HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Preklady- ailam

Harry a nečakané Vianoce

Toto je môj úplne prvý a musím povedať, ževeľmi zlý prklad, no nechce sa mi prepisovať. Písala som autorke, no neodpísala mi, ale pridám to sem aj tak. Originál si môžete prečítať na adrese: http://www.fanfiction.net/s/3955153/1/Harry_and_the_Unexpected_Christmas

pekné čítanie

ailam

Bol to piatok pred Vianocami počas Harryho šiesteho roku na Rokforte. Chrabromilský a Slizolinský študenti práve sedeli v učebni elixírov na poslednej hodine pred Vianočnými prázdninami. Spravidla profesor Snape trval na tom, že musia pracovať spoločne so svojimi partnermi, ktorých im pridelil na začiatku školského roka. Dnes však netrval na tomto rozhodnutí- kvôli vidine prázdnin bez nejakých otravných študentov alebo nejakých iných nepochopiteľných príčin - a dovolil študentom vybrať si miesto, ktoré chceli. Takže Hermiona a Ron sa vždy posadili spolu a keď Harry vstúpil do učebne, musel si sadnúť s Nevillom. Toto však nebol problém ako bol chlapec sám o sebe. Navyše , dnes nemohli pracovať spolu, ale každý musel variť svoj vlastný elixír. Akokoľvek, spolupráca s Nevillom na hodine elixírov bolo to najhoršie, čo sa študentovi mohlo prihodiť. A tak to bolo aj dnes.

 

Pokiaľ sa Harry sústredil na vlastný elixír a bol celkom isté, že by mohol to dokázať uvariť správne pretože sa – možno preto, lebo pracoval spolu s Malfoyom – veľmi vo varení elixírov zlepšil, no po očku stále pozoroval Nevilla. Práve vkladal poslednú prísadu do svojho perfektného, bledo zeleného elixíru, ktorý ešte musel osem minút slabo vrieť, keď sa profesor zjavil za Harrym. Sklamaný, lebo Harryho elixír vyzeral perfektne, no aj tak sa škeril. „Možno, Potter, by ste sa mohli starať o susedov elixír a zabrániť tak explózii kotlíka. No niekto taký arogantný a egoistický ako ste vy , nemá dostatok obyčajného vnímania.“

 

Harry a Neville boli takí zaujatí svojou prácou, že nad profesorovými provokačnými slovami vyskočili a otočili sa k nemu. Žiaľ, Nevillov pohyb spôsobil, že jeho kotlík, ktorý obsahoval oranžový neidentifikovateľný elixír, sa naklonil a vylial svoj obsah na Harryho.

 

Sekundu neskôr mohli Neville a profesor Snape len vidieť niečo drobné pod hrubou vrstvou oblečenia.

 

„Harry!“ vykríkla Hermiona. Všetko pozorovala z lavice za nimi a teraz sa rútila k trasúcemu sa stvoreniu v uzlíčku oblečenia.

 

Pod čiernym hábitom ležalo nahé dieťa. Jeho svetlo zelené oči nemohli zanechať žiadne pochybnosti o jeho identite. Hermiona sa dieťa pokúsila starostlivo zdvihnúť, aby nezačalo hneď plakať. V ďalšej chvíli však, z nepochopiteľnej príčiny, stiahlo svoje ramená pred hrozivým profesorovým pohľadom. Profesor však, nebol pripravený vziať si dieťa od Hermiony , pričom zvyšok triedy tam len omráčene a bez slova stál a zízal na spolužiačku s nahým , plačúcim  dieťaťom na jej rukách.

 

Harry práve zadŕžal plač. Nemohol rozumieť tomu, čo sa tu stalo. Chvíľu predtým chúlil k jeho mame na pohovke a teraz zrazu ležal na tvrdej dlážke, bolo mu zima, jeho mama bola preč a okolo neho bolo veľa neznámych tvárí. Ale všetko bolo ešte horšie. Zrazu spoznal známu tvár. Bol to jeho otecko. Ale vyzeral trocha inak a zdalo sa, že je nahnevaný. Urobil on, Harry, niečo zlé? Načahoval sa za oteckom, no on si ho nezobral. Musel zostať u neznámej pani a, tak Harry neustále plakal.

 

Zrazu zaznamenal niečo chladné kolo svojho zadku a potreboval si uľaviť, žiaľ presne v profesorovom smere.

 

„Potter!“  zúrivo zakričal profesor. „Kto si myslíte, že ste?“

 

„Ale profesor,“ namietala Hermiona. „Je to len dieťa. Musíme mu dať nejakú plienku a taktiež preňho potrebujeme oblečenie.“

 

Z ničoho nič sa profesor prebral zo svojej tvrdosti. „Čo tu len tak stojíte, hlupáci?“ vrčal na ostatných študentov. „Naplňte fľaštičky svojimi elixírmi, položte mi ich na stôl a potom zmiznite. Slečna Grangerová, vy ma budete doprevádzať k riaditeľovi.“

 

Nakoniec Hermiona obrátila pozornosť späť na Harryho, všimla si, že sa chveje a soplí od zimy. Rýchlo teda zdvihla jeho hábit a pokúsila sa doňho  zabaliť vzlykajúce dieťa predtým, ako sa pobrala za uháňajúcim profesorom.

 

Keď konečne prišli pred riaditeľovu kanceláriu, Hermiona ledva stačila s dychom, lebo nemohla zrovnať krok s profesorovým. Mimo toho musela niesť svoju ťažkú školskú tašku a dieťa. Harryho krik bol zmenený na chrapľavý nárek prerušovaný častým kýchaním a Snape po ňom hádzal nahnevané pohľady.

 

Profesor Dumbledor im pokynul sadnúť si predtým, ako prešiel cez detský krik k otázke, „Čo sa stalo?“

 

Harry objavil novú šancu ako priblížiť cieľ jeho túžby silné ramená jeho otecka. On počul šťastné „oco“  a začal sa pohybovať smerom k jeho oteckovi dočahoval sa za mužom. Žiaľ zazerajúci profesor neuchopil jeho malé rúčky a malý chlapček pristal hlavou napred na podlahe. Chvíľu čakal, zisťoval, ak tam bolo niečo v jeho vnútri , že bude plakať za svojou mamou. Avšak, keď nemohol čokoľvek objaviť, zakopol o jeho nohu a batolil sa k mužovi, o ktorom bol presvedčený, že je jeho otecko.

 

„Fajn, teraz sa rozplačem, lebo chcem, aby si ma konečne zdvihol na ruky,“ rozmýšľal, znova sa dostal k jeho rukám a rozplakal sa. Keď ho muž aj naďalej ignoroval, rozkričal sa ešte hlasnejšie.

 

„Severus, ak chce byť chlapec za každú cenu s tebou, prečo si ho nevezmeš? Potom sa môžeme porozprávať o tom, čo sa stalo. V tomto hluku sa to nedá a ja nechcem použiť Silencio na dieťa.“ povzbudzoval Albus svojho mladšieho kolegu.

 

Nakoniec Snape zdvihol chlapca a položil si ho do lona, kde dieťa teraz šťastne oddychovalo a uľavilo si (nemám šajnu, či ho ovracalo, alebo dokonca niečo horšie, no chcela by som vidieť Snapeov pohľad, keď sa tak stalo). Dočista rozzúrený profesor znova zdvihol dieťa a položil ho späť Hermione do lona. Po tom, ako sa pomocou prútika očistil, hodil hrozivý pohľad na chlapca a zakričal, „Teraz budeš ticho- my sa tu musíme porozprávať. Svet sa netočí len okolo teba!“

 

Harry nemohol čomukoľvek rozumieť. Prečo bol ten muž taký nepriateľský? A čo viac, stále sa chvel od zimy, keďže ešte stále nemal poriadne oblečenie. „Tata,“  znova sa pokúsil zavolať muža, ktorý vyzeral ako jeho otecko.

 

„Slečna Grangerová, navrhujem vám zobrať pána Pottera za Madam Pomfrayovou, medzitým sa pokúsim povedať riaditeľovi, čo sa stalo,“ navrhol Snape, kým uvažoval, či či si dnes ráno vložil do vrecka elixír proti bolesti hlavy. Naozaj ho teraz potreboval.

