HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

3. kapitola

Snape ostal ako skamenený stáť vo dverách izby. Pred sebou uvidel obraz, ktorému nemohol uveriť. Oproti dverám bola posteľ, ktorá bola veľkosťou dobrá tak pre desaťročné dieťa a nie pre šestnásťročného dospievajúceho chlapca. Na nej bola natiahnutá tá najšpinavšia plachta, akú kedy videl, na ktorej boli vidieť fľaky od zaschnutej krvi. Na posteli bolo niečo, čo sa len s dávkou veľkého množstva fantázie dalo nazvať prikrývkou. A pod ňou ležal jeho najneobľúbenejší študent zo všetkých študentov, čo kedy učil.

Nemohol uveriť svojim očiam. Podišiel bližšie k posteli, aby si overil to, čo už od príchodu do tohto domu tušil. Potter ležal schúlený na posteli, úplne natlačený na stenu a evidentne sa triasol. No nebolo to od zimy, čo si pôvodne Snape myslel, ale ako zistil o pár stotín sekúnd neskôr, bola to od bolesti. Opatrne nadvihol prikrývku na chlapcovom tele, aby sa mohol pozrieť na jeho doráňané telo. Ako však položil ruku na ten kus handry na Potterovom tele, chlapec sa strhol a ešte viac sa natlačil na stenu. Triaška, ktorá zmietala jeho telom bola teraz jasne viditeľná.

"Potter?" pomaly naňho prehovoril profesor.

Harry sa neprestával triasť a stále pokračoval v pokuse splynúť so stenou za jeho posteľou. "Harry?" skúsil to znova. Pokusy o útek trocha ustal, no triaška ešte stále zmietla jeho telom. Pootočil hlavu, aby zistil, kto ho to oslovil jeho krstným menom. Nebolo totiž človeka, ktorý by ho v tomto dome nazval Harrym.

Otvoril oči a keď zbadal, že ten, čo sa mu prihovára je jeho obávaný profesor elixírov, nemohol byť viac prekvapený aj keby tu stál samotný Voldemort. "Profesor?" nemohol uveriť svojim očiam. "Čo tu robíte?" opýtal sa zachrípnutým hlasom.

"Vaši priatelia si mysleli, že by bolo od vás slušné, keby ste im napísali aspoň jeden list za celú tú doby, čo ste sa nevideli." oznámil mu hlasom, ktorý bol celkom presýtený hnevom, čo v tejto chvíli pociťoval.

Harry sa zase trocha prikrčil. Snape si uvedomil, že by sa asi mal začať ovládať, aby viditeľne vystrašeného chlapca ešte viac nevyľakal. Bolo to trocha ironické. Po celých päť rokov, čo ho učil, sa snažil vystrašiť ho každým slovom, čo vypustil z úst. No teraz sa snažil, aby jeho hlas, ktorý za normálnych okolností vyvolával vo všetkých strach, znel upokojujúco a možno aj nežne.

"Potter, teraz vás zoberiem odtiaľto preč, tak by bolo dobré, aby ste si zabalili svoje veci, aby sme mohli čo najskôr odísť." hovoril potichu, aby ho zbytočne nestrašil. "Rozumeli ste mi, pán Potter?"

Harry k nemu znova zdvihol hlavu a pomaly prikývol. Pomaly sa zdvihol z postele, aby si zabalil tých pár vecí, čo v tomto dome mohol nazvať vlastnými. Bolesť, čo mu spaľovala telo, sa znova ozvala, no snažil sa nedať nič najavo. Nepotreboval, aby Snape toho vedel ešte viac, ako už vedel. No bystrému oku špeha jeho zaváhanie neušlo. Pristúpil k nemu, aby ho mohol prezrieť, no keď sa Harryho dotkol, on uskočil a skrčil sa pri zemi, akoby čakal úder.

Snapa to nahnevalo. Nie na Harryho, ale na ľudí, ktorí si hovorili jeho opatrovníci. No nemohol nechať svoj hnev vyplávať na povrch, nemohol si dovoliť, aby sa chlapec uzavrel do seba. "Harry, upokoj sa prosím ťa, nechcem ti ublížiť, počuješ?" hovoril pomaly.

Harry k nemu zdvihol zrak a po chvíľkovom váhaním prikývol. "Dobre, teraz si zabaľ. Kde máš veci?" pýtal sa ho.

Harry sa zdvihol zo zeme, na ktorej doteraz sedel a podišiel k uvoľneným doskám na zemi. Zatlačil na správnom mieste a jedna z dosiek sa trocha nadvihla. Harry ju zachytil a úplne ju odchýlil. Zo skrine vytiahol svoj školský kufor, v ktorom mal poukladané všetko svoje oblečenie. Z tajnej skrýše si povyťahoval všetky školské veci a poukladal si ich do otvoreného kufra.

