HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

22. kapitola

Tak tu ju máte, krásne čítanie . Nie je opravená, tak si nevšímajte chyby....

ailam ;)

„Nie ste môj otec,“ namietol kľudne Harry. „Môj otec bol James Potter! Ale on je mŕtvy! NIKTO ho nemôže nahradiť a už vôbec nie vy! Nenávideli ste ho, dali ste to dosť jasne najavo, tak sa teraz netvárte, že  vás zrazu zaujíma syn toho arogantného a namysleného Pottera !“ ku koncu už Harry kričal, nemohol to vydržať. Posledné dni toho bolo naňho až príliš. Dnes bol celý deň napätý ako struna, Snapeovo naťahovanie mu tiež nepomohlo, no a jeho posledné vyhlásenie ho úplne šokovalo.

 

Počas celého svojho výbuchu sa nepozrel ani napravo ani naľavo, stále upieral zrak na Snapea, ktorý teraz naňho pozeral s prázdnym pohľadom. Nevedel, čo v tom pohľade videl. Bol to ... smútok?

 

„Harry,“ povedal a prišiel k nemu troška bližšie. Opatrne ho chytil za ruky a povzbudzujúco a zároveň ospravedlňujúco ich stisol. „Nechcel som, aby to vyznelo, že chcem nahradiť Jamesa. Ja len,“ odmlčal sa. „Bol by som rád, keby si mi dovolil postarať sa o teba, akoby som bol tvoj, možno nie otec, no možno tvoj.... tvoj priateľ. Bol by som rád, keby sa vzťah medzi nami zmenil. Uvedomujem si, že to posledné roky bolo ťažké a ja som sa k tebe nesprával.... dobre, je mi to všetko strašne ľúto a ...“ Snape koktal ako nejaký pubertiak. Nechcel chlapca vystrašiť. Chcel ho upokojiť, uistiť ho, že tu na to nie je sám, no bolo zjavné, že Harry nie je pripravený presunúť sa do pozície dieťaťa. Nebol zvyknutý na to, aby sa oňho niekto staral, nikdy sa mu nedostávalo primeranej starostlivosti, no Snape bol odhodlaný napraviť to. „Harry, ja...“

 

„Nie,“ prerušil ho chlapec. „Som bez rodičov dosť dlho. Nepotrebujem, aby sa o mňa niekto staral. Zvykol som si, že som sám,“ hovoril rýchlo. „Ospravedlňujem sa, nemal som na vás kričať. Len to prosím už nehovorte. Môj otec bol James, nikto ho nemôže nahradiť,“ ospravedlňoval sa. „Prepáčte,“ vyhŕkol, vytrhol si ruky zo Snapeovho zovretia a čo najrýchlejšie sa vytratil z miestnosti.

 

Po jeho odchode zostali Severus s Dracom na seba začudovane pozerať. Prekvapený Harryho výbuchom sa nezmohli na slovo.

 

Prvý, kto sa ako tak spamätal bol Draco. „No, musím povedať Severus, že to nebudeš mať ľahké.“

 

Severus po ňom hodil zničeným pohľadom. „Vďaka, že si mi to povedal, bez toho by som si to nevšimol. Tvoje deduktívne schopnosti sú impozantné.“

 

Draco nevyzeral, že by sa urazil. Podľa všetkého, čo za posledné dni videl a čo mu sám Snape povedal vedel, že Severus naozaj túži byť Harryho dobrým opatrovníkom a, keď mu to Harry neskôr dovolí, aj otcom. No ten výstup pred pár minútami ho na sto percent uistil v tom, že to bude ťažké. Nečudoval sa, že to Severusa podráždilo. Asi by sa správal rovnako, byť teda na jeho mieste. Vďakabohu nebol...