 

Hermiona hneď vstala zo stoličky a spolu s Harrym, ktorý teraz kričal ešte viac ako predtým, opustila riaditeľovu pracovňu. Ponáhľala sa do nemocničného krídla, kde rýchlo vychádzala Madam Pomfrayová zo svojej pracovne poplašená detským plačom. Rýchlo vlnila prútikom okolo chlapca a povedala Hermione, že je starý okolo jedného roka, predtým od nej zobrala dieťa a zalapala po dychu, „Môj bože, to je Harry!“

 

Prekvapujúco sa Harry hneď u Madam Pomfreyovej stíchol tak ako sa upokojil  predtým u Severusa, keď ho mal u seba v lone. „Appi?“ opýtal sa hlasom chrapľavým od plaču.

 

„Áno, Harry. Ja som teta Poppy, správne. Pamätáš si ma, však?“ opýtala sa a Harry jej prikývol hlavou. Zrejme si mohol pamätať Liečiteľku.

 

Hermiona sa chytila príležitosti a informovala Poppy o tom, čo sa stalo počas hodiny elixírov. Práve končil  vysvetľovaním, keď do nemocničného krídla vstúpili Dumbledor a Severus zvedavý, prečo tam je tak ticho.

 

„Harry ma pozná,“ povedala jednoducho Poppy. „Má asi rok a ja si pamätám, že bol chorý veľmi často predtým a Lily ho ku mne opakovane nosila. Preto si ma pamätá..“

 

„Ale prečo teda chce stále ísť k profesorovi Snapeovi?“ pýtala sa zmätene Hermiona. „Pozná ho tiež so svojho detstva?“

 

Nikto nemohol zodpovedať túto otázku. „V poriadku Severus, nevidím inú možnosť. Prepáč, ale musíš sa od teraz  postarať o chlapca. Bezmála všetci študenti odchádzajú domov a ty si jediný zainteresovaný, čo zostáva na Rokforte počas sviatkov.  Okrem toho, Harry ťa má zrejme rád,“ stanovil Dumbledor.

 

Severus práve začal vehementne protestovať, keď riaditeľ pokračoval znova v rozprávaní. „Poznáš elixír, ktorý to spôsobil? Alebo prinajmenšom poznáš elixír, ktorý dokáže vrátiť chlapca do normálnej podoby?“

 

Bohužiaľ, nemám žiadnu možnosť preskúšať, čo ten hlupák Longbottom uvaril,“ besnel Severus so zovretými zubami. „Jediné, čo viem, že jeho elixír bol ORANŽOVÝ! Oranžový! Nie bledo zelený, akým by mal byť.“

 

Zvažoval elixír, ktorý mohol uvariť pre chlapca. „Ak nebude mať iné problémy vyplývajúce z elixíru, mohol by som mu uvariť Elixír na urýchlenie rastu; mohol by ho piť každý tretí deň a s každým by vyrástol o rok.“

 

Albus hodil po Poppy spýtavý pohľad. Ona potriasla hlavou. „Nie. Mimo skutočnosti, že sa zdá, že chytil nádchu, lebo ste ho kompletne neobliekli, je úplne v poriadku.“

 

Každý zízal na malého chlapca (ktorého držala Poppy na rukách), ktorý vyzeral tak milo v zeleno-modrých prúžkovaných dupačkách s malými bielymi medvedíkmi, čo Poppy vyčarovala pre dieťa. Dieťa sa upokojilo a pokojne si salo palec.

 

Akokoľvek sa Severus snažil protestovať, nemohol odhovoriť Dumbledora od toho, aby mu dal Harryho do starostlivosti počas Vianočných prázdnin. Počas tohto času mohol byť zaneprázdnený varením, o chlapca sa mohla starať Poppy.

 

Dumbledor zavolal Dobbyho a oznámil mu, že detská izba má byť postavená v Severusových komnatách. Taktiež mu povedal, aby išiel do Rokvillu a kúpil všetko, čo bude Harry potrebovať nasledujúce týždne.

 

Severus ustupoval k svojmu súkromnému laboratóriu, aby mohol začať hneď s Elixírom na starnutie, tak aby Harry si mohol vziať prvú dávku tak skoro, ako bude možné. Taktiež mal od Poppy nakázané uvariť nejaký druh elixíru vhodný pre deti, tak že by ho mohli dať Harrymu na jeho nádchu.

 

Hermiona sa vrátila na svoju fakultu, aby si odložila svoj batoh. S ťažkým srdcom sa rozlúčila s Harrym. „Nemusíte sa oňho obávať; zabezpečím, aby oňho bolo dobre postarané a o to sa postará profesor Snape,“ zaručila jej Poppy.

 

Najskôr sa Poppy pokúsila položiť Harryho do postele, ktorú transfigurovala na detskú posteľ (jasličky). Chlapec však nesúhlasil s týmto riešením. Ešte stále bol v šoku, zrazu bol v neznámom prostredí s množstvom nepriateľskými ľuďmi. Mimo to ho bolelo hrdlo a hlava a celkovo sa necítil dobre. A tak chcel ostať na rukách tej milej pani, ktorú poznal a ktorá mala taký láskavý hlas. Taktiež si pamätal, že mu najmenej raz predtým pomohla, keď sa necítil dobre a jeho mamička ho priniesla k nej.

 

Po tom, čo ho pred chvíľou odniesla zaznamenala, že je unavený a každú chvíľu kýcha, rozhodla sa, že mu dá veľmi slabý elixír na spanie, o ktorom si bola istá, že ho môže dať malému dieťaťu. Zmixovala ho so studenou vodou, ktorú dieťa hltavo vypilo. Sekundu na to ospalý, takže ho mohla položiť do detskej postieľky , kde prespal zvyšok dňa.

 

Pred obedom prišiel Severus povedať Poppy, že je Rastový elixír hotový, no musí ešte asi dvanásť hodín odstáť.

 

„To je dobre, Severus. Ďakujem. Teda mu môžeme dať prvú dávku zajtra ráno. Potom mu ho môžeme dávať každý tretí deň. Predsa len musíš prísť sem do nemocničného krídla na to, takže ho budem môcť monitorovať, pokiaľ by sa objavili problémy,“ Poppy sa rozhodla pre tón, ktorý nepripúšťal žiadne námietky. „Teraz, Severus, zoberieš, prosím ťa, malého do Veľkej siene na večeru?“

 

„To si vyžaduje veľkú dávku obety z mojej strany, no ak na tom trváte, pokúsim sa strpieť spoločnosť toho fagana nejakú tú hodinu,“ povedal Majster Elixírov znudeným hlasom.

 

„Veľmi dobre, Severus, rada by som sa zúčastnila večere. Môžeme sedieť vedľa seba, tak by som ti mohla pomôcť postarať sa o chlapca,“ odpovedala Poppy a vzala dieťa z jeho postieľky.

 

Harry lenivo otvoril oči a vypustil malý ston. Nebol to len sen, ešte stále bol v neznámom prostredí a stále sa necítil dobre. Kde bola jeho mamička? „Appi, kde mama?“ zahundral chrapľavo.

 

„Žiaľ, tvoja mamička tu teraz nemôže byť; musíš sa na nejakú dobu zmieriť so strýkom Severusom a tetou Poppy,“ Poppy jemne vysvetľovala dieťaťu.

 

„Ak môže rozprávať a ešte viac nám tým liezť na nervy, môže správne povedať „Profesor Snape“; nie som jeho strýko,“ trpko zasyčal Severus.

 

„Tata,“ zavolal šťastne Harry a naťahoval sa po svojom oteckovi. Tak ako stál v tme ho nemohol zaznamenať skôr. Žiaľ, bol taký nešťastný, že profesor sa vyjavený otočil späť a nechal na Poppy, aby vymenila chlapcov plienku.

 

Na obed bol Harry usadený do detskej stoličky vedľa Severusovho a Poppynho miesta za hlavným stolom. Toto žiaľ nemohlo ísť dobre s malým chlapcom. Schoval si hlavu za svoje ruky a pevne zatvoril ústa, keď sa ho Poppy pokúsila nakŕmiť. Nechcel si zobrať lyžicu do vlastnej ruky, ako iní.

 

„Harry, čo je nesprávne? Čo chceš?“ nakoniec sa Poppy zúfalo opýtala, keď Harry odmietal fľašu s mliekom, ktorú preňho priniesol Dobby.

