HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Whelp !

5. kapitola

Tak, s touto troška meškám, no dúfam, že sa nehneváte. Včera som bola po návštevách, tak som neomhla písať a v noci som bola príliš unavená, aby som ju dokončila....

Krásne čítanie ;)

ailam

 

 

Keď sa Severus premiestnil do obývacej  izby v Spinner´s End (myslím, že to je Pradiarenská ulička), odrazu sa stalo hneď niekoľko vecí. Najmenej z toho bol napolo udusený domáci škriatok, ktorého Severus prekvapil pri vykonávaní drobných domácich prác. Škriatok –Dappin – zhasla v izba a o chvíľu sa už vracala s hrubou prikrývkou, aby mohla  zakryť takmer nahé dieťa v Severusovom náručí. Toto bolo to lepšie; najtraumatickejšie zo všetkého bolo, že Harry prestal dýchať.

 

Severus zaklial v šiestich odlišných jazykoch, mávnutím ruky odhodil prikrývku, kým druhou  Harryho opatrne položil na pohovku. Zobral si svoj prútik a začal ním rýchlo pohybovať a zosielať komplikované kúzla na chlapcov hrudník a hlavu. Modré svetlo jasno zažiarilo vo vzduchu okolo Harryho tela a potom zaniklo. No Harry na to nijako nereagoval. Nič sa nestalo.

 

Accio Oživovací elixír!“ zvolal Severus a v dolnej vstupnej hale sa otvorili dvere na vitríne a fľaša s priehľadnou žltou tekutinou sa mu hnala do otvorenej dlane. Vylial ju do chlapcovho hrdla a trocha oneskorene sa Harrymu snažil zakloniť hlavu. No elixír mu už naplnil ústa a kútikmi vytekal von a tlak na jeho hrdle mu nedovolil prehĺtať.

 

Teraz už šialený Severus sa znova pokúsil kúzliť. „Respiro Coactum!“ Stále nič. Harryho pery boli modré a jeho koža  z ožiarenia zase svetlo červená, no Severus mohol ďalej pozorovať, ako obe farby nadobudli voskový odtieň. Siahol chlapcovi na hrdlo a skontroloval mu tep, váhavo a vláknito, ale ak nedonútil dieťa dýchaniu.... Otočil Harryho na stranu, pričom sa mu podarilo rozliať elixír na pohovku, no nevšímajúc si škody, ktoré tým spôsobil, zatvoril oči a po stretí krát zdvihol svoj prútik. Úplne sa sústredil na kúzlo a zavrčal ho cez stisnuté zuby. „Respiro Coactum!“

 

Znova sa objavilo modré svetlo, no tentoraz sa taktiež stratilo bez toho, aby nejako zapôsobilo na chlapca. Ťarcha strašnej viny sa usadila v tmavej časti Severusovej duše. Zlosť na Dursleyovcov z neho vyprchala, otriaslo to ním, bol unavený a zdrtený. Pritiahol si chlapca tesne k sebe, kolísal sa s ním dopredu a dozadu, hlavu nahnutú cez jeho drobný vydutý hrudník. Oh, kiež by šiel na Privátnu cestu vtedy, čo mu Dumbledor povedal! Možno by škoda spôsobená na tomto úbohom chlapcovi nebola taká hrozivá. A prečo sa s ním premiestňoval? Mohol s ním ísť pešo alebo zavolať Rytiersky autobus, čokoľvek! Vedel, že by to mohlo zhoršiť chlapcov stav!

 

Pre Merlina, on zabil dieťa.

 

Doľahla naňho taká bolesť, akú ešte nikdy nepocítil, zvierala mu hrudník a hlavou sa mu rojili milióny obvinení. Potom zašepkali smerom k biednemu zlomenému telu. Oh, dieťa. Harry, prepáč mi to...“

 

..............................................

