HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

20.kapitola

Krásne čítanie..... a tentoraz dávam limit.... musí byť najmenej 5 komentíkov aby pribudla ďalšia kapitola

20.kapitola

„Toto stretnutie je zvolané na rýchlo uvedomujem si to a mrzí ma ak som skazila plány ktoré ste mali na dnešok.“ Preletela som očami ľudí ktorí sedeli v miestnosti. „Ale k veci... včera boli napadnutí Weasleyovci.“

 

Zašumelo to a miestnosťou sa ozýval šum dohadov od niektorých členov. „Sú v poriadku našťastie sme im dokázali pomôcť v čas.“

 

„Tak prečo sme tu?“

 

„Bude to asi tým že dole máme troch smrtožrútov, a chcela som ich vypočuť teda hlave jedného keďže tí dvaja nič nevedia. Dôležitejšie ale je dať nové rozkazy. Vyzerá to tak že  sa Voldemort pokúša napádať členov Rádu... hlavne tých o ktorých vie. Každý z vás by si mal dávať pozor a ak by sa čokoľvek stalo, stačí ak sa dotknete svojho kryštálu a ja sa vás pokúsim nájsť čo najskôr. Dúfam že to ale nikto z vás nebude potrebovať. Je to pre istotu... nechcem stratiť nikoho z vás...“

 

Skôr než niekto stihol niečo povedať vošiel dnu zahalený Severus a priniesol zo sebou toho posledného. „Tak má tu niekto skúsenosti z vypočúvaním?“ Poobzerala som sa po miestnosti. Nikto sa nazýval. „No dobre...,“ tak kývla som rukou smerom ku Severusovi.... „čo keby si začal ty.“

 

Zahalená postava sa pohla smerom ku spútanému mužovi. Severus vytiahol prútik a zamrmlal enervate. Pristúpil k nemu a namieril na neho prútik. Muž zažmurkal prekvapením. A snažil sa dostať z dosahu, aj keď sa mu to nedarilo.

 

„Prečo ste zaútočili na ten dom?“ Muž sa začal smiať. Jeho oči preleteli miestnosťou po každom kto sa v nej nachádzal, až zastali na mne. Začal sa smiať ešte viac. Severus ho schmatol a prútikom namieril priamo na jeho srdce.

 

„Niečo som sa pýtal.“ zavrčal. Teraz sa už muž nesmial len na neho uprel zrak a zašepkal.

 

„Nič vám nepoviem, a vy nemáte žalúdok mi čokoľvek urobiť.“

 

„A prečo si myslíš že na to nemáme žalúdok? Nie každý v tejto miestnosti by ti nič nedokázal spraviť, tým si buď istý.“ Vyhrážal sa Severus a bolo vidieť ako jeho ruka  pevnejšie držala jeho košeľu.

 

„Nedovolí vám nič urobiť.“ zasmial sa a pozrel na mňa. Cítila som ako Severusova trpezlivosť pretiekla. Hodil ho na zem a už na neho chcel poslať nejaké kúzlo. Muž sa len prekvapene snažil dostať z dosahu kúzla a sunúť sa čo najbližšie ku stene.

 

„To stačí!“ Povedala som nahlas. Všetci sa na mňa pozreli s prekvapením a šokom. Len ten muž s víťazoslávnym úsmevom. Začala som kráčať k nemu.

 

„V jednej veci si sa nemýlil nedovolila by som aby na teba zoslal kúzlo.“ V miestnosti to opäť zašumelo. „No mýlil si sa ak si si myslel že je to preto že ti nechcem ublížiť, alebo ako si povedal nemám  na to žalúdok.“

 

Mužovou tvárou preletel strach a tou mojou úsmev. „Nedovolím mu to pretože by to robil len kvôli tomu že som mu kázala ťa vypočuť. To by ale nebolo správne. Tiaž ale viem že by si nám aj tak nič nepovedal. Nemôžeš. Voldemort si informácie drží až príliš cenne. Predpokladám že by si zomrel hroznou a bolestivou smrťou, nemám pravdu? Mám pre teba dohodu ak mi dobrovoľne ukážeš svoju myseľ, dám ti dve možnosti na výber. Nebuď ale prekvapený nebudú veľmi milosrdné. Ak to ale neprijmeš rozhodnem sama a do mysle sa ti pozriem aj tak. Máš na rozmyslenie pol hodinu to je dosť.“

 

Otočila som sa na Severusa stál úplne nehybne. „Odveď ho prosím.“

 

V miestnosti bola atmosféra až sa dala krájať. „Poviete niekto niečo alebo tu budeme stáť a pozerať na seba?“ Zasmiala som sa.

 

Stále na mňa pozerali ako na ducha. „Viete čo... asi by ste aj mohli ísť... Vyzerá to na dlho...  Tých ktorých budem potrebovať si ako obvykle nájdem.“ Usmiala som sa na nich a začala sa zdraviť s odchádzajúcimi. Pár ľudí ešte ostalo a spýtalo sa na pár vecí... no do pol hodiny bol dom opäť prázdny.

 

Sadla som si do kresla a chvíľu čakala. Netrvalo dlho a Severus bol aj so smrtožrútom hore. Prekvapene sa porozhliadal po miestnosti a vrhol na mňa spýtaví pohľad.

 

„Rozmyslela som si to nemusia tu byť. A aj tak to vyzerá na dlho. Tak ako si sa rozhodol?“ Uprela som pohľad na nášho zajatca. Ticho....

