HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

24. kapitola

No, dnes to stíham pred polnocou ;)

Viem, že bolo sľúbené k HP a čo ak?, no vďaka istým okolnostiam som pridávala sem. Dúfam, že sa nikto nenahnevá.

Musím sa aj ospravelniť Kapi, lebo práve nej som sľubovala pridať k mojej druhej poviedke. Prepáč!

Zároveň by som rada venovala túto (a zrejme aj Ďalších deväť kapitol) Manii. Ona vie prečo a tí, čo boli pred pár dňami u nej na stránke a sledovali náš "rozhovor"  vedia tiež. Tí, ktorí sú zvedaví, no.... budete musieť chodiť častejšie k Manii na stránku, tak sa vždy niečo deje, že Mania?

Nebudem sa vám tu rozkecávať (ani u iných to nemám rada), tak vám prajem príjemné čítanie a anbudúce sa môžete tešiť na HP a čo ak?

Kapča ešte nie je opravená, berte ju s rezervou-písala som ju dosť na rýchlo a veľmi som nad tým, čo píšem neuvažovala, dúfam, že vás poteší.....

ailam ;)

                                             Narodeniny

 

Harrymu sa zdalo, že tie dva dni, čo ostávali do najbližšieho piatku ubehli rýchlejšie, ako voda. Ani sa nenazdal a zobúdzal sa na šuchot krídiel sov, čo mu práve prelietali cez okno do izby.

 

Sovy?

 

Čo sa to.....

 

Najskôr sa Harry nevedel zorientovať. Nechápal, čo sa deje....

 

Keď sa konečne ako tak dostal z prvotného šoku, rýchlo vstal z postele a pomohol odbremeniť starú našuchorenú sovu, ktorá vyzerala pred kolapsom. Elvíra....

 

Až vtedy si poriadne uvedomil, čo to všetko znamená....

 

Bol piatok.

 

Mal narodeniny.

 

Pomaly, aby vystrašenú sovu ešte viac nenaľakal, uvoľnil povraz, ktorým bol na jej nohu pripevnení balík. Jeho prvý darček. Od Rona..... Nezabudol.

 

Nerozbalený ho položil vedľa, aby si ho nechal na neskôr a pristúpil k druhej sove, ktorá bola očividne mladšia, ako tá Wesleyovcov. Bola čierna s prísnym pohľadom a jasne dávala najavo, ako sa správna sova, má správať. Našuchorené perie si pomaly, no dôsledne čistila zakriveným zobákom a čakala, čo bude ďalej.

 

Harry k nej natiahol ruku, tak aby ho dobre videla. Keď si všimla, že je príjemca „konečne“  ochotný zobrať si od balík, poslušne natrčila svoju tenkú nohu, aby mu tak uľahčila prístup. Harry jej šikovne rozviazal uzol na nohe a aj tento balík položil ďalej. Pozrel sa na písmo na liste, ktorý bol k nemu priložený a okamžite sa mu rozlial úsmev po tvári. Bol od Hermiony.

 

Tretia a zároveň posledná sova, čo mu dnes priniesla poštu, bola z Rokfortu. Harry ju síce nemohol takto spoznať, len málo využíval školské sovy, veď mal Hedvigu, vo vďaka veľkému školskému erbu, ktorý sa týčil na prednej strane listu, čo mala sova uviazaný na nohe, mu to hneď bolo jasné. Odviazal teda povraz aj na jej nohe a až vtedy mohol zistiť, že okrem listu zo školy je k nej pripevnený aj list od jeho ďalšieho priateľa. Od Hagrida.

 

Harry si dal všetky listy na jednu kopu a netrpezlivo ich začal otvárať. Síce chcel vedieť výsledku VČÚ čo najskorej, zatiaľ nemal odvahu otvoriť školský list, nechal si ho na koniec a začal tým od Rona.

 

 

Čau Harry,

 

Všetko najlepšie k Tvojim narodeninám !!! 

Dúfam, že sa k Tebe Elvíra dostane, lebo všetky ostatné listy sa nám vrátili späť neotvorené. Čo sa deje?

Dúfam, že si OK!

