HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

17. kapitola

„Potter!“ zavrčal slabým hlasom. „Čo tu dopekla robíš?!“

 

Ups... To neznelo nadšene, pomyslel si Harry. „Nie je to jasné, profesor?“ opýtal sa ho ticho a pre istotu zakúzlil Silencio na dvere.

 

„Nie, to teda nie je.“ protestoval Snape. Otvoril oči a pokúsil sa posadiť, no doráňané telo ho zradilo. Sykol od bolesti a zosunul sa späť na lôžko.

 

Predtým, ako si stihol vážne ublížiť, ho zachytili Harryho ruky a pomohli mu znova si ľahnúť.

 

„Opatrne!“ napomenul ho znova Harry. „Nemôžete sa namáhať.“ 

 

Snape len zavrčal, no zostal ležať.

 

Harry sa k nemu posadil na zem a pokračoval v jeho prehliadaní. Najviac krvácajúce rany už mal zacelené a nechcel riskovať s zaceľovaním tých menších. Nevedel, či smrťožrúti po mučení svoje obete aj liečia. Pochyboval o tom, no ak Voldemort chcel, aby jeho obeť vydržala čo najdlhšie, nemohli ju nechať zomrieť od vyčerpania, či bolesti.

 

„Kto je tu s vami, Potter?“ opýtal sa ho Severus po chvíli ticha.

 

Potter sa zarazil v pohybe. Ako bude Snape reagovať? Nahnevalo ho, keď zistil, že je tu on. Čo urobí, ak sa dozvie, že sem priviedol aj jeho krstného syna? V duchu sa zasmial. Je to smiešne, teraz bolo jedno, či sa profesor nahnevá. Boli tu, no a dokiaľ Voldemort nezruší ochranu sídla, nemohli sa odtiaľto nijako dostať.

 

„Draco.“ odpovedal mu Harry.

 

Snape sa prudko posadil nedbajúc, na to, že sa pred chvíľou pod záplavou bolesti zosunul k zemi. Teraz to čakal, tak sa stihol včas zaprieť a tak zabrániť pádu. „Kto je tu ešte s vami?“ zasyčal Snape a aj napriek svojmu strhanému a unavenému zovňajšku dokázal v Harrym vzbudiť strach.

 

„Nikto, len mi dvaja.“ Harryho hlas bol však pevný a rozhodný. Snažil sa vydržať spaľujúci pohľad profesorových očí, no Snape bol jednoducho lepší. Uhol pred podmanivým pohľadom temných čiernych očí a radšej sa zahľadel na miesto vedľa profesorovej „postele“.

 

„Idioti! Zbláznili ste sa?“ hlas mal ľadoví ako počasie na severnom póle, no okrem hnevu sa v ňom Harry mohol počuť aj náznak strachu. Nie, nebol to strach. Bola to panika. „Ako ste sem mohli len tak prísť? Neviete, že je to nebezpečné?“ zúril Snape. „Ak vás tu niekto nájde, Temný pán vás zabije! Neuvedomujete si, v akom ste nebezpečenstve?!“ Snapeove hrozby nemali konca kraja. „Aspoň raz za život si mohol použiť svoj mozog a najskôr rozmýšľať predtým, ako niečo urobíš!“ zavrčal nakoniec.

 

Snape spaľoval Harryho svojim pohľadom, no on sa rozhodol mu neuhnúť. Chcel mu tým dať najavo, že si stojí za všetkým, čo urobil.

 

„Ako ste sa sem vlastne dostali?“ chcel vedieť Snape, keď si uvedomil, že Harry neustúpi ani o milimeter.

 

„To vám vysvetlím neskôr.“ odbil ho. Snape chcel protestovať, no Harry ho zastavil mávnutím ruky, ktorá hneď zmizla v záhyboch jeho plášťa. O sekundu neskôr sa znova objavila.

 

Harry predpokladal, že mu nedávajú nič jesť, tak sa rozhodol niečo mu priniesť. V ruke teraz držal balíček s jedlom a veľkú fľašu s vodou. Rýchlo otvoril balíček a rozbalený ho položil Snapeovi na kolená.

