HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Whelp !

6. kaptiola

Ospravedlňujem sa, že zase s kapitolami meškám, no mám malé problémy s počítačom- zase- a podarilo sami väčšiu časť prekladu a aj mojich vlastných rozpísaných poviedok vymaza, tak preto je to tu až teraz. A ako na potvoru sme tento výkend doma maľovali, tak som sa k netu vôbec nemohla dostať, nakoľko som mala všetko poodpájané. Kapča k zmenám mi zmizla úplne a zoztala mi len kapitolka k Whelp, tak tú vám tu dám, aj keď  to mal byť len bonus.

Pekné čítanie..... Aj keď to asi bude utrpenie, lebo je to odsť kostrbaté- nie je ešte opravená

ailam

Všetko ho bolelo. Ruky, dlane, chrbát a plecia. Jeho hrdlo....oh, Bože. V členku mu šklbalo, odtoho, čo mu po ňom poskákal jeden z Dudleyho priateľov. Nie po prvýkrát chlapec uvažoval nad tým, že sa nezobudí. Ale snívalo sa mu o spaľujúcom slnku a hadovi, ktorý mu šepkal z temnoty a ovíjal sa mu okolo hrdla, tesnejšie a tesnejšie dokiaľ nemohol dýchať.
 
Nechcel už viac snívať a cítiť bolesť. Rozhodol sa čeliť tomu, čo pred ním ležalo a zobúdzal sa, pociťoval slabý tlak na svojich ramenách a počul láskavé slová, ktoré ho mali povzbudiť. Keď otvoril oči, videl vedľa seba sedieť muža. Chlapec mohol vidieť jeho tvár zaclonenú tmavými vlasmi siahajúcimi mu po ramená. Vyzeral unavene a jeho ústa boli zovreté do jednej linky.
 
Chlapec hneď odvrátil tvár a upriamil svoj pohľad na oblaky na strope. O chvíľu neskôr mu ten muž pomohol trocha sa posadiť a natriasol mu veľký vankúš za jeho chrbtom. Boleli ho všetky doudierané kosti a pomliaždeniny ho pichali, no on vedel, že nesmie vydať ani hlásku. Strýko Vernon nemal ani troška rád, keď sa sťažoval. Skôr ako stihol popadnúť dych, mu však ten muž tisol malý pohár k perám.
 
„Vypi to,“ povedal mu. Jeho hlas bol tenký a tichý práve tak, ako predtým. „Utíši ti to bolesť.“
 
Chlapec mal však pevne zovreté pery, krútil hlavou a odvracal tvár. Poznal túto hru.
 
„Otvor ústa,“ povedal muž s náznakom mrzutosti v hlase.
 
Strach prechádzal chlapcovým telom, no on vedel svoje na to, aby pil niečo, čo mu bolo ponúkané, keď mu bolo zle. Naposledy, keď mu teta Petunia povedala „pi“ a dala mu niečo žlté, čo bolo cítiť citrónmi, spálilo mu to hrdlo a žalúdok. Po tom bol chorý celé dni a nemal dovolené byť v dome. Myslel si, že si to zaslúžil. Ona to tak povedala. Znova zakrútil hlavou a dúfal, že ho muž za jeho bezočivosť neudrie.
 
Muž bol po dlhú dobu ticho, potom zobral znova fľaštičku. „Mám sa najprv napiť ja?“
 
Chlapec zostal prekvapene civieť na muža a pomaly prikývol. Sledoval, ako si muž priložil flakónik k ústam a vlial do seba veľkú časť z modrej tekutiny. Prehltol a podržal flakónik pred chlapcom tak, aby mohol vidieť, že hladina v ňom bola podstatne nižšie.
 
„Je to tak v poriadku?“
 
Chlapec, stále hľadiac na flakónik, prikývol a nechal muža, aby mu ho znova priložil k ústam. Tentokrát predtým, ako sa napil, sa letmo pozrel na mužovu tvár, v ktorej objavil výraz, ktorý bol preňho neznámy, aspoň teda, čo sa týkalo jeho. Takto sa pozerala teta Petunia na Dudleyho, keď spadol z bicykla a ona mu čistila jeho doškriabané kolená.
 
Chlapec nerozumel tomuto pohľadu, no keď muž naklonil fľaštičku tak, aby sa mohol napiť, otvoril svoje ústa. Liek mal kriedovú farbu a chutil horko. Rýchlo ju prehltol a otriasol sa od jej chuti a keď mu nespôsobila pálenie alebo niečo iné, znova si usrkol predtým, ako muž fľaštičku oddialil od jeho úst. V okamžiku sa takmer všetka bolesť z jeho tela stratila, až na jeho žalúdok, ktorý ho bolel od hladu.
 
Prekvapene sa znova pozrel na muža, ktorému na ústach pohrával náznak úsmevu. „Lepšie?“ opýtal sa.
 
