HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

23. kapitola

Troška oneskorene,. no dúfam, že sa na mňa príliš nehneváte... ;)

Mala som problémy s bookom, teraz už to je fajn.

Kapča nebola ešte opravená, berte ju s rezervou, bola napísaná pod vplyvom mojej neuróznej sestry (práve pozerala zápas chelsea a musela sa so mnou deliť o každý zákrok v zápase). nemusím hovoriť, že ma to poznačilo ;)

užite si čítanie

ailam

Po obede, počas ktorého toho veľa Harry nezjedol, sa spolu s Dracom vybrali späť do knižnice. Nechcel tam ísť, no Draco na tom trval, vraj aby si prečistil hlavu. No po tretej partii šachu, v ktorej sa Harrymu vôbec nedarilo, to obaja vzdali. Ani jeden z nich sa nemohol sústrediť a to, že spolu vydržali dve hodiny, bolo len s veľkou dávkou sebazaprenia. Keď to už však nebolo k vydržaniu, obaja vstali od rozohranej hry a šli do svojich izieb.

 

Samozrejme bez večere.

 

Toho dňa sa už Harry so Severusom nevideli a zdalo sa, že to obom vyhovovalo.

 

Harry bol po celý zvyšok večera zatvorený vo svojej izbe, kde premýšľal o Dracových slovách. Vedel, že mal pravdu, no jeho mozog to odmietal prijať. Zatiaľ sa nezmieril so Siriusovou smrťou a tak sa ani nemohol zmieriť so Severusom ako svojím „otcom“.

 

Svojho krstného otca mal rád, no aj tak by mu asi nedovolil zastávať Jamesove miesto. Žil by uňho, nechal by ho, aby sa staral o jeho potreby, bol by to jeho priateľ, priateľ jeho otca, no rozhodne by to nebol James. Síce ho nepoznal, vôbec si naňho nepamätal, no nemohol by poškvrniť jeho pamiatku tým, že by ho pri prvej príležitosti vymenil za niekoho iného, kto by bol len troška ochotný starať sa oňho.

 

A preto mu teraz bolo proti srsti, aby sa niekto, ktokoľvek, považoval za jeho otca. Nešlo o to, že to bol Snape. Vlastne mu ani nevadil. Za posledných pár dní, čo s ním a s Darcom strávil v jednom dome, sa ho naučil vnímať inak, ako za posledných päť rokov na Rokforte. Nebol až taký hajzel, akým sa snažil byť a keď zabudol, kto je Harryho otec a že je z Chrabromilu, dokázal byť naňho celkom milý. Tak celkové jeho odmietanie nebolo kvôli tomu, že šlo o Snapea.

 

Harry nedokázal celú noc normálne spať. Stále sa prehadzoval a myslel na Dracove a Snapeove slová. Nechcel, aby im pripadal nevďačný. Nie, on si naozaj veľmi vážil to, čo preňho obaja robia, jednoducho sa len pre túto chvíľu nedokázal zmieriť s myšlienkou, že by na Jamesove a Siriusove miesto mal prísť niekto nový.

 

Toto však nebolo tým jediným, čo ho túto noc trápilo. Blížil sa piatok a Harry nebol pripravený znova sa ocitnúť na stretnutí. Nemal dostatok liečivých elixírov, jeho zásoby sa rapídne znižovali a on si počas prázdnin nebol schopný zabezpečiť nové, vzhľadom na to, že u väčšiny bolo nutné použiť čary. A on nemohol čarovať.

 

Za Snapeom ísť nechcel. Pomyslel by si, že nie je dosť silný na to, aby znášal bolesť. Ako by potom mohol byť záchrancom čarodejníckeho sveta, ak by ho položilo pár Cruciatusov? Nebol by k ničomu. Tak ako to častokrát opakoval jeho strýko.

 

Čo ak by ho tu potom nechcel? Snape mu tiež veľakrát opakoval, že je len namysleným Chrabromilčanom, čo nie je k ničomu. Harry videl svoju budúcnosť dosť jasne. Ak bude neschopný, vyženie ho.