 

„Aké budú tie dve možnosti?“

 

„Vidím že nad tým aspoň uvažuješ. Tak ti to poviem, ale ako som vravela milosrdnosť to nebude. Jedna je že ti dáme možnosť na peknú a rýchlu smrť, teda skôr samovraždu. Tá druhá je že ťa jednoducho odovzdáme a viac nič. Hoci obaja vieme že ťa odsúdia na smrť, skôr horšie dementorov bozk. Ale ten by si dostal aj u Voldemorta, keby si sa teraz vrátil, vieme že sú mu verný. Na druhú stranu by ťa možno umučil sám a potom zabil. Ty sa rozhodni.“

 

Čakala som. Toto som ešte nikdy neurobila. Vlastne som si myslela že to nikdy nespravím. Ani neviem kde sa to vo mne vzalo. Odsúdila som ho na smrť. Bez súdu... proste som len určila že má byť potrestaný... ani neviem čo spáchal a toto som spravila... a keby som ho nechala proste odovzdala a ja neviem pochybujem že by ho nechali žiť... moje slovo by bolo ako slovo nikoho...

 

„Dobrovoľne vám ju ukážem... aj keď tam asi nenájdete veľa.“ Prikývla som.

 

Severus k nemu pristúpil a podal mu fľaštičku. „Bude lepšie ak budeš spať.“ Pozrel sa na kvapalinu vo fľaštičke... a naraz ju potom hodil do seba. O chvíľu sa zrútil na zem a tvrdo spal.

 

Pozreli sme na seba. „Ideme na to?“

 

„My? Doteraz si všetko robila sama.“ Znelo to dosť nahnevane.

 

„Severus a čo som mala robiť povedz mi?“  „Čo tak ho proste prinútiť hovoriť a potom odovzdať?“

 

Zakrútila som hlavou, „nie to nešlo, vieš dobre že Voldemort má ľudí všade, vieš čo by sa stalo ak by ho dostali späť? Zistili by o nás viac než chceme... a to nejde.“

 

„Prečo si mu dala tú možnosť s ministerstvom, keď si ho tam nechcela poslať?“

 

 „Vedela som že by to nikdy neprijal, uvedomil si dôsledky rovnako dobre ako mi, Voldemort by ho zabil, to vie.“

 

Prikývol. „Môžeme teda začať?“

 

Pristúpila som k nemu a obaja sme sa snažili dostať do mysle smrtožrúta. Bol to obrovský šok. Bolo to hrozné miesto. Strašidelné... temné... je až nemožné uveriť že niekto môže mať takú myseľ. Takú zničenú, akoby bola pod neustálim tlakom z vonku. Prehrabávali sme sa myšlienkami v ktorých boli mučení a zavraždené rodiny... ktoré za nič nemohli, ktoré vo vojne neznamenali nič aspoň pre Voldemorta. Nebol v jeho najužšom kruhu ani sa nedostal k nemu dosť blízko, príkazy dostával od niekoho iného nikdy nie od Voldemorta.

 

No čím viac sme videli tým viac som ľutovala svoju ponuku, tento muž si nezaslúžil takú zhovievavú smrť. Toľkým ľudom ublížil až sa mi z toho zvierali vnútornosti. Celé to trvalo asi hodinu... no Severus si všetky spomienky na jeho aktivitu u Voldemorta chcel pozrieť pozorne a mňa to začínalo dosť nudiť a tak som mu len uvoľňovala jednu spomienku po druhej a on si ich prezeral... málo kedy ma niečo zaujalo... nič také tam ani nebolo len samé mučenie a smrť.

 

Ako sa na to môže stále pozerať?

 

Severus?

 

Hmmm?

 

Nemohli by sme už ísť? Nič sme tu nenašli, je to zbytočné nemyslíš?

 

No dobre ale ešte ma nechaj pozrieť si aspoň tú poslednú ktorú si mi uvoľnila zdalo sa že si s ňou mala dosť práce možno bola dôležitá...

 

No dobre ale je to posledná... som dosť unavená a uplynulo už veľa času.

 

Už mi viac neodpovedal. pred nami sa rozliala úplná tma. Nikde naokolo nebolo nič vidieť. Od niekial sa ozýval slabý plač a prosby. Striasla som sa. A nedokázala som sa pohnúť. Jediné na čo som sa zmohla bolo zašepkanie Severusovho mena.

 

Pozrel sa na mňa.

 

Isabel čo sa deje? Pristúpil a rukou sa dotkol môjho ramena.

 

Poďme preč... prosím.

 

Ale prečo čo sa deje?

 

Nestihla som mu odpovedať. Dvere sa s treskom otvorili a dnu vtrhli dvaja muži. Obaja zahalený do čiernych plášťov s úšklebkom na tvári. V tú chvíľu som cúvla o krok a pozrela sa do kúta odkiaľ sa pred tým ozýval plač. Už tam bolo ticho.

 

Sedelo tam dievča schúlené do klbka, z tvárou zmáčanou od slź. Cítila som vedľa seba Severusov pohyb a to ako zmeravel, keď sa pozrel do toho kútu. Obaja sme tam stáli ako primrazený a pozerali sa na mužov ktorý sa blížia ku schúlenému dievčatku. Neplakala. Už nemohla. Vedela čo príde, tak ako vedela že sa odtiaľto dostane len si musí prejsť cez utrpenie ktoré príde od tých dvoch.

Poslední komentáře
08.02.2009 21:36:16: Dík
08.02.2009 18:19:36: Moc pěkné, těším se na další.
03.02.2009 14:00:41: Paráda!!! Jinak moc se omlouvám, že komentuju až takhle pozdě-zkouškový smiley. Kapča jako vždy skvělá...
01.02.2009 19:44:31: konečně sem se dostala k tomu, abych si přečetla tuto velice zajímavou povídku... moc hezké a moc se...