„Áno, pane. Ďakujem, pane,“ povedal chlapec, potom sklonil hlavu a sem tam riskol pohľad hore aj cez zranenia, aby sa od muža dozvedel, čo bude ďalej.
 
Muž položil ten zvláštny flakónik od lieku a zdvihol pohár niečoho, čo vyzeralo ako mlieko. „Mám taký pocit, že toto ti bude viac chutiť,“ povedal muž. „Je to mlieko s trochou vody. Odstráni to chuť elixíru, v poriadku?“
 
„Áno, pane.“ Počkal, kým sa muž otočí predtým, ako sa natiahol po pohári. Ruka sa mu triasla a muž pohár nepustil, no nenamietal proti chlapcovej dlani na tej svojej. Bolo to mlieko, chladne a upokojujúco mu stekalo dolu hrdlom. Bola to pravdepodobne tá najlahodnejšia vec, ktorú ochutnal. Prehĺtal tak rýchlo, ako mohol, zľakol sa, že by mu ho muž mohol vziať. S každým prehltnutím sa mu ruky na pohári troška napli.
 
„Zľahka, Harry. Nie tak rýchlo, lebo to neskôr vyvrátiš.“
 
Harry. On sa volal Harry. Pozrel sa na muža pomedzi mihalnice, troška zaškúlil, aby ho videl jasnejšie. Muž nevyzeral tak, že by mu chcel mlieko vziať, no Harry aj tak nepovolil zovretie rúk na pohári. O chvíľu ho vyprázdnil.
 
„Dobre,“ povedal muž a pohár položil k fľaštičke od „elixíru“ na malom stolíku pri posteli. „Teraz chvíľu počkáme, aby sa ti to usadilo predtým, ako ho dostaneš viac.“
 
„Áno, pane.“ Harry ťahal za deku, ktorá bola natiahnutá cez jeho nohy. Jeho ruky boli čisté, ako si všimol, určite čistejšie, než boli v poslednej dobe. A nočná košeľa, čo mal na sebe, bola veľmi mäkká bez dier a nebola otrhaná. Museli robiť skutočne rýchlo, aby to všetko zohnali pre Harryho. Mal muž syna, ktorý bol ako Dudley? Harry dúfal, že nie.
 
Muž ho sledoval; Harry vždy vedel, keď bol sledovaný, lebo cítil akoby ho niečo pichalo vzadu na krku a nepáčilo sa mu to, nemal to rád. Vedel však, že najlepšie je predstierať, že si to nevšimol, tak len prstom prechádzal po deke a počítal na nej farby. Napočítal osem rôznych farieb v trojuholníkoch a šesť vo štvorcoch predtým, ako muž niečo zdvihol zo stola. Tentokrát to bola miska, čo mohol Harry vidieť zboka.
 
„Mäsová polievka,“ povedal muž a podal misu bližšie k Harryho tvári. Ponoril do nej lyžicu a priblížil sa ňou k Harryho ústam. Ten sa stiahol a užasnuto sa na neho pozeral. „Pane?“
 
Mužovi troška šklblo kútikom úst. „Nepotrebuješ pomôcť s jedením?“
 
„Nie, pane!“
 
„Veľmi dobre,“ zablyslo sa mu v očiach a na moment sa odvrátil a zavolal: „Dappin.“
 
POP!
 
Z ničoho nič sa objavila nízka a vrásčitá postava. Harry zalapal po dychu a zostal civieť na veľké ovisnuté uši a veľké baňaté modré oči. Dappin bol úplné holohlavý a na sebe mal modrú látku lemovanú striebrom, ktorá bola prehodená cez jeho rameno a siahala mu po kolená. Bol to on, od koho dostal svoju nočnú košeľu? Ale tá jeho bola krajšia, aspoň tak si myslel.
 
„Hrnček mäsového vývaru,“ povedal muž. „Zmenšíme tak pravdepodobnosť poliatia sa.“
 
„Uši toho stvorenia sa rozkývali od toho, čo začal divoko prikyvovať, pričom ukazoval zuby v širokom úsmeve. „Áno, pán Snape, pane. Dappin si zoberie hrnček, pane.“ Dappin si zobral hrnček od „pána Snapea“ a s hlasným POP znova zmizol.
 
„Čo-“ Harry prerušil svoju otázku a myknutím zvesil svoje ramená. Nemá dovolené pýtať sa.
 