 

„Severus, viem, že ťa to rozrušilo, no určite vieš, že ani preňho to nie je ľahké,“ upokojoval ho. „Z toho, čo si mi hovoril, je vidieť, že nemal ľahké detstvo a ty mu teraz chceš prevrátiť život hore nohami. Daj mu čas. Nikdy nemal nikoho, kto by sa oňho staral a teraz to chceš robiť ty. Jeho profesor elixírov, ktorý ho päť rokov nenávidel, Severus, nečudujem sa, že má v hlave zmätok.“

 

„Ty si tiež nemal ľahké detstvo a berieš to inak, prečo by nemohol aj on?“ namietal Severus.

 

Draco si povzdychol. „Nie je to to isté. Ja som mal rodinu, starali sa o mňa, aj keď nie ukážkovo, no aspoň som tak netrpel, ako on. A mal som teba. Otec nebol... no jednoducho, ty sa ku mne správal vždy pekne a aj v škole si bol ku mne milší, ako k ostatným,“ obhajoval ho. „Severus, daj mu čas,“ zopakoval Draco.

 

Snape si nebol Dracovými slovami taký istý, no o rodičovstve nevedel nič, tak nemohol namietať. Nevedel nič o tom, ako sa správať ako dobrý opatrovník, či otec a už vôbec nevedel, ako má riešiť podobnú situáciu s dospievajúcimi teenegermi. Neostávalo mu nič iné, ako dôverovať Dracovmu úsudku. Musí dať Harrymu čas.

 

„Čo mám robiť?“ opýtal sa s rezignáciou v hlase.

 

„Teraz?“ chcel vedieť Draco.

 

Snape prikývol.

 

„Nič. Nechaj ho, nech si to troška zrovná v hlave. Počul si čo povedal. Nechce, aby si sa s ním o tom bavil. Aspoň teraz. Zbytočne by si ho ešte viac rozrušil. Neurob nič neuvážené.“

 

Snape si odfrkol. Naozaj komický zvuk, keď vychádzal z jeho úst. „Ten pravý mi hovorí o neuvážených činoch,“ zamračil sa naňho. „Ja som sa nevydal len tak do Temného sídla na záchrannú akciu bez nejakého dospelého. Ja nie som ten, čo robí neuvážené rozhodnutia,“ vrčal.

 

„Severus, prestaň s tým. Vieš, že by sme ťa tam nemohli nechať. Má to však jednu výhodu,“ usmial sa.

 

„Na tom, že ste mohli obaja zomrieť, mi snáď niečo uniklo?“ opýtal sa posmešne.

 

Draco sa zasmial. „Zjavne áno,“ povedal tajomne. „Harry ani chvíľu nezaváhal. Hneď ti chcel utekať na pomoc. Nie je to až také beznádejné, ako sa ti zdá. Má ťa rád, len o tom ešte nevie. Neboj sa, on na to rýchlo príde?“ upokojoval ho. „Je predsa Chlapec, ktorý prežil. Je dosť múdry na to, aby si uvedomil, čo je preňho dobré. A ty si to najlepšie, čo ho mohlo stretnúť,“ ukončil to Draco a aj on sa zberal preč.

 

„Draco!“ zastavil ho Severus predtým, ako stihol opustiť knižnicu. „Choď za Harrym a choďte sa najesť.“

 

Draco sa naňho usmial. Severus to ešte netušil, no bude z neho perfektný otec. „Dobre.“

 

                                                      ***

 

 Draco zamieril rovno hore na poschodie do Harryho izby. Nezdržiaval sa klopaním na dvere, boli otvorené. Rozhliadol sa po izbe, aby zistil, kde sa jeho nový „brat“ nachádza. nikde ho nevidel. Už si myslel, že tu nie je, keď si všimol vytŕčajúce čierne vlasy spoza obrovskej postele.

 

Prešiel teda na druhú stanu, obišiel posteľ a posadil sa na zem vedľa Harryho. Chlapec si držal ruky pevne obkrútené okolo nôh a hlavu mal položenú na skrčených kolenách. Nevyzeral, že by si Draca všimol, alebo len jeho príchod ignoroval.

 

„Harry,“ strhol sa. Takže jeho príchod zjavne nezaznamenal.

