HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

4. kapitola

Keď sa Harry prebral, ležal v obrovskej posteli s tmavozeleným baldachýnom. Rozlohou bola určite väčšia ako kutica pod schodmi, v ktorej strávil desať rokov svojho života. Vedľa postele bol stolček, na ktorom si našiel svoje okuliare a veľký pohár vody. Načiahol sa po okuliaroch a rýchlo si ich nasadil, aby sa mohol lepšie porozhliadnuť okolo seba. Izba bola veľká s obrovským dvojitým oknom umiestneným naľavo od postele. Podľa toho, čo mohol Harry vidieť, si myslel, že je asi niekde na poschodí. Okolo domu bola určite záhrada. Cez okno boli vidieť konáre stromov, na ktorých si veselo štebotali vtáčiky. Harry ich chvíľu zamyslene pozoroval. Potom obrátil svoju pozornosť späť k izbe. Napravo boli čierne dubové dvere. Oproti posteli bol stôl a vedľa neho knižnica, ktorá končila až pri stene neďaleko dverí. Okrem toho tam boli rôzne poličky a skrine s komodami na oblečenie. Celá izba bola ladená v hnedo-zelených farbách. Pre niekoho mohla pôsobiť ťažkopádne, no Harrymu sa páčila. Podľa všetkého bola vo východnom krídle. Pomedzi konáre stromov za oknom bolo vidieť lúče vychádzajúceho slnka.

Dvere izby sa otvorili a Harry rýchlo obrátil pozornosť na muža, čo nimi vošiel dnu. Na profesorovi bolo vidieť, že mal dlhú noc. Vlasy mu trocha neupravene trčali rôznymi smermi, vrásky na tvári boli hlbšie ako zvyčajne a pod očami mal kruhy z nedostatku spánku. Zdalo sa, že to nebol pozostatok len jednej prebdenej noci, ale hneď niekoľkých. Hábit mal troška dokrčený, no nie príliš, ale to sa dalo zakryť celkom jednoduchým kúzlom. Aj Harry ho v škole používal.

V rukách niesol niekoľko fľaštičiek s, pre Harryho, neznámym obsahom.

Harry zdvihol pohľad vyššie, kde sa stretol s temným pohľadom profesora elixírov. "Vidím, že už ste hore, pán Potter." povedal bez akéhokoľvek výrazu.

"Áno." povedal pokojne. "Kde to som, pán profesor?" opýtal sa Snapa. Vyzeralo to, že sa profesor chystá otázku ignorovať, no po chvíľke odpovedal. "V mojej rezidencii, pán Potter." celkom kľudne prešiel miestnosť a posadil sa na stoličku vedľa postele.

"A môžem sa opýtať, čo tu robím? Prečo ste ma neodviedli k profesorovi Dumbledorovi?" opýtal sa ho.

"Vy sám ste povedali, že vás riaditeľ nechce na ústredí." štekol po ňom. "Môžete si byť istý, že nie som nadšený, poslednými udalosťami, Potter."

To ani ja, pomyslel si Harry, ale nahlas povedal: " Mohli ste ma odviesť k Wesleyovcom, myslím, že oni by mi tam dovolili zostať." vysvetľoval. "Už predtým som tam trávil prázdniny."

"No ja si Potter myslím, že nie je vhodné, aby ste tam trávili leto. To ste naozaj taký tupý, alebo si neuvedomujete, že by ste ich svojou prítomnosťou ohrozovali?" pýtal sa ho Snape. "Za posledný mesiac sa Temný Pán snaží viac ako inokedy dostať do vašej blízkosti, aby vás mohol zabiť. Myslíte si, že by mu v tom zabránila Molly Wesleyová a hŕstka jej neznesiteľných deciek?"

Harry mu na to nič nepovedal. Najskôr chcel poznamenať, aby neurážal jeho priateľov, no úplne mu vyrazili dych jeho ostatné slová. Nikdy si totiž neuvedomoval, že by svojich priateľov mohlo ohrozovať to, že sú s ním v kontakte. Vedel, že Ron s Hermionou sa ocitli, hlavne teda kvôli nemu, veľakrát v nebezpečenstve, no bolo to ich vlastné rozhodnutie. Harry ich presviedčal, aby sa zbytočne nevystavovali nebezpečenstvu, no vždy ho nejako presvedčili. Nehovoriac o tom, že mu nespočetnekrát pomohli.

No Harry nechcel ohrozovať ostatných priateľov. Nechcel ohrozovať Weasleyovcov. Považoval ich za svoju rodinu, jedinú, ktorú mohol poznať. Správali sa k nemu ako k vlastnému synovi, a ich deti ako k ozajstnému súrodencovi. Vždy mu boli nápomocní a nikdy mu nič nevyčítali, aj keď toho mal na svedomí veľa.

"Kedy odchádzam?" opýtal sa Snapa.

"Čo to trepeš, Potter?" zavrčal a hodil po ňom naštvaným pohľadom. Keď videl, že to myslí vážne, zamračil sa ešte viac.

"Pýtal som, sa kedy odchádzam." zopakoval mu. Na Harryho tvári, na ktorej sa mimochodom stále vynímala tmavofialová modrina, bol usadený neutrálny výraz. Netušil, kam sa podeje. Nemohol ísť na ústredie, ani k Wesleyovcom a k Dursleyovcom sa vrátiť tiež nechcel. Možno by si mohol vybrať nejaké peniaze z trezoru a prenajať nejaký menší byt, no pochyboval, že by mu to Dumbledor dovolil.