No vyzeralo to, že muž vie, na čo sa chcel opýtať a nevyzeral, že by sa na Harryho hneval za začatú otázku. Niekedy sa mu dokonca aj so strýko Vernonom podarilo uniknúť pred chybami. „Dappin je môj domáci škriatok. Upratuje, varí a stará sa o dom.“
 
Harry sa zahryzol do pery a hádal, že odteraz je aj on domácim škriatkom pána Snapea. Predtým, ako sa v tom mohol uistiť, v miestnosti sa znova objavila Dappin (neviem, akého pohlavia je) tentokrát s veľkým džbánom vo svojich rukách s dlhými prstami. Podala ho pánovi Snapeovi, ktorý si ho zobral a doprial si z neho jeden hlt, čím mu chcel ukázať, že je to v poriadku a potom ho zdvihol až k Harryho ústam, pričom mal okolo neho stále obtočené prsty. Mäsový vývar zohrieval hrnček, avšak nie tak, aby ho pálil do dlaní a s pomocou pána Snapea ju vďačne usrkával.
 
Mäsový vývar, slaný a chutil ako kurča, mu upokojujúco zahrieval hrdlo a teplo sa mu rozlievalo cez brucho. Čoskoro pocítil, že má žalúdok a ž nepohodlne plný a tak hrnček odtiahol. „Ďakujem, pán Snape, pane,“ povedal uisťujúc sa, že to bolo ako u Dappin. Znova bol ospalý. Mal ťažké oči a musel sa nútiť, aby ich nechal otvorené po každom žmurknutí.
 
Pán Snape odniesol hrnček a miernym hlasom hovoril. „Bolo to dobre, Harry. Pospi si zase.“
 
Harry nepotreboval, aby mu to hovoril dvakrát Skrútil sa na stranu jeho teplej, mäkkej postele, pritiahol si nohy k hrudi a okamžite sa ponoril do spánku. Bol veľmi rád, že je domácim škriatkom tohto pána Snapea.
 
......................................
 
Po tom, čo chlapec zaspal, ho ešte chvíľu zostal sledovať uisťujúc sa, že mu je dobre a skutočne pohodlne. Odhrnul mu zblúdilú kader z detského čela a z tváre a povzdychol si, keď sa snažil uhnúť od toho dotyku. Bolo mu jasné, že bol chlapec týraný, čo naznačoval aj jeho celkový fyzický stav. Usudzoval to aj z jeho nedôvery k nápojom a celkovému zdvorilému správania aj napriek veľkým bolestiam a vďaka tomu mal Severus bolestivý náhľad do jeho domáceho života. Bohužiaľ mu okolnosti takéhoto zachádzania neboli neznáme.
 
Viac však uvažoval o dieťati a o tom, čo na ňom spozoroval a napĺňal ho hnev k Dursleyovcom, aby zrealizoval to, o čom sa musí Dumbledor dozvedieť. Neohovoril o tom, že chlapca sledovali a pravidelne u o ňom podávali správy? Kto boli títo strážcovia? zaujímal sa Severu. A ako ich mohol uškrtiť bez toho, aby ho potom poslali do Azkabanu?
 
On a jeho nový zamestnávateľ budú mať na túto tému dlhý rozhovor a ak riaditeľove odpovedi nebudú uspokojivé ...dobre. On sa už rozhodol, čo urobí v tejto veci, no jeho vzťah s Dumbledorom by toto mohlo značne ovplyvniť, prinajmenšom.
 
Chlapec sa nepýtal, kde je a vyjadroval len malý záujem o svoje okolie, až na pohár či hrnček toho, čo mu ponúkol alebo vzhľad Dappin. Úprimne povedané, ho dosť trápila jeho apatia. Ešte stále bol chlapec v šoku? Alebo boli jeho reakcie symptómami jeho rán, čo bolo ešte horšie, než bol Severus schopný zvládnuť.
 
Bol úplne mimo z tej hĺbky.
 
Najhoršie Harryho zranenia boli zahojené a on by mal teraz presunúť chlapca na Rokfort. Predpokladal, že jeho rozhovor s Dumbledorom prebehne dobre. Potom sa Madam Pomfrey môže oňho a riaditeľ školy by mohol ponúknuť jednu z jeho múdrych rád, hocijakú, a Severus by sa mohol vrátiť späť k svojim povinnostiam jeho ako profesora.
 
Možno.
 
Potom, čo nariadil Dappin, aby dohliadla na chlapca, Severus zakúzlil kúzlo, ktoré by ho malo upozorniť v prípade, že by sa Harry zobudil a išiel dole do obývacej izby spojiť sa cez Hop-šup práškov sieť s Albusom.
 
 
 
 
 
Poslední komentáře
17.05.2009 20:20:12: Tanandi - poslala som ti kapču na mail. Skontroluj ju po gramatickej stránke smiley${1}
17.05.2009 11:19:26: Pekné pokračovanie, ale škoda, že preklad trvá tak dlho. Táto poviedka je veľmi pekná a ja by som ra...
30.04.2009 23:02:39: Mě se taky moc líbí a taky bych byla moc ráda, kdyby se někdo ujal dokončení překladu-mé jazykové zn...
19.04.2009 04:52:44: Moc se mi tapovidka libi, ale chybi mi to pokracko. Nepustil se nekdo na svich strankach do prekladu...