HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> HP a nové zmeny v jeho živote

8. kapitola

Po Harryho slovách zavládlo v izbe ticho. Snape sa na Harryho pozeral s neprítomným výrazom, čo preňho nebolo vôbec typické, Draco bol v tvári úplne biely. Vyzeral, akoby bol mŕtvy. Keby sa tá situácia nebola taká vážna, Harry by sa ich výrazom musel smiať.

"Ako dlho to trvá?" opýtal sa ho Snape. Harry sa krátko zasmial. Na Dracov spýtavý pohľad len poznamenal: "Táto otázka tu už raz bola. Alebo viac než raz." No Snapovi to neprišlo zábavné. "A tak isto ako predtým, ju ignoruješ." poznamenal. "Tak, ako dlho?" opýtal sa netrpezlivo.

"Od Vianoc, čo sa tie sny zmenili."

"A to si o tom nikomu nič nepovedal?" vybuchol profesor. "Vieš si predstaviť, aké to je vážne? Mohlo sa ti niečo stať. Čo ak by niekoho pri mučení zabil? Mohlo ťa to tiež zabiť."

Naliehal naňho Snape. Bol vytočený tým, že nikto nič celého pol roka nevedel. Chlapec mohol byť v nebezpečenstve a ak by sa stalo niečo vážne, nikto by mu nepomohol. Nehovoriac už o tom, že to všetko musel znášať sám. Akoby nemal už tak dosť bolesti. Najskôr jeho rodičia, nenávisť ich príbuzných a Voldemort k tomu.

"Nemohlo. Veď pri mučení párkrát zabil a nič sa mi nestalo." poznamenal Harry. "Nie som tam fyzicky. Je tam iba moja myseľ. Ja som vo Voldemortovi, nie v tom koho mučí. Ak by bol zabitý Voldemort a ja by som v ňom vtedy bol, mohlo by to mať nejaké následky, ale nie takto. Som si tým istý." pomaly vysvetľoval. Snape nad tým chvíľu rozmýšľal a uznal, že na tom niečo je. "Ale ak, by ho niekto zabil, ohrozí ťa to." Na to sa len Harry zasmial. Profesor sa naňho zamračil a vyprskol: "Čo je na tom také smiešne, Potter?" opýtal sa ho.

"Vlastne nič, len to sa stať nemôže. Nikto ho nemôže zabiť, ak budem v jeho vnútri." vysvetľoval stále sa mračiacemu Snapeovi.

"Ako si tým môžete byť taký istý, Potter?" opýtal sa ho Snape.

Harry sa trocha zaškaredil a poznamenal. "Ach, ja som zabudol, že nikto nevie, čo bolo v proroctve." Nepovedal nič viacej, čo Snapa zase rozčúlilo. Jeho zvyčajne bledá tvár nadobudla červenkastý nádych. "Čo tým myslíte, Potter?"

Harry to nechcel povedať, nepovedal to ani Ronovi a Hermione, no teraz, keď s tým začal, musí to dokončiť. Ak by tento rozhovor viedli v normálnu hodinu, možno by to dopadlo inak, no teraz bol Harry unavený a chcel čo najskôr zase zaspať. "Proroctvo hovorí, že ani jeden z nás dvoch nemôže žiť, zakiaľ je ten druhý nažive. Jeden zabije toho druhého. Neexistuje iná možnosť. Buď ja zabijem jeho, alebo on mňa." vysvetlil potichu. Snape zase zbledol, pre Harryho to bolo smiešne. Za posledných pár minút menil farby ako semafor.

"Proroctvo bolo zničené, ako to môžeš vedieť?" opýtal sa ho Draco.

"Dumbledor si vypočul pôvodnú verziu proroctva. Vlastne bol pri tom, keď to bolo predpovedané." vysvetlil. "Ešte niečo chcete vedieť?"

Snape stále mlčal, tak sa slova ujal Draco. "Takže, keď som ťa dnes našiel v izbe, tak si bol na tom stretnutí?" opýtal sa ho.

"Áno," jednoducho odvetil Harry.

"A práve niekoho mučili?" vyzvedal. "Áno." zopakoval Harry. "Podľa toho, ako si sa zvíjal a že si potom vypil elixír proti následkom cruciata som pochopil, že si ho prežíval tiež." Harry len prikývol. "Ako to, že si nekričal? Počul som ťa len raz vykríknuť a potom si sa len zvíjal, aj keď bolo jasné, že na teba stále pôsobí cruciatus."

Harry mykol plecom. "Voldemort mučí na každom stretnutí nejakých smrťožrútov, každý piatok. Keď som bol v škole, bolo by divné, keby som vykrikoval na celú klubovňu. Najskôr som chodil spávať, teda aspoň piatky, do núdzovej miestnosti. Tam som sa naučil ovládať krik pri cruciatuse , aby som mohol bývať na fakulte." A kvôli strýkovi, ale to nepovedal nahlas. No zo Snapeovho pohľadu vedel, že on pochopil, na čo myslí.