 

Harry sa po nej hneď načahoval oboma rukami , aby si ho vzala do lona. Poppy si vzdychla a vytiahla ho – za tvrdých protestov od Severusa. „Nerozmaznávaj to hlúpe decko ešte viac. Môžeš vidieť, že verí, že je príliš dobrý, aby jedol naše jedlo. Pravdepodobne si myslí, že si zaslúži niečo lepšie.“

 

Poppy ignorovala kolegove komentáre a pokúsila sa nakŕmiť dieťa na svojom lone. Harry odmietal čokoľvek jesť, pretože bol stále zmätený, hrozne mu chýbala mamička a mal boľavé hrdlo. Ale on stále nemohol dostatočne zrozumiteľne povedať, čo je zle. Tak sa pokúsil zjesť nepatrne malý kúsok toho, čo mu Poppy dávala. Keď si všimla, že nemôže zjesť nič viac, zdvihla ho zo svojej stoličky a vyčarovala hrubú látku na dlážku, kam posadila Harryho, tak aby sa mohol hrať s hračkami, čo vyčarovala Minerva ten istý čas.

 

„Minerva, prečo musí Harry zostať so Severusom počas prázdnin? Môžeš videť, že on nenávidí deti!“ frflala.

 

„Albusove nápady sú často nevyspytateľné,“ odpovedala jej priateľka  a pokračovala v rozhovore s riaditeľom, ktorý sedel pri nej z druhej strany.

 

„Minerva, je veľmi dôležité dať týchto dvoch dokopy. Tak vzdialené, nemohol som im zabezpečiť primeranú príležitosť odvtedy, čo prestali s hodinami oclumenicie. Avšak v tento čas musíme využiť  príležitosť.“ bolo to nejasné vysvetlenie riaditeľovej prezieravosti, ktorú museli ženy akceptovať.

 

Po večeri zobral Severus pohoršene dieťa na ruky a zaniesol chlapca do sklepenia. Zobral ho pred viac ako štyridsiatimi minútami predtým, ako dorazili a Harry vždy len ťažko držal na roztrasených nohách , keď sa konečne zastavili pred portrétom. Hneď ako bolo možné vstúpili do obývacej izby, Harry sa zosunul na zem, absolútne vyčerpaný. Už predtým sa cítil zle a táto cesta bola pre jeho malé telo ako maratón.

 

Severus priniesol pyžamu pre Harryho zo šatníka, do ktorého domáci škriatkovia poukladali všetko, čo kúpili pre dieťa a prikázal chlapcovi, aby sa k nemu pripojil v kúpelni. Harry sa však nemohol ani pohnúť.

 

„Ak veríš, že ťa budem nosiť ako všetci tvoji obdivovatelia, veľmi sa mýliš. Pod do kúpelne. Musíš sa okúpať predtým ako pôjdeš do postele,“ povedal netrpezlivo; Harryho ruky sa začali triasť nad mužovým tónom, ktorý ho teraz zobral jeho ruky a vytiahol ho z dlážky dovnútra kúpelne, kde Dobby pripravil horúci kúpeľ pre dieťa.

 

Harry úzkostlivo zazeral okolo. Jeho otecko zobral Harryho oblečenie, nie hravo, ako to zvyčajne robil on alebo jeho mamička, ale aspoňže opatrne. Potom ho položil do kade. Voda mala práve tú správnu teplotu, rovnako ak Harry pociťoval mrazenie, tak ako po celý deň. Ale v kadi neboli žiadne hračky. Zvyčajne mu mamička a otecko dali niečo, s čím by sa mohol hrať. Rovnako tam mával milovaného draka. „Dak?“ spýtal sa starostlivo a hádzal po ňom spýtavým pohľadom.. Muž ho však ignoroval a pokračoval v umývaní dieťaťa.

 

Absolútne ignoroval slzy, ktoré stekali po chlapcových lícach, Severus vytiahol dieťa z kade, vysušil ho švihnutím prútika a magicky mu vymenil plienku na ňom bez toho, aby povedal jediné slovo úzkostlivému chlapcovi. Hneď ako chlapcovi obliekol svetlo modré pyžamo s malými zelenými dinosaurami, položil ho do postele a uložil ho. Harry zdvihol dve malé rúčky za jeho oteckom, aby ho zdvihol. Nemohol rozumieť tomu, čo sa stalo. Zvyčajne, keď ho mamička s oteckom ukladali do postele, maznali sa s ním. Potom mu prečítali rozprávku a dali mu bozk na dobrú noc predtým, ako mu zhasli svetlo. Stále sa necítil dobre a normálne sa mama oňho postarala, keď mu bolo zle.

 

Severus použil na chlapca kúzlo, ktoré malo spustiť poplach, ak by sa chlapec počas noci zobudil. Potom zhasol svetlo a opustil izbu. Harry zostal sám a kričal, pre spánok bolo dosť ťažké, aby teraz prišiel. (dávajú vám tie vety zmysel? lebo mne nie ;)))

 

*****

Severus práve končil v triedení nejakých papierovo, keď niekto zaklopal na dvere. Bola to Minerva. „Chcela som len vidieť, ako sa náš najmladší má. Zvládate to obaja dobre?“

Severus zastonal. "Decko je v posteli a predpokladám, že spi. Okúpal som ho a uložil do postele. A teraz by som mal rád niekoľko hodín ticha bez pozornosť- vyhľadávajúcej malej príšery.

"Severus." napomenula ho Minerva. "Nerozumiem tomu, prečo Albus trval na tom, aby  zostal Harry s tebou. Ja by som si ho rada zobrala a viem, že Poppy ho má rada tiež. Ale niekto ako Harry v tvojej opatere! Bolo by lepšie, ak by ste sa spolu pokúsili vychádzať."

"Nezdá sa ti, že Albus zostarol? Je si istý, že vie, čo robí?"

"Mam taký dojem, že vie veľmi dobre, čo robí, ale prečo sa ho to nespýtaš, ak  si myslíš, že je pre teba nemožné vychádzať s Harrym.. Môžem ho vidieť?"


Severus prikývol a zaviedol ju do detskej izby. Minerva vykúzlila Lumos, aby  lepšie osvetlila izbu. Prešla k Harryho postieľke  a všimla si, že celkom nespi. Ležal tam, mal zatvorene očká a potichu plakal.

 
"Harry?" povedala potichu a obrovské zelene oči sa pomaly otvorili.
Keď Harry zbadal Minervu, ako sedí vedľa jeho postele, jeho spodná pera sa roztriasla a po jeho lícach začalo stekať viacej sĺz. Jeho teta, ktorú veľmi dobre poznal. Často ju navštevoval spolu so svojou mamičkou. "Ammi," zašepkal chrapľavo a pokúsil sa na ňu usmiať. Jeho úsmev sa mu však neodrážal v očiach.
"Áno miláčik. Vieš, že som tvoja teta Minerva. Si v poriadku? Cítiš sa dobre?"

Malý chlapec slabo pokrútil hlavou predtým ako položil svoju ruku na čelo, lebo mu tento pohyb spôsoboval bolesť. Minerva sa načiahla po chlapcovi a vytiahla ho z postieľky ignorujúc jeho ostré protesty. Hneď zaznamenala, že bolo dieťa celkom rozhorúčené. „Severus,“ povedala nízkym hlasom. „Musíš hneď zavolať Poppy, Harry má vysokú horúčku.“

 

O dve minúty neskôr sa do izby vrútila Poppy a mávala prútikom okolo Harryho, ktorý sa skrútil u Minervy v lone. „Severus, čo ste vy dvaja robili po večery?“ spýtala sa zostra.

 

„Nič,“ vrátil jej to Severus. „Najbližšou cestou sme do hodiny zoši dolu. Potom som ho okúpal a uložil do postele. A teraz by mal spať, ale možno som mu nepodliezal tak, ako od mňa očakával,“ dodal sarkasticky.

 

„Severus!“ hneď ho pokarhala Poppy. „Dieťa, o ktoré sa máš starať, lebo si myslíme, že je s tebou v bezpečí, trpí 41,5 stupňovou horúčkou a ty si si to vôbec  nevšimol?! To úbohé dieťa je úplne vyčerpané. Pre jednoročné dieťa, ktoré má v prvom rade chrípku, je hodinová prechádzka priveľa. Mohol si sa oňho postarať prinajmenšom polovicu cesty. Prečítal si mu aspoň rozprávku alebo si mu dal bozk na dobrú noc?“

 

„Poppy, je to s ním zlé?“ zasiahla Minerva predtým, ako stihol Severus odpovedať.