 

Tma bola príjemná, necítil bolesť, alebo si ju len neuvedomoval. Chlapec odpočíval, bol unavený a spoznal, že jeho trápenie je na konci. Dvor zmizol a ten nenávidený remeň tiež. Slnko zapadlo, pomyslel si, no necítil chlad. Mohol tu zostať naveky, vznášať sa v tichej zhovievajúcej  temnote, v miere. Sám.

 

Niečo ním zatriaslo, potom druhýkrát, no bodavý pocit rýchlo zanikol, takže bolesť necítil. Bol tu v bezpečí, v pokoji.

 

Ale potom niečo narúšalo jeho pokojnú temnotu, tma sa vytrácala. Inštinktívne sa stiahol späť, padal nižšie do hlbšieho ticha tohoto miesta. Avšak tá predstava ho sledovala, tma sa vlnila ako hladina, ktorá bola rozrušená vrhanými kameňmi. Potom, celkom čisto, počul šepkať svoje meno. „Harry, odpusť mi to.“

 

Jeho meno bolo Harry, nie šteňa alebo chlapec či netvor. A niekto mu tak hovoril. Nikto predtým ... predtým, ako mu tak hovorila slečna Egglestromová v dennej škole, keď ho tam prinútili ísť. Ona mu hovorila Harry, no on si ešte neuvedomil, že mu tak nehovorila dovtedy, pokiaľ si pred neho nečupla a neopýtala sa ho, či nemá problém so sluchom. Nemal, no potom, ako na ňu celý deň škúlil, povedala jeho tete a strýkovi, že má asi problémy s očami a dosiahla, aby dostal okuliare. Tento hlas však vôbec neznel ako hlas slečny Egglestromovej, pomyslel si, bol nižší a hrubý a smutný. Kto to mohol byť?

 

Harry chcel otvoriť oči a pozrieť sa, no zdalo sa mu, že ich má zlepené. Jeho hrudník ho začal bolieť, akoby ho mal opuchnutý a nemohol dýchať.  Tma, teraz tak vzdialená pocitu bezpečia,  mu pripomenula ako bol zatvorený, cítil sa tak dusno, ako vo svojom prístenku. Ale nebolo tu žiadne svetlo prenikajúce pomedzi škáre vo dverách. Neboli tu žiadne dvere!

 

Zachvátil ho pocit paniky. Chcel dýchať. Chcel vidieť. Zrazu ho zalialo teplo, napol svaly a natiahol svoje kosti. Počul tlkot svojho srdca v ušiach a zacítil pach guličiek proti moľom, aspoň si tak myslel. V jednej chvíli pocítil dlhú bolesť a srdce sa mu zastavilo. Potom znova pocítil teplo a obnovil sa mu aj tlkot srdca.

 

S malou námahou otvoril oči.

 

Držal ho nejaký muž, ktorý ho zrejme zabalil do prikrývky, z ktorej vychádzal ten smrad. Ten muž mal zatvorené oči a takmer ich mal schované za clonou dlhých vlasou, ktoré boli také tmavé ako jeho. Jeho ústa sa pohybovali, čo Harrymu potvrdilo, že práve tento muž povedal jeho meno, stále ho opakoval, stále. Predtým ako o tom prestal rozmýšľať, mužove oči sa doširoka otvorili a civeli naňho.

 

Chlapcovi nebolo dovolené dívať sa ľuďom do tváre, preto hneď odvrátil svoj pohľad, no ten muž naňho nezačal vrieskať za jeho chybu. Snažil sa dostať spod prikrývky, aby sa vrátil na dlážku – vedel, že ľudia mu nedovoľovali, by sa ich takto dotýkal a určite mu nedovoľovali byť na pohovke. No celé telo ho tak veľmi bolelo, že len zalapal po dychu predtým, ako ho skolil závrat.

 

Muž si ho pritiahol k sebe, čím mu ešte viac spôsobilo bolesť, no on nemohol plakať. Plač robil všetko len horším. Povedal to strýko Vernon, keď to zakázal Dudleymu, keď nedostal svoj tretí puding. Prestal sa vzpierať i keď sa zdalo, že práve to ten muž chce.

