HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

7.kapitola

Keďže sú už ostatné kapitoly obetované... ako som sľúbila máte tu ďalšiu... krásne čítanie
7.kapitola- Nepriateľ v ráde

„No tak vstávaj Lili, Teddy ťa zháňa.“ Kričala na mňa spoza závesu moja spolubývajúca.

 

„Michel, nechaj ma, dnes sa mi nechce z postele.“

 

„Ako chceš odvrkla, ale som zvedavá, čo budeš robiť v noci!?“ počula som, ako nahnevane vypochodovala z izby.

 

Aspoň mám pokoj, niekoľko nocí za sebou som nespala, tak si chcem chvíľku pospať. Musí sa tu naozaj každý do mňa starať? Viem presne, čo odo mňa Teddy chce. Včera, keď sa venoval svojej novej priateľke, mojej ďalšej spolubývajúcej, Kate, som mu zmizla. Ešte teraz si pamätám, ako chodil po sieni a hľadal ma, no vtedy už nemal šancu.... bola zo mňa Isabel.

 

 

Severus Snape bol v skutku naozaj veľmi zaujímavý človek. Tvrdý, to je pravda a stále mal na sebe svoju nepreniknuteľnú masku. Ale on nevedel, že mu môžem čítať myšlienky, aj keď má v mysli vytvorenú tú bariéru. Možno to bude nakoniec celkom vydarený plán. Špeh sa hodí. Hlavne teraz! Rád je na tom naozaj biedne a neustále útoky, ho ešte viac tlačia ku dnu.

 

Uvidíme... Teraz som ale najviac zvedavá na tú jeho nenávisť ku študentom. Zajtra na rannej dvojhodinovke sa to ukáže. Ak bude ako jeho otec, posadnutý nenávistnou ku Potterovcom, tak sa mám na čo tešiť. Len dúfam, že si nemyslí, že si to dám. Okrem toho, zajtra si to vychutnám. Večer mi dať trest nemôže....aspoň dúfam... a k iným, ako som počula ....nikdy nikoho neposiela. Asi si rád užíva mučenie svojich študentov, nielen na hodinách, ale aj  na trestoch obzvlášť.

 

Pozrela som na hodinky. To nie je možné, to je už toľko? O chvíľu bude čas na večeru, a ja som ešte nevyšla z postele. Dobre, tak ešte pol hodinku. Zavrela som oči a po chvíli upadla opäť do ríše snov.

 

Keď som ich otvorila bolo dávno po večeri a chýlilo sa k večierke. No výborne, ako som mohla zase takto zaspať. Vošla som do kúpeľne a dala si dlhú, horúcu sprchu. Spolubývajúce už spali, potichu som sa obliekla a zatiahla závesy, aby si mysleli, že som v posteli. Netrvalo dlho a kráčala som po školských pozemkoch.

 

Noc bola chladná, začínalo pršať. Pocítila som ako sa kryštál na mojom krku zahrial. No výborne, už len toto mi chýbalo. Zavrela som oči a sústredila sa. Volajú ma, niečo sa muselo stať. Bola som už skoro pri bráne, a tak som sa sama premiestnila, aby som zbytočne nevolala Félixa. Vošla som do domu Blackov a obzrela sa. Nikde nik nebol, ale nejaké hlasy sa ozývali zo salóna.

 

Otvorila som dvere a všetci sa na mňa prekvapene pozreli. „Tak čo sa deje?“ spýtala som sa.

 

„Nevedeli sme, že tu budeš tak skoro, ale dobre, že si tu,“ pribehla ku mne Hermiona. „Niekto zaútočil na Draca Malfoya.“

 

„Prosím? Na koho?“ Spor medzi Lusiusom a mojím otcom, bol známy v čarodejníckom svete. Lusiusa zavreli na pár rokov do Azkabanu a pokiaľ som dobre vedela, tam ho niekto zavraždil. Jeho manželka a syn boli oslobodený, otec sa za nich prihovoril. Dlho som nevedela, prečo to urobil, až mi raz povedal, že mu  Narcissa pomohla počas poslednej bitky, a jediné o čo ho potom žiadala, aj za cenu svojej slobody bolo, aby Draco zostal voľný.

A teraz na neho niekto zaútočil?! Teda niekto, vieme presne kto! Ide len o to prečo?

 

„Kde je teraz?“ chcela som vedieť.

 

„Hore, trafilo ho jedno zaklínadlo, ale už mu Molly dala niečo proti bolesti a ranu ošetrila. Nepovedal nám nič, odmietol. Tvrdil, že chce hovoriť len s hlavou rádu.“

 

Už som sa chcela za ním vybrať, keď ma niečo napadlo. „Ako sa sem dostal? Vedel kde je toto sídlo?“

 

„To nevieme, našiel ho Ron, mali sme sa tu stretnúť. Povedal mi, že ležal pred schodmi v bezvedomí. Teraz je v práci, musel odísť, aby nevzbudil podozrenie.“

 

„Zvláštne. Idem za ním. Kingsly je tu?“

 

„Nie, teraz keď je ministrom, tak sem nemôže stále chodiť. Potrebuješ s ním hovoriť?“

 

„Zatiaľ nie , uvidíme, čo mi povie mladý pán Malfoy. Ale bolo by dobré, keby ste tu zostali pre istotu, kým sa nevrátim.“ Prikývli.... a ja som sa vybrala na poschodie.