 

„Vyzerá to, že má silnú nádchu. Prečo má takú horúčku, neviem. Severus, prosím ťa, prines elixír na zníženie teploty a pohár vody, aby som ho mohla zriediť.“

 

O minútu neskôr sa Severus vrátil s požadovaným elixírom. Medzitým podala Minerva Harryho Poppy a otočila sa k Hop- Šup práškovej sieti a zavolala riaditeľa. Poppy ho informovala o stave dieťaťa a zostra povedala, „Verím, že ste boli diskrétny, Albus. Vysvetlite nám, prečo musí Harry zostať so Severusom alebo si vezmem chlapca so sebou na prázdniny.“

 

Poppy poznala svoju priateľku Minervu už odvtedy, čo spolu navštevovali Rokfort, a vedela, že Minerva bola taká rozčúlená, že Albus musel dať na jej príkaz, ak nechcel mať problémy so svojou zástupkyňou. Avšak v tomto čase mu krivdila.

 

Albus si odkašlal a pevno povedal, „Moja drahá Minerva, zatiaľ som tu riaditeľom ja a ako taký som sa rozhodol, že malý Harry zostane v Severusovej starostlivosti dokiaľ sa nevráti do normálneho veku. Môj zámer vám vysvetlím, keď sa Severus dobrovoľne a s plným vedomím usmeje na Harryho.“

 

„Na to budete čakať veľmi dlhý čas,“ zamumlal Severus.

 

„Severus, môžem len povedať: Využi šancu, čo sa ti ponúka, aby si spoznal tohto chlapca. Ver mi, stojí to za námahu!“ povedal Albus a pozeral naňho očami bez svojej zvyčajnej iskry.

 

„Pokúsim sa,“ sľúbil  Severus, hoci ho to stálo dosť úsilia. Vstal, šiel za Poppy a zobral si od nej dieťa. „Len počkajte, my si poradíme, Potter,“ zašepkal chlapcovi do uška predtým, ako ho pohladil po čele. „Čo mám robiť, Poppy?“ opýtal sa potom. „Ešte stále je celkom horúci.“

 

„Nemôžete mu dať viac elixírov; môžeme len použiť muklovské metódy. O pár hodín mu môžeš dať troška viac zriedený elixír na zrazenie teploty znova. Vrátim sa ráno, aby som si ho prezrela.“

 

Traja návštevníci odišli a Severus položil Harryho späť do postele. Keďže sa jeho teplota zdala ešte stále veľmi vysoká, neodvážil sa ho nechať samého, ale sadol si na stoličku vedľa postele. Z času na čas umyl chlapcovu horúcu tvár chladnou handričkou. Boli štyri hodiny ráno, Severus troška driemal, keď Harry začal zrazu kňučať. Severus sa hneď zobudil a jemne sa prihováral k malému chlapcovi, ktorý sa zrejme cítil znova zle. Severus mu pripravil trocha elixíru, našťastie to bolo hneď, takže Harry nakoniec znova zaspal. Severus zadriemal tiež a nezobudil sa, dokiaľ nepočul Poppyn hlas.

 

„Dobré ráno, Severus. Je mu troška lepšie, no nie veľa. Keď bude Rastový elixír hotový, mohli by sme mu dať prvú dávku?“

 

Severus sa mračil. „Elixír je už hotový, no nemali by sme počkať, kým nebude zdravý?“

 

„Mohlo by to byť lepšie, no z druhej stránky sa ako dvojročný z tak zlého nachladnutia dostane lepšie ako jednoročný. Tiež bude lepšie rozprávať a povie nám, keď ho bude niečo bolieť alebo keď bude niečo potrebovať. Tak navrhujem, aby sme mu dali elixír teraz.“

 

Zvyšok dňa Harry prespal. Vyrástol o niekoľko centimetrov, no kombinácia nachladnutia a stále pretrvávajúcej vysokej horúčky bola veľmi nepríjemná. Severus sa dvakrát pokúsil dostať do chlapca niečo na jedenie,  ale vzdal to, lebo dieťa chcelo stále spať. R8no sa však Harry cítil lepšie. Dôsledky Rastového elixíru boli u konca; Severus na nachladnutie uvaril detskú verziu elixíru proti chrípke, po ktorom sa Harry cítil oveľa lepšie.

 

Severus si nakoniec zvykol, že má vo svojom byte dieťa. Však, nebol to žiadny problém, keďže chlapec musel zostať v posteli a tak nemohol pchať nos do vecí okolo.

 

Poppy sa toto ráno vrátila a nachvíľu dovolila chlapcovi vstať. Domáci škriatkovia pripravili pre Harryho obrovský hrací kút v Severusovej obývacej izbe, kam ho po tichých raňajkách v Severusovom malom kuchynskom kúte profesor položil. Potom pristúpil k opravovaniu esejí pri stole, odkiaľ mohol na malého chlapca dozerať.

 

Harry bol veľmi tiché dieťa. Rozprával len vtedy, keď sa ho niečo opýtal, no jeho schopnosť rozprávať bola pozadu s jeho vekom. Z tých pár krokov, čo zatiaľ Harry prešiel po jeho byte Severus nadobudol predstavu, že jeho schopnosť chodiť sa od jeho jedného roku vôbec nezlepšila. Severus sa rozhodol skúsiť rozprávať a čítať dieťaťu tak ako bolo možné, hoci mal len dva roky, aby vylepšili jeho schopnosť rozprávať tak veľmi, ako sa dalo.

 

Severus zamieril ku kútiku na hranie. Načahoval sa po dieťati a Harry hneď prišiel, obe ruky zdvihnuté do vzduchu, aby ho zdvihol. Severus prejavil dobrú vôľu a zobral chlapca na pohovku, ktorá bola najteplejším miestom v byte, čo bolo spôsobené blízkosťou krbu.

 

„Tak, Potter, cítiš sa dnes lepšie?“

 

Harry krátko prikývol. „Áno, Hauy cíti uepšie.“

 

„Čo myslíš? Mám ti prečítať rozprávku?“

 

„Hauy má uád rozprávky, ale Hauy je vsak veuké buemeno,“ odpovedal chlapec úzkostlivo.

 

„Nie, Harry, ty nie si vo všetkom bremeno,“ ubezpečoval chlapca Severus, veľmi prekvapený týmito slovami. Ako ho mohlo napadnúť, že je bremeno? Severus mu prečítal veľa kníh, ktoré škriatkovia nakúpili, potešený, ako šťastne a ticho chlapec počúval. Keď skončili so všetkými knihami, čo boli vhodné, pre dvojročných, Severus navrhol, aby zašli na obed do Veľkej siene. „Pôjdeme navštíviť tetu Minervu a tetu Poppy?“ opýtal sa dieťaťa.

 

Harry mu úzkostlivo podal knihu. „Áno, Hauy má uád tetu Minu a tetu Pop. Ale Uokourt (Rokfort) je veumi (veľmi) daueko (ďaleko) pue (pre) Hauyo (Harryho).

 

„Nie, Harry, Veľká sieň nie je tak ďaleko. Ak nebudeš vládať, vezmem ťa na ramená. (asi tak, neviem, čo je piggy-ride)

 

Tento raz do Veľkej siene dorazili do tridsiatich minút. Severus ho nezobral na ramená, tak ako mu ponúkol. Nechcel byť ešte väčšia záťaž  pre svojho otecka, než už bol kvôli chorobe. Tentokrát to nebolo také namáhavé, hoci bol strhaný, keď konečne dorazili do Veľkej siene. Keď vstúpili do siene, všetci sa za Harrym otáčali, ten však trval na tom, že bude sedieť u Severusa v lone.

 

„Harry, prečo neješ mäso?“ opýtala sa Minerva, ktorá sedela vedľa Harryho. „Skús to, je to veľmi chutné.“

 

„Hauy nemuoze jesť mueso,“ (harry nemúže jesť mäso) odpovedal chlapec tichým hlasom a roztrasene  pozoroval svoje ruky.

 

„Nemôžeš jesť mäso? Kto ti to povedal?“ prekvapene sa opýtala Minerva.

