HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

18. kapitola

Takže konečne. Tento raz mi to trvalo dlhšie, no nemali sme elektrinu takmer celý víkend. Viete si predstaviť, čo to je byť bez počítača???

No nič. Kapitola je na svete, tak si užite čítanie ;)

„Snape!“ zapišťal Červochvost.

 

Harry s Dracom sa zarazili, no profesor nestratil duchaprítomnosť. Okamžite chytil Červochvosta pod krkom, aby mu zabránil upútať na nich pozornosť. Ten sa mu pridusený zvíjal pod rukami, vydávajúc pri tom kvičivé zvuky.

 

Harry sa rýchlo spamätal a strčil špičku svojho prútika pod jeho ohryzok. Snape však svoje zovretie nepovolil.

 

„Harry!“ ozval sa Snape, keď pocítil, že sa k nemu chlapec priblížil.

 

Harry na jeho hlas nereagoval, len naďalej mieril prútikom na Červochvostov krk. Bol od zúrivosti úplne mimo. Všetko, všetko sa stalo kvôli nemu. Zradil jeho rodičov, kvôli nemu zatvorili Siriusa do Azkabanu, napomohol Voldemortovi povstať, zomrel Cedric, zomrel Sirius....SIRIUS. Harryho ruka, ktorá zvierala prútik sa triasla od túžby, vyslať kliatbu. Chcel vysloviť tie dve slová, chcel sa za všetko pomstiť. Za roky strachu, za všetkých mŕtvych, za všetko, čo spáchal tento človek...

 

„Harry!“ ozval sa znova Snape. „Nie!“ protestoval.

 

Snape vycítil, na čo Harry myslí, čo chce urobiť. Nemohol mu to dovoliť. Vedel, aká hrozná je pomsta, aké strašné je niekoho zabiť zvlášť, keď po čase túžite vziať to späť. No smrť už nikto nevezme späť.

 

Nemohol dopustiť, aby sa Harry v budúcnosti obzrel späť a ľutoval, to čo urobil. Snape vedel, že by sa tak stalo. Možno nie zajtra, ani o týždeň, no o nejaký čas by Harry túžil vrátiť sa do tohto dňa a napraviť to, čo urobil.

 

Nie, že by ľutoval Pettigrewovej smrti, nie, no ľutoval by, ak by ho zabil Harry. On nebol ten typ, čo by zabíja kade chodí. Je to úžasný chlapec, na ktorého spadla ťarcha jednej odpornej povinnosti, ktorú za neho nemôže nikto vziať. Ako rád by to urobil on, no nie jej to možné. Je to na Harrym, celý čarodejnícky svet leží na jeho pleciach.

 

A preto Snape nechcel, aby sa z neho stal väčší vrah, ako je potrebné. Voldemortova smrť je nutná, no každé iné zabitie musí byť sebaobranou, nie priamym útokom. Harryho srdce, preplnené láskou, čakajúce na to, kedy ho konečne niekto bude mať rád, skutočne rád, by pod ťarchou vrážd stvrdlo. Harry by sa uzatvoril do seba, ešte viac ako teraz, už by nikdy nebol takým, ako predtým. Snape nemohol dopustiť, aby dopadol ako ON.

 

„Harry, odlož prútik, prosím.“ skúsil to znova Snape. Keď Harry nereagoval, skúsil to ešte raz. „HARRY!“ teraz už však výhražne zavrčal.

 

Chlapec sa spamätal a kývol hlavou. V tom si uvedomil, že to Snape nemôže vidieť. „Áno?“

 

„Odlož prútik.“ povedal pokojne. Keď cítil, že na jeho výzvu Harry nereaguje, pokračoval. „Harry!“

 

Harry rezignovane sklonil prútik z Červochvostovho krku a odstúpil od nich. „Musíme sa pohnúť, pane. Už nemáme čas.“ pripomenul mu potichu. „Čo s ním urobíme?“

 

„Zabijeme ho?“ prvýkrát sa ozval Draco.

 

„Áno,“ bez rozmýšľania povedal Harry.

 

„Nie.“ zrušil ich Snape.

 

„Ale-“ namietol Harry.