 

„Teraz jedzte. Nemôžem tu byť dlho, lebo by niekto mohol prísť.“ pobádal ho Harry.

 

Snape zamietavo pokrútil hlavou, no načiahol sa po kúsku mäsa a krajci chleba. „Teraz nikto nepríde. Chodia sem len vtedy, keď...“ nedopovedal to, no Harry si domyslel, čo chcel povedať. Keď ho idú mučiť.

 

Bola sobota v noci. Profesor tu bol niečo cez deň, no už ho niekoľkokrát mučili. Ako dlho by tu pri takomto tempe vydržal? Pár dní, týždeň? Harry vedel, že bolo bláznovstvo prísť do Voldemortovho sídla, zvlášť, keď ho tak veľmi túžil zabiť. Niekoľko rokov.

 

No Harry tam Snapea nemohol len tak nechať. Mali možnosť ako mu pomôcť a ak by to neurobili, do konca života by si to vyčítal.

 

Keď sa profesor najedol, Harry mu ešte podal fľašu z vodou, ktorú Snape vyprázdnil na tri dúšky.

 

„Teraz by ste mali odpočívať profesor.“ povedal mu, keď si od neho bral prázdnu fľašu a balíček s nezjedeným jedlom. Mávnutím prútika balíček zmenšil a dal ho späť do plášťa. Druhé mávnutie a fľaša bola zase plná. Podal ju spať Snapeovi a pokynul mu, aby si ju niekam schoval.

 

„No tak Potter, čakám.“ povedal, keď už bola bezpečne na svojom mieste.

 

„Pane?“ nechápal Harry.

 

„Nehraj sa na nechápavého, Potter!“ zavrčal. Zjavne mu jedlo a pár elixírov postavilo na nohy. Alebo to bolo tým, že jednoducho toho Snape veľa znesie. „Ako ste sa sem dostali?“ zopakoval otázku spred pár minút.

 

„Premiestnili sme sa.“ povedal mu kľudne Harry.

 

„Samozrejme, pán Malfoy je neuveriteľne bystrý čarodejník.“ hovoril zamysleným hlasom. „A už tu raz bol, tak vedel, kam sa má premiestniť.“ poznamenal. Potom sa zarazil. Asi bol ešte stále trocha mimo, lebo to, čo mu teraz došlo, by ho inokedy napadlo ako prvé. „Ako ste sa mohli premiestniť? Pokiaľ viem, ani jeden z vás nemá temné znamenie a to je jedna z podmienok, aby ste sa SEM mohli preniesť.“ zavrčal.

 

Harry mu rozumel. „Vedel som, že je potrebné znamenie, aby sme sa sem mohli preniesť. Najprv som pochyboval, že by sa to mohlo podariť, no potom ma napadlo, že keď je moja jazvy akýmsi spojením medzi mnou a Voldemortom, mohli by sme to využiť proti nemu.“ vysvetľoval mu Harry.

 

„Ako ste mohli vedieť, že sa to podarí?“ pýtal sa nedôverčivo Snape.

 

Harry sa zasmial. „Nevedel.“ povedal po pravde.

 

„Tak ako?“

 

„Vždy, keď niekoho Voldemort mučil alebo keď zvolával svojich verných, cítil som to cez svoju jazvu.“ vysvetľoval ďalej. „Dúfal so, že keď bude zase zvolávať a ja to ucítim, tak mi aspoň raz tá debilná jazva k niečomu bude.“

 

„Debatu o výhodách a nevýhodách tvojej jazvy necháme na neskôr, Harry.“ povedal jemným hlasom. Harry sa pozrel Snapeovi do očí. Hnev bol preč, ostala tam len únava a strach. Nie o seba, ale o nich. „Teraz musíme vymyslieť, ako vás odtiaľto dostať.“

 

„Myslíte nás všetkých.“ opravil ho Harry. „Profesor, prišli sme pre vás, tak odídeme všetci pekne spolu.“

 

Snape pokrútil hlavou. „To, že ste sa vedome vystavili nebezpečenstvu, si vybavíme neskôr. Teraz chcem vedieť, ako chcete ten svoj bláznivý plán doviesť dokonca.“

 