 

Trápilo ho to. Táto myšlienka sa mu honila hlavou po celú noc. Kam by potom išiel? Na Grimmauldovo námestie by ísť nemohol. Našiel by ho tam Dumbledor a vrátil by ho k Dursleyovcom. Nie že by ho teda zobrali späť. Vyhnali by ho na ulicu a bol by zase na začiatku.

 

Nie! Takých piatkov už prežil. Nesmie podľahnúť, nesmie myslieť na bolesť a všetko bude v poriadku. A hlavne, nesmie sa sťažovať. Všetko musí pretrpieť sám, tak ako to robil už niekoľko mesiacov. Tak ako si sám všetko pretrpel sám niekoľko rokov. Celý svoj život.

 

Piatok, 31. augusta, bude zároveň dňom jeho narodenín. Bude mať šestnásť a o rok bude dospelý, to už nebude potrebovať žiadneho opatrovníka, či otca, ktorý by sa oňho staral. Vďaka svojmu trezoru v Gringotbanke sa o seba bude môcť postarať sám. Môže si prenajať malý byt, či domček. Nebude na nikom závislý a hlavne bude mať kam ísť, neskončí niekde pod mostom ako ľahká Voldemortova korisť.

 

                                                           ***

 

Zatiaľ, čo Harrymu lietali hlavou tieto čierne myšlienky, Severus rozmýšľal, čo urobiť, aby sa k chlapcovi viac priblížil, no aby ho zároveň nevydesil. Jeho skúsenosti s pubertiakmi však boli na úrovni kritizovania a dávania trestov, tak preňho bolo ťažké vymyslieť, ako sa k jednému takému pubertiakovi začať správať.

 

Musí sa ešte raz porozprávať s Dracom. On mu môže poradiť, veď je v rovnakom veku, ako Harry. Bude vedieť, čo treba urobiť...

 

Keď tu tak teraz nad tým rozmýšľal, uvedomil si, že o dva dni bude mať Harry narodeniny. Čo má urobiť? Usporiadať mu oslavu? Hlúposť, koho by pozvali? Nie...

 

Nevedel, či je zvyknutý v tento deň dostávať poštu, no pomyslel si, že asi áno. Mohol by zrušiť nevystopovateľné, aby sa k nemu dostali listy od priateľov. Bude však musieť ešte nejako inak zabezpečiť dom. Dúfal, že postačí Fidelinovo kúzlo, aby ich niekto nenašiel. Strážcovi veril, nemal sa čoho obávať...

 

 Teraz ešte vyriešiť darček. Bude to prvý rok, čo s ním oslávi narodeniny, malo by to byť niečo špeciálne. Ale čo? Nemal ani najmenšie poňatie, čo mu má darovať. Šestnáste narodeniny sú u chlapcov dosť významné, bol by problém niečo vymyslieť, aj keď by Harryho dobre poznal. No nepoznal. Bol preňho záhadou.

 

Chlapec, o ktorom si päť rokov myslel, že je svojou rodinou rozmaznávaný, bol v skutočnosti len úbohým trpiacim chlapcom medzi ľuďmi, ktorí mu nerozumeli a ani sa ho nesnažili pochopiť. No, okrem krutostí od svojho strýka musel znášať bolesť a poníženie od neho samotného. Severus sa cítil nemierne vinný, za to , ako sa k nemu správal. Keby to mohol vrátiť, zmenil by všetko. Prestal by s tým nezmyselný ponižovaním, v triede aj mimo ňu a zobral by Harryho preč z Privátnej cesty.

 

Srdce sa mu stiahlo bolesťou, keď si pomyslel, že by Harry teraz mohol byť uňho už piatym rokom. Mohol by byť medzi nimi iný vzťah, mohol by ho už považovať za otca.

 

Severus chápal, že aj keď Harry Jamesa nepoznal, veľmi si ho váži a je hrdý, že je jeho synom. A Preto musí v celej tejto záležitosti postupovať opatrne. Nesmie Harryho rozrušiť ešte viac, nesmie ho vystrašiť.

 

Práve, keď o tom rozmýšľal, dostal perfektný nápad, čo mu má darovať.