 

„Povedal som nie.“ zasyčal profesor. „Nebude sa zabíjať a už to viac nebudem opakovať.“ Obaja chlapci zmĺkli.

 

„Severus, on nás prezradí.“ pripomenul mu známu vec Draco.

 

„Neprezradí,“ vyhlásil Harry a rýchlim pohybom prútika zrušil splývacie kúzlo. Keď ho Červochvost zbadal, roztriasol sa ešte viac. Pochopil, prečo ho TEN niekto chcel zabiť.

 

„Harry,“ zaprosil piskľavým hlasom.

 

Harry si ho znechutene prezrel a na jeho  prosebný výraz vyhlásil. „Nezabijeme ťa, Peter. Zase.“ hovoril znechutene. „Si mi dlžný.“ upozornil ho. „Za dnešok, aj za tú noc pred dvomi rokmi.“ Z každého jeho slova bola cítiť frustrácia z toho, že ho ZASE musí nechať vyhnúť sa trestu. „Opováž sa ceknúť a budú to posledné slová, čo v živote povieš!“ vyhrážal sa mu Harry. Snape na zvýraznenie Harryho slov pritlačil ruky na Červochvostovom krku.

 

„Dobre si rozmysli, čo urobíš Červochvost.“ upozornil ho. Ten na znak súhlasu prikývol. Snape teda spustil ruky z jeho krku a o krok ustúpil. Harry na Červochvosta rýchlo uvrhol Petrificus a obnovil splývacie kúzlo. Snape si cez hlavu prehodil plášť. „Tak poďme, nemáme veľa času.“ popohnal ich Draco.

 

Od siene ich delilo len niekoľko metrov. Bol vlastne dosť veľký zázrak, že ich nikto nepočul či nevidel. Rýchlym krokom zdolávali posledné metre, ktoré im chýbali na dosiahnutie cieľa.

 

Keď boli na najbližšom možnom mieste, odkiaľ sa dalo premiestniť, vytiahol Snape z vrecka prenášadlo, ktoré mu stihol podľa dohody dať Draco ešte v cele a podržal ho v ruke tak, aby ho obaja chlapci mohli vidieť. Draco aj Harry sa ho dotkli dvomi prstami, Snape zašepkal kúzlo a veľká sieň Voldemortovho sídla sa im rozplynula pred očami.

 

                                              

*********************************

 

 „Nemôžem uveriť, že sa to podarilo.“ vyhlásil Draco so smiechom v hlase.

 

Boli v knižnici. V kozube ticho pukotal oheň a oni traja spokojne sedeli v kreslách oproti sebe s pohármi v ruke. Bolo to niekoľko hodín, čo sa vrátili. Snape kategoricky odmietal zostať v posteli, na čom obaja chlapci trvali, no keď sa začal oháňať opatrovateľskými papiermi s tým, že on je ten, kto má zodpovednosť za nich a nie naopak, tak zmĺkli.

 

Po krátkom rozhovore sa Snape zatvoril v izbe, aby sa dal trocha do poriadku, no  po chvíli sa k nim pripojil. Na tvári mal neutrálny výraz. Nevyzeral, že by sa im chystal nejako vynadať, no nemohli však ani dúfať, že k tomu nedôjde.

 

Teraz sa tu sedeli, v pokoji sa bavili a ani netušili, že sa nad ich pokojným večerom začali zhromažďovať mraky nezhôd.

 

„Ani ja.“ smial sa Harry. „Nikdy by som nečakal, že sa odtiaľ dostaneme tak ľahko.“

 

Obaja sa smiali, no pri pohľade na Snapea bolo jasné, že on sa na tom rozhodne nezabával.

 

„Tak, páni, myslím, že tej zábavy bolo už akurát dosť.“ vyhlásil. „To, čo ste urobili, bolo neodpustiteľné.“

 

Draco sa zarazil v pohybe a zaškľabil sa naňho. „To, že sme ti najskôr zachránili život, je to to najhoršie, čo sme mohli urobiť.“ prehovoril ironicky.

