HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

6.kapitola

6.kapitola- Ples

 

„Smiem prosiť?“ ozvalo sa za mnou.

 

 Zúrivo som sa otočil a uprel ľadový pohľad na toho, kto sa ma opovážil vyrušiť. Stála tam. Krásna žena v zelených saténových šatách, ktoré vyzdvihovali jej žiarivé zelené oči. Jej pohľad bol pevný a odvážny. Bola jedna z mála, ktorá mi po niekoľkých sekundách neuhla pohľadom. Vďaka čiernej škraboške pritisnutej na tvári, som nevedel prísť nato, kto je. Zamračil som sa, no nezdalo sa, že by ju to vystrašilo, práve naopak. Asi ju prestalo baviť čakať na moju odpoveď, pristúpila ku mne a rukou chytila tú moju.

 

„Zatancujeme si?“ prikývol som a pomalými nenápadnými krokmi, som šiel na tanečný parket. No moja neutrálna maska, ktorú som mal na tvári asi nepomohla, keďže sa všetci začali obzerať a po sále sa začal šíriť šepot.

 

Fajn, ako chcete pomyslel som si a začal som šíriť nepríjemné pohľady na každého v dosahu. Zastali sme a začali tancovať.

 

Kto to dočerta môže byt? A je vôbec študentka? Nie je príliš stará, mohla by byť tak v siedmom ročníku. To je hlúposť. Nikoho takého som tu nevidel, dokonca nikoho, kto by sa na ňu čo i len podobal. Toľko otázok, ktoré mi v tom okamihu hmýrili hlavou. A okrem toho, prečo sa na mňa stále usmieva? Keby to bola študentka, pochybujem, že by sa na mňa vôbec pozrela. A nie to usmiala... teda... je už len malá pravdepodobnosť, že by so mnou vôbec nejaká tancovala.

 

Rozosmiala sa. Ako sa môže smiať a to rovno predo mnou. Už som to ďalej nemohol znášať.

 

„Je vám niečo smiešne?“ spýtal som sa chladne.

 

Väčšina študentov sa hneď stiahne a snaží sa dostať preč. No ona je priam neuveriteľná, začala sa smiať ešte viac.

 

Až keď sa opäť upokojila, usmiala sa na mňa. „Prepáčte, viete je až šokujúce, ako nenávidíte svojich študentov, a ako podceňujete seba.“

 

Zostal som v šoku stáť. „Čo si to dovoľujete?“

 

„Mohli by sme sa niekde nerušene porozprávať?! Prosím, tu sme príliš na očiach,“ povedala vážne. Otočila sa a začala kráčať ku dverám.

 

 Poobzeral som sa, väčšina najbližších študentov stála a pozorovala ma. Zavrčal som a tiež sa vydal ku dverám. Som zvedavý, čo mi chce. Ale musí to byť opäť niečo zaujímavé, keď sa ma predtým opovážila uraziť. Vošiel som do haly a prehodil si cez seba plášť. Nebola tam. Rozhliadol som sa.

 

„Idete?“ ozvalo sa s poza mňa.

 

Tiež už mala na sebe čierny plášť. Vykročila na moje prikývnutie. Mlčky sme kráčali k lesu, až k Hagridovej chalupe. Svietilo sa v nej, ale napriek tomu pristúpila k dverám a bez klopania ich otvorila a vošla. Zacítil som, ako nad chalupu vyčarovala pár kúziel, zrejme proti odpočúvaniu. Pozrel som na ňu a čakal som, kým prehovorí.

 

„Dáte si so mnou čaj?“ povedala a otočila sa ku vriacej kanvici nad ohňom.

 

Zostal som zarazene stáť. Po prvýkrát som vedel ku komu patrí. Na zadnej strane plášťa, mala vyšívaného fénixa. Dokelu, a to som sa nechal takto nachytať. Urobil som krok vzad a skúsil kľučku na dverách. Bolo zatvorené.  Nič iné som ani neočakával.

 

„Snáď by ste nechceli predo mnou ujsť?“ povedala bez toho, aby sa na mňa pozrela.... len ďalej nalievala do šálky horúcu vodu.

 

„Čo chcete?“ spýtal som sa ostražito a pomaly som sa snažil vytiahnuť prútik.

 

„Nie som tu aby som vám ublížila, práve naopak, tak ten prútik odložte a posaďte sa!“ Bol to skôr rozkaz, ako žiadosť. A na povrch sa mi začali objavovať rôzne predstavy, čo by sa stalo, ak by som to neurobil.

 

Položila predo mňa šálku a sadla si oproti. Stále sa usmievala. „Ste vo Voldemortových službách.“ Bolo to konštatovanie, nie otázka. „Chcem aby ste pre mňa u neho špehovali.“ Povedala to tak mimochodom, že mi skoro vypadla šálka z ruky.

 

Ale aj tak som sa snažil zakryť svoje emócie hlboko pod povrch. „Nemôžem.“

 

„No nevidím, ale žiaden dôvod, prečo by ste nemohli. Jediný by mohlo byť to, že u neho ste z vlastnej vôle a presvedčenia, čo nie ste. Ďalší dôvod neexistuje.“

 

Ako to myslela a ako vie, že nie som v jeho službách dobrovoľne? „Majú môjho otca.“ Musel som jej to povedať. Inak by som pravdepodobne odtiaľto nevyšiel živí, ak by som to neprijal.