 

                                                                       ***

 

Druhý deň sa Harry zobudil s pocitom, že vôbec nespal.

 

Takmer celá noc prebdená rozmýšľaním ho unavila tak, že sa mu nechcelo ani vstať z postele. Mal pocit, akoby ho prešiel parný valec, no nechcel vyvolať ďalšie nedorozumenia so Snapeom tým, že sa opäť vyhne jedlu.

 

Vstal teda, rýchlo si na seba navliekol jedny zo šiat po Dudleym a zišiel dole do jedálne.

 

Snape s Dracom už sedeli pri stole nad svojou prvou šálkou čaju. Obaja vyzerali, že mali oveľa lepšiu noc ako on sám, sedeli celkom kľudne a potichu uždibovali zo svojich tanierov. Harry si pomyslel, že on bol azda jediným v tomto dome, koho trápilo včerajšie nedorozumenie. No alebo to bola jedna z typických charakterových vlastností Slizolinčanov. Pokojný v každej situácii.

 

Keď si k nim prisadol, Snape zdvihol pohľad od Denného Proroka, čo ležal pred ním.

 

„Bré ráno,“ zamumlal na pozdrav.

 

„Dobré ráno,“ odpovedal mu Snape. „Spal si dobre?“

 

„Hej,“ odpovedal automaticky Harry, na čo sa Snape zamračil. „To je aj vidieť,“ odfrkol si profesor.

 

Harry mykol ramenom. „Nič sa nedeje.“

 

„Neznie to veľmi presvedčivo,“ poznamenal Snape, no v hlase mu chýbal jeho zvyčajný posmešný tón. „Možno by bolo lepšie..“

 

„Je mi fajn. Len som nemohol zaspať,“ trval na svojom.

 

„Harry,...“

 

A nič...

 

„Ja,... chcel som sa ospravedlniť za ten včerajšok,“ začal neisto po chvíľke.

 

Snape sa naňho prekvapene pozrel. „To ja by som sa mal ospravedlniť tebe. Nemal som na teba s tým tak vybehnúť. Nebolo to veľmi premyslené...“

 

Ďalšie myknutie plecom. „Nechajme to tak, dobre?“ hodil po ňom smutným pohľadom Harry.

 

Snape chvíľu váhal, no prikývol na súhlas. Nemôže tlačiť. Má mu dať čas....

 

„Hmm, no Severus?“ ozval sa po chvíli trápneho ticha Draco. Už to nemohol vydržať. Ten jeho hlúpy zvyk pri jedle konverzovať. „Hovoril si včera o niečom, čo sa týkalo Dumbledora. Možno by si nám to konečne mohol dopovedať,“ navrhol.

 

Severus, tváriac sa mierne začudovane, prikývol. „Po malej výmene názorov sme sa dohodli. Hlavne ohľadne teba, Harry,“ začal a upriamil pohľad na Harryho, akoby čakal, že bude po včerajšku namietať proti tomuto rozhovoru. Keď sa mu od nehu žiadnej odozvy nedostalo, pokračoval. „Dumbledor, tak ako som očakával, po mojom odhalení trval na tom, že ťa mám vrátiť späť k Dursleyovcom. Odmietol som to samozrejme a on sa mi začal vyhrážať obvinením z únosu, tak ako som hovoril už včera.

 

Naša dohoda s Dumbledorom spočívala v tom, že ťa budem osobne užiť pokročilú mágiu, či už obrannú alebo útočnú, za čo tu budeš môcť zostať. Trvalo síce nejakú dobu, než som riaditeľa presvedčil, no aj on uznal, že to bude v tejto situácii to najlepšie, čo môžeme urobiť. Keby som ti lekcie nedával ja, musel by to robiť on a ako si už spoznal minulý rok, riaditeľ netrávi veľa času na Rokforte. Nemohol by sa ti dostatočne venovať,“ hovoril trocha znechuteným hlasom. Už nejakú dobu sa snažil prísť na to, kam riaditeľ mizne, no stále sa mu to nedarilo.