 

V izbe sa ozývali rozhnevané hlasy. Spoznala som ich bol to Bill a George, snažil sa Draca prinútiť hovoriť. Vošla som tak, aby si ma nevšimli.

 

„Malfoy, ak nám okamžite nepovieš, čo vieš, môžeš rovno odtiaľto vypadnúť. A je nám  jedno, čo sa ti tam vonku stane. Rozumieš?“ Vyhrážal sa mu George. Odkedy sa Voldemort vrátil, bol dosť podráždený, pravdepodobne to bolo tým, že mu to pripomínalo Fredovu smrť.

 

Chápala som ho. Nebolo ľahké sa s tým vysporiadať. A hlavne teraz, keď tí, ktorí jeho smrť vtedy zapríčinili, boli opäť na slobode.

 

„Už som vám povedal, že chcem hovoriť len s hlavou rádu...“ Začal Malfoy, ale nestihol dokončiť, pretože George už vyťahoval prútik.

 

„To stačí George!“ Zasiahla som. Všetci sa na mňa otočili. Bill na mňa hodil ďakovný pohľad. „Choďte za ostatnými, ja si s pánom Malfoyom pohovorím.“

 

Vyšli z izby a ja som za nimi zavrela dvere a zabezpečila ich.

 

„Teraz nás nikto nebude rušiť.“ Nechápavo sa na mňa pozrel, a videla som mu na očiach, že chce zase začať s tým že nikomu nič nepovie. „Ja som hlava rádu. Tak poviete mi čo sa stalo?“ Malfoy na mňa uprel prenikavý pohľad, akoby tak mohol zistiť či hovorím pravdu.

 

Ale neodvážil sa mi odporovať. „Neviem presne čo sa stalo. Išiel som z práce, ako každý deň a zrazu som za sebou počul niekoho, ako vyslovuje zaklínadlo. Prvému som sa stihol vyhnúť, ale nakoniec ma aj tak zasiahli. Stihol som sa ešte premiestniť sem.... a tu ma aj našli pokiaľ viem.“

 

„Odkiaľ ste vedeli, kde je toto sídlo?..... Klamete!!! Viem, že je to tak! Nepomôžem vám, ak nebudete hovoriť pravdu. Ako ste vedeli, kam sa máte premiestniť?!“

 

Odtrhol odo mňa pohľad a zahľadel sa von oknom. Chvíľu bolo ticho. „Budete si myslieť, že klamem, aj keď vám poviem pravdu.“

 

„Naozaj? Tak to skúste?“ Povedala som chladne, začínala som strácať trpezlivosť.

 

„No áno, klamal som, nepremiestnil som sa... nemohol som.... bol som príliš slabý, neviem ako, ale preniesol ma sem Félix. Ale ako ma našiel, to vám povedať neviem.“

 

Prekvapene som sa na neho zahľadela. Neklamal, teraz už naozaj nie. „Verím vám.“ Povedala som jednoducho.“

 

„Naozaj? Ja... no myslel som si, že nebudete. Viem, že moja rodina bola v minulosti dosť ... no povedzme, že sme boli na zlej strane... ale ja teraz nechcem.... prosím prijmite ma do rádu, už nemôžem.... nechcem robiť pre Voldemorta.“

 

Nemohla som uveriť vlastným ušiam. To povedal Malfoy? Svet sa asi naozaj zbláznil.

„V poriadku,“ ani neviem ako to zo mňa vyletelo, „budem ale opatrná, s tým rátajte, musíte si získať moju dôveru a ako ste už zistili, nemáte šancu ma oklamať.“

 

Prikývol na súhlas. „Ešte mi povedzte... prečo na vás zaútočili?“

 

„Nebudem vás klamať, Voldemort poslal pár smrťožrútov, aby mi ponúkli miesto v jeho radoch. Odmietol som ich.... zrejme sa mu to nepáčilo.“

 

Pousmiala som sa. „Áno, to si viem predstaviť. Máte nejakú rodinu, alebo niekoho na koho by mohol zaútočiť.“ Pozrel do prikrývok a pokrútil hlavou. „V tom prípade zostanete tu. Molly sa o vás postará, ale prosím snažte sa nevyvolávať žiadne hádky. Musíte ich pochopiť, sú medzi nimi aj tí, ktorí proti vám bojovali už minule. Bude pre nich ťažké vám veriť.“

 

„Nechcem robiť problémy. A ďakujem za šancu.“

 

„Nepokazte to, nie som človek, čo dáva tých šancí veľa.“

 

Zdalo sa, že sa naozaj zmenil. V jeho mysli, nebol žiaden nekalý úmysel. Asi sa ľudia naozaj menia. Ale aj tak na neho dozriem, keby som sa náhodou mýlila. Opustila som miestnosť a pobrala sa do kuchyne. Čakali ma tam, Molly predo mňa položila šálku čaju a ja som sa posadila na jedinú voľnú stoličku.