 

Zasmiala sa. „Nie Severus,  toho máme mi a je v bezpečí pod mojou ochranou. To on ma požiadal, aby som vám pomohla... a to práve robím. Takže máte ešte nejaký iný dôvod, prečo by ste nemohli pre mňa špehovať?“

 

„Dobre, ak to teda budem robiť, ako si môžem byť istý, že naozaj máte môjho otca?“

 

„Nemôžete si byť istý, budete mi musieť veriť, ale môžem vám sľúbiť, že vás za otcom vezmem, hneď ako vstúpite do rádu.“

 

Do rádu, no stále som si nebol istý, ale ak naozaj pomohli otcovi budem pre nich špehovať. V tom mala pravdu. Nikdy som nechcel robiť pre toho slizkého bastarda. Ale nikdy som nechcel stáť ani na strane svetla a hlavne teraz, keď nie je nikto, kto by sa mal odvahu Voldemortovi postaviť. Keďže je Potter mŕtvy pochybujem, že vyhrajú, no ale keď bude robiť špeha je jedno, ktorá strana vyhrá, na konci sa proste len pripojí k tej víťaznej. Prikývol. „Dobre, kedy vstúpim do rádu?“

 

Prekvapene sa na neho pozrela. „Ak chcete, tak aj hneď. Chcem vás upozorniť, že sa stretnutí budete zúčastňovať so mnou a nikto nebude vedieť kto ste, stále budete mať na hlave kapucňu. Súhlasíte?“

 

Prečo len s kapucňou? Neverí vlastným ľudom? Je tiež možné že sa bojí priznať, že ma po svojom boku smrťožrúta.

 

„Svojim ľudom verím,“ vstala a približovala sa ku mne „len si nemyslím, že je rozumné vás príliš ukazovať.“

 

To snáď nie, ona mi číta myšlienky.

 

„Áno čítam, budete si musieť najprv získať moju dôveru, aby som prestala.“

 

Okamžite som si začal budovať bariéry okolo mysle a spevňovať ich. Keď sa mi cez ne nevie dostať Voldemort, obyčajná študentka sa mi cez ne nedostane.

 

Naznačila mi, aby som vstal. Vo vzduchu vyčarovala nejaký náhrdelník a nôž. Porezala ním svoju dlaň a hneď nato mi zobrala ruku a porezala aj tú moju. Potom naše ruky spojila a zmiešaná krv padala na kryštál, ktorý visel na čiernej koži. Kryštál sa sfarbil do červena a vsiakol do seba krv. Chvíľu menil farby, až skončil úplne čierni. Naše ruky boli stále spojené. Keď som zacítil medzi nimi teplo a zažiarili do modra, pustila ma a keď som si prezeral ruku, už na nej nebol nikde žiaden náznak rany.

 

Kryštál mi uviazala na krku a zobrala ho do dlane. „Vidíte ho len vy a tí, ktorí majú na krku svoju vlastnú Fénixovu slzu.“

 

Zamračene som zdvihol oči od kryštálu. „Fénixovu slzu?“

 

„Áno, je to slza Fénixa a teraz už ďalších troch magických zvierat.“

 

„Akých ďalších troch?“ Stále nechápavo som na ňu pozeral.

 

„Sú to zvieratá, ktorých slzy obsahuje moja krv.“ Povedala a tajomne na mňa žmurkla. „Myslím, že je to všetko. Najbližšie smrťožrútske stretnutie je v pondelok, nemám pravdu?“

 

Prikývol som na súhlas. „Dobre, tak v utorok ma očakávajte, aby ste sa dozvedeli niečo vážne, tak stačí aby ste sa dotkli kryštálu a pomysleli na to, že mám prísť. V tom prípade prídem hneď.“

 

Zrušila kúzla a my sme vyšli z chatrče. Vzduch začínal byť chladný a pri dýchaní sa vytvárali biele obláčiky. Kráčali sme v tichosti pomalým krokom ku bráne. Každý sa ešte stále zabával vo Veľkej sieni, a tak na chodbe nebol nikto. Otočila sa na mňa. A vtedy ma napadlo, že neviem ani jej meno. Už, už som sa to chcel spýtať, keď mi odpovedala na moju nevyslovenú otázku.

 

„Som Isabel.“ Otočila sa a zamierila opäť k východu.

 

„Dovidenia,“ zakričal som za ňou, aby som jej naznačil, že sa sluší pozdraviť, keď sa mi už vŕta v myšlienkach.

 

Bez toho aby sa otočila, povedala „dovidenia a dobrú noc, pán profesor.“

 

Dobrú noc, to tak určite, keď musím dávať pozor na týchto usmrkancov a okrem toho... Zarazil som sa. Čo to povedala? Pán profesor? Prečo mi tak povedala, chcela provokovať, alebo je naozaj študentka. Nie, to nie je možné! Ju by som si všimol hneď. Je niečím... zvláštna a okrem toho, málo kto vonia po jahodách. Bože, na čo to myslím? Ona sa ku mne správa bezočivo a ja myslím na to, ako vonia. Už som sa asi zbláznil. Toto je naozaj veľmi dlhá noc.... ktorá sa ešte tak skoro neskončí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poslední komentáře
24.09.2008 08:58:41: Ahoj, jsem ráda že tyhle stránky pokračují a tohle je moc zajímavá povídka. Je to nezvyklý námět, al...
23.09.2008 16:58:35: Prvá kapitola je po úprave a na ďalšie sa chystám... čoskoro... kým ich ale neopravím tak tu ďalšia ...