 

Znova bolo ťažko rozumieť, keď Harry odpovedal ťažkým hlasom, „Teta Tunia a uo Veunon.“

 

„Harry, dobre ma počúvaj,“ povedal prísne Severus. „Môžeš zjesť čokoľvek, čo je tu na stole. Dokonca musíš jesť mäso, pretože to je veľmi dôležité pre tvoje telo. Si príliš chudý a počas posledných troch dní si len ťažko veľmi zjedol niečo zjedol. A tak , zješ toľko mäsa, koľko budeš môcť.“

 

„Dobue, tati,“ ticho sľúbil Harry.

 

Keď Severus s Harrym opustili Sieň, Minerva a Poppy sa k nim pripojili s úmyslom okúpať Harryho a uložiť ho do postele. Severus tomu samozrejme rád, dokonca mu teraz Poppy prikázala, aby zobral Harryho na ruky, kým prídu do jeho komnát. Hneď ako dorazili, Severus vycúval do svojho laboratória a tešil sa z neprítomnosti batoľaťa.

 

„Nemáš tu žiadne hračky? opýtala sa Minerva dieťaťa, pohybujúc sa rýchlo okolo kúpelne.

 

„Nie, Hauyho Dinosaus je puec a ostatné huacky tieš,“ smutne odpovedal Harry a jeho spodná pera sa chvela.

 

Minerva zamávla prútikom a hneď pred Harrym v kadi plávali rôzne zvieratá.

 

„Oh,“ povedal potešene Harry a váhavo sa načiahol za zeleným dinosaurom, vrhajúc na Minervu spýtavý pohľad.

 

„Áno, Harry, môžeš sa s nimi hrať, sú tvoje,“ uistila ho Minerva, zamračená nad jeho zaváhaním.

*****

 

Druhý deň ráno prišiel včasne na Rokfort Draco. Keďže bol Severus jeho krstný otec, poznal jeho heslo a mohol tak vstúpiť do jeho súkromným komnát hneď z Hop-Šup práškovej siete.

 

„Ahoj, strýko Sev,“ pozdravil vedúceho svojej fakulty. „Dostal som tvoju sovu. Č sa vlastne stalo? Odkázal si len, že potrebuješ moju pomoc, no nepovedal si, o čo ide.“

 

Severus sa zamračil. „Teraz Draco, pamätáš si, čo sa stalo minulý piatok na hodine elixírov? Longbottom vylial svoj pokazený elixír na Pottera a on sa stal dieťaťom. A teraz sa musím o toho malého hlupáka starať počas celých prázdnin. Dúfal so, že mi na pár dní upútaš jeho pozornosť a pomôžeš mi tak postarať sa o to decko predtým, ako sa úplne zbláznim.“

 

„Prečo?“ nevinne sa opýtal Draco snažiac sa skryť chichot.  „Je taký zlý?“

 

Severus zdvihol obočie a civel na svojho krstného syna. „Poznáš toho skazeného arogantného Chrabromilčana, nie?“

 

„V poriadku. Koľko má teraz domov a prišiel si už na to, ako ho vrátiť späť?“ opýtal sa ho celkom pokojne.

 

Predtým, ako šiel so Harryho izby zobudiť chlapca, mu Severus všetko vysvetlil. K jeho úžasu bol Harry už hore, ale ležal celkom ticho vo svojej postieľke a keď si všimol svojho údajného otca, začal vydávať šťastné zvuky. Hneď sa doplazil k jeho nohe, za ktorú sa schoval a natiahol svoje chudú rúčky do vzduchu. Keď však zaznamenal  Draca vstupujúceho do izby, ustúpil o dva kroky späť a na jeho tvári sa zjavil vystrašený výraz.

 

„Ahoj Harry, ja som Draco, prišiel som sa s tebou hrať,“ povedal opatrne Draco, neistý tým, čo chlapec urobil. Harry po ňom hodil prekvapeným pohľadom.

 

Harry nevedel, čo sa stalo. Nikdy sa s ním nikto nehral. Zvyčajne strávil celý deň zatvorený v malej tmavej izbe a ak nechcel byť potrestaný, musel byť ticho.  Ale ten vysoký chlapec sa s ním chcel hrať. „Môcť s Hauym?“ opýtal sa ohromene.

 

„Áno,“ povedal potichu Draco, pričom rozmýšľal, čo by mohol robiť s malým chlapcom. „Mohol by som ti niečo prečítať, ak by si chcel.“

 

Harry mu venoval nadšený pohľad. „Oh áno, puosím. Hauy má uád čítuanie. Ďakuem.“

 

Draco hodil po Severusovi spýtavý pohľad, ktorým mu naznačil, že sa Harry zdá veľmi pozadu s rečou. O tretej šli na raňajky do Veľkej siene, keďže Severus nechcel, aby sa jeho  rozrušený kolegovia  vrútili do jeho komnát, pretože nemali príležitosť obskakovať to dieťa a tým ho ešte viac rozmaznávať. Potom sa s Harrym Draco hral pokým nebol čas na večeru. Spolu si postavili Zoo, čo znamenalo, že Draco to postavil a Harry to neskôr zničil. A Draco mu napriek všetkému mohol pomôcť, no hra s Harrym ho tešila, malý chlapec bol taký milučký.

 

Harry si už na Draca zvykol a bol veľmi šťastný, že sa s ním tak dlho hral. Nemohol si spomenúť na kohokoľvek, kto by sa s ním hral. Určite tak robila predtým jeho mamička, no to bolo veľmi dávno. Počas obeda sa Draco opýtal Poppy, či by popoludní mohol zobrať Harryho na prechádzku k jazeru.

 

Predtým, ako mu Poppy odpovedala, na chvíľu zaváhala. „V poriadku, pán Malfoy, hneď, ako sa zobudí z popoludňajšieho spánku, môžete ho zobrať von. Však, musíte ho obliecť do teplého oblečenia, lebo bol za posledné dni veľmi chorý, ešte stále má nádchu a vonku je chladno. Ale, prosím vás, nezostávajte vonku príliš dlho a postarajte sa oňho, keď sa unaví.

 

„V poriadku, Madam Pomfrey. Nevedel som, že stále chodí po obede spať.“

 

„Nie, Hauy nespuať, Hauy je v pouadku, Hauy chce huať s Duacom,“ pokúsil sa o protest Harry.

 

„Nie, Harry, chcem, aby si si dnes zdriemol, aby sa ti navrátilo plné zdravie a zajtrajšok bude namáhavý. Hneď, ako vstaneš, môžeš ísť s Dracom na prechádzku,“ povedala mu pevne Poppy.

 

Aj keď spal Harry dlho, Draco a Harry mali dostatok času na prechádzku v snehu. Severus transfiguroval kúsok dreva na sánky, tak mohol Draco ťahať Harryho po snehu. Harry bol vzrušený. Nepamätal si, že by niekedy predtým zažil toľko zábavy. Večer ho Draco okúpal a uložil do postele.

 

„Puečíta Duaco Hauymu uozpuávku?“ opýtal sa nesmelo Harry, keď ho Draco starostlivo prikrýval.

 

Draco si povzdychol, no opýtal sa, „V poriadku, čo by si chcel prečítať?“

 

„Uozpuávku o Bobovi a duakovi,“ pevne odpovedal Harry a ukázal na knihu vedľa svojho vankúša. Potom si ľahol späť na vankúš s úsmevom na tvári. Dnes bol veľmi pekný deň. Ešte predtým, ako Draco dočítal rozprávku, Harry zaspal.

 

*****

Ďalší deň ráno po raňajkách tých troch sprevádzala do podzemia aj Poppy, aby mohla dať Harrymu elixír. Tentokrát bola jeho reakcia na elixír horšia ako predtým.  Harry strávil celý deň v posteli a bol veľmi mrzutý. Keď zobral Draco, teraz už trojročné dieťa, do kúpelne, aby ho umyl, všimol si, že má celé telo pokryté pomliaždeninami a modrinami.  Zavolal na svojho krstného otca, ktorý sa k nemu hneď pripojil.

 

„Harry, čo sa ti stalo?“ opýtal sa ho s náznakom obavy v hlase. „Udrel ťa niekto?“

 

„Hauy to nemouze pouedať,“ vydesene odpovedal.

 

„Harry, už som ti povedal, že ja mám iné pravidlá, ako tvoji príbuzní,“ povedal mu Severus priamo. „Tu mi môžeš povedať všetko. Chcem priamu odpoveď na moju otázku. Urobil ti to strýko?“

 

Po chvíli presviedčania z Dracovej a Severusovej strany konečne Harry priznal, že mu tie zranenia spôsobili príbuzní. Severus zavolal Poppy, ktorá prezrela dieťa a zranenia mu rýchlo vyliečila. 