 

„Harry?“ povedal tichým hlasom.

 

„Pane?“ zašepkal, cítil, ako mu to slovo prechádza cez zuby a jazyk. Keď nepočítal hada, s nikým sa nerozprával už niekoľko dní, kým....

 

„Vďaka Merlinovi.“ Muž si ho znova pritiahol a pokračoval, „Vezmem ťa teraz na poschodie, dobre? Do postele, tam to budeš mať pohodlnejšie a dozvieme sa viac o tvojich zraneniach. Rozumieš?“

 

„Áno, pane.“ Nevedel, kde bol a nebol si úplne istý, či nesníva.

 

Muž sa zdvihol a on si musel zahryznúť do jazyka, aby si zabránil rozplakať sa. Zacítil krv, teplú a hustú, zmiešanú s horkou tekutinou so svojho jazyka. Kŕčovito prehltol a trocha sa striasol. Vohnalo mu to slzy do očí. Zúrivo zažmurkal.

 

„Je to v poriadku, Harry, ešte pár krokov. Je to v poriadku,“ hovoril muž a jeho hlas bol teraz pokojnejší, ukľudňujúci.

 

Potom ho položil na pohovku, mala chladný povrch – posteľ? – a keď zaškúlil nad hlavu, mohol vidieť modrý strop s rozmazanými  bielymi útvarmi, čo sa nazdával, že by mohli byť mraky. Ležal veľmi ticho, pretože muž odstraňoval prikrývku a keď mu zmizlo oblečenie, nemohol cúvnuť, tak len upriamoval pohľad na tie oblaky. Čudoval sa, prečo mu muž nemusel pretiahnuť tričko cez hlavu, aby mu ho vyzliekol.

 

Teraz mu však bolo chladno, triasol sa a pokúsil sa prikryť svojimi rukami, čo mu prinieslo druhú vlnu bolesti. Včas vykrútil hlavu a tým zabránil tomu, aby sa ogrcal. Zvratky, voda s kvapkami krvi a žltým sirupom, namiesto toho kvapkali na posteľ.

 

„Prepáčte, pane,“ zachrčal Harry, keď popadol dych. „Veľmi ma to mrzí.“

 

„To nič,“ povedal muž, uchopil ho svojimi ramenami a krúživými pohybmi mu prechádzal po chrbte. Jeden dlhý prst jemne strčil do jeho úst a vyčistil ich od zvratkov. „Je to v poriadku.“

 

Harry zatvoril oči, príliš unavený, aby sa mužovi poďakoval.

 

„Harry,“ mužov hlas bol naliehavý. „Musíš zostať hore.“

 

Ale on nechcel a cítil, že sa znova prepadá do vítanej temnoty.

 

........................................................

 

Keď Harry znova podľahol spánku, Severus uvažoval, že by mu mohol dal elixír, aby ho zobudil a udržal ho bdelým. Napriek jeho zázračnému vyzdraveniu, čo bol následok chlapcovej vlastnej mágie, Severusovi sa nepáčil sklenený a rozšírený pohľad Harryho očí, taktiež jeho chvenie, ktoré zachvátilo jeho úbohé telo aj napriek mnohonásobnému zohrievaciemu kúzlu na vzduch, posteľ a prikrývku. Nakoniec sa rozhodol zopakovať to, prinajmenšom vtedy, pokiaľ bolo oveľa ľahšie  pracovať na chlapcovi a očistiť ho, kým spal.

 

Keď to bolo, Severus sa neodvážil dať chlapcovi upokojujúci elixír, ani elixír proti bolesti, kým si nebol istý, koľko z oživujúceho elixíru strávil. Kombinácia tohto elixíru s inými, by mohla byť pre tohto chlapca osudná.