 

Bol z toho zmetený a hlavne rozzúrený. Dumbledor trval na tom, aby mu ON referoval o každom svojom pohybe a on si len tak zmizne na pár dní a nikomu nedá vedieť, kde ho v prípade núdze majú hľadať.

 

Zopárkrát sa ho snažil vysledovať, no nedarilo sa mu to. Riaditeľ bol veľmi mocný čarodejník a keď jednoducho nechcel, aby ho niekto našiel, tak ho ani nikto nenašiel.

 

„Pane?“ opýtal sa nesmelo Harry. Keď mu Snape venoval dostatočnú pozornosť, čo znamenalo, že sa prebral zo svojich myšlienkových pochodov mimo tela, Harry pokračoval. „Čo presne znamená, že ma budete učiť pokročilej mágii? Budeme pokračovať v našich hodinách, s ktorými sme začali minulý rok?“ spýtal sa opatrne. Myšlienka na hodiny oklumencie mu stále nerobila dobre. Ešte stále si pamätal na to Snapeovo No tak, Potter, vôbec sa nesnažíte! Tak ma už konečne dostaňte zo svojej mysle! Dávate mi zbrane, ktorými vám môžem ubližovať. Snažte sa! . Nemohol na to zabudnúť. Boli to jeho najhoršie mesiace života. Pernamentné bolesti hlavy, neustála únava a do toho tie odporné sny od Voldemorta! Nie, nech by to znamenalo čokoľvek, nechcel si to už zopakovať.

 

„Teoreticky áno, no mám takú predstavu, že sa to maličko zmení. Ak myslíš na to, že budú pokračovať lekcie oklumencie, to je dúfam samozrejmé. Aj keď si tvrdil, že si sa v nej zlepšil, je nutné, aby si si ju neustále cvičil. Musíš ju stále používať. Ber to tak, ako keby to bol sval. Keď necvičíš, tak aj tie najlepšie a najsilnejšie svaly ochabnú. Tuná to máš presne to isté. Aj keď si pred časom bol schopný ubrániť svoju myseľ pred cudzím vniknutím, tým, že si si ju neprecvičoval, táto schopnosť mizne. Nehovorím, že navždy, no budeme musieť znova zapracovať na tom, aby si si ju osvojil,“ vysvetľoval, miestami až príliš kvetnato Snape.

 

Draco na to len prevrátil očami. Bol až príliš zvyknutý na to, že Snape je, čo sa týka vysvetľovania, príliš dôkladný. Keď raz začal, nevedel kedy skončiť. To sa však neprejavovalo v ostatných situáciách. Keď vás momentálne nepoučoval, nepotreboval za potrebné, aby s vami viedol siahodlhé rozhovory. Teraz zrejme zvíťazila jeho túžba byť tým, čo všetkých naokolo poučuje.

 

„Ja to chápem, pane. Všetko to, čo ste mi práve povedali, bolo v tej knihe spomínané,“ ubezpečoval ho Harry. „Ja som len chcel vedieť, či budú tie hodiny rovnaké, ako boli predtým... také....“ nedokončil. Nevedel ako.

 

Snape sa zamračil. Samozrejme si uvedomoval, že to určite nebola prechádzka ružovou záhradou, keď ho tých pár mesiacov učil. Nijako sa mu to nesnažil spríjemňovať. Vlastne sa ho oklumenciu nesnažil vôbec učiť. Neuvedomoval si (lebo mu to nikdy riaditeľ nevysvetlil), prečo je to pre Harryho, Dumbledora, či celý Rád, také dôležité. Vedel, na čo je oklumencia jemu, no vtedy, keď to dostal od riaditeľa príkazom, nevedel, že to bude práve Harry, kto bude v rozhodujúcom súboji stáť proti Temnému Pánovi. Teraz to už vedel a úprimne ľutoval, že sa nesnažil tak, ako mal. Nielen kvôli tomu, že to bolo dôležité, ale hlavne kvôli Harrymu. Možno ho ešte nespoznal tak dobre, ako by chcel, no teraz už vede, ako veľmi mu krivdil a chcel to nejako odčiniť. Túžil po tom....

 

„Deprimujúce?“ opýtal sa s trpkosťou v hlase Snape, pričom sa nepekne uškrnul.