 

Keď ho Draco položil do postele a znova mu čítal rozprávku, Harry  zrazu začal plakať.

 

„Čo je Harry, ešte ťa niečo bolí?“ spýtal sa starostlivo Draco.

 

Harry trocha potriasol hlavou a vzlykajúc, tak potichu, že ho Draco ledva počul, povedal, „Hauy si mysuel, že stuýko Seveus je Hauyho tatino. Aue to nie je plavda, Hauyho tazino je mutvy.?

 

Kým sa Draco snažil porozumieť tomu, čo tým myslel a pouvažovať nad odpoveďou, Harry zaspal od vyčerpania.

 

Počas ďalších dvoch dní Draco zamestnal Harryho na celý deň. Ráno sa hrali v Harryho izbe, kým popoludní Draco nezobral Harryho na exkurziu po hrade. Harryho očká, div nevyliezli z jamôk, keď uvidel knižnicu. Tak veľa kníh! Zamiloval sa do tohto miesta!

 

„Duaco, puečítaš mi niečo?“ nadšene sa opýtal Harry a bol veľmi sklamaný, keď mu Draco povedal, že sú tam len knihy do školy a nie detské knihy.

 

Aby mu to vynahradil, Draco ho zaviedol do kuchyne, kde skupina znudených domácich škriatkov poskakovali okolo nich, kým nebol stôl pre nimi plný sladkostí a usadili ich. Harry vrhal na sladkosti nedôverčivý pohľad a tíško sa opýtal Draca, „ Môže to Hauy mať? Hauy nemôže jesť suadkosti.“

 

„Áno, Harry, môžeš to zjesť. Pamätáš si, čo povedal strýko Severus pred pár dňami? Že tu sú iné pravidlá, ako u tvojich príbuzných? Takže, môžeš jesť sladkosti.“

 

Harry ho obdaril radostným pohľadom a začal sa kŕmiť tými lahôdkami. Aký bol šťastný, že ten tvrdý muž, ktorý očividne nebol jeho otcom, stanovil také príjemné pravidlá. Aké by bolo pekné, keby mal z otecka niekoho takého. Aj keď sa zdalo, že nemá Harryho rád, bol k nemu príjemnejší ako jeho príbuzní. Harry si roztržito zobral iný koláčik, tešiac sa z neznámej chuti.

 

Bohužiaľ, skoro potom bola večera a keď Harry nechcel zjesť všetko, čo mal, Poppy a Severus sa ho naraz opýtali mrzutým hlasom, „Čo si jedol popoludní?“

 

Kým to Draco prezradil, Harry sa rýchlo prešplhal zo stoličky Minerve, ktorá sa naňho láskavo usmievala, do lona. Našťastie, Draco sľúbil Poppy a Severusovi, 6e bude rozmýšľať o tom, čo bude robiť a vždy sa popýta o dovolenie, lebo Harry bol vždy veľmi úzkostlivý a vyľakaný.

 

*****

Ďalší deň bol Štedrý večer a Draco hneď po raňajkách odišiel domov. Predtým, ako odišiel, nežne postrapatil chlapcove vlasy, pričom nemohol uveriť, že tak dorástli a sľúbil, že sa ešte na pár dní po Vianociach vráti. Odcestoval domov pomocou Hop-Šup práškovej siete, pokým Harry vypil svoj elixír, ktorý z neho urobil štvorročného.

 

Tentoraz ho Poppy hneď skontrolovala na celom tele, pričom zistila, že je znova pokryté rôznymi ranami. Našťastie mu hneď všetky fľaky uzdravila. Napriek tomu, na Minervino sklamanie, strávil celý deň v posteli. Dúfala, že by ich mohol pozorovať pri zdobení Vianočného stromčeka vo Veľkej sieni. V skutočnosti, strávila celý deň pri jeho postieľke pýtala sa ho, čo by chcel, aby mu Santo priniesol.

 

„Teta Min, čo je Santa?“ spýtal sa unavene a Minerva hodila vydeseným pohľadom po Severusovi, ktorý práve vstúpil do izby.

 

„Vieš, čo sú Vianoce, Harry?“ chcel vedieť Severus a zdvihol obočie.

 

K zdeseniu dospelých, Harry pokrútil zamietavo hlavou a Minerva a Severus sa spolu pokúsili dieťaťu vysvetliť všetko o Vianociach a Santovi. Aby Harrymu nepokazili prekvapenie prvých Vianoc a pretože mal ešte stále troška teploty, Severus sa rozhodol naobedovať u Harryho v izbe. Potom zobral chlapca do kúpelne, kde mu mohol pomôcť s čistením zubov a nechal ho použiť toaletu rád, že mu už viac nemusí meniť plienky. Nakoniec ho položil do postele a poprial mu dobrú noc.

 

Harry hodil po Severusovi znepokojivý pohľad a zdráhavo sa opýtal, „Uozpuávku?“

 

Severus si povzdychol. Neprisahal, že neurobí nič zbytočné pre Pottera? Ale bolo tu niečo, čo ho viedlo k tomu, aby mu splnil každé želanie. „V poriadku, súhlasil. „Čo chceš, aby som ti prečítal?“

 

Harry mu šťastne podal svoju obľúbenú knihu o Bobovi a drakovi, ktorú mal vždy položenú vedľa vankúša.

 

Zvyšok večera Severus strávil tým, že premýšľal o tom, ako zmeniť Rastový elixír tak, aby Harry nemusel znášať následky. Nemohol však prísť na žiadne riešenie a tak sa o pol noci rozhodol ísť do postele. Predtým, ako sa vybral do izby, šiel ešte raz skontrolovať chlapca. Nie, že by sa o toho fagana bál, no keďže bol celý deň chorý, bolo jeho povinnosťou skontrolovať ho, hovoril si.

 

Harry však nebol vo svojej posteli! Severus strávil hodinu tým, že prehľadával každý kúsok jeho komnát, no bezúspešne. Jediná vec, ktorú vedel bolo, že Harry nemohol opustiť jeho komnaty. Ale kde bol? Pomaly sa Severusove obavy menili na hnev, ktorý ho však hneď prešiel, keď zbadal dieťa krčiace v šatníku, na ktorom boli trocha poodchýlené dvere. Severus ho zdvihol na ruky a zdvihol ho z jeho malého úkrytu.

 

„Harry, čo sa stalo? Čo si robil v šatníku?“ nežne sa spýtal dieťaťa, keď videl, že ho Severusove počínanie zobudilo, napriek tomu, že mal ešte stále zatvorené oči.

 

Zrazu začali Harryho malé líčka zalievať slzy a chlapec začal vzlykať. „Hauy mau zuý sen, o zuom mužovi a zeuenom svetve zasahujúcom mamičku a Hauyho. Hauy sa báu a potom Hauy spu v šatníku.“

 

Predtým, akosi to uvedomil, pohladil chlapca po hlave a zotrel mu slzy, bez toho, aby si uvedomoval skutočnosť, že tento chlapec je Potter, ktorému sa snažil vyhýbať. „Bol to len hlúpy sen,“ povedal napriek tomu, čo vedel a položil chlapca späť do postele. „Všetko je v poriadku, tu ti nikto neublíži,“ povedal tak pevne, ako vedel a vytiahol prútik, aby zhasol svetlo.

 

„Pousím,“ povedal zrazu Harry. „Môže mať Hauy uozsvietené, puosím?“

 

Severus mu venoval krátky úsmev a keď opúšťal izbu, nechal rozsvietené.

 

*****

Keď sa Severus zobudil na Vianočné ráno, predpokladal, že Potter vzrušenie behá po byte a hľadá darčeky. Ale potom si hneď spomenul na to, čo sa stalo predošlý deň. Potter nikdy nevedel, čo sú to Vianoce. Bolo mu jasné, že ho jeho príbuzní týrali. Čudné. Toto mu vôbec nezapadalo do jeho predstavy o tom skazenom a arogantnom Potterovi, ktorého poznal- alebo si myslel, že ho pozná. Pokrútil hlavou a vstúpil do detskej izby. Samozrejme, Harry bol hore a zaneprázdnene čítal svoju obľúbenú knihu.