 

„To, že ste mi zachránili život, nemení nič na tom, že ste konali iracionálne. Čo vás to dopekla napadlo?“ skríkol po nich. Jeho hraná trpezlivosť bola u konca. Všetky svaly na tvári mal napnuté a Harry by prisahal, že sa mu od rozčúlenia tvorila okolo úst pena.

 

„Ale, no tak Severus. Nič sa nestalo. Všetko dopadlo dobre.“ snažil sa ho upokojiť Draco. Harry nehovoril nič. Z vlastných skúseností vedel, že keď je niekto nahnevaný tak, ako teraz Snape, je lepšie sa mu oblúkom vyhnúť. A to on bezpečne dodržiaval. „Hádam si nečakal, že ťa tam necháme, keď sme vedeli, ako ťa odtiaľ dostať.“ pokračoval Draco. To, že Harry mlčí, si buď nevšimol, alebo mu to nerobilo ťažkú hlavu. Ale Snape si to všimol a Harryho výraz v tvári mu robil starosť.

 

„Harry?“ otočil sa na druhého chlapca. „Ty mi k tomu nič nepovieš?“ zahľadel sa na Harryho, ktorý doteraz mlčal, Snape. Nie, že by bol zbabelý. Nie. V núdzových situáciách bol veľmi aktívny. Ak si to situácia vyžadovala, vedel sa postaviť oveľa nepríjemnejšiemu alebo aj nebezpečnejšiemu protivníkovi, no čeliť nahnevanému, nadmieru vytočenému Snapeovi bola iná káva. Radšej zatiaľ ostával bokom, no nebol taký naivný, aby si myslel, že naňho nepríde tiež rad.

 

Doteraz sedel a nechal na Dracovi, aby čelil hnevu ich nového opatrovníka. Vedel, že to od neho nebolo pekné, no ako sa zdalo, on to zvládal dobre. Možno nie perfektne, no rozhodne lepšie ako by to zvládol on sám.

 

No teraz, keď Snape upieral svoj čierny pohľad do jeho očí, nemohol ďalej len tak sedieť. Musel začať obhajovať seba a Draca. No ako? Snape bol nahnevaný. Harry by prisahal, že mu z očí šľahajú hromy blesky. Presne tento výraz mal strýko Vernon predtým, ako sa začalo kolo „vychovávania“. Keď si na niekom potreboval vyliať zlosť, rodičovská príučka bola vhodnou výhovorkou a taká „obyčajná“ bitka vhodným prostriedkom na udržanie kázne, ako hovoril Vernon.

 

Harry sa naučil včas spoznať jeho zámery a v pravej chvíli sa stiahnuť. Nepotreboval ho provokovať viac, ako bolo nutné. Radšej sa mu vždy stratil z očí, ale čo mal urobiť teraz? Pred strýkom mohol utiecť, bol vždy taký opitý, že si často ani nespomenul, čo chcel urobiť pred piatimi minútami. Keď sa Harry stiahol načas, bolo dosť pravdepodobné, že sa výprasku vyhne. Harry však pochyboval, že by Snape nechal neho a Draca vyviaznuť z tejto situácie len tak bez trestu. Normálne by sa toho nebál. Spoznal Snapeove tresty, neboli príjemné, no dali sa vydržať. No taktiež teraz vedel, že toto nebude trest od profesora, ale od rodiča. No hej, možno nie otca, no Snape bol ich opatrovník a Harrymu bolo jasné, že sa tak bude chcieť aj chovať. Aspoň čo sa týka trestania.

 

Harry si nevedel predstaviť, čo si na nich Snape vymyslí. Dúfal len, že to s trestami u Dursleyovcov nebude mať nič spoločné.

 

Snape tu teraz sedel vo veľkom kresle oproti nim, zdalo sa, že sa celkom upokojil a teraz čakal na to, čo mu Harry odpovie. Ten, kto by ho nepoznal tak dobre, myslel by si, že len tak sedí a odpočíva. Nevšimol by si, že napätie vyžarujúce z jeho tváre, prsty pevne obopínajúce pohár s Ohnivou Whisky a pohľad boha pomsty, neboli znaky pokoja. No iní, ktorí ho poznali by však mohli aj povedať, že to je Snapeov normálny výzor. Ale Draco a Harry vedeli svoje. Snape bol nadmieru vytočený.