 

Harry úškrn opätoval, no nebolo v ňom ani náznaku po humore. „Myslím, že to bolo tak troška slabé skonštatovanie našich minuloročných hodín, pane.“

 

„Viem si predstaviť,“ zapojil sa Draco. „Keď to bolo aspoň troška podobné hodinám elixírov, muselo to byť príšerné,“ usmieval sa Draco vo vedomí, že keby to bol on, koho by Snape učil, boli by tie hodiny rozhodne príjemnejšie, ako keď sa musel venovať Harrymu. No aj keď prehlásil, že to muselo byť príšerné, nemal ani poňatia, ako zlé to bolo. Až Harryho ďalšie slová mu to mohli napovedať.

 

„Bolo to tisíckrát horšie,“ vyhlásil na čo sa Snape troška začervenal. Očividne sa z toho všetkého cítil hlúpo a nechcel o tom všetko diskutovať, no aj on vedel, že si to musia vyjasniť.

 

„Harry... ja si uvedomujem, že to odo mňa nebolo... pekné a chcel by som sa ti za to ospravedlniť. Ja...“ začal, no Harry mu nedovolil dokončiť.

 

„Nechcel som, aby ste sa mi ospravedlnili. Chcem som len vedieť, ako budú tento raz tie hodiny prebiehať. Nič viac,“ v Harryho hlase nebolo ani znaku po hneve. Len zmierenie. ON bol zvyknutý na to, že sa k nemu ľudia nesprávali najlepšie. Vlastne takmer každý okrem Wesleyovcov k nemu bol protivný. Nikdy tomu nemohol zabrániť, tak prečo sa mal teraz snažiť?

 

„Ja sa ti ale chcem ospravedlniť a nielen za tie hodiny, ale za všetko, čo som ti vo svojej posadnutosti po pomste k tvojmu otcovi spôsoboval. Nie som na to hrdý. A to, že to teraz ľutujem na tom nemôže nič zmeniť, no ubezpečujem ťa, že sa to už nikdy nebude opakovať,“ potreboval si to ujasniť Snape.

 

Harry len mávol rukou. Nestál o jeho ospravedlnenie. „Takže čo bude s tými hodinami?“ hovoril netrpezlivo Harry, chcel mať tento rozhovor za sebou.

 

„Rozhodne nebudú prebiehať v podobnom duchu, ako to bolo počas minulého roka,“ ubezpečoval ho Snape. „Presne sa dohodneme neskôr. Ako som už povedal, budeš si cvičiť oklumenciu a okrem toho sa budeš priúčať aj pokročilej Obranne a Elixírom. Myslím, že by nezaškodila aj Transfigurácia, občas je totiž potrebné niečo premeniť.“

 

Harry sa unavene usmial. „Máte ma vycvičiť?“ opýtal sa.

 

Snapea Harryho výraz miatol. „Taká je Dumbledorova predstava a podmienka toho, že tu zostaneš,“ pripomínal mu.

 

Harry si odfrkol a očervenel v tvári, zjavne si neuvedomujúc, že sa správa dosť protivne. Dracovi to neušlo, čomu svedčil úškrn na jeho tvári.

 

No a Snape z toho bol vyvedený z miery. Doposiaľ si mohol všimnúť, že sa Harry, aj keď je vrcholne vyvedený z miery, snaží ovládať. Ale teraz sa zdalo, že svoju vyrovnanosť stráca. Každou sekundou bol čoraz červenší v tvári a dýchal trocha zrýchlene. Jeho hnev, inokedy celkom schovávaný pod povrchom, ktorý sa snažil držať na uzde, sa neovládateľne valil von.

 

Snape to spoznal. Sám mal takúto povahu. Málokedy strácal kontrolu nad svojím správaním. Vždy sa dokázal kontrolovať, aspoň teda svoje výbuchy hnevu, no keď už toho bolo naňho príliš, stačil len malý okamih, nejaká bezvýznamná udalosť, či slovo a on dokázal buchnúť ako sopka. Nedokázal to ovplyvniť a ako sa zadalo, tak sa to isté dialo aj s Harrym. Včera naňho vyletel kvôli tomu, že sa nazval jeho otcom, no ale čím to bolo dnes? Čo ho dnes podráždilo a vyviedlo z miery tak, že len tak tak držal na uzde svoj hnev?

