vlastný závideli na niekom, komu obaja ešte pred mesiacom nevedeli prísť na meno. No to teraz nebolo dôležité. Prvoradé bolo, aby zachránili Severusa a ak má pri tom riskovať život, urobí to. (Nie je to príliš melodramatické???) Ak je preňho on ochotný riskovať, Draco to urobí bez zaváhania.

 

Teraz tu sedel, na kolenách mal otvorenú knihu, no nič z nej nevnímal. Snažil sa nejako si zamestnať myseľ, no nejako sa mu to nedarilo. Každú chvíľu sa to mohlo stať. Každú chvíľu mohla Pottera začať páliť jazva-

 

Harry ako by čítal jeho myšlienky. Kľudne listoval v knihe, keď sa zrazu chytil za jazvu. Hodil vystrašeným pohľadom po Dracovi, ktorý sa hneď postavil. Kľudne vstal, odložil knihu a natiahol k Harrymu ruku. On ju bez zaváhania uchopil.

 

„Ešte si to môžeš rozmyslieť, Draco.“ upozornil ho.

 

„Nie, už nie je čas. Je to jediná možnosť, ako Severusovi pomôcť.“ namietal. Harry ticho prikývol a vytiahol prútik. Na oboch použil splývacie zaklínadlo a keď skončil, dal Dracovi pokyn, aby ich premiestnil.

 

..............................................

 

Miestnosť, v ktorej sa zrazu ocitli bola Harrymu dobre známa. Už asi pol roka ju pravidelne vídal vo svojich snoch, no s tým rozdielom, že keď sa tam on ocitol, sedel na veľkom kamennom tróne vyzdobenom splietajúcimi sa telami hadov, ktorý teraz stál presne pred nimi.

 

Teraz nebol Voldemortom.

 

Harry a Draco sa počas premiestňovania pevne držali za ruky, aby nedošlo k nejakej nehode, no ani po premiestnení zostali ich ruky spojené. Splývacie zaklínadlo, ktoré na nich Harry použil im umožňovalo, že ich nikto ďalší v miestnosti nemohol vidieť. No malo to aj svoju nevýhodu. Nevideli sa totiž ani navzájom.

 

Keď sa Harry spamätal z nepríjemného pocitu ucítil, ako ho Draco ťahá smerom preč zo siene. Harry šiel tým smerom, ktorým ho viedol, no zároveň dával pozor aj na to, čo sa dialo okolo neho. Sieň nebola veľká, no bez problémov sa tam vmestilo asi päťdesiat ľudí. Presne v jej strede bol umiestnený trón, ktorého majiteľ s tam v tejto chvíli pohodlne rozvaľoval. V ruke držal čašu, pravdepodobne naplnenú vínom, z ktorej pomaly popíjal. Druhú ruku mal položenú na hlave obrovského hada, ktorý sa mu plazil okolo nôh. 

 

Harry odvrátil pohľad od svojho nenávideného protivníka a zameral sa na ostatných návštevníkov. Aj keby sa ako snažil, nemohol ich spoznať, lebo už boli všetci zahalený do plášťov s kapucňami a smrťožrúckymi maskami na tvári. Jediného koho mohol s istotou identifikovať bol Malfoy  vďaka jeho dlhým blond vlasom, ktoré mu padali pozdĺž tváre.

 

Draco ho zatiahol do neďalekého výklenku napravo od siene, odkiaľ mali dobrý výhľad.

 

V sieni neboli ešte všetci smrťožrúti, vyzeralo to, že sa čaká len na nich. Tí čo tam boli stáli ticho v polkruhu okolo trónu. Polkruh nebol dokonalý, boli tam prázdne miesta, ktoré patrili oneskoreným smrťožrútom. Keď sa dostavil aj posledný z nich, Voldemort povstal a postavil sa presne pred svojich verných. Rukou dal znamenie dvom, ktorý stáli na kraji po jeho pravici a oni hneď odišli zo siene.

 

Harry pochopil, že šli smerom do žalárov po Snapea. Potiahol Draca za rukáv plášťa a zašepkal: „Poď.“

 

Potichu ich nasledovali dlhou chodbou až k schodisku, ktoré viedlo do sklepania panstva. Prešli niekoľko poschodí smerom dole až prišli k veľkým kovovým mrežiam., ktoré boli trocha poodchýlené. Rýchlo sa prešmykli poza ne a dávali pozor, aby sa im muži v plášťoch nestratili z očí.