 

Harry nechcel byť tým, kto si odnesie následky jeho zlej nálady. Vedel, že bolo hlúpe ísť do Voldemortovho sídla, no v tej chvíli to bolo potrebné. Nikto iný tam ísť nemohol, vlastne o tom ani nevedel. Harry bol v tej chvíli presvedčený, že to inak nejde. Tak prečo to Snape nemohol pochopiť? Nebolo to prvýkrát čo bol v nebezpečenstve, tak prečo z toho teraz robil vedu? Nechápal to...

 

„Tak čo?“  vyštekol po ňom Snape. Očividne mu vadilo, že mu Harry nevenuje dostatočnú pozornosť.

 

Snapeov pohľad Harry vydržal len niekoľko sekúnd, potom ho uprel na zem oproti nemu, akoby tak našiel niečo veľmi zaujímavé. „Robil som len to, čo bolo nutné.“ odpovedal mu po chvíli.

 

„Nie, pán Potter, to čo ty a pán Malfoy musíte robiť je chodiť do školy, učiť sa a prípadne hrať metlobal. Keď sa v budúcnosti stane niečo podobné, OBAJA ostanete sedieť na zadkoch a čakať.“ kričal po nich Snape.

 

„Ale Severus...“ začal Draco, no jeho krstný otec ho surovo prerušil.

 

„Žiadne ale, už som povedal.“

 

„Ak by sme tam neprišli, teraz by si mohol byť mŕtvy.“ trval na svojom Draco.

 

„Ak by vás tam niekto chytil, mohli ste byť VY mŕtvi.“ Snapeov krik začínal byť hysterický. „Nedopustím, aby ste kvôli niekomu riskovali svoje životy. A už vôbec nie kvôli mne.“

 

„Tak to už je trocha neskoro, nemyslíte?“ začal kričať aj Harry. „Myslím, že za mňa už je rozhodnuté, či budem alebo nebudem riskovať svoj život. A nespomínam si, že sa ma niekto pýtal na môj názor. Nikto sa ma nepýtal, či chcem značku na čele!“ vrešťal nepríčetne.

 

Po jeho slovách zostalo chvíľu ticho.

 

„Nie Harry, nikto sa ťa nepýtal,“ povedal na to Snape už troška pokojnejším hlasom. „Nikto sa nepýtal a aj tak ti naložil na plecia viac ako ktorémukoľvek inému dospelému čarodejníkovi.“ Snapeov hlas bol teraz tichý, že ho takmer nebolo počuť. Počas toho, čo hovoril prešiel k Harrymu a ukazovákom pravej ruky mu prešiel po jazve.

 

„Prial by som si, aby to tak nebolo.“ povedal tíško Harry.

 

„Aj ja Harry, ver mi, že aj ja.“ Snapeov hlas bol rovnako tichý. „A práve preto nechcem, aby si zbytočne riskoval.“ povedal po chvíli pevným hlasom.

 

„Nebolo to zbytočné.“ obhajoval sa Harry. „Ste tu, nie?“ troška sa usmial na profesora.

 

„Ale za akú cenu to mohlo byť?“ vzdychol si. „Môj život za to nestojí, rozumiete?“ otočil sa na oboch.

 

„Stojí Severus. Si veľmi dôležitý v tejto vojne.“ podotkol Draco.

 

„Už nie. Možno som bol dôležitý, no pritom bábkou v Dumbledorových rukách.“ Snapeov hlas bol plný hnevu.

 

„Trápi ťa, že ťa odhalili?“ opýtal sa ho Draco.

 

„Trápilo by ťa, že môžeš po rokoch volne dýchať?“ odpovedal mu otázkou Snape. „Môcť ráno vstať a nadýchnuť sa bez toho, aby si sa bál, či ťa odhalia a Temný Pán ťa zabije? Už si ani nepamätám, aké to je. Takto som sa cítil naposledy na škole.“ usmial sa. „No zároveň mám výčitky svedomia, lebo tu teraz nie je nikto, kto by nosil informácie rádu.“

 

„Viete, kto vás prezradil?“ opýtal sa Harry.

