HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

25. kapitola

Tu je kapča, sorry, že to tak trvalo, no blbne mi webgarden. Už som aj rozmýšľala, že sa vrátim na starý blog, no tam mi to pre zmenu nechce dávať kapče, lebo sú vraj príliš dlhé...

Táto je pre zmenu krátka...ospravedlňujm sa, no mám veľa učenia a nestíham písať. O dva týždne mi začína skúškové, budem viac doma, síce zavalená učením, no chcela by som pridávať častejšie...

No nič, užite si čítanie ;)

ailam

Harry bol z darčeka od Snapea taký vykoľajený, že do seba nedokázal dostať ani jedno sústo raňajok. Čo samozrejme neušlo profesorovmu pohľadu. Tento raz však nepovedal nič. Síce trocha nakrčil obočie, no bol to jeho jediný prejav nesúhlasu v tento deň.

 

Harry nemohol odtrhnúť pohľad od medajlóna. Stále ho prevracal v rukách a pozoroval fotku, ktorá sa pohybovala v jeho vnútri. Jeho mama.

 

Nemohol uveriť tomu, že ona a Snape boli na škole priatelia. Nie, že by neveril profesorovmu slovu. Vlastne si bol celkom istý, že neklamal. Veril mu, no stále mu nešlo do hlavy, ako to mohli pred ostatnými utajiť. Nikto to netušil? A prečo to vlastne tajili?

 

Matne si spomínal na ten okamih Snapeovej spomienky, ktorú mal možnosť vidieť v jeho mysľomise. Na ten okamih, kedy jeho otec držal Snapea dolu hlavou a pokúšal sa mu stiahnuť nohavice. Na chvíľu, kedy do spomienky vstúpila Lily a na to, ako sa vtedy tvárila. Keď si teraz tak na to spomínal, uvedomil si, že počas toho, ako hovorila s Jamesom, sem tam vrhala pohľad na Snapea.

 

Vtedy to nechápal, nerozumel tomu. Vôbec sa nad tým nezamýšľal. Teraz by ho to zaujímalo, no nemal v pláne sa to profesora pýtať. Podľa výrazu v tvári, keď mu ten medailón dával usúdil, že preňho nebolo ľahké hovoriť o tom a Harry to rešpektoval. Chápal, keď niekto nerád spomína na minulosť, obzvlášť, keď to nie sú príjemné spomienky.

 

Snape rešpektoval to, že on nerád hovoril o Dursleyovcoch a preto obmedzil svoje vypytovanie len na najdôležitejšie okolnosti. Harry mu mohol urobiť rovnakú službu. Možno ho to veľmi lákalo vedieť, ó áno, túžil sa to dozvedieť, no v tejto chvíli sa musel uspokojiť s tým, čo mu Snape doteraz povedal a dúfať, že sa o ňom a svojej mame dozvie viac.

 

Ktovie, čo pred ním ešte tají.

 

„Plánuješ navštíviť Šikmú uličku, Severus?“ prerušil Harryho dumanie Draco, ktorý s raňajkovaním rozhodne problém nemal.

 

„Mal som v pláne tam zájsť,“ odpovedal mu pokojne Severus. „Potrebuješ niečo?“ opýtal sa.

 

Draco prevrátil očami a na Snapea pozrel, ako keby mu v priebehu pár sekúnd narástla nová hlava. „Ako spomínal Pot- Harry, prišli nám listy zo školy a potrebujem, teda, potrebujeme si kúpiť veci do školy,“ pomaly mu vysvetlil.

 

Snape po ňom hodil kyslím pohľadom, no v jeho slovách nebolo to úsečnosti ani stopy. „Mohol by si sa začať správať primerane svojmu veku, Draco. Myslím, že každý v tomto dome by to ocenil,“ bolo jediné, čo mu povedal na jeho drzosť. „Viem, že vám prišli listy. Očakával som to, preto som aj odkladal návštevu Šikmej uličky, aby som vám zároveň zaobstaral veci do školy,“ vysvetlil mu.

 

Dracov výraz neuberal na posmešnosti, čo bolo znakom, že ho Snapeovo napomínanie vôbec nevyvádza z miery. Všetky jeho poznámky, ako keby mierili niekde mimo neho. Harry si pomyslel, že je len málokto, kto by vedel dostať Draca „do laty“, no a on sa domnieval, že Snape by mohol tým jedným byť. Očividne sa mýlil. Snapeov výraz však napovedal, že nech už to je teraz akokoľvek, v budúcnosti sa postará o to, aby sa Dracova drzosť vytratila.