Píšem ti z Bulharska, Hermiona je tu s nami. Nič sa tu od poslednej návštevy nezmenilo.

 Bol som prekvapený, keď nám mamka oznámila, že sem ideme. Veď vieš, už sme tu boli a naši si nemôžu dovoliť dovolenku každý rok. Nebudem Ti to písať v liste, veď sa ešte uvidíme.

Harry, daj mi vedieť, či Ti list prišiel. Bojíme sa o Teba. Otec hovoril, že keď ani teraz neodpíšeš, zájde k Tvojim príbuzným.

 Tak sa maj,

                                                        Ron

 

P.S.: Ozvi sa!!!!!!!

 

 

 

Harry sa mračil, keď odkladal Ronov list. Vedel, že sa jeho priatelia budú trápiť, keď sa im neozve, no to, že by preňho chceli zájsť na Privátnu cestu, ho prekvapilo. Ale prečo? Veď už tak raz urobili. Harry sa musel usmiať, keď si spomenul, ako dopadlo to ich malé dobrodružstvo, ktoré dvojčatá nazývali „záchranná misia“.

 

Pritiahol si bližšie balík, ku ktorému bol priložený Ronov list a rýchlo z neho strháva papier. Nedostával veľa darčekov, no odkedy bol na Rokforte, pravidelne mu rok čo rok chodili darčeky k narodeninám.

 

Keď sa mu konečne podarilo odbaliť darček, prekvapením vykríkol. Boli to úplne nové stíhačské rukavice. Neboli len tak obyčajné, bol na nich znak Ronovho obľúbeného metlobalového družstva.

 

Museli byť šialene drahé. Samozrejme, on by si ich mohol dovoliť, no vedel, že Ron toľko peňazí nemal. Kde k nim prišiel?

 

Síce sa mu darček veľmi páčil, musel si zapamätať, že sa má Rona opýtať, ako sa k nim dostal. Poprípade, ak by vysvitlo, že si to Ron stále nemohol dovoliť, musel mu ich vrátiť....

 

Odložil rukavice bokom a nahliadol do balíka hlbšie a usmial sa. Koláčiky.

 

Ron aj Hermiona dobre vedeli, že u Dursleyovco nikdy nedostával veľa jedla. Nikdy im to nepovedal, no oni to aj tak nejako vytušili. Komu by to nebolo hneď jasné, keď sa rok čo rok vracal z letných prázdnin ako hromádka kostí bez mäsa. Bola pravda, že každý rok pred návratom na Rokfort strávil nejaký ten týždeň v prítomnosti Molly Wesleyovej, Ronovej mamy, ktorá ho celú tú dobu vykrmovala. V škole si toho potom nikto nevšimol. A za to bol vďačný, nepotreboval zbytočné otázky....

 

No jeho priatelia ho videli aj v takom stave. Nebolo preňho teda prekvapením, keď sa počas prázdnin po druhom ročníku objavovali sovy, ktoré mu vždy niesli jedlo.

 

Ron a jeho mama.

 

Nenechali ho tam hladovať, ani jeden rok. Teraz to bolo iné. Toto bol prvý rok, čo sa k nemu vôbec nedostala žiadna sova s jedlom. Preto bol na tom tak zle, keď ho Snape objavil. Tieto prázdniny bol odkázaný len na to jedlo, čo mu boli ochotný Dursleyovci dať...

 

Takže bol celú dobu o hlade....

 

Odložil krabicu s koláčikmi na nočný stolík, aby si z nich mohol neskôr uždibnúť a načiahol sa po liste od Hermiony.

 

 

Všetko najlepšie k Tvojim narodeninám!!!

 

Harry,

 

ani nevieš, ako sa o Teba bojím. Prečo sa neozývaš?

Hovorila som o tom s Dumbledorom, ale neviem, čo sa s ním deje. Vôbec sa o to nezaujíma. Boli sme za ním s Ronom snáď miliónkrát, no on ani raz nejavil záujem.

Raz nás počul Snape, ako hovoríme s riaditeľom a ponúkol sa, že zájde na Privátnu cestu.

Bol u vás? Veľmi som mu neverila, keď tvrdil, že tam bol a že si v poriadku.