 

Profesor sa zamračil. „Nie. Na stretnutí sa o tom nehovorilo.“

 

„Ani to netušíš?“ chcel vedieť Draco.

 

„No, je tu veľa smrťožrútov, ktorý by ma chceli nahradiť v očiach Temného Pána. Ale muselo to byť nejako podložené. Neverím, že by Pán Zla dal len na reči. Musel mať dôkazy, no neviem si predstaviť aké.“

 

„Ako to teraz bude riešiť Rád?“ opýtal sa Harry. „Dumbledor zrejme nebude nadšený.“ poznamenal.

 

„Dumbledor spolu s Rádom sú tí poslední, čo ma v tejto chvíli trápia. No nie tak celkom.“

 

„Čo tým myslíš, Severus?“

 

Snape sa uškrnul. „Odchod od Temného Pána bol jeden z dôvodov, prečo mi Dumbledor dovolil stať sa vaším opatrovníkom.“

 

„Môže sa pokúsiť zrušiť to?“ zamračil sa Draco.

 

„Som si tým takmer istý.“ zasmial sa profesor neveselým smiechom.

 

„To je úžasné. Za taký krátky čas sa nikto decka ešte nezbavil.“ podotkol ironicky Harry. „Trvalo to takmer kratšie, ako trvalo Dursleyovcom rozhodnúť sa, že pre nich nie som dobrý. Dva dni, to sa zapíše do dejín.“

 

„Aspoň niekto o mne bude vedieť.“ zasmial sa neveselo Draco. „Tebe nestačí, že si aj tak v každej knihe napísanej za posledných pätnásť rokov?“

 

„Len mi to pripomínaj.“ zamračil sa Harry. „Ako by nestačilo, že mi každý čumí na jazvu, ešte o mne musia písať aj v knihách.“

 

„Nezabudni na noviny.“ smial sa ďalej Draco. „Myslím, že za posledné roky si zvýšil náklad Denného Proroka tak, že by si si mohol pýtať percentá zo zisku.“

 

„Tým by som potvrdil všetky klamstvá, čo tam o mne natrepali.“ nesúhlasil Harry.

 

„Myslím, že otázka Harryho popularity teraz nie je podstatná.“ zastavil ich Snape. „A Draco, myslím, že ťa sklamem, ale Dumbledor nenamietal, aby som sa stal tvojím opatrovníkom. Otvorene sa vyjadril len o Harrym.“

 

„To ma má sklamať?“ nechápal Draco.

 

„Chcel si sa dostať do dejín, nie?“ uškrnul sa Snape.

 

„Radšej zostanem s tebou.“ vyhlásil mladý Slizolinčan. „No čo urobíme s Potterom?“

 

„Neviem, dúfam, že Dumbledora nenapadne vŕtať sa v tom. Ešte stále mu môžem vyhrožovať odchodom zo školy.“

 

„To nemyslíš vážne!“ vykríkol Draco. „Nemôžeš odísť. Si vedúcim fakulty, to je jednoducho nemysliteľné.“

 

„Obávam sa, že to bude nutné.“

 

„Nie profesor, nechcem, aby ste sa vzdávali svojho miesta kvôli mne.“ vyhlásil Harry.

 

Snape sa naňho zamračil. „Tému Dursleyovci sme uzavreli, pán Potter. Ak riaditeľ vyhlási opatrovnícke papiere za neplatné, pokúsi sa ťa vrátiť práve k nim. To nesmieme dopustiť.“

 

„Profesor, bol som tam celý môj život. Aspoň čo si pamätám. Pár mesiacov to vydržím.“ Harryho hlas znel rozhodne. Nechcel, aby sa niekto kvôli nemu obetoval. Nestál za to, tak to hovoril strýko. Nestál ani za deravý groš.