Snape ho zarazene pozoroval. Najskôr nevedel, čo s tou doskou robí, keď však zbadal pergameny a učebnice, pochopil. Nijako to však nekomentoval. Nechal Pottera nech si balí veci a vyšiel z jeho izby.

Šiel nájsť toho chlapa, čo mal byť jeho strýkom. Keď otvoril zámky na Potterovej izbe, niekam zmizol. No Snapa to vtedy nezaujímalo, vtedy sa staral o chlapca, no teraz keď vedel, že je v poriadku chcel nájsť toho vypaseného brava a poriadne si ho poddať. Vedel však, že nemôže použiť kúzla, lebo by z toho mal Potter zbytočné problémy. Zišiel dolu schodmi do obývacej izby, kde v kresle sedel Vernon Dursley.

............................

"Potter! Odchádzame." oznámil Harrymu, ktorý sedel na posteli a čakal na svojho profesora. Zabalený kufor už mal pripravený pri posteli a Hedvigina klietka už na ňom stála tiež. Zviera v klietke bolo trocha nepokojné, lebo posledných pár týždňov sa z nej nepohlo. Harry jej dával nejaké sovie sucháre, aby ju trocha upokojil, no veľmi to nepomáhalo.

Teraz, ako tu čakal na svojho záchrancu, si mohol trocha premyslieť udalosti posledných pár minút. Keby tvrdil, že bol prekvapený, keď nad sebou videl profesorovu tvár, bola by to lož. On nebol prekvapený, bol priamo šokovaný. Snape bol posledný človek, ktorého by tu čakal . Tajne dúfal, že by sa tu mohol objaviť Dumbledor, aby ho odviedol na ústredie, no vedel, že to je zbytočné. Na konci minulého roka mu dal jasne najavo, že si nepraje, aby tieto prázdniny opustil dom svojho strýka. Harry sa s ním chcel prieť, no vedel, že tým aj tak nič nedosiahne. Nechal to tak, aj keď mu bolo jasné, že toto budú tie najhoršie možné prázdniny.

Snape prišiel až k jeho posteli, lebo ako sa zdalo, mladý pán Potter sa rozhodol ignorovať jeho príchod. Trocha sa zamračil a už sa chystal, že mu povie, čo si o ňom myslí, keď si všimol, že je Potter úplne duchom mimo. Prišiel teda úplne k nemu a položil mu ruku na rameno, aby upútal jeho pozornosť. Harry sa pri tom dotyku strhol a trocha sa stiahol. Nemal rád, keď sa k nemu ľudia plížili, aspoň teda v tomto dome. Vždy, keď sa tak stalo, mohol očakávať ranu. Brániť sa by mu v tomto prípade nepomohlo, len by mu to priťažilo. Strýko mu k tomu aj tak nikdy nedal príležitosť. Načo by sa aj pokúšal. Cez prázdniny Harry čarovať nemohol a bez kúziel by sa ja tak neubránil.

"Pokoj Potter. Odchádzame." oznámil mu známy hlas.

Harry sa spamätal, nechcel, aby ho profesor ľutoval. Nevedel, čo sa tu za celých pätnásť rokov Harryho pobytu v tomto dome dialo a on sa mu to nechystal prezradiť. Nikto o tom nevedel a dúfal, že s to ani nikto nikdy nedozvie. Nepovedal to ani Ronovi a Hermione. Neznášal ľútosť. Stačilo, že sa ľudia strhávali pri pohľade na jeho tvár, nepotreboval, aby sa naňho pozerali so súcitom.

"Profesor? Nevšimol som si, kedy ste prišli." povedal útočne.

"To mi došlo, pán Potter." zavrčal mu späť Snape. Bolo očividné, že už je to zase ten namyslený fagan ako predtým. "Ako som už povedal, odchádzame." zopakoval ľadovým hlasom. "Zoberte si veci a poďte za mnou." prikazoval mu.

Harry si zobral do jednej ruky kufor a do druhej zobral Hedviginu klietku. V jeho stave bolo ťažké udržať krok profesorom, lebo napadal na pravú nohu, ktorá ho bolela už od začiatku prázdnin. Pamätal si, ako sa mu to stalo.

Strýko Vernon, evidentne rozčúlený, že ho bude zase mať na krku, si svoju zlú náladu ventiloval na Harrym hneď prvý večer. Už vtedy použil ako pomôcku opasok, no to nebolo tým najhorším, čo prežil ten večer. Hneď, ako Harry zbadal, že sa jeho strýko chystá naňho použiť opasok, snažil sa od neho dostať, čo najďalej. Dursleya to samozrejme nahnevalo, tak do Harryho začal na chodbe surovo kopať. To trvalo dovtedy, kým ho nedokopal až k schodisku. Tam doňho ešte raz surovo kopol a Harry sa v tej chvíli ocitol na schodoch, po ktorých letel dolu hlavou až po posledný schod. Počas pádu si Harry tak narazil koleno, až mu v ňom niečo chruplo a od toho večera nápadne napadal na pravú nohu.