Harry si povzdychol. Nechcel to teraz vysvetľovať, no Snape ho odtiaľ zrejme nepustí, dokiaľ nebude vedieť všetko. „Nič zložité profesor.“ začal vysvetľovať. „Voldemort pre vás pošle, až keď budú všetci smrťožrúti prítomní. Na to, aby sa sem premiestnili musí byť protipremiestňovacie kúzlo zrušené, to využijeme a rýchlo odtiaľto zmizneme.“

 

„Premiestniť sa dá len zo siene.“ namietal Snape. „Budeme sa musieť dostať tam, ako to chcete urobiť?“

 

„Splývacie kúzlo a pre vás tu mám neviditeľný plášť.“ vysvetlil mu Harry a znova siahol do záhybov svojho plášťa, aby ho mohol vytiahnuť (ten plášť, vy zvrhlíci ;))) ) a podať ho Snapeovi. On ho chvíľu nechal pretekať jemnú látku medzi prstami a potom ho schoval za slamník, aby ho nikto okrem neho nenašiel. „Toto,“ povedal, „si vybavíme tiež neskôr.“

 

Harry sa zasmial popod fúzy. Vedel, že sa už nejaký rok Snape snaží zmocniť plášťa jeho otca. Stále mu ležalo v žalúdku, že sa Harry s jeho pomocou túla nočnými chodbami Rokfortského hradu. Vždy mu to prišlo smiešne, no teraz dúfal, že túto jedinú pamiatku po svojom otcovi mu  nový opatrovník nezabaví. Nemal toho po Jamesovi veľa a tento plášť patril k jeho najväčším cennostiam.

 

„Neviem, či budem mať dosť síl k premiestneniu,“ povedal po chvíli Snape.

 

Harry sa zatváril, že ho to vôbec neprekvapilo, tak na profesorovo zdvihnuté obočie odpovedal: „Počítali sme s tým, tak sme pripravili prenášadlo.“

 

Snape sa zasmial. „Uvedomujete si, že je to nezákonné?“ povedal. „To by som od Chrabromilčana nečakal.“

 

„Pripravil som ho spolu s Dracom.“ uškrnul sa Harry. „Myslím, že mi prítomnosť dvoch Slizolinčanov pod jednou strechou nerobí dobre.“ vyhlásil, na čo sa Snape začal smiať.

 

„Pane, myl by som už radšej ísť,“ povedal po chvíli. „No pošlem sem Draca a ja sa pôjdem poobzerať po sídle. Možno uvidím niečo, čo Voldemort nechce, aby niekto videl.“

 

Snape odmietavo pokrútil hlavou. „Nie, Potter, ty aj pán Malfoy teraz pekne zaleziete do bezpečia, dokiaľ nebude čas a odtiaľ sa ani nepohnete. Nech vás ani nenapadne túlať sa tu, rozumiete?“ zavrčal výhražne profesor.

 

„Ale pane,“ namietal Harry. „Je to perfektná príležitosť sa tu poobzerať. Nikto nevie, ako to tu vyzerá, okrem jeho najvernejších.“

 

„Potter, budete robiť to, čo-“

 

Harry aj Snape sa strhli pri zvuku, ktorý prichádzal od dverí. „To je Draco,“ rýchlo vysvetlil Harry. „Musím ísť.“ hovoril. „Pošlem sem Draca. Aj naďalej bude chránený splývacím kúzlo, keby sem niekto prišiel. Ja sa vrátim čo najskôr.“

 

„Potter!“ zavrčal Snape. No Harry ho už nepočúval. Rýchlo na seba zakúzlil splývacie kúzlo a otvoril dvere. „Dám si pozor.“ zašepkal predtým, ako odišiel.

 

.....................................................

 

„Draco?“ opýtal sa, keď stál pred dverami.

 

„Tu som,“ odpovedal mu tichý hlas.

 

Harry k nemu prišiel bližšie. „Choď za profesorom, zamknem za vami. Ja sa tu idem poobzerať, či niečo zaujímavé nenájdem. Keď bude čas, prídem.“ hovoril rýchlo.

 

„Severus vie, že sa tu chceš túlať?“ opýtal sa ho Draco nedôverčivo.