 

„Aby si nám ich ty zaobstaral?“ opýtal sa nechápavo Draco. „Ty mi chceš zháňať veci? Nerád ti to hovorím, Severus, no už od desiatich si svoje nákupy vybavujem sám, tak sa neuraz, no ak toto mala byť ponuka toho, že namiesto mňa nakúpiš všetky pomôcky, ja ju odmietam. Pôjdem tam sám a tak isto si aj všetko sám nakúpim.“

 

Snape preniesol svoju váhu na ruky, ktorými sa opieral o stôl čelom sa takmer nalepil na Dracovo. „Teraz ma počúvaj, Draco. Ak som povedal, že vám ja zaobstarám veci do školy, tak to tak aj bude. Nie je to návrh. Je to hotová vec,“ vrčal. „Po raňajkách mi môžete priniesť zoznam a ja zájdem do Šikmej uličky,“ hovoril tónom, ktorý nezniesol námietky.

 

Draco si odfrkol, no nenamietal.

 

„Vlastne som sa ani neopýtal, ako vám dopadli VČÚ,“ ozval sa znova Snape po Dracovom prejave nesúhlasu.

 

„Ako keby si to nevedel, Severus!“ poznamenal Draco. „Som si istý, že ti to Dumbledor povedal.“

 

„Nerád ťa sklamem Draco, no výsledky VČÚ nie sú práve predmetom našich rozhovorov. Aj keď, vaše by som sa rád dozvedel. Tak?“

 

Dracovi sa na tvári objavil obrovský úsmev. „Ja ich mám jedenásť, aj keď nechápem, ako sa mi podarilo urobiť veštenie.“

 

Snape prikývol a obrátil svoju pozornosť na Harryho, ktorý bol až doteraz ticho. „A ty, Harry?“

 

Ten sa však neusmieval, aspoň nie tak ako Draco. Jedenásť VČÚ? Ako to bude vyzerať....

 

„No? Potter, čo si onemel?“

 

„Draco!“ napomenul ho Snape.

 

„To nič, profesor,“ ozval sa konečne Harry. „Ja ich mám len sedem,“ oznámil mu kľudným hlasom.

 

Čakal, že sa Draco začne smiať a tak sa aj stalo, vybuchol v neovládateľnom záchvate smiechu. „To sa ti ako podarilo? Stavím sa, že aj Longbottom ich má viac,“ chrčal medzi svojimi výbuchmi.

 

Harry po ňom hodil urazeným pohľadom, no mlčal.

 

„Čo okrem elixírov si ešte neurobil? Stavím sa, že čarovné tvory!“ vysmieval sa ďalej.

 

„Draco! To by už vážne stačilo,“ skríkol Snape. „Zakiaľ bývaš pod mojou strechou, budeš sa správať slušne! Ešte chvíľu a budem musieť zaviesť krajné riešenia!“ vyhrožoval sa. Potom sa obrátil k Harrymu. „Sedem, to je veľmi dobré,“ povedal mu.

 

„Nie je. Mohlo to by lepšie,“ povzdychol si. „Bol to namáhavý rok.“

 

„To bol,“ súhlasil Snape. „Povieš mi o VČÚ viac?“

 

„No... celkom som ich robil deväť, neurobil som Dejiny a Veštenie,“ vysvetlil mu.

 

„Ty si neurobil Veštenie?“ čudoval sa, teraz už pokojnejšie, Draco. „To si na tom naozaj tak zle? Veštenie urobí každý!“ vyhlásil.

 

„Tak očividne nie, Draco!“ skríkol Harry, už ho mal plné zuby. „Neviem, prečo sa do mňa musíš stále navážať. Nič o mne nevieš, tak si láskavo nechaj svoje postrehy pre seba, dobre? Ja som so svojimi výsledkami spokojný, aby si vedel!“

 

„Harry má pravdu. Nechaj ho tak Draco,“ súhlasil s ním Snape, potom sa k nemu otočil. „Podľa toho, čo si hovoril usudzujem, že si VČÚ z elixírov urobil, správne? Môžem sa opýtať, aké si dostal hodnotenie?“

 

Harry sa prvýkrát, čo nadhodili túto tému, uškrnul. „Pýtate sa preto, lebo chcete vedieť, či sa so mnou budete aj naďalej stretávať na hodinách? Musím vás sklamať, na vašu a v niektorých prípadoch aj na moju smolu, to budete so mnou musieť ešte vydržať.“

 

Draco sa pri jeho slovách vyškieral tiež. „Vieš, Potter, samotný fakt, že si urobil VČÚ z elixírov nestačí na to, aby si mohol byť v Severusovej triede pre pokročilých z elixírov,“ vysvetľoval mu.

