HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

27. kapitola

Takže tu je sľubovaná kapča. Trvá mi to čím ďalej tým dlhšie, čo poviete?

Je venovaná Manii, lebo nebyť jej, bola by tu až po víkende....

chyby si nevšímajte

ailam ;)

Snape naňho zostal šokovane pozerať. Počul dobre?

 

„Potter, môžem ťa ubezpečiť, že to nie je smiešne,“ povedal mu keď pochytil dych.

 

No na Harryho tvári nebolo žiadnej stopy po tom, že by to myslel ako žart. Snape sa zhrozil. On to myslel vážne!

 

„Pane?“ chlapec upieral na profesora spýtavý pohľad. Nevedel kto je, kde je a ani ako sa tam dostal. A nemal ani poňatia, kto je ten muž, čo sa naňho mračí.

 

Bol zmetený, na neznámom mieste s neznámym mužom a ani trocha sa mu to nepáčilo.

 

„Pane?“ zopakoval, keď ten muž nereagoval. Každou chvíľou sa zmocňovala panika a celé jeho telo zachvátila strašná triaška.

 

Snape vyzeral akoby sa prebral z nejakého zlého sna do ešte horšej prítomnosti. Neprestajne upieral zrak na bledého chlapca a rozmýšľal, čo mu povie. Asi by bolo najlepšie povedať pravdu a však netušil, ako na to zareaguje.

 

Ak bola chlapcova amnézia spôsobená kúzlom a on by mu teraz povedal úplnú pravdu, jeho poškodená psychika by mohla obsiahnuť ďalší šok, z ktorého by sa už nemusel spamätať. A on nechcel, aby v tomto stave ostal navždy. Musel postupovať tak, aby zabránil ďalším škodám.

 

Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa Harrymu do očí. „Harry, teraz sa nesmieš rozčuľovať, počuješ?“ povedal mu, lebo zbadal, ako ho pohlcuje panika. V očiach sa mu blysol strach a úzkosť z neznámeho. Snapeovi stislo srdce. Nemal mu ako pomôcť. On nebol tým, kto je stavaný pre takéto chvíle. Nikdy nikomu nepomáhal, ak teda nepočítal pár večerov u Poppy v Nemocničnom krídle, keď toho mala nad hlavu. No teraz to bolo iné. Harry bol v oveľa horšom stave. Jeho zranenia neboli fyzické, ale psychické a on nemal poňatia, ako v takejto chvíli treba postupovať.

 

„Skús sa trocha upokojiť, Harry,“ hovoril upokojujúcim hlasom. Nevedel, či to, čo robí je dobré, no ako sa zdalo, zaberalo to. Harryho dýchanie sa troška upokojilo a triaška ustúpila, no stále nevyzeral dobre. Aspoň nie tak dobre, aby sa mohol dozvedieť celú pravdu. No čo mu má povedať?

 

„Dobre, ešte sa uvoľni,“ hovoril naňho tichým hlasom a v pomaly ho vo veľkých kruhoch hladil po chrbte, ktorý bol ešte pred pár minútami pokrytý drobnými rankami. „Potrebuješ sa niečoho napiť?“ opýtal sa ho ustarostene.

 

Harry zamietavo pokrútil hlavou, no Severus mu aj tak k ústam pritlačil flakónik s dúškom pokoja, ktorý chlapec bez protestov vypil a úplne sa po ňom upokojil.

 

Snape sa usadil do kresla pred tým, čo v ňom sedel Harry a upriamil pohľad do stále zmätených zelených očí.

 

„Môžeme si teraz pohovoriť?“ opýtal sa ho a Harry prikývol. „Dobre teda. Povedz mi, na čo sa pamätáš. Vieš, ako sa voláš?“

 

Harry pokrútil zamietavo hlavou. „Nie pane. Viem, že ste ma oslovili Harry, no nepamätám sa, či je to moje meno,“ odpovedal a v očiach sa mu znova zjavil strach.

 

Snape si povzdychol. „Voláš sa Harry, je to tvoje meno. Si Harry Potter,“ potvrdil mu.

 

„Hmm, no a vy ste ... ste môj otec?“ Jeho otázka preťala ticho ako výstrel z dela.