"Dnes nie je piatok." poznamenal Draco. "Ako to, že bolo stretnutie?" opýtal sa smerom k Harrymu. Ten sa však najskôr pozrel na Snapa, či to môže Dracovi prezradiť. Keď kývol hlavou na znak súhlasu, otočil sa späť k Dracovi. "Vlastne to bolo kvôli tebe. Voldemort všetkým oznámil, že si odmietol znamenie, za čo potrestal tvojho otca." vysvetlil mu. Draco sa ironicky zasmial. "Som poctený, že Temný Pán zvolal len kvôli mne stretnutie. Dúfam, že otec trpel." zašomral. "Hej," prisvedčil Harry. "Dosť." Draco sa zarazil. "Prepáč, tak som to nemyslel." "To je v poriadku. Už som si zvykol." poznamenal. "No teraz by som rád spal. Som unavený. Ostatné môže počkať na ráno, nie?"

"Najskôr som ťa chcel prehliadnuť." povedal Snape. "Temný Pán nepoužil na Luciusa len cruciatus, ale aj iné kliatby." Harry, ktorý mal deku vytiahnutú skoro až po bradu, sa trocha zamračil. Teraz mu neboli vidieť škvrny od zaschnutej krvi z rezných rán, čo pokrývali jeho telo. "To nič nie je. Som v poriadku. Do zajtra to určite počká." snažil sa o presvedčiť Harry, no keď videl záblesk v Snapeových očiach, rýchlo ho všetky protesty prešli. Pomaly stiahol prikrývku k pásu. Počula, ako Draco zhrozene zhíkol, keď zbadal, koľko tam je krvi.

"Vyzleč si pyžamový kabátik." povedal mu Snape, ktorému to, aspoň podľa hlasu, tiež nebolo úplne jedno. Harry ho poslúchol. Až keď ho mal úplne vyzlečený, zbadal, že sa mu na tele nachádzajú dosť hlboké rany, akoby ho niekto dorezal neuveriteľne ostrým nožom. Draco sa zatváril zhrozene. "Ako tu dokážeš iba tak sedieť? To musí príšerne bolieť." povedal mu.

"Ani nie. Dal som si elixír proti bolesti." Draco sa zamračil. "Nerob zo seba hrdinu, Potter." Harry mykol ramenom a ďalej venoval pozornosť Snapovi. Ten si pozorne prezeral Harryho hrudník. Mračil sa. "Mám na to v laboratóriu liečivú masť." povedal. "Draco, zbehni dolu a prines mi ju. Štvrtá fľaštička zľava. Má hnedú farbu. Ponáhľaj sa." Snape stále skúmal Harryho zranenia, keď sa ho Harry opýtal. "Boli ste na Grimmauldovom námestí?"

"Nie. Bol som na ceste tam, keď nás zvolal Temný Pán." vysvetlil mu. "Pôjdem tam zajtra ráno."

"Hmm....pane?" nesmelo sa opýtal Harry. Snape sa naňho pozrel so zdvihnutým obočím. "Nepoviete Dumbledorovi o tých snoch, však?" opýtal sa ho s nádejou v hlase.

Profesor sa zamračil. "Myslím, že mi nič iné nezostane. Je v čele Fénixovho Rádu a bolo by dobré, aby to vedel." Harry si vzdychol. "To bude zase úžasný rok. Bude chcieť po každom stretnutí uložiť moje vzpomienky do mysľomise a študovať ich. Každú sobotu strávim sedením v jeho pracovni napchávajúc sa sladkosťami.

Snape sa usmial. "Myslím, že dajako tak to bude. No, chcel som sa s tebou porozprávať o oklumencii."

"Nemôžeme to nechať na ráno, pane? Vážne som unavený." povedal Harry. "Keby som nebol, tak vám asi nepoviem ani polovicu z toho, čo som prezradil."

Snape si povzdychol. "To si viem predstaviť." poznamenal.

Do izby sa vrútil Draco. V rukách držal ampulku, ktorá obsahovala niečo nechutné hnedé. Harry len dúfal, že to nebude páchnuť tak , ako to vyzerá. Dúfal v to zbytočne. Hneď ako Snape otvoril fľaštičku, miestnosť zaplnil taký strašný smrad, že sa Harrymu zaslzili oči a Draco zalapal po dychu. No Snape nemihol ani brvou. Asi je na to zvyknutý, pomyslel si Harry.

Skúsenými prstami ošetrovateľa Snape nabral na prsty tú mazľavú gebuzinu a začal ju opatrne vtierať do Harryho rán. Ten sa držal celkom statočne, len sem tam zastonal, keď Snape trocha viac pritlačil na zranené miesto. Keď bol hotový, kúzlom vyčistil plachty na posteli a Harryho pyžamu, do ktorej mu pomohol sa obliecť. Keď už ležal v čistej posteli a čistom oblečení, Harry im zaprial dobrú noc a otočil sa tak, aby naňho nebolo vidieť.

