HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Whelp !

9. kapitola

„Je všetko v poriadku?“ spýtal sa Snape chlapca. Harry bol tak tichý a jeho tvár bola takisto uzavretá, že si Severus nebol istý. „Chceš ma volať otec?“

„Ja... ja nikdy...“ vzdal to, Harry pokrčil trochu ramenami, potom na neho s hrôzou pozrel. „Prepáčte, pane!“

Znepokojený Severus sa naklonil, ale nepokúsil sa chlapca dotknúť. Stále sa hádal sám so sebou za používanie takého hrubého tónu, keď prvý raz videl dieťa hrabajúce sa sem tam pod posteľou, berúce kto vie aké baktérie a nečistoty do nedávno zahojených pľúc. „Za čo?“   

„Krčenie, pane. Krčiť sa nesmie.“

„Jedno z pravidiel z tvojho starého domova?“

Chlapec vyzeral biedne, a odmietol sa pozrieť do jeho očí. „Áno, pane.“

Severus si povzdychol. „Ja ťa neudriem, ak pokrčíš ramenami, ale nebudem sa o to ďalej starať. Je to znamenie slabého ducha. Mal by si byť schopný vytvoriť si vlastné názory a vyjadriť ich, nie sa spoliehať na taký primitívny spôsob komunikácie.

„Áno, pane.“

Potlačujúc ďalší povzdych, Severus sa zdržal akejkoľvek opravy dvojslovnej odpovede. Bolo zrejmé, že chlapec bol znepokojený a zaberie to nejaký čas, kým si uvedomí, že nebude potrestaný ako keď bol so svojimi príbuznými. Nie že by mu Severus dovolil nemať rešpekt, mať drzé alebo vandalské správanie; nemal v úmysle povoliť svoje štandardy, ale s týmto chlapcom... musel byť opatrný.

„Si hladný?“

„Áno, pane,“ začal chlapec a pozrel sa s nádejou hore. „Ale ja...“

„Áno? Ale čo?“

„Naozaj musím ísť čúrať.“

Sotva bol schopný udržať smiech v sebe, z nejakého dôvodu nebolo nič smiešne na tom, že jeho príbuzní to urobili tak, že chlapec odstúpil od dverí. Ale výraz na jeho tvári bol tak žalostný, že sa Severus musel smiať. Trochu. „Ukážem ti kúpeľňu. Môžeš ísť?“

„Áno, pane!“ Harry vyliezol z postele rýchlejšie než sa on stačil postaviť a postavil sa neisto na nohy.

„Opatrne na členky, teraz, Stále na tom potrebujeme popracovať, predtým, než sa dajú úplne do poriadku.“ Ešte nebol úplne rozhodnutý, či sa dá na overené liečenie cez Madam Pomfreyovú. Hoci najlepšie by bolo, keby to chlapec nezhoršil predtým, než bude napravený.

„Áno, pane,“ povedal chlapec a prestal poskakovať.

„Poď so mnou.“ Severus ho viedol von zo spálne a dole halou ku kúpeľni s modrými ozdobami lemovanými biele zariadenie, vrátane uchytenia podstavca na vaňu. Harry sa sám vydal na toaletu a Severus taktne zavrel dvere a čakal na druhej strane.

O niekoľko chvíľ neskôr počul prúd vody a potom bežať splachovanie. O chvíľu sa otočila drevená guľa a vyšiel jeden veľmi odľahčený chlapec. „Ďakujem vám, pane!“

„Harry, nemusíš mi ďakovať za použitie zariadenia. Môžeš ho použiť vždy, keď budeš chcieť.“

Nádej vrátila život do chlapcových očí a to sa dotklo Severusovho srdca, keď videl takú vďačnosť, za takú malú vec. „Chceš jesť dole alebo späť vo svojej izbe?“

„Moja – moja izba, pane?“

„Samozrejme, tvoja izba. Nemôžeš sa o ňu so mnou deliť, nie? Páči sa ti to?“

„Izba, pane?“

„Áno,“ povedal Severus a viedol chlapca naspäť halou. „Alebo by si chcel spraviť niečo iné s dekoráciou? Samozrejme s mierou.“

„Dekorácia? Ja... Ja nie.“ Pokrútil trochu hlavou a vyzeralo to tak, že na chvíľu mohol pokrčiť ramenami, ale prestal v polovici a namiesto toho preriekol, „Nie som si istý, čo máte na mysli.“

Keď vstúpili do miestnosti, Severus ukázal na steny. „Veľa chlapcov má na stenách rado plagáty Metlobalových tímov alebo hráčov, alebo ich obľúbených speváckych skupín. Samozrejme, že som sa zamladi vyvaroval takým zvykom, ale ak by si to chcel urobiť, tak môžeš, v rámci miery.“

Pozrel na Harryho, ktorého výraz bol veľmi zmätený, „Ja... uhm..., čo je metlobal, pane?“

„Veľmi agresívny šport a veľmi nebezpečný, z väčšej časti hra, plná arogantných bláznov so žiadnym zmyslom sebazáchovy.“ Zastavil sa a pokračoval menej uštipačne, „Zdá sa, že niektorí ľudia sa tešia z takéhoto druhu veci.“

„Nemyslím si, že sa mi to bude páčiť, pane,“ povedal chlapec a pozeral na neho napriek hustej ofine, akoby hodnotil jeho reakcie.