 

Snape strnul. Zase stratil reč. „No, hm... ja nie som tvoj otec.“

 

„Kto teda ste? Čo tu robím a kde sú moji rodičia?“ vyletel po ňom Harry. Zjavne nebol až tak pokojný ako sa zdalo.

 

„Ja som tvoj profesor. Zo školy, no teraz sú letné prázdniny,“ povedal mu. „Si v mojom dome, bývaš tu teraz.“

 

„Prečo? Kde sú moji rodičia?“ zopakoval Harry.

 

Snape sa zamračil. Ako mu to má povedať a koľko mu toho má povedať. Nebol práve najvhodnejší čas na takýto rozhovor, bolo neskoro v noci a Harryho stav, ktorý bol síce lepší ako pred pár minútami, no aj tak by preňho bolo prospešnejšie, keby si odpočinul. Mal by teraz spať a nie sa zbytočne rozrušovať.

 

„Mali by sme tento rozhovor nechať na ráno. Teraz na to nie je najvhodnejší čas,“ skúsil to odložiť Snape.

 

Harry však po jeho slovách začal hneď zamietavo krútiť hlavou.

 

„Nie, chcem to vedieť. Kde sú moji rodičia?“ trval na tom Harry.

 

Snape v duchu zanadával. „Dobre teda, porozprávame sa, no najskôr toto vypi. Troška ťa to upokojí, súhlasíš?“ a strčil mu ďalší flakónik k ústam.

 

Harry, ktorý nemal ani šajnu, čo sa vo fľaštičke nachádza, no vzhľadom na to, že po tom, ako sa pred chvíľou napil sa celkom uvolnil, sa bez protestov podvolil a na jeden dúšok do seba vlial obsah fľaštičky.

 

Snape sa v duchu usmial. Nemal to robiť, no bolo to nevyhnutné. Musel si všetko najskôr premyslieť predtým, ako sa bude musieť znova postaviť tvárou v tvár Potterovi, aby mu vysvetlil všetky dôležité okolnosti jeho života.

 

A preto to urobil. Ak by si Potter pamätal na svoju minulosť, určite by sa tak ľahko nepoddal. No teraz bolo jednoduché podstrčiť mu elixír na spánok bez snov, aby sa vyhol jeho otázkam. Musí si všetko premyslieť.

 

Hneď, ako sa Harry napil, elixír splnil svoju úlohu a mladý Chrabromilčan sa ponoril do spánku.

 

Snape pod ním vyčaroval nosidlá a odlevitoval ho do jeho izby, kde ho položil do postele. Vytiahol mu prikrývku až po krk a poriadne ho do nej zamotal. Potom sa zdvihol k odchodu, no predtým, ako stihol opustiť miestnosť sa znova nahol nad Harryho a vtisol mu na bledé čelo bozk. Prehrabol mu rukou neporiadne vlasy a konečne opustil izbu.

 

.......................................

 

„Severus?“ ozvalo sa, keď zatvoril dvere na Harryho izbe. Mohlo mu byť hneď jasné, že sa tu Draco objaví. Možno to nebol on, kto ho tých šestnásť rokov vychovával, no za celý jeho život ho naučil dosť. A to, že sa teraz niečo deje preňho nebolo až tak ťažké zistiť.

 

„Áno, Draco? Prečo nespíš?“ opýtal sa ho, tváriac sa, že sa nič nedeje, aj, keď mu v hlave blikalo výstražné svetielko.

 

„Niečo som počul, hluk, na ktorý som sa zobudil a potom som si uvedomil, že je piatok. Bol si u Po- teda Harryho? Je v poriadku?“ pýtal sa a v očiach sa mu zračilo čosi- že by strach?

 

„Nič, čoho by si sa mal obávať. Je celkom v poriadku,“ povedal svojím zvyčajným hlasom.

 

„Prečo ti neverím, Severus?“ vybehol naňho Draco. Zjavne jeho lži neboli také perfektné, ako bývali.