 

„Ak som na VČÚ dostal V, tak áno,“ povedal mu na to pokojne Harry.

 

„Ty si dostal V?“ nemohol uveriť svojim ušiam Draco. „To nemyslíš vážne!“

 

„Úplne vážne,“ uisťoval ho.

 

„To nie je možné! Severus, to na to nič nepovieš?“

 

Obaja sa obrátili na Snapea, ktorý vyzeral zarazene. Zjavne ani on nemohol uveriť tomu, čo počul? Harry sa zamračil. To nikto neveril, že by on mohol urobiť elixíry na V?

 

„Pane?“ skúsil to Harry, keď profesor dlho nič nehovoril.

 

Snape zamrkal, až teraz si uvedomil, že chlapci čakajú na jeho reakciu. „No, to je .... potešujúce. Ako sa ti to podarilo?“

 

Harry nad jeho zaváhaním prižmúril oči, no odpovedal na jeho otázku. „Nazdávam sa, že to bolo tým, že ma počas varenia nič nerozptyľovalo.“

 

„Chceš tým povedať, že u mňa na hodinách ťa niečo rozptyľuje?“ spýtal sa nebezpečne Snape.

 

Harry kašľal na to, že sa naňho profesor pozerá svojím najnebezpečnejším pohľadom a znova sa uškrnul. „Mám taký pocit, že vy veľmi dobre viete, kto mňa a ostatných počas hodín rozptyľuje, profesor. A myslím si, že to robíte zámerne, aby ste si našli dôvod k tomu, aby ste nám stŕhali body,“ obvinil ho.

 

„Pán Potter, ja si nepotrebujem zháňať zámienky k tomu, aby som hŕstke Chrabromilčanov strhol body.“

 

„Nie vždy, sme si to zaslúžili, pane,“ namietol Harry. „A aj keď sme sa nesprávali práve vzorovo, nebol to dôvod, aby ste si z nás strieľali a ponižovali nás.“ Harryho hlas sa troška triasol.

 

„Harry-“ Snape sa na chvíľu odmlčal a pozrel sa na Harryho mätúcim pohľadom. „Ľutujem, ak si mal pocit, že som zámerne vyhľadával zámienky k tvojmu ponižovaniu. Vlastne to bolo, ako hovoríš,“ priznal sa, no nebolo v tom ani troška ľútosti. „Bolo to však pre tvoje dobro. Divadlo, nič iné.“

 

„Pre moje dobro? Čo na tom bolo pre mňa dobré?“ chcel vedieť Harry. „Divadlo pre koho?“

 

„Čo to nechápeš, Harry? Pre mňa a pre ostatných Slizolinčanov,“ vysvetlil mu Draco. „Takmer všetci v Slizoline majú rodičov smrťožrútov a oni nakázali svojim deťom, aby im prinášali informácie. Hlavne o tebe. Okrem toho, pred nejakou dobou skupina prívržencov Temného Pána podozrievala Severusa, že mu nie je oddaný. Že prešiel na Dumbledorovu stranu.“

 

„Ale profesor je na našej strane. Ako ste ich presvedčili, že ste nezradili?“ nechápal Harry.

 

„Tebe to niekedy vážne myslí pomaly, Harry,“ povzdychol si Draco. „Všetko, čo sme videli na elixíroch sme doma „hlásili“. Podľa toho, čo sme videli nič nenaznačovalo, že je Severus špeh a tomu aj ostatní uverili. Celá záležitosť sa uzatvorila, čo nevyhovovalo všetkým. Veľa smrťožrútov sa chcelo dostať na Severusove miesto, byť jeho najvernejším, preto si aj častokrát vymýšľali dôvody, prečo sa ho zbaviť, alebo sa o to pokúsili bez toho, aby o tom Temný Pán vedel.“

 

„Pane?“ otočil sa Harry na Snapea, aby mu to, čo hovoril Draco potvrdil.