 

„Hm?“

 

„Severus to tak nemyslel. Vieš, čo som ti hovoril vtedy, keď sme hovorili o jeho minulosti.“ Keď Harry prikývol, pokračoval. „Povedal som ti, že ťa už nejaký čas považuje za syna, o ktorého prišiel. Povedal ti len to, čo už nejakú dobu pociťoval. Nemôžeš mu to vyčítať.“

 

Harry síce vyzeral, že je ešte stále mimo, no na Dracove slová prikývol. „Viem, ja som jednoducho v tej chvíli spanikáril. Nemohol som počúvať o tom, že by chcel byť môj otec,“ snažil sa ospravedlniť.

 

„Harry, on...“

 

„Nie, Draco. Myslíš, že ja som netúžil po tom, aby som mal otca?“ kýval hlavou. „Túžil. Každý deň u Dursleyovcov som túžil po tom, aby za mnou prišiel niekto, kto by ma mal aspoň trocha rád. Kto by chcel byť mojím otcom, kto by sa o mňa postaral. Niekoho, kto by ma zobral z toho pekla,“ hovoril tak potichu, že Draco mal problém ho počuť. „Myslíš, že niekto prišiel?“ pokrútil hlavou. „Nikto. Neprišiel vôbec nikto. Dumbledor vedel o všetkom, čo sa u tety a strýka dialo, no nechal ma tam. Nezáležalo mu na tom, ako sa cítim ja. Nikdy nikomu na tom nezáležalo. Prečo sa teraz chce Snape hrať na starostlivého otca?“

 

„Veď som ti..“

 

No Harry ho prerušil. „Viem, že si to hovoril!“ skríkol. „Pred pár týždňami mi zomrel krstný otec. Sirius Black. Vedel si, kto to bol, že?“ opýtal sa ho stále rozrušeným hlasom. Keď mu Draco prikývol, pokračoval. „Chcel si ma zobrať k sebe. Mali sme spolu žiť na Grimmauldovom námestí. Chcel sa o mňa starať, ako by sa staral otec. Bol to jeho priateľ...“

 

Draco pochopil kam tým Harry mieri. Dá sa povedať, že teraz ho už chápal. „Preto?“

 

„On zomrel, Draco,“ zdôraznil. „Každý, kto sa o mňa stará, kto ma má rád, umiera. Zomreli mi rodičia. Odvtedy, čo poznám Wesleyovcov, boli ich životy v neustálom nebezpečenstve. Zabili Cedrica Diggoriho. Zabili Siriusa.“ Harry mal slzy na krajíčku. „Nechcem zase uveriť tomu, že budem mať rodinu. Skutočnú rodinu. Čo keď Snape zomrie? Ďalší človek, ktorého budem mať na svedomí. Čo keď tomu uverím? Ozajstná rodina, otec, ktorý by sa staral a on zomrie? Zase by som to stratil. Ja už viac nechce podľahnúť ilúzii, že by som konečne mohol žiť normálnym životom. Ak by som prišiel aj o Snape, ktorého by som bral za otca, už by som to neprežil,“ hovoril naliehavo a nechal slzy nech mu stekajú po lícach. „Už viac nechcem...“ opakoval zmučeným hlasom.

 

Draco nevedel, ako má reagovať na toto priznanie. Cítil, že to pre Harryho nie je ľahké, ako už povedal Severusovi, no to, že to Harry pociťuj až takto, ho dosť vydesilo, no zároveň upokojilo. Harry sa bránil predstave Snape za svojho otca nie kvôli tomu, že by sa mu nepáčil, on by chcel, no bál sa, že ho zase nikto opustí. Mal neuveriteľný strach z toho, že bude niekoho považovať za svojho rodiča, že si na tú<predstavu zvykne a nakoniec zase ostane sám.