 

Severus vedel, že sa o tom Draco tak či tak dozvie, nemalo teda zmysel tajiť to pred ním, no on si to najprv chcel premyslieť. Nemal ani šajnu o tom, čo spôsobilo, že si Harry nič nepamätá a on na to chcel najskôr prísť. Chcel nájsť riešenie, ako ho z toho dostať, aby mohli pokračovať tam, kde prestali.

 

Vnútorný hlas mu však hovoril niečo iné.

 

Harry, ktorý teraz ležal vo vedľajšej izbe si nič nepamätá. Nič dobré, no ani nič zlé. Nepamätá si na všetky tie roky, čo ho týrali Dursleyovci, nepamätá si, ako ho týral on na hodinách, nepamätá si nič. A to by mohla byť jeho príležitosť, ako sa k nemu dostať bližšie. Ako si získať jeho dôveru. Začať od začiatku bez bojov a ponižovania. Jeho druhá šanca....

 

„Severus, počúvaš ma?“ prebral ho Dracov hlas. Dnes bol akosi mimo.

 

„Samozrejme, že ťa počúvam, Draco. Nemám poňatia, prečo mi neveríš, no teraz ma ospravedlň, som unavený a rád by som si šiel ľahnúť,“ povedal mu svojím ľadovým hlasom a vykročil k dverám od svojej izby.

 

Draco sa ho snažil zastaviť, aj keď Snapeov postoj mu dával najavo, že to nie je dobrý nápad. Položil mu ruku na rameno a pokúsil sa ho otočiť tvárou k sebe. Severus k nemu však obrátil len tvár a pozrel naňho netrpezlivým pohľadom.

 

„Ak sa niečo deje, vieš, že sa mi môžeš zdôveriť,“ povedal Draco skorej, ako stihol vybuchnúť. „Ak....“

 

„Draco, vážim si tvojej ponuky,“ povedal troška kľudnejším hlasom. „no teraz je už vážne najvyšší čas ísť do postele. Vrelo to odporúčam aj tebe. Musíme sa porozprávať, ale až ráno. Všetko si musím najskôr premyslieť.“ Striasol Dracovu ruku a zamieril k svojej spálni.

 

Dracovi neostávalo nič iné, len sa pozerať na jeho vzďaľujúci sa chrbát.

 

To čo malo znamenať?

 

...........................................

 

Severus sa sťažka posadil na posteľ a skryl si tvár v dlaniach. Čo teraz?

 

Ráno sa porozpráva s Dracom. Bude musieť, veď sám by ešte ten deň zistil, čo je vo veci. No keď na to príde reč, bude musieť mať nejaké riešenie. Ale aké? Nemal ani šajnu, čo robiť.

 

Pre Merlina, veď ani nevedel, čo Harrymu tú amnéziu spôsobilo. Má to niečo spoločné s kúzlom, čo naňho použil. A on sám najlepšie vedel, ako sa kúzelné poranenia či kliatby zle liečia. Niektoré sa nedajú vôbec odstrániť. Koniec koncov je toho Harry sám svedkom. Nikto nedokáže odstrániť jazvu z jeho čela. A Severus sa obával, že kúzelná amnézia spadá do tej istej kategórie čarodejníckeho liečenia. Choroby spôsobené kúzlom.... ani najväčšia čarodejnícka elita nedokáže vyliečiť všetko.... je len malá pravdepodobnosť, že v tomto prípade to bude inak. Nezostávalo mu nič iné len sa modliť... a dúfať, že to bude stačiť.

 

Dočerta, NIE!

 

Je Majster elixírov. Nemôže len tak nečinne sedieť a čakať, či sa nejakému nafúkanému šarlatánovi podarí vyliečiť JEHO dieťa. Lebo Harry bol jeho dieťaťom. Možno nie biologicky ani úplne legálne, no on to tak pociťoval. Cítil, že to tak je správne. ON sa oňho má starať. Dať naňho pozor a zabezpečiť, aby to bol on, kto na konci celej tej nezmyslenej vojny zostane nažive.

 

No nebolo to len toto, čo ho nútilo rozmýšľať o Harrym ako o svojom dieťati...

 

Mal ho rád. Nie len teraz. Nie je to len chvíľkový amok, čo by ho posadol z minúty na minútu. Bol predsa Severus Snape. Jemu sa nestávajú takéto pochabosti.