 

Snape prikývol. „Draco má pravdu, všetko, čo sa dialo v škole bolo divadlo pre deti smrťožrútov,“ potvrdil a na Harryho skeptický pohľad pokračoval. „Nie, že by som ťa vtedy mal obzvlášť v láske, to nie, no rozhodne by moje správanie nebolo také- neodpustiteľné.“

 

Harry mykol plecom. „Teraz už na tom nezáleží.“

 

„Záleží. Keď som sa tak správal a hovoril ti všetky tie veci, robil som to s vedomím, že je to pravda. Ospravedlňoval som tým moje správanie. Toľkokrát som ti hovoril, že si arogantný a namyslený. Teraz to ľutujem, viem, že to nie je pravda. Teraz už áno,“ uisťoval ho Snape. „dúfam, že mi to raz odpustíš.“

 

Harry sa naňho díval zvláštnym pohľadom. „Nie je čo odpúšťať. Robili ste to, čo bolo nutné a ja som vám to tiež veľmi neuľahčoval.“

 

„To je síce pekné, no to teraz nebolo predmetom rozhovoru,“ snažil sa na seba upozorniť Draco.

 

„Ak máš na mysli to, že si na Šikmú uličku pôjdeš zháňať veci do školy, môžeš si to rovno vyhodiť z hlavy. Už som povedal.“

 

„Severus-“

 

„Nie, obom vám veci zoženiem ja. Zostanete tu,“ trval na svojom Snape. „Draco, mal by si si uvedomiť, že ja som teraz tvoj a Harryho poručník, mám za vás oboch zodpovednosť, tak očakávam, že budete robiť to, čo vám hovorím.“

 

„Ale, je to hlúposť. Ja si potrebujem kúpiť aj nové oblečenie, vieš, že mám u teba len minimum svojich vecí,“ za každú cenu si chcel presadiť Draco.

 

„To ti sú veci dôležitejšie ako bezpečnosť?“ chcel vedieť Severus. „Neohrozím vaše životy pre pár habitov a kníh.“

 

„Myslíte si, že by nás v Šikmej uličke mohli napadnúť?“ opýtal sa Harry.

 

„Je to veľmi pravdepodobné,“ prikývol.

 

„Ale Severus, nebuď paranoidný. Nemôže sa nič stať. Budeme tam s tebou, keď tak veľmi chceš, v žiadnom prípade sa nám nemôže nič stať,“ presviedčal ho Draco. 

 

„Draco, už som povedal a nemienim sa o tom už s tebou baviť!“ povedal nebezpečne Snape.

 

„Len, aby si vedel, Severus, ja som už dosť starý na to, aby som sa o seba vedel postarať sám. Nepotrebujem, aby si si tu na mne skúšal svoje rodičovské praktiky!“ oznámil mu Draco, zdvihol sa zo stoličky a s typickou Malfoyovskou eleganciou vypochodoval z miestnosti.

 

Snape si povzdychol, zložil hlavu do dlaní, no nič nehovoril. Zdalo sa, že na Harryho úplne zabudol.

 

„Pane?“ nesmelo sa ozval.

 

Snape si znova povzdychol. „Čo robím zle, Harry?“

 

Harry nevedel, čo mu má na to povedať. Nemal šajnu, čo Snape chce počuť a čo nie. Preto mlčal.

 

„To je naozaj také nepochopiteľné, že všetko o čo sa snažím je len preto, aby ste boli v bezpečí. Aby sa ani jednému z vás nič nestalo?“ opýtal sa po chvíli.

 

„Pane, ja to chápem, no Draco, veď viete,“ skúsil Harry. „Nikdy nemal nikoho, kto by sa oňho staral. Je to preňho cudzie, nepochopiteľné, že má oňho niekto strach,“ snažil sa mu vysvetliť svoj pohľad na vec.

 

„Máš pravdu Harry, no v tom prípade nechápem, ako to ty môžeš brať s takým pokojom. O teba sa tiež nikto nestaral, tak potom ako?“ nechápal Snape.

 

Harry sa krátko, no neveselo zasmial. „Dursleyovci nie, to je pravda. No, pani Wesleyová mi to za tie roky vynahradila dostatočne. Vždy sa o mňa strachovala, ako keby bola moja mama.“

 

„Molly... to je celá ona,“ usmial sa Severus.

 

„Skúste sa s Dracom ešte porozprávať, on to pochopí.“

 

Snape krátko prikývol.

Poslední komentáře
28.04.2008 17:19:36: teda tohle byla naprosto úžasná kapitola vážně........ mě se tu Harry s Dracem moc líbí no a Severus...
28.04.2008 14:01:11: Moc pěkná kapitola. Sice mě poněkud deptá fakt, že na další si asi budeme muset nějakou tu dobu počk...
27.04.2008 17:40:39: Krásná kapitolka. Konečně jsme se dočkali. Jen se mi tak zdá, že se vyhýbáš pátečním setkáním Voldem...
27.04.2008 16:50:28: Krásná kapitolka!!!!Draco je uplně supersmiley stejně jako Severus!!!!!Moc se těším na pokračování!!!!...