 

Severus upratal zvratky pomocou jedného pohybu prútika.

 

Počas niekoľkých ďalších minút Severus použil niekoľko monitorovacích  kúziel, aby zistil, aké má chlapec dýchanie, bitie srdca, teplotu a celkové vedomie, než začal dlhý proces chlapcovho liečenia. Potom začal z diagnostickým scanom, podľa ktorého mal zistiť, ktoré z tých odporných škôd a chorôb už chlapca opustili a ktoré... Potom si privolal ďalšie dva elixíry predtým, ako sa vymrštil, aby si priniesol liečiteľskú skrinku, v ktorej držal dobre uloženú zásobu elixírov. Bol smrťožrútom dva roky a potom bol špehom ďalšie dva roky, ešte predtým, čo padol Temný Pán; bol užitočný. No bolo to iné, ako u profesionálnych liečiteľov, aj keď napravil množstvo kostí a vyliečil veľa popálenín, pomliaždenín, či kliatob, než akýkoľvek šiesti čarodejníci v Británii dokopy.

 

Už trikrát použil čistiace kúzlo a chlapec ešte stále strašne páchol, jeho pokožka bola strašne  špinavá s mnohými šmuhami, ale jeho rany boli čisté a ošetrené elixírmi, čo urýchľujú hojenie. Ďalej si priniesol umývadlo s horúcou vodou a kúsky mäkkých handier a začal chlapca umývať. Voda stmavla už po pár premytiach, tak ju odstránil a priniesol si jej viac. Vydrhol chlapca aj za ušami – vyzerali ako keby o mydle nikdy v živote nepočuli – a medzi všetkými prstami a palcom a všade uprostred. Mohol spočítať každé jeho rebro, odzadu aj spredu a mohol len krútiť hlavou nad všetkými známkami zlého zaobchádzania a podvýživy. Nehľadiac teda na toto zverstvo.

 

Len čo skončil, Severus odstránil umývadlo, vodu a handry zatiaľ čo sa rozhodoval, do čoho sa má ďalej pustiť. Zamračil sa nad zlomenými prstami, vykĺbeným ramenom a potrhanými väzmi. Všetky zranenia začal liečiť sám, nechcel nejako napadnúť chlapca, no ani jeden z prstov nebol zahojený správne. Kosti musel znova zlomiť a ten členok .... dobre, v tomto musí byť veľmi opatrný lebo by chlapec mohol krívať na ľavú nohu, nedbajúc na to, ako veľa mágie mal.

 

S tichým mávnutím Severus uvrhol na chlapca kúzlo, aby ho priviedol do hlbšieho spánku, lebo bolesť, ktorú mu zrejme spôsobí, by ho mohla zobudiť. Rozotieral znecitlivejúcu masť na ruku, potom mávol prútikom pričom si mrmlal kúzlo – počas čias Temného Pána, by to neurobil – a kosti popukali a preskupili sa. Bol veľmi opatrný, mračil sa na ten nedostatok mäsa na ruke. Mohol cítiť každé vlákno šľachy a to,  že chlapcove prsty boli také tenké, ako vetvičky z vtáčieho hniezda. Po začarovaní boli kosti zase vcelku, no stále neboli pripravené na liečebné prípravky ako Kosťorastový elixír, tak ďalej pokračoval systematicky. Na rade bolo rameno, ktoré natrel masťou na popáleniny od slnka. Inú masť použil na vyrážky na chlapcovom zadku a ďalšiu na rôzne uhryznutia od pavúkov a iného hmyzu, čo pokrývali jeho telo. Na podliatiny na chrbte, nohách a tvári požil okrem masti aj trojnásobne silné Contagio Inverno , aby predišiel možnej infekcii. Chlapcov členok zabalil do mäkkého a pružného obväzu.