 

Nie!

 

On robí všetko uvážene. Predtým, než sa nejako rozhodne, zhodnotí situáciu zo všetkých strán. Nikdy nerobí neuvážené rozhodnutia a nebolo tomu tak ani teraz. Harry je jeho, nie papierom ani nejakým liečiteľským testom, ale v jeho srdci. Rovnako ako Draco. Neho spoznával celý jeho život, Harryho len pár dní. Nestalo sa nič výnimočné, čo by malo zmeniť jeho smer rozmýšľania, ale stalo sa.

 

A teraz bolo len na ňom, aby ho vyliečil. Aby prišiel na to, ako zabezpečiť ich pokojný život. Musí. Nebude sa spoliehať na nikoho iného. Nikto sa nedozvie, čo sa tu túto noc stalo a on sa do konca prázdnin postará, aby z Harryho bol zase ten istý chalan ako včera. Nevadilo mu, že si bude pamätať ich minulé konflikty. Vôbec nie. Ak sa mu teraz podarí dostať ich z tejto situácie, dokáže čokoľvek. Docieli, aby ho aj Harry bral za otca. Nepotrebuje na to nejakú poondiatu amnéziu. Bude to Harry, kto ho bude brať ako otca. Nie niekto cudzí v jeho tele, kto ho ani nepozná.

 

Severus sa narovnal, vstal a zamieril do kúpelne. Teraz nebol ten pravý čas na spánok. Bude to ešte dlhá noc, no na jej konci bude mať riešenie tejto situácie. Príde na to, ako má pre seba a pre celú svoju novú rodinu zabezpečiť svetlú budúcnosť. Je to len na ňom a on nesklame. Nemá inú možnosť....

 

................................

 

Chýlilo sa k úsvitu a riešenie stále nikde.

 

Severusove vlasy boli akoby sa nimi prehnal hurikán, šaty mal dokrčené a na tvári sa mu rysovali nové vrásky. Nič. Celú noc sedel nad knihami, skúmal možnosti a premýšľal nad dôsledkami, no za celý ten čas sa mu nepodarilo prísť na jediné možné riešenie. Žiadne uskutočniteľné.

 

Ležalo pred ním množstvo kníh, ktoré popisovali všetky možné aj nemožné, známe aj tie menej známe postupy, no ani jedno mu nepripadalo dosť dobré. Všetky postupy boli riskantné a ani jeden nezaručoval, že bude aj liečenie úspešné.

 

Mal postupovať podľa neoverených teórií a tým riskovať jeho život? Teoretické postupy, ktoré neboli na nikom vyskúšané, teda ani potvrdené, v Severusovi vzbudzovali vlnu nespokojnosti a nedôvery.

 

Nie.

 

Trvalo mu takmer celú noc, kým sa rozhodol, že toto nie je tá pravá cesta.

 

V čarodejníckom svete sa nikto ešte s amnéziou nestretol. Samozrejme, exitoval určitý jej druh, ktorý bol vyvolaný kúzlom, no aj desaťročný študent vedel, že kúzlo, čo ju spôsobuje, je nezvrátiteľné. Obliviate. Kúzlo, ktoré bezpečne odstránilo z pamäti hodiny, dni, mesiace aj roky, no musel by to byť veľmi mocný čarodejník, aby spôsobil úplnú amnéziu.

 

Severusovi nezostávalo nič iné, len sa spoľahnúť na vlastné skúsenosti a vedomosti a postupovať postupom: pomôž si sám.

 

A preto druhú polovicu noci, presnejšie povedané, posledné hodiny pred úsvitom, strávil upresňovaním a zoskupovaním všetkých možných postupov, ktoré by pravdepodobne mohli pomôcť.

 

Všetky známe elixíry zamietol hneď na začiatku. Ochorenia a poruchy spôsobené kliatbami a kúzlami elixíry nepôsobia  žiadne známe kúzlo nedokázalo pamäť vrátiť.

 

Severus bol zúfalý. Všetky možnosti prešiel niekoľkokrát, no ani teraz nedokázal nájsť riešenie.

