HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Whelp !

2. kapitola

Berte to s nadhľadom, nie je opravená a prekladala som na rýchlo.

Prekvapený náhly svetlom a tým, že vo vchode do hale vidí stáť strýka Vernona náhle zavadil o vedro s pomyjami. Jeho tvár bola purpurová a jeho huňaté fúzy sa chveli, keď od zúrivosti pohyboval ústami. Jeho hnedo-kockovaný župan mu trčal troška nakrivo cez zelenú  pyžamu a jedna  papuča mu na polovicu visela na nohe. Ale nevyzeralo to, že by si to strýko Vernon všimol, vrútil sa do kuchyne.

 

„Nechutné, odporné zviera!“ vykrikoval a chmatol Harryho pod krkom a triasol ním tak, že mu až zuby drkotali. „Vedel som, že urobíš podobný trik. Povedal so ti, ty chlapčisko, žiadne jedlo. Ja ťa naučím poslušnosti, skončíš s tými svojimi nechutnosťami! Ty netvor!“ strýko Vernon ho vystrčil cez zadné dvere. „Von! Keď sa správaš ako pes, budeme tak s tebou aj zaobchádzať. Naučíš sa ako žiť v dome s poriadnymi ľuďmi. Zmizni z môjho domu!“

 

Chlapec cúval pred svojím strýkom, no on bol vo svojej zúrivosti rýchly. A silný. Ako prvé zasiahol Harryho oko, až sa zatackal, ale on ho uchopil za temeno a napadol ho. Strýko Vernon ho ťahal z rohu späť a znova ho udrel, tento raz do nosa. Oči sa mu zaliali a jediná vec, čo ho držala na nohách, bolo silné zovretie okolo jeho hrdla. Z rozbitej pery sa mu rinula krv, ktorá na jeho jazyku chutila kovovo. Prsty strýka Vernona vytŕhali chlieb a mäso z jeho rúk a potom chlapca znova mlátil.

„Prosím, pane,“ plakal Harry. „Je mi to ľúto!“

 

„Ľútosť ti už viac nepomôže! Teraz, VON. Zmizni!“ Vernon mu znova vrazil a strčil ho na dvor, kde padol na kolená. Dvere sa za ním zatresli a chlapec počul dunivý zvuk otáčania kľúča v zámke.

 

Stočil si ruky okolo pásu a znova klesol na kolená v mesačnom svetle, neželal si nič iné, len aby sa dnešná noc skončila.

 

Ráno na neho otočila teta Petunia hadicu a vyhnala ho z dvora na trávnik. „Vernon to vyriešil takto, chlapčisko. Počkáš si, kým sa vrátiš do domu.“

 

Tieto slová ho vydesili, no snažil sa to nedať najavo. Teta Petunia skrivila pery a vrátila sa dnu. Bolo skoré ráno, obloha bola zatiahnutá a vzduch bol chladný. Harry stál na trávniku celý premočený a triasol sa.  Nohy sa pod jeho váhou podlamovali, no on venoval celú svoju pozornosť pozorovaniu dverí. Chladná voda mu kvapkala z vlasov a ďalej stekala dolu po lícach pričom mu zmývala krv z pier a brady. Neprítomne si otrel tvár rukávom na svojom tričku na spanie a chvel sa. Strýko Vernon sa rozhodol nechať ho vonku...

 

Po chvíli si strčil okraj rukáva do úst a začal cucať vyšúchaný materiál. Vody trocha upokojila bolesť v jeho hrdle. V očiach ho pálili slzy. Zúrivo zamrkal, aby ich zahnal, nesmel plakať. Neplakal roky, nemohol dať strýkovi pocit uspokojenia. No teraz sa toho obával.

 

Slnko sa vyšplhalo vyššie na oblohu, chlapec čakal a pozoroval dvere. Jeho pravé oko bolo zatvorené a opuchnuté a v hlave mu búšilo, no veľmi ho to netrápilo, až kým sa na dvor nedotrepal jeho bratranec po boku so svojimi dvomi priateľmi. Traja ozrutní chlapci doňho hádzali kamene a kusy hliny , potom doňho strkali a pohadzovali si ho medzi sebou, pričom sa mu posmievali kvôli jeho oblečeniu a potlčenej tvári. Keď Harryho nakoniec dosť tvrdo doudierali, Dudley doňho začal kopať svojimi novými vychádzkovými topánkami. „Psíček, psíček Potter, malý psíček, ktorý je pomyje,“ vyspevoval. „Otecko ti pripraví jedlo pre psov, aby si vedel.“ Ostatní chlapci sa chichotali a kopali ho tiež.

 

Harry si chránil hlavu rukami a skrúcal sa do klbka, aby ho nekopali do žalúdka, no po malej chvíli sa svojou hrou unavili. Kým opustili dvor, zostal ležať. Niekoľko z jeho prstov bolo zlomených a krv mu kvapkala do očí z jeho rozrezaného čela. Ľavé rameno ho príšerne bolelo tak ako aj jeho chrbát. Po krátkej snahe sa konečne pozviechal na nohy. Jeden z Dudleyho priateľov mu poskákal po členku, ktorý mu u ž opúchal. Mal nenávratne zlomné okuliare, rozdrtené Dudleyho pätou.