 

Harry teraz dýchal hlbšie a jeho tmavé podliatiny svietili oproti jeho bledoružovým lícam. Vyzeral tak nevinne, taký drobný. Ako keby mal len tri či štyri roky namiesto siedmych. Drobná tvár bola zohavená od seba vzdialenými bodmi, od reťaze, ktorú mu tí muklovia nasadili okolo jeho hrdla. Musí to urobiť. Teraz.

 

Množstvo miniatúrnych liniek – boli také široké ako dlhé – sa zabodávali do chlapcovej kože a poranili ju. Na niektorých miestach sa zarytých linkách vytvorila chrasta, čo mu znemožňovalo odstrániť ten obojok, ak nechcel, aby mu tam zostali nechutné jazvy. Severus zízal na chlapcove čelo. Harry už mal priveľa jaziev.

 

Pomaly, aby mu nespôsobil bolesť—pocítil sympatie, ktorým nikdy nedovolil, aby ho ovládli -- odstránil obojok z Harryho krku. Rana pomaly krvácala; chlapec bol totiž dosť dehydrovaný. Severus bol prekvapený, že po tom, ako mu znova lámal kosti a natieral ho masťami, až toto jeho počínanie spôsobilo, že chlapec zastonal a snažil sa dostať od jeho rúk preč.

 

 Severus naňho začal rozprávať tichým hlasom, ako keby sa rozprával so zraneným vtáčikom, volil upokojujúce slová, ktoré ho mali zbaviť strachu. Zdalo sa, že ho chlapec počul a utíšil sa.

 

Posledné čo urobil bolo, že uvolnil aj posledný článok, celá reťaz sa uvolnila a on mohol reťaz odstrániť. Uzdravil aj poslednú ranu, obzrel si svoju prácu a utrel pot z chlapcovho čela. Začaroval na nich časové kúzlo a zistil, že na chlapcovi už pracoval štyri hodiny. Severus bol veľmi unavený a to, že po celý čas s únavou bojoval mu príliš nepomohlo. Predtým, ako si privolal jeden zo svojich nočných úborov, sa sťažka posadil na okraj postele. Zarazil sa, keď si spomenul na chlapcove len nedávno vyliečené končatiny a potom mu opatrne jeden z nich obliekol. S tichým sľubom na perách, že Dursleyovcom splatí ich láskavosť k tomuto chlapcovi, Severus položil dieťa do postele a prikryl ho ťažkým paplónom.

 

Na trošku dlhšiu chvíľu sa zamyslel. Rád by nechal chlapca spať týmto hlbokým spánkom, aby sa jeho telo aj naďalej uzdravovalo, ale vedel, že do Harryho musí dostať nejaké tekutiny. Zatiaľ ešte nie jedlo, bolo možné, že mal na to príliš malý a poškodený žalúdok. Možno len nejaké mlieko a mäsový vývar. Možno bolo už dostatočne dlho po tom, čo užil Oživovací elixír a tak by mu fľaštička elixíru na zmiernenie bolesti mohla prísť vhod.

 

Dal teda Dappin inštrukcie, čo mu má priniesť a kým čakal, kedy sa domáci škriatok vráti, zobudil Harryho z jeho hlbokého spánku na okraj vedomia. Položil chlapcovi ruku na jeho zranené rameno, čo už bolo takmer vyliečené, aby mu tak zabránil vzpierať sa, ak by bol chlapec po zobudení vyľakaný.

 

 

 

 

 

 

 

Poslední komentáře
09.04.2008 13:35:05: nádherně přeložená kapitola- moc dík. ten opsah je ale moc smutný
03.04.2008 17:13:32: teda zírám až čumím:) uh nádherná kapitola naprosto mě uchvátila stejně jako celý tento překlad...je...
26.03.2008 19:11:26: krásně přeložené, všechny kapitolky byly super. Chudáček Harry, snad už zůstane u Severuse. Bude to ...
25.03.2008 23:05:32: Teda tahle povídka je čím dál tím lepší a s každou další kapitolou se mi víc a víc líbí.Konečně jsmě...