 

Bol príšerne unavený, frustrovaný a hnev v ňom kypel každou sekundou. Roztrasenou rukou si prešiel strapatými vlasmi, čím ich ešte viac rozstrapatil. Zaklapol knihu, v ktorej poslednú pol hodinou listoval a hodil ju na opačnú stranu postele k ostatným, čo si priniesol z pracovne spojenej s malou súkromnou knižnicou, čo mal vedľa spálne. Boli ich tam desiatky, no ani jedna neobsahovala to, čo práve potreboval vedieť.

 

Ponaťahoval si ruky až sa pod ním posteľ prehla a zavŕzgala.

 

Bolo už skoro osem hodín, zvyčajný čas, kedy sa podávali raňajky. Po včerajšku nepredpokladal, že sa na nich objaví Harry, no Draco určite áno. Harry bude ešte nejakú dobu spať, elixír, čo včera vypil mal pôsobiť ešte asi tri hodiny, tak mal dostatok času, aby sa s Dracom porozprával, nechal pripraviť raňajky pre chlapca a pripraviť sa na závažný rozhovor.

 

Prešiel do kúpelne, kde narýchlo odbil rannú hygienu a prezliekol sa do čistého oblečenia. Keď bol doma uprednostňoval čierne volné nohavice a bavlnené tričko, alebo keď bolo chladno rolák. Všetko v jeho obľúbenej farbe. Čiernej. No sem tam už bol vidieť v tmavej zelenej, či modrej, no to bolo naozaj výnimočne.

 

Umytý, ešte s mokrými vlasmi prešiel do jedálne, kde naňho už čakal jeho nový prírastok do rodiny.

 

Draco.

 

Práve si nalieval do šálky čiernu kávu, keď si Severus sadal oproti nemu na jeho zvyčajné miesto. Draco po ňom hodil zvedavým pohľadom. „Dobrí ráno,“ pozdravil ho. „Nevyzeráš veľmi odpočinuto. Nemohol si spať?“ opýtal sa ho.

 

Severus naňho zazrel a už sa mu chystal niečo odseknúť, keď sa spamätal. Draco za nič nemohol. „Bola to ťažká noc. Veľa som toho nenaspal,“ povedal opatrne.

 

Draco, prekvapený Severusovou kľudnou odpoveďou nevedel ako reagovať, preto sa pustil do čerstvého pečiva, čo ležalo pred ním na stole. Jedli, Draco viacej, Severus sa okrem kávy ničoho nedotkol.

 

Keď už sa zdalo, že sa Draco konečne nasýtil a už nehodlal poskytovať profesorovi čas, aby sa konečne rozhovoril, zaútočil naňho. „Tak, už by sme sa konečne mohli dostať k tomu, čo sme chceli prebrať, nie?“ opýtal sa ho.

 

Snape položil šálku, ktorá bola ešte stále do polovice plná, zopäl ruky a nadýchol sa k odpovedi.

 

„Včera, ako vieš, bol piatok a stalo sa niečo, čo nám dosť skomplikuje zvyšok prázdnin. Obávam sa, že je to natoľko vážne, že všetky ostatné veci musia ísť bokom. Počnúc hodinami, na ktorých sme sa dohodli,“ začal.

 

Draco sa tváril dosť nechápavo. Čo bolo také vážne, aby sa museli odložiť ich hodiny? Bola to podmienka toho, aby mohol zostať Potter u Severusa a on mu teraz oznamuje, že sa hodiny odkladajú.

 

„Severus, neviem, či som ťa pred časom dobre pochopil, no nie sú tie hodiny dôvod, prečo tu má Pott- Harry zostať? Nemyslíš, že bude Dumbledor proti?“ nechápal Draco.

 

Severus, ktorý si doteraz udržiaval pokojný výraz, nemal ďaleko k tomu, aby vybuchol. „Momentálne ma riaditeľov postoj trápi najmenej. Okrem toho, to o čom chcem s tebou teraz hovoriť neplánujem vešať jemu na nos. O chvíľu pochopíš, že nezdôverovať sa s týmto riaditeľovi, bude celkom rozumné.“ Severusov hlas bol poznačený potlačovaným hnevom, no okrem neho v ňom mohol Draco spozorovať zreteľné známky strachu.