 

„Môžeme ísť teraz do Veľkej siene na raňajky? Potom sa môžeme pozrieť, či už Snata priniesol darčeky,“ navrhol Severus, pokým mu zapínal gombíky na košeli a pomohol mu obliecť si svoj zelený habit.

 

„Áno,“ dychtivo odvetil Harry. Deň predtým len ťažko niečo zjedol a tak bol veľmi hladný.

 

O chvíľu vstúpili do Veľkej siene, Harry sa zastavil a s úžasom pozoroval prekrásnu výzdobu. Nikdy predtým nevidel niečo také nádherné. „Stuýko Seveus, puečo sú tu stuomy?“ opýtal sa udivene, kým stále zízal na impozantnú výzdobu.

 

„To sú vianočné stromy, Harry,“ vysvetlil Severus, kým sa k nim nepripojila Rolanda Hoochová a pritiahla si Harryho cez vianočný stôl.

 

Prekvapivo Harry neuskočil. Zdalo sa, že má rád profesorku lietania, ktoré bola vždy veselá a zábavná, keď Harry prišiel do Veľkej siene. Dnes ráno sa raňajky podávali v rovnakom čase, ako vždy. Harry nevedel, či dnes boli všetci takí spomalení, alebo či to bolo tým, že mu jedenie trvalo tak dlho, lebo nemohol odtrhnúť oči od vianočných stromčekov. A však v tom istom čase Albus navrhol, aby sa všetci posadili na miesta usporiadané okolo stromčeka, takže sa mohli dobre vidieť, kto má darčeky pod stromčekom.

 

„Čo sú daučeky?“ zašepkal Severusovi Harry, ktorý mu potichu vysvetľoval čo sú darčeky, kým sa presúvali k stromčeku.

 

Odrazu niekto dal Harrymu darček. Zhrozene sa pozeral na pestrofarebný baliaci papier dokým mu Severus nepovedal, aby ho nerozbalil a pozrel sa, čo je vo vnútri. Dokonca mu pomohol rozbaliť darček z papiera a Harry sršal radosťou. V rukách držal dve knihy, ktoré boli z tej istej série, ako jeho obľúbená kniha. A však, tieto neboli o drakovi ako ostatné, ale o baziliškovi- nech to bolo čokoľvek- a o fénixovi. Každý sa smial Harryho šťastnej tvári, keď rozbaľoval svoj prvý darček. Dokonca aj Severus sa usmieval na šťastného chlapca na svojich kolenách.

 

Zrazu sa pred Severusom zjavila veľká škatuľa. Harry sa toho tak zľakol, že vyskočil a zletel tak hlavou napred zo Severusovho lona. Vyštveral sa späť na nohy a čudne zazeral na škatuľu, ktorá nebola zabalená v pestrofarebnom papieri, ale v jednoduchom tmavozelenom papieri. „Čo je to, stuýko Severus?“ spýtal sa zmetene.

 

„Zrejme darček, Harry,“ odpovedala Minerva namiesto stále šokovaného Severusa. „Prečo ho neotvoríš, Severus?“

 

Severus jej prikývol a starostlivo začal rozbaľovať balík. Teraz bol dokonca ešte viac prekvapený. V balíku bola Mysľomisa s ampulkami, ktorých boli tekutiny s rôznymi farbami. Rozhliadol sa okolo, ale nikto mu nemohol alebo nechcel  objasniť význam tohto darčeka. Jediné, čo mohol, bolo pozrieť sa do Mysľomisy – s rozporuplnými pocitmi, čo od toho čakať.

 

„Počkaj, Severus,“ Minerva, ktorá si všimla záblesk podesenia v jeho očiach predtým, ako dostal emócie pod kontrolu, sa spýtala. „Nemáš ani poňatia o tom, čo to je alebo od koho by to mohlo byť, že?“

 

„Správne,“ odpovedal jej mladší kolega.

 

„V tom prípade mi dovoľ sprevádzať ťa,“ navrhla Minerva a kým si Poppy vzala Harryho zo Severusových kolien, požiadala Rolandu, aby s Harrym pozrela na ostatné darčeky a potom vstúpili Minerva so Severusom spolu do Mysľomisy.

 

Ocitli sa v dome u Potterovcov. Lily a Severus spolu sedeli za stolom. Lily hovorila, jej hlas bol napätý. „Severus, prepáč. Keď som zistila, že som tehotná, spanikárila som a požiadala Jamesa, aby si ma vzal, tak si každý mohol myslieť, že je to jeho dieťa a nie nemanželské.“

 

Severus zízala na Lily, nevedel hneď, čo sa mu snaží povedať.

 

Lily, s nepokojným pohľadom v očiach, pokračovala, „Poppy mi magicky pomohla predĺžiť tehotenstvo, tak sa náš syn narodí koncom júla, o mesiac neskôr. Vzala som si vzhľadový elixír, tak bude dieťa vyzerať, ako James. James vie, že to nie je jeho dieťa. Som si istá, že vieš, že len ty mu musíš dať Vzhľadový elixír s tvojou krvou, aby si mu navrátil jeho pôvodný vzhľad.

 

Severus len s rozšírenými očami zízal na Lily.

 

Dvaja načisto šokovaní kolegovia opustili Mysľomisu. Prvý, kto sa pod spýtavými pohľadmi iných spamätal, bola Minerva. Stále neistá, či by nemala zoslať Silencio okolo Harryho, aby nemohol počuť o čom sa budú rozprávať, zbadala, že zaspal u Poppy na kolenách. A tak, po súhlasnom pohľade od Severusa, im povedala, čo videli v Mysľomise.

 

„Poppy, pamätáš si na začiatok Lilynho tehotenstva?“

 

„Áno, Minerva,“ zamyslene jej odpovedala priateľka. „A v tom čase som si myslela, že by Harry mohol byť Severusom syn. Bohužiaľ som si nebola istá a nemohla som nič povedať, lebo som bola viazaná „Liečiteľským sľubom“.

 

„Potom, prečo si nepamätám čokoľvek z konverzácie z Lily?“ vyhŕkol nezvyčajne Severus.

 

„Mám nápad, no navrhujem, aby sme sa pozreli, či v Mysľomise nie je viac spomienok,“ navrhla Minerva a Severus sa pripravoval na to, čo ešte môžu vidieť.

 

Lily, James a Harry sedeli všetci na jednej pohovke v obývacej izbe u Potterovcov. Zrejme oslavovali Harryho narodeniny, lebo bola na stole torta s obrovskou „1“. Zrazu sa ozval zvonček. „Oh, to by mohol byť tvoj ocko,“ povedala šťastne Lily a išla otvoriť dvere.

 

Harry nebol k zastaveniu. Harry rýchlo cupkal za mamičkou a šťastne volal, „Tata, tata!“ Skorej, ako stihol Severus vstúpiť do domu, Harry naňho vyskočil a Severus ho zdvihol.

 

„Ahoj, synček. Šťastné narodeniny!“ povedal Severus a podal Harrymu krabicu, ktorá bola zabalená v baliacom papieri s veľkým množstvom farebných sov. Bol to elixír pre batoľatá a Harry bol celý napnutý. Severus vyzeral byť šťastný, že vidí syna takého nadšeného. Predsa len mu povedal, „Harry, ocko ti ukáže, čo s tým máš robiť, dobre? Nesmieš s s tým hrať sám, iba keď s tebou bude mamička alebo otecko. Je to čisté?“

 

Harry sa veselo usmial a liezol Severusovi na kolená. Tu sa scéna skončila.

 

Práve vychádzali z Mysľomisy, keď začala iná scéna.

 

Táto scéna vyzerala, že sa odohráva na tom istom mieste, ako tá predtým. „Lily,“ povedal Severus so smútkom v hlase. „Vieš, že som dobrý v Occlumencii. Ale Temný Pán je lepší. Je to nebezpečné. Pre teba a Harryho bezpečnosť, vložím svoje spomienky do Mysľomisy a dám ju Albusovi Dumbledorovi. Temný Pán nesmie vedieť o tebe a Harrym. Keď sa vojny skončí, Albus mi vráti Mysľomisu , tak sa k vám budem môcť vrátiť. Preto som sa prišiel rozlúčiť. Neprídem sem skorej, kým sa to nezmení. Však dúfam, že sa situácia zmení čo najskôr, aby som vás mohol znova vidieť.“ Po tejto dojemnej scéne, v ktorej sa Lily topila v slzách a Severus ju utešoval, sa spomienka skončila.