 

„Hej, no nie je príliš nadšený.“ pousmial sa. „Kde máš ruku?“ opýtal sa ho. Keď sa ho dotkla Dracova ruka, vložil do nej dva flakóniky s elixírmi. „To je proti bolesti. Viem, že sa Snape nebude sťažovať, no keby to potreboval, od teba si to zoberie skorej ako odo mňa.“ vysvetlil mu.

 

Draco si  fľaštičky schoval v záhyboch plášťa. „Choď, lebo bude myslieť, že sa niečo stalo.“ povedal mu Harry. „Prichystaj sa na boj.“ upozornil ho ešte. „Nebol práve priateľsky naladený, keď zistil, že si tu so mnou.“

 

„To si viem predstaviť.“ zasmial sa Draco. Rýchlo otvoril dvere a vošiel dnu. Harry za ním zamkol  a zamieril dlhou chodbou von z podzemia.

 

......................................................

 

Už to boli tri hodiny, čo sa Harry bezcieľne túlal po Voldemortovom sídle, no nenašiel vôbec nič.

 

Veľkosť a zariadenie svedčilo o tom, že ho predtým vlastnil bohatý čarodejník. Áno, bol si istý, že dom bol predtým majetkom čarodejníka. Obrazy a rôzne iné veci, ktorými bol zariadený, nasvedčovali tomu, že tu predtým žili čarodejníci.

 

Všetko okolo vyzeralo akosi staro. Nie, že by to bolo nejako poničené, ale celkový vzhľad a pôvod vecí.... Akoby to pochádzalo z iného storočia. Rozhodne to bol veľmi starý dom.

 

Harry teraz prechádzal tretie poschodie, kde sa nachádzali hlavne izby.

 

Nechcel veľmi otvárať dvere, nemohol vedieť, kto sa za nimi môže nachádzať. Preto len chodil a pozoroval. Na konci chodby bolo veľké okno, no ani podľa výhľadu sa nedalo zistiť, kde sú.

 

Záhrada, ktorá obklopovala panstvo, bola v hroznom stave. Síce bolo leto, okolo nebolo nič zelené. Žiadne rastliny, ani stromy. Nič.

 

Neďaleko za hranicami boli vidieť lesy. Harry si nevedel pomôcť, no všetko naokolo, v ňom vzbudzovalo hrôzu. Les, inokedy príjemné miesto na strávenie letného dňa, v ňom vyvolával nepríjemný pocit. Už vzhľadovo bol odpudzujúci. Celý čierny, temný. Určite bol plný rôznych príšer,  s ktorými by sa Harry len nerád zoznamoval. Keď si spomenul, s akými všetkými krvilačnými monštrami bol Voldemort spriahnutý, dvakrát by nerozmýšľal nad návštevou takého miesta.

 

Harry rozmýšľal, ako dlho tu už chodí. Z celej obhliadky bolo jasné, že nič nezistí. Práve keď sa rozhodol vrátiť sa za Snapeom a Dracom, pocítil vo svojej jazve známe pálenie. Rýchlo sa teda rozbehol dole chodbou k schodisku, aby sa čo najrýchlejšie dostal do podzemia. Kroky, tlmené Silenciom bránili jeho prezradeniu, no aj tak sa pokúšal našľapovať, čo najopatrnejšie.

 

Asi po piatich minútach sa konečne ocitol pred dverami do Snapeovej cely. Stále chránený splývacím kúzlom ich odomkol a rýchlo vliezol dnu. Na zemi sedel Snape, Draca nebolo vidno, no Harry vedel, že tam niekde je.

 

„To som ja,“ povedal rýchlo, aby ich nenapadlo nejako naňho zaútočiť. Nie, že by Snape mohol. Nemal prútik, no zo školy Harry vedel, že mladý Slizolinčan je v oblasti čiernej mágie doma. Nechcel riskovať nejakú nepeknú kliatbu presne medzi oči, aj keď ho nebolo vidno.

 

Snape mal pravdu, Draco bol nadaným čarodejníkom a niečo také, ako je splývacie kúzlo, by mu nebránilo otočiť naňho prútik.