 

„Zdá sa, že máme niekoho nového na našej strane.“ Čakala som na ich reakciu. Zdalo sa ,že im došlo až po pár minútach, čo som tým myslela.

 

„To nie, „ zašepkal George.

 

„Ale áno, aby som nezabudla, chcem aby si ho mal na zodpovednosť.“

 

„Ja, prečo? Nenávidím ho, v žiadnom prípade ho na zodpovednosť neberiem.“

 

„Vezmeš to, inak sa môžeš rozlúčiť s inými úlohami v ráde.“ Nechcela som sa mu vyhrážať, ale bola to jediná možnosť, ako ich spojiť.

 

Jeho tvár sa skrivila v hneve. „To nemôžeš urobiť!“ kričal a tak prudko sa postavil, že prevrátil stoličku, ktorá s buchotom spadla na drevenú podlahu.

 

Tiež som vstala. Začínalo ma to unavovať. Nechcela som sa s ním doťahovať, teraz nie.

 

„Môžem, aj to urobím. Takže ťa v najbližšej dobe pošlem s Pánom Malfoyom na akciu.... rátaj s tým. Ak odmietneš, pôjde s niekým iným a ty tu budeš sedieť.“ Povedala som, ako tak pokojným hlasom.

 

„Lenže ja ho nenávidím!“ Opäť na mňa zakričal. A vtedy moja trpezlivosť pretiekla.

 

„Nebudem trpieť v ráde žiadne spory, je vám to jasné? Tak vonku budeme bojovať a keď sa nebudete môcť spoliehať jeden na druhého, tak sa rovno môžeme vzdať. Musíte sa naučiť spolu vychádzať a rešpektovať sa. Je mi jedno, pre mňa za mňa ho nenáviď ďalej, ale nebudeš to dávať najavo pred nami, ani pred ním. Nemysli si, že sa to týka len teba George. Hocikto tu niečo také urobí, je mi ľúto, ale bude niesť následky, aj Pán Malfoy, on nie je výnimkou.“

 

V miestnosti nastalo hrobové ticho, vedela som, že zo mňa musela sršať mágia a takto ma ešte nevideli, ale možno to tak bolo lepšie, aspoň sa ma nebudú snažiť naštvať zas.

Zrazu George, ktorý odo mňa ustúpil pár krokov, nazbieral odvahu a pristúpil ku mne.

 

„Prepáč Isabel... nechal som sa uniesť... máš pravdu nebudem svoju nenávisť ukazovať... Malfoya si zoberiem na starosť, ale nečakaj odo mňa, že sa k nemu budem správať, akoby sa nič nedialo. Bude ma musieť rešpektovať, aj on.“

 

„Dobre, s tým súhlasím. Ešte niečo, máte na srdci?“ Zarazene na mňa pozreli a jediné na čo sa zmohli, bolo pokývanie hlavou. „Fajn, tak vám prajem príjemný zvyšok noci.“ Vyšla som do čerstvého vzduchu, za pár hodín vyjde slnko a to ešte ani nie som v hrade. Čo už, je to moja práca.

 

 

–––––––––––––––––––

Hneď, ako Isabel vyšla sa kuchyňou ozvalo pár vďačných výdychov. Všetci sedeli bez pohybu a nikto ešte neprehovoril.

 

„Je vôbec možné, aby mal niekto takú silu len pri tom, keď sa nahnevá?“ Vyslovila Hermiona otázku, ktorú si kládli všetci.

 

„Tak to, ale bolo niečo, ani sám Dumbledor nevyžaroval toľko mágie a to, keď bol nahnevaný stálo za to.“ Zmohol sa na slovo Pán Weasly.

 

„Asi si budeme musieť dávať naozaj pozor, na prejavovanie našej nenávisti k Malfoyovy.“ Povedal Bill.

 

„Nemyslím, že to súviselo s Malfoyom, skôr sa zdá, že naozaj nechce, aby sme mali problémy v boji, v čom má pravdu. Ako môžeme bojovať a zachraňovať sa navzájom, keď si neveríme?“ Všetci zamrmlali na súhlas Hermione.

 

„Poďme spať, je naozaj neskoro.“ Povedala Pani Weasleyová a hnala ich všetkých do postele.

 

Poslední komentáře
03.10.2008 17:48:25: To vážně nikdo nekomentujesmiley? Nechce se mi věřit, že bych tuhle povídku četla jako jediná. Mimoch...
29.09.2008 13:02:28: Hezká kapitola, jsem zvědavá co bude říkat řád až zjistí, kdo je vede...bude to asi hodně zajímavý. ...