 

„No tak, Harry, čo sa deje?“ opýtal sa ho Snape.

 

Harry najskôr vyzeral, že nechce a nebude odpovedať, aspoň teda po pravde. No na Snapeov nahnevaný pohľad si hlboko povzdychol a troška zdráhavo začal. „Nechcem, aby... aby si zo mňa robil Dumbledor svojho bojovníka „svetla“, či čo!“ Prvé slová boli váhavé, no čím viac ich z úst vypúšťal, tým boli istejšie a tvrdšie. „Nechcem byť ja ten Vyvolený. Nechcem byť Chlapec, ktorý prežil, dočerta! Nechcem sa postaviť Voldemortovi. Chcem len normálne žiť! Možno som u Dursleyovcov nemal ideálne detstvo, no bolo mi tam oveľa lepšie, ako v čarodejníckom svete. Tam som vedel, prečo sa ku mne správajú. tak ako sa správali. Tu ma buď všetci uctievajú alebo nenávidia a ani v jednom prípade neviem prečo!!! Netúžim po ničom inom, len aby som žil obyčajný nudný život,“ ukončil zadýchane.

 

Netušil, prečo to všetko hovoril. Prečo to hovoril im dvom? Nikdy sa nikomu s ničím nezveroval. Ani Ron a Hermiona, jeho dvaja najlepší priatelia, nevedeli, čo ukrýva vo svojom vnútri. Prirodzene, vedeli, že mu celá sláva okolo jeho mena vadí, no nikdy o tom s nimi nehovoril. No teraz toho už mal dosť.

 

Pred pár dňami sa dozvedel, že človek, ktorému svojho času veril najviac ako bol schopný, od začiatku vedel o všetkých špinavostiach, čo mu spôsobovali jeho príbuzní a nič s tým nerobil. Dokonca s tým v rámci normy súhlasil a to ho hnevalo hádam najviac. A možno to bolo aj tým, že sa tento človek po neuveriteľných päť rokov tváril ako jeho priateľ, priateľ a učiteľ jeho rodičov, no v skutočnosti to bol ten najvypočítavejší človek, ktorého poznal. Za každým jeho milým, či upokojujúcim slovom bol v pozadí skrytý plán, ako si z neho urobiť záchrancu sveta. A on by bol tým, ktorý by sa preslávil, že vycvičil Chlapca, ktorý prežil, aby bol schopný zabiť najobávanejšieho čarodejníka všetkých dôb...

 

Harry pociťoval takú zlosť, ako ešte nikdy. Nebolo to tým, že by sa bál. To nie. Ak by mu Dumbledor vysvetlil, prečo chce, aby sa učil všetkým tým veciam, ak by mu povedal o proroctve a poradil sa s ním, ako sa čo najlepšie pripraviť na to, čo ho čakalo, by ho nestavalo do situácie, v ktorej sa nachádzal teraz. No on nie, všetko musel robiť tak, že nikto nič nevedel. A hlavne Harry. To ho štvalo najviac.

 

Teraz si Dumbledor len tak rozhodne, že sa má učiť pokročilej mágii a od neho sa očakáva, že skloní hlavu, zavrie ústa a bude robiť tak, ako mu je nakázané. No Harry už Ďalej nechcel hrať druhé husle. Bol to jeho život, došľaka! Nikto mu nebude nariaďovať, ako žiť, čo robiť a ako sa správať. Doteraz nikoho nezaujímalo, či žije a teraz by o jeho živote chcel každý rozhodovať.

 

Nie! Nikomu nedovolí, aby ním mával ako handrou vo vetre! A obzvlášť Dumbledor!

 

Harry sa chvíľu utápal vo svojich myšlienkach a nevšímal si, čo spôsobil jeho výbuch. Neuvedomoval si, že naňho teraz hľadia dvaja užasnutí, no a hlavne zmätení muži. On však potreboval chvíľu, aby sa spamätal.

