HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

19.kapitola

Viem že som sa zase opozdila ale začala škola no a posledný mesiac som nenapísala ani čiarku akosi mi dochádza inšpirácia.... všetky tieto kapitoly sú len zásoby ktoré som si spravila.... snáď sa mi podarí zase niečo napísať skôr ako sa úplne minú

Raňajky prebehli v tichosti. Každý z nás myslel na to isté. Ako začať rozhovor. Nevedela som či sa na mňa hnevá. Príliš zakrýval svoje emócie... a len občas som zachytila nejakú zatúlanú myšlienku. Už som sa konečne odhodlala k slovu... do miestnosti vtrhla riaditeľka.

 

„Dom sme zabezpečili.... jedna strana začínala horieť ale prišli sme včas aby sme to ešte zastavili... A čo smrtožrúti?“

 

„Akí smrtožrúti?“ Prebral sa Severus zo svojich myšlienok 

 

„Ach celkom mi to vyfučalo z hlavy... zajala som ich sú dole v pivnici. Dala som im uspávací elixír čoskoro by sa mali prebrať.“

 

„Koľko ich je?“

 

„Traja. Myslím že dvaja sú celkovo nový a nie príliš dôležitý ale jeden sa podieľal na mučení, z neho sa pokúsime niečo dostať.“

 

„My?“ Spýtal sa z pozdvihnutým obočím. Prikývla som. A pozrela na riaditeľku.

 

„Večer bude krátka porada, prosím informujte ich.“ Na to sa riaditeľka otočila a vyšla z miestnosti.

 

„Ideme?“ vstala som od stola a čakala. Dosť neochotne sa postavil a pozeral na mňa bez jediného pohybu. 

 

„Severus ak mi chceš niečo povedať tak to povedz... a nezazeraj na mňa!“ zavrčala som na neho.

 

Odvrátil zrak a pobral sa k dverám. Po chvíli sme stáli v pivnici obklopený starými krabicami a pozerali sa na troch smrtožrútov. Stále spali. Tak som to využila a odčarovala im z tváre masku a odkryla ich tvár.

 

„Poznáš ich?“ spýtala som sa Severusa. Prikývol a pristúpil bližšie.

 

„Tí dvaja,“ ukázal na dvoch ktorých som priviazala k sebe, „ prišli k Temnému pánovi len nedávno, presne tak ako si ich odhadla. Neboli nejako výnimočný... predpokladám že Temného pána zaujali len tým že boli najlepšími priateľmi... ktorý sa spojili proti svojim rodinám...úplne ich vyvraždili... pritom si ešte pomáhali... sú zvrátený... no ale to je dôvod prečo sú na jeho strane.

 

Tušila som na čo teraz myslí... „Severus,“ pristúpila som k nemu a chytila ho za ruku,“ ty nie si ako oni, prišiel by si o otca keby si sa k nemu nepridal... tak nad tým ani nepremýšľaj dobre?“

 

Chvíľu sme stáli v tichosti. „Čo ten posledný?“ Obrátila som sa na muža priviazaného o stenu.

 

„Ten je už dlho v jeho službách, pár krát som s ním mal spoločnú akciu, je celkom dobrý v elixíroch aspoň tak aby mohol uvariť už existujúce elixíry a využiť ich na mučenie... predpokladám že to on vyrobil aj ten ktorým mučil Georgea.“

 

„Ako si môžeš byť istý že to nebola tvoja výroba?“ Spýtala som sa opatrne.

 

„Moje elixíry idú priamo k Pánovy zla, len výnimočne mi dá vyrobiť niečo pre niekoho iného.“

 

„Dostaneme z nich niečo?“

 

„Isabel... keď ich budeš mučiť tak áno... ale keďže nebudeš... tak neviem...môžme to skúsiť... mladí možno niečo povedia... skúsme zobudiť najprv ich.“

 

Mávla som rukou a oboch ich zalial prúd vody. Vytvorila som okolo nás bariéru aby nemohli svojim krikom zobudiť tretieho. Pozrela som na Severusa, od rána mal na sebe svoj plášť s kapucňou, aby mu nebolo vidieť do tváre, no teraz si pre istotu zase zmenil aj podobu.

 

Čakala som začne on alebo mám ja. Pochopil len čo som sa na neho zadívala. Pristúpil k nim sklonil sa pred jedného. Niečo im zašepkal a potom im pred nosom zamával s malou fľaštičkou elixíru. Bolo jasné že vedia čo  je zač... stiahli sa a horlivo prikyvovali.

 

To... to bude naozaj také ľahké? Poslala som mu svoju myšlienku...  Pochybujem že niečo vedia...   Tiaž si myslím... Voldemort vie že by prezradili všetko hneď...ak by sme ich zajali... určite im nič nepovedal.... No dobre...môžem ťa tu nechať s nimi... potrebujem si niečo pozrieť v knižnici... potom tam za mnou príď.... Nebude to trvať dlho...

 

 

Tentoraz ma niečo napadlo myslela som na to celú dobu čo som vkročila do tohto domu... no nemala som príležitosť ísť do knižnice... kniha ktorú som tam pred týždňami ukryla bola stále na hornej polici... zaprášená a premenená na starú ošúchanú a nepotrebnú knihu.... 