Teraz, keď sa s rukami plnými batožiny snažil udržať krok s profesorom Snapom, ho tá noha bolela viac ako kedykoľvek predtým.

Snape si ho však nevšímal, ponáhľal sa dolu schodmi a zdalo sa, že si ani neuvedomuje, že by mal byť Harry s ním. Až keď otváral dvere si všimol, že je Potter ešte stále hore. Otočil sa s tým, že naňho nakričí. Zbadal ho, ako stojí na vrchnom schode a skúmavo sa pozerá dolu. Hedviga v jeho klietke vyvádzala, zjavne sa jej nepáčilo, že je ešte stále zatvorená v klietke. Harry pomaly položil kufor na zem a oprel sa oň celou váhou a urobil jeden krok dolu schodmi. Potom ho znova zdvihol a položil o schod nižšie a úkon zopakoval.

Profesor ho zarazene pozoroval. Len teraz mal možnosť si ho prehliadnuť, lebo v izbe na poschodí bola tma. Nemohol teda vidieť obrovskú fialovú modrinu, čo sa chlapcovi vynímala takmer na celej pravej polovici tváre. Z Potterovej chôdze bolo očividné, že má niečo s nohou, no bol buď hlúpy alebo príliš tvrdohlavý na to, aby si nechal pomôcť. Až keď bol Harry v polovici schodiska si Snape vzdychol a vykročil k nemu. Zobral mu z ruky Hedviginu klietku, ktorú po celú dobu držal v rukách. Hedviga stále vyvádzala, no Snape sa ju vôbec nepokúšal upokojiť. Pohľad mal stále namierený na chlapca pred ním. Bez slova mu pomohol zísť zvyšok schodov a potom mu pomohol až k dverám. Harry bol najskôr zarazený Snapovou pomocou, tak sa spamätal až keď mali vkročiť do dverí. "Viem ísť aj sám." informoval profesora. Pokúsil sa mu vytrhnúť, no on ho držal pevne. Snape si ho nevšímal a ďalej pokračoval z dverí von "Počujete profesor?" no on si ho nešímal. Harry si teda vzdychlo a ticho ho nasledoval. "Ideme na ústredie?" opýtal sa Snapa asi po desať sekúnd po poslednej otázke. "Lebo ja tam ísť nemôžem. Profesor Dumbledor nechce, by som tam tento rok trávil prázdniny." informoval ho.

"Nejdeme na ústredie, Potter." stručne mu oznámil Snape. "Tak kam teda? Do Brlohu? Vedia Wesleyovci, že tam prídem? Poslali vás oni?" chrlil so seba otázky. Snape nevyzeral, že mu na ne chce odpovedať. Zastavil sa a akoby nepočul nič z toho, čo sa ho Potter pýtal, položil mu on svoju otázku. "Už ste sa niekedy premiestňovali, Potter?" Harry naňho najskôr zarazene pozeral, nahnevaný, že ignoruje jeho otázky, no celkom pokojne mu nakoniec odpovedal. "Nie, len pomocou prenášadla, pane." "No, tak toto bude trocha podobné. Možno o trocha horšie, ale to len preto, že to bude prvýkrát." oznámil mu. "Teraz mi dajte kufor, vy si zoberte klietku, no sovu budete musieť vypustiť. Aj tak vyzerá, že sa potrebuje preletieť."

"No, ja nemôžem, pane. Strýko ju tam zamkol a ja nemôžem použiť prútik, aby som ju vypustil. Je leto, nemôžem čarovať." vysvetľoval mu. Snape vyzeral zamyslene a nakoniec povedal: "V poriadku, premiestnime sa spolu s ňou a až potom ju vypustíme. Je to magický tvor, tak by jej premiestňovanie nemalo prekážať."

"Kam to vlastne ideme, pane?" skúšal to zase Harry.

"Dozviete sa až keď tam budeme, Potter. Teraz si len zapamätajte Snape´s Mighty Seat 17, je vám to jasné?"

"Áno pane." poslušne odpovedal Harry. Dosť ho bolel chrbát, tak nemal najmenšiu chuť ďalej sa tu dohadovať.

"Zopakujte to, Potter." zavrčal naňho Snape.

"Snape´s Mighty Seat, spokojný pane?" odsekol mu Harry unavene. Snape po ňom len zazrel, no vyzeralo to tak, že bol spokojný.

"Teraz pevne chyťte jednou rukou klietku a druhou sa pevne držte mňa. Nechceme, aby ste sa niekde cestou stratili, všakže?" poznamenal sarkasticky.

Harry ho poslúchol a svet sa mu rozplynul pred očami.

Poslední komentáře
22.05.2017 20:32:01: Snapeovo tajné sídlo někde v rašeliništích, nebo v horách zní tajemně a utajeně. Harrymu bude dobře,...