 

„Ospravedlňujem sa,“ povedal po chvíli, ktorá pre niekoho mohla znamenať večnosť. Hlavu mal sklonenú, nemohol sa ani jednému pozrieť do očí. Hanbil sa za svoj výbuch. Ani jeden z nich za to nemohol a tak si na nich nemal vylievať zlosť. Ani on sám nevedel, prečo to z neho muselo vyletieť teraz.

 

Musí sa naučiť kontrolovať. Nesmie tu po ľuďoch vrieskať také veci, obzvlášť, keď s tým nemali nič spoločné. Čo si teraz o ňom pomyslia? Budú si myslieť, že je blázon? Že potrebuje odbornú pomoc?

 

„Harry, pozri sa na mňa,“ požiadal ho Snape. Keď na to nijako nereagoval, palcom pravej ruky mu zdvihol bradu a prinútil ho tak, aby sa naňho pozrel. V jeho očiach mohol zaznamenať strach a zmätok. Pohľad vystrašeného šteňaťa v ňom vzbudzoval taký súcit, že sa mu srdce zvieralo úzkosťou. A tieto pocity v ňom vyvolával Potter. Keby to nebolo také vážne, hádam by sa tomu aj zasmial. Bolo to skoro až smiešne, že chalana, ktorého posledných päť rokov na škole nenávidel, chcel teraz ochraňovať, keby bolo nutné, položiť zaňho aj život. Ako mu však pomôcť?

 

„Neviem, ako ti s tým pomôcť. Túžim po tom, no neviem ako. Všetko, čo leží na tvojich pleciach nemôže vyriešiť nikto iný, len ty. Viem, že je to všetko ťažké, stresujúce a taktiež nepríjemné, no svoj osud si nevyberáme a keď je tebe určené, že práve ty máš byť záchrancom čarodejníckeho a taktiež muklovského sveta, nič na tom nezmeníš. Musíš sa s tým jednoducho zmieriť. No ja ti prisahám, že urobím všetko, aby som ti pomohol. Nie preto, že by mi to nakázal riaditeľ, alebo preto, že je to kvôli našej záchrane, ale preto, aby si to ty prežil. Teraz je jasné, že raz sa postavíš Pánovi Zla a ja sa nechcem pozerať, ako ťa bude mučiť,“ Snapeov hlas bol tichý, no chvel sa potláčanými emóciami. Nevedel, ako dať najavo, čo cítil, snažil sa to vyjadriť slovami a neostávalo mu, len dúfať, že to Harry z toho pochopí.

 

„Prep-“ začal, no Snape ho prerušil.

 

„Neospravedlňuj sa, viem, že toho musí byť na jedného človeka veľa a všetku vnútornú frustráciu si treba občas nejako vyventilovať. Ak ti to pomôže, kľudne si poslúž, no bol by som rád, keby si si všetko, čo ťa trápi nenechával len pre seba, ale podelil sa s tým s nami. Pomôže to tebe uvolniť sa a nám to pomôže lepšie ťa pochopiť. Sme tu preto, aby sme ti pomohli. Aby som ti JA pomohol.“

 

„Ďakujem,“ povedal na to. Čo viac dodať?

 

„Neďakuj. To je samozrejmosť,“ napomenul ho Snape.

 

Harry sa naňho usmial. Bol to síce nervózny úsmev, no úprimný. Dúfal, že z toho Snape pochopí, ako veľmi preňho jeho slová znamenali. Snape mu úsmev opätoval, zdalo sa, že pochopil. Aspoň tak mohol usudzovať podľa záblesku pochopenia v jeho pohľade.

 

„Tak, nerád, by som vás rušil, no niečo sme tu riešili,“ prehovoril Draco, ktorý sa asi cítil odstrčený z debaty.

 

Snape sa uškrnul, vystrel sa a odhrnul si vlasy, čo mu padali do očí. „Na dnes si myslím, že to stačilo. Zvyšok si dohodneme priamo, keď sa začne s učením.“

 

„Kedy chceš začať?“ opýtal sa teda Draco.