 

Pohodlne som sa usadila do jedného kresla úplne v rohu miestnosti a skúmala ju... pôvodná bola naozaj z čiernej kože.... táto hoci to bola len kópia mala ten istý tvar zárezov na svojej prednej strane... dokonca aj na dotyk bola jemná ako tá pôvodná... no nevyrážala z nej tá zatuchnutá vôňa... skúsila som ju otvoriť... nešlo to... Voldemort povedal že len Dumbledor ju dokázal otvoriť...  Voldemort síce pochyboval o mojej sile, ale nemôže to byť mocou...ani silou...

 

 

Severus vošiel do miestnosti... a sadol si oproti... v tej chvíli som mala pocit že sa mi kniha v ruke zatriasla no keď som sa na ňu pozrela bola rovnaká... nič sa na nej nezmenilo... muselo sa mi to naozaj len zdať.

 

„Vedeli len pár nie dôležitých informácií alebo len to čo som vám povedal ja...“

 

Zamračila som sa, „ no dobre... tak budeme musieť vypočuť toho posledného. No najlepšie bude ak počkáme na rád...“

 

Jeho pohľad prešiel zo mňa na knihu, a potom sa na mňa opäť zahľadel neutrálnym pohľadom. Vystrela som ruku z knihou a odlevitovala mu ju. Pohotovo ju zachytil a začal skúmať.

 

„Pred Voldemortom si si to nemohol dovoliť čo?“ Zasmiala som sa.

 

„Podarilo sa ti zistiť na čo ju chce?“ zakrútila som hlavou. „Ty sa ma nespýtaš či ju otvoril?“ Pozrel sa na mňa a na chvíľu sa prestal venovať knihe.

 

„Nie, viem že ju nemôže otvoriť.“

 

„Ako? Ako to vieš?“ 

 

„Mám istú teóriu... bohužiaľ hovorí len o tom kto ju otvoriť nemôže a nie o to kto áno.“

 

 „A povieš mi tú teóriu?“ Spýtal sa potichu.

 

Chvíľu som zostala ticho. „Viem že ju Dumbledor otvoriť mohol, no len určité obdobie, raz keď sa o to snažil po niekoľkých rokoch... kniha sa mu už neotvorila.“

 

„Odkiaľ to vieš?“ ohromenie v jeho tvári mi k nemu vôbec nesedelo.

 

„No vlastne mi to povedal tvoj otec...“

 

„Môj otec... to nemyslíš vážne...?“

 

„Ale áno myslím...je to jedna z vecí ktorú sme preberali počas mojich návštev.“ Usmiala som sa na neho. „No môj otec ju mohol otvoriť stále... aspoň kým si pamätám... raz som ju našla náhodou medzi knihami... chvíľu som sa s ňou hrala ale potom mi ju zobral no ako to urobil náhodou sa otvorila a on ju zavrel a strčil do najvyššej časti knižnice.“  

 

„Tak čo neskúsiš to?“ uprela som pohľad na knihu. Neotvorila sa...videla som ako sa o to pokúša. Zamračil sa...

 

„Takže si myslíš že ako žena ju otvoriť nemôžeš?“

 

„Nie to som nepovedala... je pravda zatiaľ ju otvárali len muži, ale v tom to asi nie je... musíme o tej knihe zistiť viac...“ Prikývol.

 

Za oknom sa začínalo stmievať, a domom sa ozval prvý zvonček oznamujúci príchod nejakého člena rádu. Bol to Ron a hneď za ním postávala Hermiona.

 

„Sú rodičia v poriadku? A čo George? Kde je ten protivný Malfoy?“

 

„Ukludni sa Ron, sú hore a odpočívajú už sa majú lepšie. S Georgom bol istý problém ale už je to v poriadku, bež za nimi. Len ich prosím ťa nebuď... potrebujú spánok.“ Otočila som sa na Hermionu, hrýzla si spodnú peru a vyzerala akosi nervózne.

 

Hneď ako Ron vyšiel hore schodmi sa na mňa otočila. „Obviňuje Malfoya... Bill s Charliem sa mu to snažili vyhovoriť ale on nedokázal uvažovať. Prosím nebuď na neho tvrdá bojí sa o nich. Weasleyovci v tejto vojne stratili už dvoch milovaných ľudí, ďalších by už nezniesli.

 

„Hermiona ja viem... neboj sa to že som minule bola tvrdá na Georga nebolo preto že cíti nenávisť k Malfoyovi...bolo to len preto že mu nedal ani najmenšiu šancu to bol jediný dôvod. To sa ale zmenilo... ubezpečím ťa, že Draco s tým nemal nič spoločné a som si istá že to isté povie aj George keď sa preberie. Choď za ním,“ kývla som smerom ku schodom, „ teraz ťa bude potrebovať.“ Neváhala ani chvíľu pred tým ako vybehla hore mi venovala ešte jeden vďačný úsmev a ja som sa vrátila späť do kuchyne.

Poslední komentáře
19.01.2009 18:37:59: Konečne som sem po dlhšej dobe prišla a nechávam aj nejaký odkaz. Sorry, Tananda, chcela som to spra...
11.01.2009 14:41:11: taky mi bylo líto že tu dlouho bylo mrtvo, tak moc děkuju za další kapitolku :-). Doufám, že se ti m...
11.01.2009 14:38:45: krasa...dakujem...myslela som ze ma teraz uz nic nepotesi, ale podarilo sa :)
11.01.2009 01:05:37: už jsem tady chtěla nechat naštvaný komentář, že to tady nějak zamrzlo....a zrovna dneska přibyde no...