 

Skoro popoludní sa obloha vyjasnila a slnko teraz pražilo na Harryho chrbát a krk, čo ešte zhoršovalo jeho opálenie. Aj napriek tomu, že sa mu po chrbte a tvári lial pot sa chvel, mal horúčku. V poslednom čase mal horúčku často, takže bol zatvorený an celý týždeň zatvorený v prístenku. Dnes si myslel...

 

Neskoro popoludní sa konečne otvorili dvere a vyhrnul sa z nich strýko Vernon na dvor. Harry po ňom poškuľoval  a videl, že vo svojich rukách drží kus reťaze na dlhom čiernom lane. „Sem, hneď!“

 

Vždy to bolo zlé, keď mu strýko nepovedal „chlapče“. Harry opatrne stál, troška sa kolísal na nohe a dokrivkal k nemu.

 

„Na kolená.“

 

Harry hodil pohľadom po strýkovej tvári, potom uposlúchol. Lesk v očiach strýka Vernona mu naháňal strach. Keďže sa Harryho nohy chveli, nebolo ťažké klesnúť na kolená. V sekunde mu jeho strýko nasadil reťaz okolo jeho krku tak tesne, akoby to bol obojok. Remeň! V ďalšej chvíli Harry pochopil, zachvel sa. Jeho ruky sa hneď presunuli k reťazi a začal ňou trhať. Nech povedal strýko čokoľvek, on nebol pes!

 

„Nechaj to!“ skríkol strýko Vernon a jednu mu uvalil. Potom už držal v ruke poslednú vec, veľkú skobu so slučkou na vrchu. Zobral druhý koniec remeňa a odviedol Harryho do vzdialeného konca dvora. Ťažkým kladivom zatĺkol skobu na stenu kôlne a zavesil na ňu koniec remeňa. Keď sa vracal do domu, posmieval sa chlapcovi. „Ak budeš dobrý pes, dostaneš nejakú večeru. Inak...“

 

Harry naňho len bez slova, úplne v šoku zízal. Skrčil sa do tieňa, čo tam vrhala kôlňa a snažil sa vypočítať, čo by mohol  urobiť, aby sa to dalo do poriadku. Je to vôbec možné? Naozaj bol teraz ich psom?

 

Pred súmrakom si teta Petunia znova priniesla naňho hadicu. Jej konská tvár sa skrivila, akoby zacítila niečo pokazené a nepovedala ani slovo. Predtým ako sa vrátila späť do kuchyne, pohladila Dudleyho, ktorý od nej stál na krok a škeril sa, po hlave. Harry si zotrel vodu z očí.

 

Strýko Vernon sa vrátil späť s dvomi nádobami. Umiestnil ich mimo dosahu Harryho povrazu. V jednej plastikovej nádobe bola voda a v tej druhej . . .  nie! Toto nemohol! Harry civel na strýka a ťahal reťaz z kôlne. Nebude jesť niečo také!

 

„To je tvoja večera, šteňa,“ povedal mu strýko Vernon. „Toto alebo nič.“ nechutne sa usmieval. „Priamo z konzervy, je to lepšie ako pomyje.“  Otočil sa na päte a šiel späť do domu, nechal Harryho s miskou psieho žrádla, tak ako mu sľúbil.

 

Dudley zízal na dvor a aj naďalej sa na ňom smial.  Kruto mu vypočítaval, čo jedol, aké špeciality, len preňho, mu mama pripravila: údený steak so zemiakmi a zeleným hráškom a zmrzlinou ako dezert. Harry naňho jedným okom civel, no zostal ticho. Vedel, že je lepšie Dudleymu neodpovedať.

 

Predtým, ako sa Dudley vrátil späť do domu, zapadlo slnko. Svetlo z televízie blikotalo cez okno, bola dostatočne nahlas, tak Harry mohol počuť zvuky smiechu. Stále bosý a špinavý v zakrvavenom tričku Harry čakal tak dlho, ako mohol zostať, predtým, ako šiel k nádobám. Použil svoje zdravé rameno a pomaly zdvihol nádobu s vodou a naklonil ju, váhavo sa vyrovnal a zatriasol sa na zlomených prstoch. Voda bola chladná a čistá a on si z nej usrkával. Dúfal, že by mohla vyplniť jho žalúdok tak, že by nebol hladný. On nebude jesť toto jedlo!

 

Keď sa mu minula voda, Harry vyžmýkal svoje tričko ponad nádobu, aby zachránil, čo sa dalo. Nemal žiaden nápad, ako by mohol znova naplniť nádobu. Nepomohol mu pohľad na druhú nádobu, naplnenú hnusnou hnedou pastou. Z toho smradu sa mu chcelo zvracať. Nemohol to zjesť. Nemohol. Nemohli mu to urobiť. Spočiatku chcel utiecť. Nebol problém odopnúť remeň. Otázkou však bolo kam by išiel.

 

Poslední komentáře
23.05.2008 15:16:06: Preklad úžasný, ale obsah hrozný. Keby som vďaka komentu o dva nižšie nemala nádej, že sa to zmení, ...
23.03.2008 08:49:00: Už se na ně mooooc těším;)))
23.03.2008 08:18:50: Dôvod, prečo prekladám tak rýchlo je ten, aby som sa čo najskôr dostala prečo od takýchto kapitol, a...
23.03.2008 00:14:38: Teda rychlost s jakou se tady objevila kapitola je obdivuhodná.Zase mám rozporuplné pocity.Chtěla by...