 

Snape sa zamyslel. „Čo najskôr. Hádam už od pondelka. Musím si zohnať potrebnú literatúru a nejaké pomôcky. Zišli by sa aj nejaké prísady do elixírov. Dlho som si tu neobnovoval zásoby.“

 

Harry sa zamračil. Neznášal elixíry, aspoň do tohto leta. Teraz sa ich troška obával. Možno pochopil to, čo mu doteraz unikalo, dokonca sa mu elixíry aj zapáčili, no hodiny so Snapeom nikdy nepriniesli nič dobré a aj keď bol teraz profesor iný, ako v škole, nevedel, čo od neho čakať. Tieto hodiny mu robili starosti.

 

„Netvár sa tak,“ napomenul ho Draco. „Elixíry nie sú také zlé, ako sa ti zdá. Môžu byť v celku zábavné.“

 

„Veď hej,“ prisvedčil, no nevyzeral príliš presvedčene.

 

„Ak je to všetko, rád by som sa vrátil do izby. Mám tam rozčítanú jednu knihu,“ zdvíhal sa Draco.

 

„Ešte sa posaď. Kniha ti neutečie,“ zastavil ho Snape.

 

Draco sa tváril troška prekvapene, i zvedavo, tak sa posadil a čakal.

 

„Bol by som rád, ak by sa tie hodiny netýkali len Harryho, ale aj teba. Teda, ak by si mal záujem, mohli by ste sa učiť obaja,“ navrhol mu. „Možno ťa biela mágia neosloví, no predpokladám, že tá časť temnej mágie, ktorá bude tiež predmetom našich hodín, by ťa mohla osloviť. A okrem toho, Harry isto ocení tvoju pomoc pri príprave elixírov. Mohol by sa od teba toho veľa priučiť.“

 

Na Dracovej tvári sa objavil jeho najarogantnejší úškrn, s ktorým sa otočil na Harryho. „Ak si je náš chrabromilský chlapec istý, že chce pomoc od niekoho zo slizolinu, nemám nič proti.“

 

Harryho jeho úškrn nezmiatol, vedel, že Draco má zvláštny zmysel pre humor a toto bol jeho spôsob, ako povedať, že by bol rád, ak by sa spolu učili. Párkrát si spolu úlohy už dokončovali a zistili, že sa celkom slušne doplňujú. „Ak si je slizolinský chlapec istý, že chce pomôcť niekomu z chrabromilu, chrabromilský chlapec nie je proti,“ vrátil mu rovnakou mincou.

 

Snape ich naťahovanie pozoroval mlčky s hlbokou vráskou cez celé jeho čelo, no neplietol sa im do toho. Bol rád, že si vcelku rozumejú. Aj keď zatiaľ neboli najlepší priatelia, stačilo mu, že spolu dokážu vydržať v jednej miestnosti a pritom sa neprizabiť.

 

„Ešte si nám nepovedal, ako to bude s čarovaním,“ pripomenul mu Draco.

 

„Nebude problém, aby ste čarovali. Vlastne by ste mohli aj teraz. Fidelinovo kúzlo bráni odhaleniu čarovania nezletilých. Nemusíte sa obávať,“ vysvetlil im.

 

„Dobre teda. Bolo to všetko čo si chcel?“

 

Keď Snape kývol, Draco im zaželal pekný deň a pobral sa do svojej izby.

 

Harry, ešte stále troška nervózny zo svojho výbuchu, sa zdvihol tiež a zamieril do knižnice.

 

Snape osamel ponorený do vlastných myšlienok....

Poslední komentáře
16.04.2008 22:36:21: skvělá kapitolka vážně móóóóc povedená:)))))) jen tak dál a jejich rodiné problémy počteníčko jedna ...
16.04.2008 21:50:02: Paráda. Líbí! Díííky! Mlask mlask smiley${1}
15.04.2008 21:20:26: Super kapitolka.Jsem ráda,že si v pohodě a že už máš spravenej comp smiley už se moc těším na dašlí ka...
15.04.2008 18:41:17: Tak, konečně jsem se k této kapitole dostala i já. Moc se mi líbila, sice byla taká hodně okecávací,...