 

Celé podzemie bolo tmavé a zatuchnuté. Nebolo vidieť skoro ani na krok, jediné, čo im osvetľovalo dlhú chodbu boli žiariace špičky prútikov smrťožrútov, ktorí šli niekoľko krokov pred nimi. Harry bol vďačný, že Voldemort ich poslal dvoch a nielen jedného, lebo každý zvuk sa v podzemí ozýval. Zašepkali preto tiché Silencio smerom k svojim nohám, aby ich neprezradili ozývajúce sa kroky. Keď to Draco počul, pochopil a urobil to isté.

 

Keď došli na koniec chodby mohli vidieť niekoľko dverí, s veľkými kovovými zámkami. Miestnosti, kde držali väzňov, pomyslel si Harry.

 

Jedny z nich sa po vyslovení kúzla jedným zo smrťožrútov otvorili. Vo vnútri bola tma. Spoza pootvorených dverí von vanul zápach krvi a potu. Celé ovzdušie tu bolo presýtené hnilobou, no nebol to pivničný zápach. S toho smradu bola cítiť hrôza.

 

Draco s Harrym sa natlačili čo najviac na stenu chodby, aby zabránili akémukoľvek dotyku s profesorovými väzniteľmi. Nečakali dlho a spoza dverí sa objavili tri postavy. Dve z nich šli po stranách a medzi sebou podopierali tretiu. Bolo zjavné, že nemohla ísť sama.

 

Harry sa pri pohľade na profesora elixírov a svojho nového opatrovníka zhrozil. Čakal, že nebude vyzerať najlepšie, no to, čo uvidel teraz, mu bralo dych. Aj v tmavej chodbe bolo vidieť, že má celé telo pokryté vrstvou špiny, ktorá sa miešala s jeho krvou. Na bledej tvári sa jasne vynímali veľké kruhy pod očami, čo na jeho bolesťou strhanej tvári vyzeralo hrozne.

 

Obaja chlapci zostali pritlačený pri stene dokiaľ so Snapeom neprešli okolo nich. Teraz nemohli robiť nič iné, len čakať. Vedeli, kde ho Voldemort drží a to bolo hlavné. Teraz len počkať na správnu príležitosť a ich plán mohol aj vyjsť. Bolo dobré vedieť, že Voldemort si necháva Snapea priviesť až vtedy, keď sú všetci smrťožrúti prítomní v sieni. Nemalo by byť ťažké dostať ho preč zakiaľ sa budú ostatní zhromažďovať.

 

Teraz im ostáva len dúfať v zázrak.

 

Keď sa dvaja smrťožrúti so Snapeom vzdialili tak, aby ich nemohli počuť, Harry sa otočil na Draca.

 

„Nevyzeral najlepšie.“ poznamenal.

 

Draco kývol hlavou, to však Harry nemohol vidieť. „To teda nie. Myslíš, že sa za ním dostaneme, keď..“ Draco však nedokončil myšlienku. Nechcel si ani pomyslieť na to, čo teraz s jeho krstným otcom stvárajú.

 

„Dúfam. Inak by bolo veľmi ťažké dostať ho odtiaľto. Videl si, že nevládze ani sám chodiť.“ potvrdil Harry. Nepáčilo sa mu, ako Snape vyzeral. To že sa sám nepohol ani na krok, by im o dosť zhoršilo situáciu. Ešte, že si Harry zobral zásobu elixírov, no len dúfal, že to bude stačiť.

 

„Ako dlho myslíš, že to bude trvať?“ opýtal sa ho Draco po chvíli. Bola to chvíľa, no im sa zdalo akoby to bola večnosť, hoci mohlo prejsť asi tak 20 minút odvtedy, čo ho odviedli.

 

„Väčšinou to netrvá viac ako hodinu. Neviem, ako dlho ho mučili minule, neviem, čo sa stalo, no po prvom kole mučenia som omdlel. To sa mi ešte počas tohto sna nestalo.“ vysvetľoval potichu Harry.

 

„Ja... rozmýšľal som, čo sa stane, keď Severusa začnú mučiť.“ začal Draco. „Vieš, hovoril si, že sa ti tie sny snívajú len keď spíš, no naposledy sa to stalo, keď si bol hore. Myslel som si, že čo keď sa ti to stane, keď budeme tu?“ pýtal sa akoby sám seba. „No teraz vidím, že sa nič nedeje. Čo sa stalo, že to vtedy bolo iné?“ chcel vedieť.

 

Harry nevedel, čo mu má povedať, lebo to nevedel vysvetliť ani sám sebe. „Niečo sa muselo ten piatok stať, no neviem čo. Sám si to neviem vysvetliť.“

 

„Myslíš, že to má niečo spoločné so Severusom?“ opýtal sa ho Draco.