Nechápal, prečo bol proti tomu, aby sa vrátil na Grimmauldovo námestie. Nie, že by ho tam, teraz po Siriusovej smrti, niečo lákalo, no predsa bolo to sídlo Rádu. Je to obrovský dom a vďaka Fidelinovmu kúzlu bol perfektne chránený, možno lepšie ako škola. Mohol si tam nájsť malú izbu, z ktorej by sa ani nepohol a nikto by ani netušil, že tam je. Siriusovi by to určite neprekážalo, tým si bol istý. Veď on sám mu na konci tretieho ročníka navrhol, aby býval s ním.

"A mohol by si mi prezradiť, ty arogantné decko, kam by si asi tak šiel?" opýtal sa ho posmešne. Očividne s ním strácal trpezlivosť a zjavne si ani neuvedomil, že z vykania prešiel k tykaniu.

Harry mykol plecom a nepovedal na to nič. Snape sa doňho zavŕtal pohľadom. "Pokiaľ viem, nemáš kam ísť. Alebo si si na našiel nového krstného otca, ktorý by sa o teba mohol postarať? povedal s tým najskeptickejším pohľadom, aký vedel na tvári vykúzliť.

Harry zalapal po dychu. "Nikdy predo mnou nehovorte o Siriusovi." povedal s dôrazom na každom slove. Snape ho ignoroval. "Tak, prezradíš mi, kam dopekla chceš ísť?"

"Neviem." zahučal po ňom Harry. "Nemám ani poňatia, kam pôjdem. K Dursleyovcom nejdem, k Wesleyovcom, ako ste podotkli, ísť nemôžem, tak mi zostáva len ústredie. Síce tým Dumbledor nebude nadšený, no nemám kam INAM ísť."

"Profesor Dumbledor, Potter." opravil ho mrazivo Snape. "Sú síce letné prázdniny, no to neznamená, že sa budete správať bezočivo." Nenápadne prešiel znova k vykaniu. Pohodlne sa usadil na stoličke a na prsiach si preplietol prsty. "Okrem toho, na Grimmauldovo námestie ísť nemôžete."

"A prečo by som tam nemohol ísť, pane?" opýtal sa ho s iróniou na poslednom slove. Jeho hnev na profesora stúpal každým okamžikom v jeho prítomnosti. Neznášal toho slizkého parchanta a to, že ho odviedol od Dursleyovcov, na Harryho pocitoch nič nemenilo.

Snape chvíľu rozmýšľal. Nevedel, čo mu má povedať. Rozhodoval sa medzi pravdou a polopravdou. Mohol mu aj klamať, no usúdil, že by mu to v tejto situácii len uškodilo. Potreboval získať chlapcovu dôveru a na to neboli lži práve dobrým prostriedkom. Aj tak si myslel, že mal Potter klamstiev od Dumbledora viac než dosť. No nejako mu to vysvetliť musel a on dával prednosť pravde.

"Dumbledor nevie, že nie si u Dursleyovcov. Nepovedal som mu, že som ťa odtiaľ zobral." povedal pomaly.

"Čože?" vydýchol Harry. "Prečo ste mu to nepovedali?" opýtal sa ho útočne.

"Nepokladal som to za dôležité." vysvetľoval mu profesor, zatiaľ čo ho pozoroval spoza privretých očí.

"Nepokladali ste to za dôležité?" opakoval po ňom ako obohratá platňa. "Prečo? Čo ste vôbec robili u Dursleyovcov?" Harry si len teraz uvedomil, že toto sa mal asi opýtať hneď, ako Snape vkročil do izby.

"Povedal som vám to už predvčerom u vášho strýka." povedal trocha netrpezlivo, pričom si pri poslednom slove hlasno odfrkol. "Ale viem, že vaša schopnosť sústrediť sa je minimálna, tak vám to zopakujem.

Slečna Grangerová si, ako zvyčajne, myslí, že má vždy pravdu. No zdá sa, že tento raz ju skutočne mala." hovoril troch ironicky.

"Ako to myslíte, profesor?" opýtal sa ho Harry.

"Myslím to tak, Potter, že takmer od začiatku prázdnin skoro denne otravovala profesora Dumbledora svojimi obavami o vás. Ona a Wesley ho chceli presvedčiť, aby vám dovolil tráviť prázdniny na ústredí alebo v Brlohu. No a on to odmietal, vravel, že má na to svoje dôvody, keď vás chce tento rok nechať celé leto na Private Drive. Riaditeľ ju po celé tri týždne ignoroval, no včera si uvedomil, že ak ju nejako neupokojí, bude to ak až do konca prázdnin." Snape hovoril pomaly. "Aj keď, ak som to správne pochopil, má budúci týždeň odísť spolu s Wesleyovcami do Bulharska. Som však presvedčený, že by si aj tak našla spôsob, ktorým by riaditeľa poúčala.

Profesor Dumbledor ju chcel upokojiť, alebo len chcel zabezpečiť, aby ho každý deň neotravovala spŕškou sov. Jednoducho, Potter, sľúbil jej, že za vami niekoho pošle, aby vás skontroloval. No bolo to len divadlo pre nich dvoch." vysvetľoval. "V skutočnosti nemal v úmysle niekoho tam poslať. Keby ho slečna Grangerová poznala trocha lepšie, uvedomila by si to aj ona. Vzhľadom na to, že ja poznám riaditeľa takmer celý svoj život, mi niečo také neuniklo."

"To ale nevysvetľuje, prečo ste boli u Dursleyovcov. Prečo vás tam teda profesor poslal?" opýtal sa ho.

"Vy ma vôbec nepočúvate, Potter!" vybuchol Snape. "Povedal som, že riaditeľ nemal v úmysle kohokoľvek poslať na Private Drive." zopakoval nahnevaným hlasom.

"Tak čo ste tam potom robili?" kričal Harry. "Keď vás tam neposlal riaditeľ, tak kto potom?"

Žádné komentáře