Dnes už nechcel o niečom hovoriť. Dúfal, že sa zajtra zobudí až na obed, aby sa vyhol podobným rozhovorom. Aj tak mal ísť Snape ráno na ústredie a vedel, že Draco za ním sám od seba nepríde.

Harry bol taký unavený, že hneď ako sa otočil, zaspal. Posledné, čo počul, bolo tiché zatváranie dverí a šepot, ktorého zdrojom boli dvaja ľudia, ktorí po celých päť rokov viedli na jeho zozname najnenávidenejších ľudí z Rokfortu. A týmto dvom ľudom dnes povedal viac o svojom živote, ako komukoľvek inému.

................................

Snape potichu zatvoril dvere. No skôr, ako to celkom stihol urobiť, sa ho Draco pýtal: "Bude v poriadku?"

"Čo to počujem, Draco? Je v tvojom hlase počuť záujem o Harryho Pottera alebo sa mýlim?" opýtal sa posmešne. "Nikdy by som si nepomyslel, že sa budeš práve ty starať o to, či bude v poriadku nejaký chrabromilčan a to už vôbec nehovorím o samotnom Harrym Potterovi."

Draco sa zatváril trocha mrzuto. Nechcel priznať, že sa zaujíma o to, čo bude s Potterom, no nemohol to ani vyvrátiť.

"Nerozumiem mu." priznal. "Povedal, že mi verí. On. A to nemal žiaden dôkaz, len nejakú hlúpu predtuchu, či čo a tvoje slovo, že mi veríš ty. Nehnevaj sa, no v tvojom prípade, akoby to ani dôkaz nebol. Nechápem, prečo verí tebe." poznamenal.

Snape sa zamračil. Tiež to nechápal. On si bol istý, že mu na chlapcovi začína záležať, no nevedel, čo s tým robiť. Potter bol synom jeho školského rivala. Predpokladal, že svoju arogantnú povahu zdedil po ňom. Myslel si, že Potter vyrastal v takom istom prostredí, ako James, že bol rovnako rozmaznávaný, rovnako obletovaný. No, za posledné tri dni zistil, že jeho život nebol ako život jeho otca, že si neboli vôbec podobní a že v skutočnosti boli úplne rozdielni. Všetko to, čo jeho otec mal, to Harry postrádal. Milujúcu rodinu, ktorá zabezpečovala pocit bezpečia, aj keď nad jeho životom visel otáznik. Bol taký mladý a mal tak veľa zodpovednosti.

A on, profesor elixírov, tomu tiež veľmi nepomohol. Celé roky v ňom videl jeho otca. No Harry nemohol za to, kto bol jeho otec. Nemohol za to, že mu James robil zo života peklo a on nemal právo robiť zo života peklo jemu. Nie, že by to popri tom, čo zažil u Dursleyovcov, bolo až také príšerné, no nebolo to ani nič príjemné. Teraz si to vyčítal. Všetky tie poznámky, čo utrúsil na jeho úžasný život, na to, že bol doma po celé roky rozmaznávaný a vychovávaný ako hrdina čarodejníckeho sveta. Nemohol sa mýliť viac. Nič, čo si o Harryho živote myslel, nebola pravda. Teraz si to uvedomil, no to čo sa už raz stalo, nikto nikdy nevráti.

Snape čakal, že ho Harry za to bude nenávidieť. Nedúfal, že by mu to mohol odpustiť, no on tak urobil. Možno mu neodpustil všetko, no veril mu. Veril jeho názoru a to bolo pre Snapea dôležité. Zakiaľ mal chlapcovu dôveru, mohol časom získať aj niečo viac.

"Ani ja tomu nerozumiem. No som tomu rád, ver mi, že rád." povedal mu potichu. "Ty čo si myslíš o Harrym?" opýtal sa ho z ničoho nič. Draco sa na chvíľu zamyslel, potom povedal. "Zmenil sa. Neviem to vysvetliť, no zmenil sa. Zdá sa mi iný. Neviem, či to je tým všetkým okolo tých snov, no zdá sa, že sa jeho arogantnosť a pýcha vytratili."

"V tomto sa mýliš." poznamenal Snape.

"Ako to myslíš. Akože je stále arogantný a namyslený?" opýtal sa zvedavo Draco.

"Nie, on nebol nikdy arogantný, ani namyslený, len my sme sa hrozne mýlili." povedal mu Snape, no nič z toho nevysvetlil. Poprial mu dobrú noc a zamieril smerom k dverám od svojej spálne.

....................................

Poslední komentáře
22.05.2017 22:53:10: Draco mrká na drát a ve vzduchu visí mnoho otázek. Budou i odpovědi?smiley${1}