 

„To naozaj nevie, budeme sa ho musieť opýtať, keď ho odtiaľto dostaneme.“ uzavrel to Harry.

 

Na chvíľu medzi nimi zavládlo ticho. Obaja mysleli na to, čo sa práve deje v hlavnej sieni. Ako dlho to ešte potrvá? Bola to už viac ako hodina, no oni sa stále nevracali.

 

Keď už sa zdalo, že to je naozaj večnosť, na konci chodby sa ozvali blížiace sa kroky . O pár minút neskôr sa objavili tie isté tri postavy, čo tadiaľto prešli naposledy. Tento raz však bola postava vlečená v strede medzi dvoma silnejšími postavami v oveľa horšom stave ako predtým. Tvár bola prepadnutejšia od neznesiteľnej bolesti, ktorá spaľovala jeho telo, ktoré bolo pokryté novou špinou a čerstvou krvou. Harry div pri tom pohľade neskríkol nahlas.

 

Tí dvaja, čo viedli Snapea späť do jeho cely, ho tam nemilosrdne hodili a zatvorili za ním dvere. Použili kúzlo na zamknutie, aj keď bolo nepravdepodobné, že by sa Snape v takom stave dostal čo i len po tie dvere.

 

Kroky za vzďaľujúcimi sa smrťožrútmi dozneli po pár minútach. Keď bolo jasné, že okrem ich dvoch nikto iný na chodbe nie je, použil Harry prútik na odomknutie dverí.

 

„Draco, ostaň tu strážiť. Idem rýchlo skontrolovať profesora. Možno preňho môžem niečo urobiť.“

 

Draco chvíľu váhal, aj o chcel vidieť Severusa, aj on mu chcel pomôcť, no vedel, že by teraz bolo smiešne hádať sa.

 

„Dobre.“ Harry zrušil splývacie zaklínadlo a pomaly otvoril dvere. Nebolo tam svetlo, tak nemohol vidieť, kde sa profesor nachádza.

 

„Lumos.“ zašepkal a na konci jeho prútika sa objavilo slabé svetielko, no stačilo na to, aby si mohol obzrieť malú celu. Na opačnom konci oproti vchodu bol malý slamník, na ktorom sa krčilo doráňané profesorovo telo, ktoré sa zmietalo v strašných  kŕčoch.

 

Harry k nemu rýchlo pristúpil. Počas toho, čo sa k nemu dostal na rýchlo vytiahol z plášťa zabalené fľaštičky s elixírmi. Zväčšil ich a bledozelenú tekutinu hneď nalial do Snapeovho hrdla.

 

Triaška, ktorá doteraz zmietala jeho telom takmer okamžite prešla.

 

Harry odzátkoval aj ďalšie elixíry, medzi nimi kostihoj, posilňujúci elixír a krv doplňujúci elixír a všetky ich nalial do Snapea. Ten sa troška rozkašlal, no po chvíli sa upokojil.

 

Teraz si Harry mohol prehliadnuť aj zvyšok profesorovho tela. Vďaka špine nemohol presne vidieť, aké rany mám na tele, no bál sa ho očistiť, aby niekto neprišiel na to, že tu niekto bol.

 

Dokonca mu nemohol ani tie viditeľné rany ošetriť, preto sa sústredil iba na tie najakútnejšie a pri tom sa modlil, aby na to nikto neprišiel. Keď bol ako tak hotový otočil Snapea na chrbát a snažil sa ho zobudiť.

 

Nebolo to ľahké, lebo telo zoslabené pri mučení potrebovalo odpočívať a Snapeova myseľ sa taktiež bránila. No asi po piatich minútach takmer bezúspešného snaženia sa sa Snape začal preberať. Otvoril oči, no takmer hneď ich zavrel brniac sa tak svetlu z Harryho prútika. Keď si konečne zvykol na tú trochu svetla, znova ich otvoril.

 

Pokúsil sa posadiť, no zranené telo zaprotestovalo. Bolesť mu, aj napriek tým elixírom, prešla celým telom a on sa znova zosunul na zem.

 

„No tak, profesor. Nesmiete sa namáhať.“ upozornil ho Harry.

 

Snape sa zarazil a prudko otvoril oči, ktoré predtým znova zavrel. Ten hlas mu bol známy a nepáčilo sa mu odkiaľ ho pozná, nehovoriac o tom, komu patrí.

 

„Potter!“ zavrčal slabým hlasom. „Čo tu dopekla robiš?!“

 

 

 

Poslední komentáře
23.05.2017 19:13:10: To je nějaký taneček přes dvě pekla. Nejdřív Snape zachránil Pottera od Durslayových a teď Potter a ...