 

„Vieme, Potter, inak by som tu len tak nesedel, nemyslíš?“ opýtal sa sarkasticky Snape.

 

Harry sa usmial, lebo vedel, že jeho úsmev nemôže byť vidieť. „Vidím, že sa vám opäť vracajú sily, profesor.“

 

„Tak, ideme?“ opýtal sa Draco.

 

Harry sa zamračil. „Ako viete, že Voldemort zvoláva?“ opýtal sa.

 

Snape sa zaškľabil. „Aj ja som ešte v spojení s Temným Pánom.“ povedal a natrčil mu ruku so znamením, ktoré teraz žiarilo a sálalo z neho strašné teplo. Muselo neuveriteľne páliť.  

 

Harry sám vedel, aké je nepríjemné pociťovať pálenie. On ho cítil v jazve, Snape v znamení. No nevedel si ani predstaviť, aký to musel byť pocit, keď mu pálenie malo prezradiť, že o chvíľu bude mučený. Áno, keď zapálilo bolo veľmi pravdepodobné, že keď zaspí, bude aj on mučený. No on tomu vedel zabrániť tým, že jednoducho neišiel spať. Snape tomu teraz nemal ako zabrániť.

 

„Tak čo, Potter?“ zasyčal znova Draco. „Ideme?“

 

„Áno, môžeme ísť.“ odpovedal mu Harry, keď sa prebral so zadumania. „Profesor, môžete?“ otočil sa na Snapea. Ten kývol hlavou a rýchlym pohybom si pres plecia prehodil neviditeľný plášť.

 

„Hm, pane?“ začal Harry predtým, ako chceli vyjsť z miestnosti.

 

„Áno?“

 

„Vezmite si môj prútik. Myslím, že vám bude užitočnejší.“ povedal.

 

„Nie,“ odmietol Snape. „Keď s ním nie som zvyknutý čarovať, bolo by to zbytočné. Mohli by mi kúzla zlyhať a to v najnevhodnejšej chvíli.“ vysvetľoval mu Snape.

 

Harry kývol hlavou, čo však samozrejme nebolo vidieť. „Dobre teda. Viete, kde je váš prútik?“  opýtal sa ho ešte.

 

„Nie. Naposledy som ho videl v sieni, no to nie je podstatné.“

 

„Budete si musieť zaobstarať iný.“ podotkol Harry.

 

„Potter, myslíš, že má len jeden prútik?“ opýtal sa sarkasticky Draco. „Žiaden smrťožrút nechodí na stretnutie so svojim vlastným prútikom.“

 

„To by stačilo. Toto môžeme nechať na doma.“ zarazil začínajúcu hádku Snape.

 

„Fajn.“ ozval sa odniekiaľ sprava Draco. „Poďme.“

 

Harry ešte použil Silencio na Snapeove nohy. Potom otvoril dvere a vyšli na chodbu. Našťastie všetci traja dobre poznali cestu, lebo by sa im šlo dosť ťažko.

 

Keď sa blížili k sieni, mohli ešte stále počuť hlasné PUK, ktoré sa z nej ozývali. Dobré znamenie, pomyslel si Harry. Ešte stále sa dá premiestniť.

 

Nadšený, že už sú skoro na mieste, si nevšimli, že sa k nim z opačného smeru rúti iná postava. Všetci traja si ju však všimli príliš neskoro. Skôr, ako tomu niekto z nich stihol zabrániť, neznáma postava vrazila do Snapea. Pod silou nárazu mu stiahla neviditeľný plášť a odhalila tak jeho tvár.

 

„Snape!“ zapišťal Červochvost.

 

Poslední komentáře
02.03.2008 22:16:27: pekná kapča, som zvedavá na dalšiu ten záver bol tak trochu infarktový a ak potrebuješ beta readera...
02.03.2008 19:30:51: Vďaka Mania, ja tu s tým niekedy tak čarujem, že sa normálne čudujem, že niekto nevyjde z obrazovky ...
02.03.2008 19:26:09: Jen jsem se chtělaq vyjádřit, že jsem moc ráda, že jsi přešla na webgarden! Jinak, kdybys potřeboval...