Harry, si v poriadku, že? Prosím Ťa, keď dostaneš list, napíš mi, aby som bola pokojnejšia. Všetky listy, čo sme s Ronom písali sa nám vrátili späť. Ani na jeden si neodpovedal.

Harry, prosím Ťa....

 

P.S.: Práve som na prázdninách s Ronom a jeho rodinou. V Bulharsku. Je tu krásne, ale o tom Ti porozprávam osobne. Možno sa nám podarí presvedčiť Dumbledora, aby si aspoň na koniec prázdnin mohol ísť na ústredie. Vydrž to tam nejako, myslíme na Teba...

 

                                                                  Hermiona

 

 

Ak bol pri Ronovom liste smutný, teraz sa mu chcelo plakať. Nechcel, aby sa jeho priatelia trápili. On bol už teraz v poriadku, ale to oni nevedeli. Nemali to ako vedieť. Ani Dumbledor a ani Snape im o tom nepovedali. Vlastne by bol prekvapený, keby to Snape urobil. Ak by nemusel, nehovoril by to ani Dumbledorovi.

 

Harry si zakázal na to myslieť.

 

Opýta sa Snapea, či im môže napísať, len aby ich ubezpečil, že sa má dobre, aby sa oňho zbytočne nebáli. Nemusí im hovoriť, že nie je u Dursleyovcov, o tom sa môžu dozvedieť až v škole. Len, aby sa teraz nebáli, nech si užijú posledné dni prázdnin v Bulharsku.

 

Zhlboka si povzdychol a načiahol sa po ďalšom balíčku, tentoraz od Hermiony. Bol veľký, ako kniha. Harry by sa ani nečudoval, keby to kniha bola. Veď čo iné mohol od Hermiony čakať?

 

Netrpezlivo strhával papier a keď prvýkrát zbadal, čo sa pod ním nachádza, usmial sa. Bola to kniha. Harry ju obrátil tak, aby si mohol prečítať jej titul. Legillimencia. Druhé pokračovanie Oklumencie, knihy, ktorú od nej dostal na konci minulého školského roka.

 

Harry sa tomuto darčeku potešil rovnako, ako tomu od Rona.

 

Boli rozdielny. Ron a Hermiona. On sa rád zabával. Ona sa rada vzdelávala. A presne také boli aj ich darčeky.

 

Ešte chvíľu si v rukách prezeral novú knihu, ktorá sa mu teraz perfektne hodila a aj ju položil vedľa seba, aby si otvoril posledné prianie k narodeninám. List od Hagrida.

 

 

 

Zdravíčko Harry.

 

Šecko najlepšie k narodeninám!

 

Dúfam, že je šecko OK. Mukli moc neotravujú? Uvidíme sa na Rokforte.

 

                                                                  Hagrid

 

 

Harry sa usmial. Nemal slov. To bol jednoducho Hagrid. Jeho veľký priateľ.

 

Aj jeho list skončil na kôpke, ako tie pred tým a Harry si konečne mohol otvoriť aj ten posledný.

 

List zo školy ho lákal, no zároveň desil. Dnes sa rozhodne, aký bude jeho osud.

 

Otvoril obálku, ktorá bola tento rok o niečo hrubšia ako obyčajne, lebo okrem zvyčajných organizačných pokynov obsahovala aj jeho výsledky VČÚ.

 

Trasúcimi sa prstami vytiahol pergamen, na ktorom bolo napísané jeho hodnotenie. A čítal:

 

 

 

VYNIKAJÚCA ČARODEJNÍCKA ÚROVEŇ- VÝSLEDKY

 

 

Stupnica úspešnosti:                                                    Stupnica neúspešnosti:

Vynikajúci(V)                                                             Slabý(S)

Prekonáva očakávania(P)                                           Hrozné(H)

Dostatočné(D)                                                            Trol(T)

 

 

 

Harry James Potter dosiahol:

 

 

Astronómia                                         D

Čarovanie                                           P

Dejiny Mágie                                       H

Elixíry                                                  V

Herbológia                                          P

Obrana proti čiernej mágii                    V

Starostlivosť o čarovné tvory               P

Transfigurácia                                      P

Veštenie                                              S

 

 

 

Harry to všetko čítal so zatajeným dychom. Keď sa dostal k hodnoteniu, ktoré dosiahol z elixírov, rozosmial sa.