 

„Do psej riti!“ zanadával Snape. „Povedal som, že sa tam už nevrátiš a bodka. Ak nezostaneš so mnou, nájdeme iného opatrovníka.“

 

„Nechcem iného opatrovníka, dočerta.“ nadával aj Harry. „Ja chcem pokoj! Chcem, aby mi dali všetci pokoj. Aby sa nestarali do môjho života.“

 

„Vieš, že to nie je možné.“ upozornil ho Snape. „Si Harry Potter. Vyvolený.“

 

„Vyvolený.“ povedal Harry trpko. „Každý vo mne vidí niekoho iného, no nikto v skutočnosti nevidí mňa.“ V Harryho hlase zaznelo zúfalstvo. Zúfalstvo a túžba, aby bol jeho život iný. No zároveň aj rezignácia, lebo vedel, že sa to nijako nezmení. Stane sa z neho vrah. Kvôli hlúpej veštbe.

 

„Harry, nikto nezmení to, čo ti  predurčil osud, no ty nám môžeš dovoliť, aby sme ti na tvojej ceste pomáhali. Je veľa ľudí, ktorý ti chcú pomôcť, no ty im to musíš dovoliť.“

 

„Ako môžem niekomu dovoliť ísť na smrť?“ chcel vedieť Harry. „Každý, kto je so mnou v nejakom kontakte, je ohrozovaný Voldemortom. Tu ide o mňa a Voldemorta. Ja ho musím zabiť.“ Harryho hlas bol tichý, vyzeralo to, že bojuje so slzami.

 

Snape pristúpil bližšie k nemu a zobral jeho tvár do dlaní. „Nebudem ti klamať, že to čo tu hovoríš, nie je pravda. Áno, raz ho budeš musieť zabiť, no nie dnes ani zajtra. Raz. A my urobíme všetko, aby si v ten deň bol pripravený.“

 

„Ako ma chcete pripraviť na to, aby som niekoho zabil? Ja nie som vrah!“ namietal Harry.

 

„Nebudeme ťa pripravovať, aby si niekoho zabíjal. Pripravíme ťa, aby si sa vedel brániť. Viem, že keď zabiješ Temného Pána, bude to sebaobrana, nie vražda.“ snažil sa ho upokojiť Snape.

 

„Čo sa tým zmení? Zabijem ho. Bude mŕtvy a to zo mňa urobí vraha.“ trval na svojom Harry.

 

„Potter, ak ho nezabiješ ty, zabije on teba a to je rozhodne ten najhorší možný scenár, aký si viem predstaviť.“ Harry Snapea nespoznával. Nikdy ho nepočul rozprávať takýmto hlasom. Nevedel, čo v tom je, no Snape bol úplne iný, ako ho poznal zo školy. Nie, že by nebol prísny, alebo sem tam ironický, no chýbal tu ten jeho chlad. Bol .. Harry ani nevedel, ako to nazvať. Bol jednoducho.... ľudský.

 

„Áno, pane. Viem. Robím to, čo je nutné.“ uzavrel to Harry.

 

„Máš pravdu, toto je nutné, no premiestňovať sa do sídla Temného Pána len s Dracom, kde vám hrozí nebezpečenstvo, je hlúpe a nie nutné.“ Snape videl, že predchádzajúca téma Harryho zbytočne zraňuje, tak chcel prejsť na bezpečnejšiu pôdu. Vyprovokovať ho, nenechať ho utápať sa v sebaľútosti. Nikto nemohol zmeniť jeho osud. Raz sa naplní a oni s tým nič nenarobia. Ostáva im len to, aby mu to čo najviac uľahčili.

 

„Mýlite sa pane. Bolo to nutné. Myslite si, čo chcete, no ste dôležitý. Pre mňa a Draca určite.“

 

 

Poslední komentáře
21.03.2008 20:57:41: Ups...mělo to být k poslední kapitolce...až teď mi došlo že jsem to napsala omylem semka smiley${1}
21.03.2008 18:54:59: Tak jsem se zase po čase dívala u Manie na odkazy a na co nenarazím...na tvoji stránku. Tato povídka...
11.03.2008 23:07:54: velmi pekna kapitola. milujem ked je tam vela rozhovorov a hlavne na taketo temy. je to super. vymen...
10.03.2008 17:34:33: krásné užasné těším se na pokračko tvoje povídka je užasná narazila jsem na náhoudou aj bombasmiley...