 

Keď obaja kolegovia vystúpili z Mysľomisy, Severus zobral fľaštičku so striebristou tekutinou, ktorú potom vylial do Mysľomisy. Potom si pomocou prútika vložil spomienky do mysle. Odrazu sa vrátil na miesto a zatvoril oči. Bol biely ako krieda. Mohol byť ten arogantný skazený Potter skutočne jeho syn? Nemožné! „A však, malý Harry je veľmi rozdiely,“ zdôraznil tichý hlas v jeho hlave.

 

Otočil sa na zvyšnú fľaštičku a objavil svetlozelený elixír – bez pochýb krvný test. Len krv dvoch ľudí tam mohla byť pridaná doňho, aby to overil.

 

Severus magicky pridal dve kvapky krvi zo svojho lakťa do fľaštičky, potom išiel k Poppy, aby si zobral od Harryho dve kvapky rovnakou cestou a tiež ich pridal. Zamiešal a svetlozelený elixír zmenil farbu na tmavomodrý. Teraz neboli žiadne pochybnosti – Harry bol jeho syn.

 

Poppy, ktorá mu rozumela lepšie, ako ktokoľvek iný, zaznamenala, že vďaka navráteným spomienkam, ktoré mu veľkodušne Lily uchovala, Severus nemal ďaleko k plaču. Náhle mu položila Harryho do lona. Najskôr Severus opatrne prechádzal  po Harryho črtách tváre. Pravda – v jeho novonavrátených spomienkach vyzeral malý Harry presne takto. Starostlivo pohladil chlapcovu malú tvár. „Veľmi ma to mrzí, Harry,“ zašepkal do chlapcovho uška. „Ty si vedel, že som tvoj otec, no ja som to nevedel.“

 

„Severus!“  zrazu mu do ucha vnikol Minervin hlas. Pozri, je tu ešte jedna fľaštička. Je tu Vzhľadový elixír. Je to ten elixír, o ktorom hovorila Lily? Ktorý musíš dať Harrymu, aby znova vyzeral tak ako by mal vyzerať?“

 

„Áno,“ Severus si povzdychol. „Musím len pridať tri kvapky mojej krvi.“ Ešte raz si povzdychol. „Avšak, nie som si istý, či to mám urobiť dnes. Poppy, čo si myslíš? Mali by sme rovnaké problémy, ako s vekovým elixírom?“

 

Kým mu Poppy odpovedala, chvíľu nad jeho otázkou rozmýšľala. „Je to dosť možné a ak nechceš, aby strávil Vianoce v posteli, odlož to. Môžeme mu to dať večer po večeri, ak budeš chcieť. Ale chcem byť s tebou, aby som naňho dala pozor.“

 

Severus kývol nad jej argumentmi a položil fľaštičku na stôl. Hneď na to zazrel na Albusa a nahnevane zasyčal. „Ty starý blázon, čo s do všetkého miešaš! Prečo teraz? Prečo? Prečo môj syn vyrastal u ľudí, ktorý ho len nenávideli a týrali ho? Tentoraz si zašiel ďaleko, Albus. Žiadam vysvetlenie! Teraz, ty starý blázon, alebo ťa začarujem tými najhoršími kúzlami, čo poznám!“

 

Albus chvíľu zamyslene cumľal citrónový cukrík, predtým ako mu vysvetlil. „Odpusti mi chlapče, ale bolo tu dosť dôvodov, prečo som ti to nepovedal, prinajmenšom to, že Ptunia Dursleyová mohla Harrymu ponúknuť krvnú ochranu. Nebol som si istý tvojou lojalitou. Samozrejme som časom vedel, že si skutočne lojálny našej strane, ale keď Harry prišiel na Rokfort, nenávidel si ho tak, že som ti to nemohol povedať. Snažil som sa vás zblížiť, ako napríklad, keď som ti prikázal učiť ho occlumnciu. A však, tá práca nepriniesla úžitok, len to pre Harryho bolo ešte ťažšie. Tak som využil ďalšiu šancu a teraz, keď si sa konečnepriblížil k chlapcovi, myslel som si, že by som ti mohol objasniť svoje tajomstvo.“

 

Severus nedal nijako najavo, že mu riaditeľove vysvetlenie ozrejmilo jeho dôvody, no jeho hnev ustupoval. Albusove slová ťažko zasiahli, no musel uznať, že jeho vlastný vzťah k chlapcovi, to  muselo robiť riaditeľovi ťažké, ak mu chcel zveriť svoje tajomstvo. Severus zaklial nad svojím odmeraným správaním k Harrymu.

 

Na Severusov krik sa zobudil Harry a teraz sa vyľakane rozhliadal okolo. Severus si ho pritiahol k sebe na hruď a uisťoval ho, že je všetko v poriadku. Nakoniec okolo jeho syna a seba zakúzlil Silencio a povedal, „Harry, veľmi ma to mrzí. Teraz som zistil, že si môj syn. Viem, že ty si to vedel, keď si bol malý, ale neveril som tomu, lebo som to nevedel. Je mi to veľmi ľúto, ale som veľmi rád, že mám takého fajn syna ako si ty.“

 

„Ocko,“ povedal šťastne Harry a túlil sa hlbšie do habitu svojho konečne nájdeného otca. Dlho sa takto k sebe túlili a rozmaznávali, kým im Minerva príkro povedala.

 

„Gratulujem, Harry a Severus! Veľmi sa tomu teším! Však, my sa ideme naobedovať. Prídete?“

 

Harry a Severus zostali vo Veľkej sieni až do večere, lebo Harry dostal tak veľa darčekov, že im trvalo celé popoludnie, kým ich rozbalili, prezreli a nakoniec s nimi pohrali. Po večeri ich Poppy sprevádzala do ich súkromných miestností, kde Severus vysvetľoval Harrymu, že si znova musí zobrať elixír. Bohužiaľ, následky tohto elixíru boli tak zlé, ako pri Rastovom elixíre, tak Severus zostal celú noc pri Harryho posteli a chladil mu horúčkou rozpálené čelo a staral sa oňho, kým pozoroval, ako sa mení  postava a črty tváre jeho syna. 

 

Veľmi pomaly mohol spozorovať, ako sa naňho podobá. Postupne začal skutočne veriť, že je to skutočne jeho syn a cítil, ako sa pocit šťastia rozlieva po celom jeho tele. Zahanbene rozmýšľal, že mal po celý čas pred nosom svojho syna a on ho, pre hlúpu nenávisť k Jamesovi Potterovi, nespoznal. Ale teraz ho nikto neoddelí od jeho dieťaťa.

 

To najlepšie, čo mohol pre svojho syna urobiť, aby mu vynahradil tie stratené roky, bolo aspoň sa pokúsiť, aby Harry zabudol na bolesť, ktorou bolo jeho detstvo. Keď sa Harry vráti do jedenástich a spomenie si na prvý týždeň na Rokforte, bude sa musieť ospravedlniť svojmu synovi  a vysvetliť mu, prečo sa k nemu správal tak strašne. Dnes zažil najlepšie Vianoce po Lilynej smrti, pretože dostal rodinu, po ktorej vždy túžil. A dnes sa mu jeho želanie končene splnilo.

 

Počas noci mal Severus veľa času rozmýšľať a keď druhý deň ráno sedeli na raňajkách vo Veľkej sieni, pre každého bol jeho syn taký cudzí. Až na zelené oči Harry vyzeral  presne, ako mladšia verzia Severusa. Konečne povedal svojim kolegom, o čom sa rozhodol počas noci.

 

„V noci som rozmýšľal a rozhodol som sa. Už nedám Harrymu rastový elixír. Vyrastie tu na Rokforte so mnou ako môj syn a urobím všetko pre to, aby mal šťastné detstvo.

Poslední komentáře
22.10.2008 14:49:54: Pěkná povídka a dobře přeložená. Jen mi přišlo, že ten přechod od naprostého chladu k péči potom co ...
13.09.2008 18:40:35: skvělej překlad!!!!!!!! to je prostš úžasný smiley chtěla bych ti moc poděkovat za čas kterého musí bý...
18.08.2008 21:21:20: Nechci znevažovat pracnost překladu, ale v povídce je několik chyb, které se samozřejmě týkají chová...
28.05.2008 21:11:02: Nebudu hodnotit překlad, ale samotnou povídku... Její děj byl příliš zjednodušený, emoce (které měl ...