 

Dobrá správa pre Severusa bola, že ním Harry neopovrhuje, zlá, že im obom dá prácu, keď ho budú presviedčať, že sa nemusí obávať, že by ho Severus opustil. Nikto mu nezaručí, že nezomrie, no Harry bude musieť podstúpiť to riziko.

 

Draco neobratne položil svoju ruku na Harryho rameno v snahe, aspoň trocha upokojiť vzlykajúceho chlapca. Nevedel, čo robiť, tak len pomaly prechádzal po jeho celej ruke. Harryho to síce veľmi neupokojilo, no aspoň vedel, že tu niekto pre neho je. Že nie je na všetky svoje starosti sám.

 

„Všetko bude v poriadku,“ upokojoval ho, keď jeho dotyk nestačil. „Nemáš sa čoho báť. Severusovi sa nič nestane. Zostane tu.“

 

„To nemôžeš vedieť,“ zasmrkal Harry. „Aj Sirius tu pre mňa chcel byť, ale teraz je mŕtvy. Bol tu so mnou jeden rok. Jeden jediný rok so mnou v kontakte a zomrel. Ako dlho myslíš, že to potrvá Snapeovi?“ opýtal sa sarkasticky.

 

Draco si povzdychol. „Nemám ani poňatia, Potter,“ naschvál ho nazval tak, ako ho volal celých päť rokov. „Jediné, čo viem na isto je, že Severus sa v najbližšej dobe nechystá zomrieť. Úspešne sa tomu vyhýba počas svojej celej smrťožrútskej kariéry. To, že by sa správal ako tvoj otec by na tom nič nezmenilo. Harry, uvedom si, že on je rovnako zmetený ako ty. Prečo tomu nenecháš voľný priebeh?“ navrhol mu.

 

„Ako tomu môžem nechať voľný priebeh? To si nepočúval ani slovo z toho, čo som ti tu hovoril?“

 

„Počúval. Harry, jednoducho rob tak, ako keby sa ten rozhovor vôbec neodohral. Nechaj, nech sa vzťah medzi tebou a Severusom vyvíja sám od seba. O nič sa nestaraj. Severus je teraz tvoj zákonný opatrovník a podľa čarodejníckeho zákona je to niečo veľmi podobné, ako keby bol tvoj otec. To, že by si ho tak začal aj brať by veci akosi viac upevnilo, no je zjavné, že tak ako ty, aj Severus si musí na veľa vecí zvyknúť. Nesťažuj mu to tým, že budeš na každom kroku vyhlasovať, že on nie je tvoj otec a že James Potter bol jediný, kto si tak mohol hovoriť. Sám si teraz priznal, že ním chcel byť aj Black a napriek tomu, že to bol tvoj krstný otec, nepoznal si ho. Možno nepoznáš ani Severusa, no v jednom si buď istý. Keď sa raz rozhodne, že sa o teba postará, urobí to.“

 

Harry sa o tom už nechcel baviť. Aspoň z tejto stránky. „A ty?“ opýtal sa.

 

„Ja?“ nechápal Draco.

 

„Hej. Snape je aj tvoj opatrovník. Takže sa bude správať rovnako aj k tebe. Si pripravený brať ho ako svojho otca?“ chcel vedieť Harry.

 

Draco sa naňho chvíľku díval, ako keby ho skúmal a až po nejakej dobe mu odpovedal. „Vieš, Harry, ja ho tak už nejakú dobu beriem. Môj otec, Lucius, nebol nikdy ideálnym vzorom otcovstva. Severus mi ho v tomto smere dosť dlho nahradzoval. Už od detstva. Všetky veci, čo robia otcovia so svojimi synmi, tak to všetko som prežil s ním, nie s Luciusom.“

 

„Moja predstava o tom, ako trávia otcovia deň so svojimi synmi spočíva v tom, čo som odpozeral od strýka Vernona a Dudleyho. A to, že celý deň spolu presedeli pred telkou a napchávali sa tým, čo im prišlo pod ruku,“ vysvetlil mu Harry. 

 

„Čo je to telka?“ nechápal Draco.