 

Má to. Urobil elixíry na V! Ešte nič nie je stratené.

 

Trvalo mu hodnú chvíľu, kým ukľudnil svoj smiech a až potom si dočítal zvyšné hodnotenia.

 

Keď to tak teraz spočítal, mal sedem VČÚ. To bolo vinikajúce.

 

Hneď od začiatku mu bolo jasné, že Veštenie a Dejiny mágie nemá šancu urobiť. Nie, že by sa na to nejako nepripravoval, ale na oboch skúškach sa stalo niečo nepredvídateľné a on nebol v stave ani jednu z nich poriadne dokončiť.

 

No teraz bol nadmieru spokojný.

 

Zvládol to. A hlavne tie elixíry.

 

Už sa tešil na Snapeov výraz, keď mu to povie.

 

Očami preletel ešte po ďalších dvoch pergamenoch, ktoré sa s výsledkami nachádzali v obálke. Nič nové. Dozvedel sa, že Rokfortský expres odchádza zo stanice King Cross prvého septembra a taktiež dostal nový zoznam literatúry, ktorú si majú zaobstarať. Toto bude ťažšie. Ako si zoženie knihy, keď sa odtiaľto nemôže nikam dostať?

 

Musí sa porozprávať so Snapeom.

 

Veď aj Draco bude potrebovať pomôcky do školy, aj on sa bude musieť dostať do Šikmej uličky....

 

Harry si na seba rýchlo nahádzal nejaké staré oblečenie (ako keby mal nejaké nové, že?) a vyrútil sa z izby do jedálne.

 

Tu už, ako bolo zvykom, sedeli Snape aj s Dracom a raňajkovali. Nebolo im vôbec divné, že Harry ide neskoro. Bolo to tak každé ráno.

 

Snape zdvihol pohľad od svojich raňajok a čakal, čo z Harryho, ktorý sa teraz už pomalým krokom blížil ku stolu, vylezie.

 

„Dobré ráno,“ pozdravil Harry. „Prepáčte, že meškám, no prišiel mi list zo školy,“ ospravedlňoval sa.

 

Draco si odfrkol. „To aj mne, no som tu načas,“ nezabudol ho upozorniť, no Snape jeho výčitky zamietol kývnutím ruky.

 

„Harry dnes mal aj určite milšiu poštu, ako list zo školy, Draco,“ oznámil mu. „Však Harry?“

 

On sa len zamračil. Snape vedel, že mu písali priatelia? Ako? Mohol vedieť o tom, že mal dnes narodeniny?

 

Zjavne áno, aspoň tak usúdil zo Snapeovho vševedúceho pohľadu. No, koniec koncov, on sa tak tváril vždy...

 

„Pane?“ nevedel, ako inak má reagovať.

 

„Netvár sa, že nevieš o čom hovorím, Harry,“ poznamenal. „Dobre vieš, na čo narážam:“

 

„On možno áno, no ja nie,“ upozornil ho na svoju prítomnosť Draco. Celý on, všetko musel vedieť. „Tak povieš mi to konečne, alebo  to je nejaké tajomstvo?“

 

Snape hodil pohľadom po Harrym a naznačil mu, aby to povedal on. Harry si vzdychol. Pôvodne o tom nechcel hovoriť, no nemohol tušiť, že Snape o tom vie. Nikdy by ho nenapadlo, že profesor elixírov tuší, kedy má jeho najneobľúbenejší žiak narodeniny.

 

„Tak?“ popostrčil ho Snape.

 

Harry sa nadýchol a povedal. „Dnes mám narodeniny a profesor zrejme myslí listy od mojich priateľov,“ povedal rýchlo.

 

Draco bol malú chvíľu prekvapený, no nakoniec v ňom vyhrala jeho „krajšia“ stránka. „A?“ povedal tým svojim najarogantnejším tónom, o aký bol schopný. „Nepamätám sa, že by tento deň vyhlásili za sviatok. Alebo to je nejaké medzinárodné tajomstvo?“

 

„Draco!“ napomenul ho ľadovo Snape. „Mohol by si sa konečne začať správať primerane svojmu veku?!“

 

Nevyzeral, že by ho to urazilo. Niečo si zamrmlal popod nos a ďalej sa venoval svojmu tanieru.