 

„Možno by si mi už mal povedať, čo ťa trápi,“ navrhol mu dosť netrpezlivo Draco. Nemal rád, keď niekto chodil okolo horúcej kaše. A Severus, či už mal strach to povedať, alebo len nevedel ako, aj keď to bolo veľmi nepravdepodobné -bol to Snape- sa práve vykrúcal. Niečo neuveriteľné. „Tak začni už.“

 

„Včera, keď som si spomenul na to, že je piatok a čo to pre Harryho znamená, bolo už príliš neskoro. Harry nebol vo svojej izbe, tak som ho išiel hľadať po dome. Bol v knižnici. zrejme si myslel, že keď si zamestná myseľ čítaním, zabráni tomu, aby zaspal. Nevyšlo mu to. Keď som vstúpil do miestnosti, ležal v kresle a otriasala ním kliatba. Cruciatus,“ Severus si zložil hlavu do dlaní a pokračoval v rozprávaní tak, že mu bolo ledva rozumieť. „Celý sa triasol, viac ležal na zemi ako v kresle a po celom tele mal rany. Pokúšal som sa ho zobudiť, prebrať ho, no na nič nereagoval. A rany pribúdali, bolo na ňom toľko krvi, nemal som inú možnosť, len použiť Enervarte.“ Severus sa trhane nadýchol a hlas sa mu trocha triasol. Drac oho nespoznával. V tejto chvíli sa zasekol a mlčal.

 

„Severus, čo sa stalo?“ pomaly sa ho opýtal Draco.

 

„On.. Harry sa zatriasol a zostal tam ležať, bez pohybu.“

 

Draco sa zatváril zhrozene. Úplne zbledol a dych sa mu zasekol v hrdle. „On je mŕtvy?“ nemohol uveriť.

 

Severus zamietavo zakrútil hlavou. „Aj ja som si to na chvíľu pomyslel. Nehýbal sa, neboli na ňom žiadne známky toho, že by bol stále na žive a potom sa z ničoho nič prebral. Vyzeralo to, že je v poriadku, troška otrasený, s mnohými ranami po tele, ale v poriadku. Ošetril som ho a chcel som sa s ním porozprávať o tom, prečo mi nepripomenul stretnutie,“ Severus sa neveselo zasmial, znechutený sám sebou. „Som takmer dvadsať rokov smrťožrút a zabudnem na stretnutie,“ povedal zúbožene.

 

„Nebola to tvoja vina. Bol si rád, že si sa od nich oslobodil. Je len prirodzené, že si sa na všetko snažil zabudnúť,“ upokojoval ho Draco, no bolo to ako hádzať hrach na stenu. S každým jeho slovom sa Severus tváril ešte horšie.

 

„Tuná ale nejde o mňa. Ale o Harryho. Nejde o to, čo chcem ja, ale o to, čo potrebuje on. Sľúbil som mu, že sa o to postarám a hneď pri prvej príležitosti ho sklamem. Ako mi bude môcť ešte dôverovať?“ krútil hlavou.

 

Draco sa postavil a prešiel k nemu bližšie. Položil mu ruku na rameno a povzbudzujúco mu stisol rameno. „On to pochopí. Je predsa chrabromilčan. Vieš, aká je jeho povaha. Vždy keď sa pohádal s tými idiotmi, čo im hovorí priatelia, sa s nimi hneď uzmieril. Nedokáže s ana nikoho dlho hnevať,“ hovoril, no potom sa zarazil. „Nevyčítal ti to, pravda? Neobviňoval ťa z toho? Lebo potom sa s ním porozpráva ja! Nemá právo to hádzať na teba, on sám o tom nepovedal ani pol slova, ak očakáva...“ no jeho obviňovanie bolo prerušené Severusovým šialeným smiechom.

 

„Keby ma len obviňoval! Keby čo i len slovom naznačil.....“ smutne pokrútil hlavou. „Ak by len naznačil, že vie, o čo sa tu jedná.“

 

Draco zatlačil na Severusovu pažu a prinútil ho pozrieť sa naňho. Nechápal tomu, o čom tu hovoril. Vyznelo to, akoby nerobil nič iné, len celú noc popíjal Ohnivú whisky. Hovoril z cesty.