 

Harry len mávol rukou. „To j taká bedňa, v ktorej sa pohybujú ľudia, môžeš tam pozerať filmy, alebo sa tam dozvieš najnovšie informácie.“

 

„Filmy?“

 

„Príbehy, ktoré hrajú ľudia. Niečo, akoby si mal doma divadlo. Nemusíš chodiť do veľkého divadla, len ostaneš sedieť pred touto bedňou, v ktorej to všetko vidíš.“

 

„To vymysleli muklovia?“ zaujímal sa Draco.

 

„Majú aj zopár dobrých vecí,“ obhajoval ich Harry.

 

„Zvláštne, čo všetko dokážu vymyslieť, aby nemuseli používať mágiu,“ poznamenal len Draco, na čo sa Harry zasmial.

 

„Ospravedlňujem sa,“ povedal mu potom Harry a chrbtom ruky si otieral mokré líca, ktoré svedčili o tom, že ešte pred chvíľou plakal. „Keby mi niekto pred dokom povedal, že sa tu budem spovedať Dracovi Malfoyovi a že pri tom budeš ešte aj fňukať, asi by som ho začaroval.“ usmial sa zahanbene.

 

Draco mávol rukou. „Presne to by som urobil, keby mi tiež niekto povedal niečo také,“ povedal a úsmev mu vrátil. „Mali by sme sa ísť najesť. Severus povedal, aby si niečo zjedol,“ zmenil tému.

 

Harry sa najskôr chcel vyhovoriť, no vedel, že aj keď mu u Snapea prešiel ten nechutný výstup, to že by dnes nič nezjedol, by len tak neodignoroval. „Tak teda dobre, ale najeme sa v kuchyni, dobre?“

 

„Fajn, no keď sa tým chceš vyhnúť Severusovi, aj tak by s nami nejedol. Bol dosť rozrušený a vtedy nikdy neje.“

 

„Nevadí, aj tak by som bol radšej v kuchyni.“

 

Draco teda prikývol a obaja sa vybrali dolu schodmi do kuchyne.

 

Ospravedlňujem sa, že je kapča taká krátka, nestíhala som ju napísať dlhšiu. Zajtra pridám jej druhú časť. Teraz mi už klipkajú oči ;)

Dúfam, že vám tu nevadila predstava Draca ako jediného racionálne uvažujúceho človeka v tej ich malej komunite. Väčšinou sa v príbehoch stretávame s tým, že tým človekom je Severus alebo Dumbledor. Severusa som však chcela vykresliť ako človeka, ktorý je v postavení otca naozaj nováčikom, že je zmätený a obáva sa toho, či všetko zvládne. V ostatných poviedkach (aspoň teda vo väčšine) mi vadí, že je vždy pánom situácie, že je perfektný a vždy vie, čo treba urobiť, čo povedať, ako zareagovať. No aj on je len človek a vôbec nie je neomylný.

Dumbledora som pochopiteľne nemohla v tejto poviedke postaviť do úlohy Severusovho poradcu. Neostával mi nikto iný ako Draco. Aj keď miestami jeho rady, či postrehy mohli byť troška prehnané, verím, že sa vám táto predstava nezhnusí.

Uvidíme, ako sa dej ďalej vyvinie tak, ako dúfate. Možno už v ďalšej kapitolke ;)

ailam

Poslední komentáře
14.04.2008 09:18:44: sice je krátká, ale byla velmi povedená, ty rozpaky Harryho....sblížení s Dracem a tak. Těším se na ...
09.04.2008 16:46:28: Teda tato kapitola je naprosto úžasná:) tvoje povídky se mi moc líbí a vůbec by mi nevadilo kdyby př...
08.04.2008 15:26:51: to bylo super, strašně se mi líbí tvůj názor na Snape, přece nemůže vědět, jak se chovt jako otec kd...
07.04.2008 19:51:08: Klásnééééééééééééé tvoje povídkyjsou klásné a tahle povídka obzvlášť smiley${1}smiley${1}