 

Snape si odkašľal. „Možno sa čuduješ, ako o tom viem Harry, no s Lily, tvojou matkou, sme boli na škole celkom dobrý priatelia a na tom sa nič nezmenilo ani po tom, čo si vzala tvojho otca. Keď si sa narodil, samozrejme mi to oznámila. Bola vtedy veľmi šťastná,“ hovoril zachrípnuto. Odkašľal si, aby mohol pokračovať. „Rozmýšľal som, čo ti mám v tento deň darovať...“ hovoril, no Harry, ktorý sa spamätával z toho, čo počul, mu skočil do reči.

 

„Nemusíte mi nič dávať. Neočakávam to,“ ubezpečoval ho.

 

„Nie, ja viem, že to neočakávaš,“ prisvedčil Snape, „no, ja by som chcel, Harry,“ povedal a čiahol si do vrecka a hábite. Chvíľu v ňom lovil. Potom z neho vytiahol malú krabičku a bez slova ju podal Harrymu.

 

Ten sa na ňu chvíľu zvedavo pozeral, nevyzeral, že by sa ponáhľal ju otvoriť. Zjavne bol dosť v šoku.

 

„Otvor ju, Harry,“ povedal mu Snape. Bol zjavne nedočkavý, čo na ten darček Harry povie. A zvedavý bol aj Draco, ktorý teraz absolútne ignoroval raňajky pred sebou a celú svoju pozornosť upriamoval na nich dvoch..

 

Harry Snapea poslúchol a pomaly začal otvárať čiernu krabičku potiahnutú zamatom. Keď zbadal, čo je vo vnútri, prekvapene zdvihol pohľad na Snapea. Ten mu pokynul, aby to vybral a on tak aj urobil. Ani nie o stotinku sekundy mu na dlani ležal zlatý medailón.

 

„Pane?“ nechápavo sa otočil späť na Snapea.

 

„Otvor ho,“ povedal mu pošepky.

 

Harry, ešte stále trasúcimi sa rukami, uposlúchol.

 

Myslel si, že ho nič nemôže na tomto mužovi prekvapiť. Ako šeredne sa mýlil. Práve ho prekvapil tak, ako ešte nikto.

 

V zelených očiach sa mu objavili slzy, keď zbadal fotku vo vnútri. Bola to jeho mama.

 

„Ako-“ chcel sa opýtať, no hlas sa u zlomil.

 

Snape zrejme aj tak pochopil otázku, lebo začal rozprávať. „Ako som už povedal. Ja a tvoja matka sme boli na Rokforte priatelia. Nikto o tom nevedel. Nebudem ti teraz hovoriť, prečo sme to tajili. Jednoducho to tak bolo. Keď sa po škole dozvedela, že som smrťožrút a tajne nosím správy Dumbldorovi, dala mi tento medailón. Aby ma ochránil,“ rozprával Snape, no bolo vidieť, že duchom je niekde inde. Dokonca sa miestami aj usmieval. Potom sa spamätal a upriamil svoju pozornosť späť na Harryho. „Svoju úlohu splnil. Teraz bude ochraňovať teba.“

 

Harry nevedel, čo má na to povedať. Ešte stále bol trocha vykoľajený tým, čo sa za posledných pár minút dozvedel. „Ja... Ďakujem.“ Na nič viac sa nezmohol.

 

Snape chápavo kývol hlavou.

Poslední komentáře
23.04.2008 16:18:20: hej ten parchant mi smazal komentář!!!smiley mno nic kapitola byla úchvatná....souhlasím s maniou je p...
23.04.2008 00:19:03: Hezká kapitola, líbí se mi, že děj neuspěcháváš
22.04.2008 16:44:51: Kapitolu jsem si přečetla již dříve, ale až teraz mi net dovolil dát komentář, tak tedy... Pěkné! D...
20.04.2008 18:32:23: Další pokračování kapitolky a jak jinak než suprovi. Strašně se mi líbil děj je naprosto skvělý. Asp...