 

„Severus, o čom to hovoríš? Ja ti vôbec nerozumiem,“ poznamenal Draco. „No tak mi to vysvetli!“ požadoval.

 

Severus stále vyzeral, že z toho nič nebude, keď si  ničoho nič pritlačil ruky na tvár a zastonal. „Nič nevie!“ zvolal zúbožene. „Nepamätá s vôbec nič. Nevie kto je, nevie kto som ja a pravdepodobne si nebude pamätať ani teba! Nevie absolútne o ničom čo sa tu deje!“ uzavrel to Severus.

 

Draco nemohol uveriť svojim ušiam. Nechápal, o čom to tu Severus hovorí. „Ja si nie som istý, či presne chápem, o čom hovoríš. Ako to myslíš, že si nič nepamätá?“ opýtal sa neisto.

 

No a v tejto chvíli to už nevydržal. Buchol ako sopka, Vyskočil zo stoličky a pritom ju prevrhol. „Čomu kurva nerozumieš? To hlúpe kúzlo mu poškodilo pamäť. Nič si nepamätá! Nevie, kto JE a kto sú všetci okolo neho. Nevie NIČ! A za všetko môžem ja. Len ja,“ kričal. Keď sa salva slov zastavila, zostal stáť oproti Dracovi, celý zadýchaný nemohol popadnúť dych.

 

„Nemôžeš sa za to obviňovať,“ konečne prehovoril Draco. Nevedel, ako ho má upokojiť. Nevedel, čo mu má povedať. Jediné, čo vedel bolo, že to Severusova vina určite nebola a zostávalo mu len, aby o tom presvedčil ešte jeho.

 

„Nerozumieš tomu,“ uzavrel to Severus a chystal sa odísť z miestnosti.

 

„Možno nie úplne, no chápem, čo cítiš. A ver mi, Harry by určite nechcel, aby si sa z toho obviňoval.“

 

Severus sa zastavil a otočil sa späť. „Nemáš pravdu Draco, no toto teraz nie je to najdôležitejšie. Prvoradé je, aby sme ho z toho dostali.“

 

„No, to by nemal byť problém, nie? Určite existuje niečo, čo by mu malo pomôcť. Kedy to urobíme?“ opýtal sa bez zaváhania Draco, rád, že tému o sebaobviňovaní presunú na neurčito.

 

Severusova tvár sa znetvorila v bolestnej grimase. „Teraz nie je nič, čím by sme mu mohli navrátiť pamäť. Budeme musieť prísť na to, ako mu amnéziu potlačíme, no nie som si vôbec istý tým, či to nebude mať aj tak následky. Nemusí sa to vôbec podariť. Poškodenie môže byť také rozsiahle, že sa mu pamäť nemusí vrátiť vôbec.“

 

„No máš aspoň predstavu, ako mu pomôcť, nie?“ opýtal sa zúfalo.

 

V Severusových očiach sa zablysla beznádej. „celú noc som nerobil nič iné, len zisťoval, čo treba urobiť. Ako mu pomôcť,“ informoval ho.

 

„A na čo si prišiel?“

 

„Neexistuje spôsob, ako mu pomôcť. Zatiaľ,“ povedal a v rýchlosti opustil jedáleň nechávajúc zhrozeného chlapca za sebou.

Poslední komentáře
12.10.2016 16:20:22: www.dedra-katalogy.cz Dedra www.betterware-katalog.cz Betterware www.dedra-katalogy.cz Dedra ofic...
01.04.2015 22:41:54: www.oricosmetics.cz Oriflame registrace www.ori-cosmetics.cz Oriflame katalog www.krasa365.cz Orif...
11.07.2012 14:52:08: www.oriflame-kromeriz.cz registrace u oriflame cz Vám získejte krásné slevy
17.11.2008 11:58:32: Ja viem, že som strašná, ale prosííííííííííííííím si ďalšiu kapitolu, lebo som od zvedavosti celá be...