Severus ho sledoval, váhal, poznal veľmi dobre jeho vplyv na detské zmýšľanie v tejto oblasti, dokonca v takom rannom čase ich vzťahu. Mohol by úplne obrátiť dieťa proti Jamesovi a všetkému, čo reprezentoval, všetkému, čo si cenil a považoval za vzácne. Mohol by mu to spraviť a spravil by to dobre. Ale... ale vedel, že Lily by nesúhlasila a nakoniec, nemohol využiť chlapca, pretože bol jediný, čo ju miloval dosť na to, aby to urobil?

„Nie?“ povedal nakoniec. „Nemal by som si myslieť, že sa chceš rozhodovať takto až pokým neuvidíš ako sa hrá hra. Snáď potom budeš vedieť spraviť lepšie rozhodnutie o svojich prioritách.“

„Áno, pane,“ povedal chlapec a Severus si bol istý, že mohol vidieť trochu úsmevu na jeho perách. Ďalšiu chvíľu pozoroval chlapca, znova prekvapený detskou trpezlivosťou a tiež jeho pružnosťou. Neprešiel celý deň odkedy ho zachránil a Severus žasol nad zmenou v chlapcových spôsoboch. „Takže, zoženieme pre teba niečo na jedenie. V tvojej izbe alebo dole?“

Harry sa objal okolo pása a hneď neodpovedal. Severus si všimol, že keď je chlapec obzvlášť nervózny, akoby chránil sám seba. Pomyslel si, že by mohol vedieť prečo.

„Nie je to žiadna zlá odpoveď, Harry,“ povedal potichu. „Jedno alebo druhé bude v poriadku. Dappin môže priniesť jedlo rovnako ľahko sem ako do jedálne.“

„Rád by som zostal tu, pane. Ak môžem?“

„Samozrejme, že môžeš. Prečo sa nevystrieš na posteli, a ja dám vedieť Dappin, že budeme jesť tu.“ S otočením odišiel, zatiaľ sa chlapec šplhal do vysokej postele s baldachýnom a zavolal domáceho škriatka, dávajúc mu inštrukcie k ich obedu. O niekoľko minút mal každý na kolenách podnos, Harry vo svojej posteli a Severus, ktorý sedel v neďalekom kresle. Harry mal mäsový vývar, viacej mlieka, trochu smažených zemiakov a trochu zemiakového pyré, zatiaľ čo Severus si dal pohár červeného vína, hovädzí mäsový vývar, nakladanú mrkvu, zemiaky s petržlenom, krajec čerstvého chleba s maslom a krájané hrušky ako dezert. Hoci chlapec bezstarostne zaútočil na svoje jedlo – a budú musieť určite popracovať na správaní pri stole – Severus si všimol, že pozerá na viac výdatného jedla s niečím ako závisť.

Po jednom takom pohľade, Severus si utrel ústa obrúskom. „Zajtra, pokúsime sa ti dať niečo z tohto, v poriadku? Možno nejaký chleba alebo čerstvé ovocie? Nechcem, aby si ochorel od príliš mnohého príliš skoro, rozumieš.“

„Áno, pane,“ zamrmlal chlapec a obrátil sa naspäť k svojmu vlastnému podnosu a Severus cítil bodavú bolesť niečoho, čo by bolo označené „vinou“ niekoho iného. Ale nechcel spôsobiť, aby bolo dieťa choré po všetkej práci, ktorú zatiaľ odviedol, aby sa cítilo lepšie.

„Zajtra,“ povedal po trochu dlhšom sledovaní dieťaťa, „príde niekto vykonať obrad adopcie. Bude sa zaujímať o stretnutie s tebou, a možno s tebou bude chcieť hovoriť. Budem tam,“ dodal rýchlo, keď sa chlapcova hlava zodvihla so strachom v očiach, „celý čas.“

„Áno, pane.“

„Obrad nie je dlhý,“ pokračoval Severus, „ale počas neho, budeme potrebovať malé množstvo krvi. Proste pichnutie špendlíkom. Dokonca nie dostatočné na to, aby zranilo.“ Chlapec sa stále nerozhodne pozeral, tak ponúkol, „Chceš, aby som ti to ukázal? Mohol by som to vyskúšať sám na svojej ruke pre teba.“

Harry si hrýzol svoju peru a vyzeral byť zamyslený, pokúšal sa znovu hádať správnu odpoveď. Namiesto toho, aby ho nechal rozhodnúť, Severus vyčaroval ostrý špendlík a ukázal Harrymu svoju pravú ruku. Pichol špendlíkom do kože neďaleko svojho zápästia a ihneď sa zjavila kvapka krvi. „Vidíš? To je všetko.“ O chvíľu neskôr odstránil krv a nechal zmiznúť drobnú ranu.

Chlapec vyzeral omnoho uvoľnenejší. „A potom...“ Chlapec prehltol. „Potom budem váš syn?“

„Áno, Harry. Potom budeš môj.“

 

**************

 

Harry tej noci dobre nespal. Vrtel sa a otáčal na veľkej posteli a zisťoval, že je ťažké cítiť sa pohodlne napriek mäkkým, čistým obliečkam. V izbe bola taká tma a on nemal veľmi rád tmu. Každopádne nie úplnú tmu. Pritiahol si k sebe svoje kolená a zostal schúlený v strede postele ako sa len dalo, skrútený do čo najmenšieho klbka.

Ráno, červenkastá žiara úsvitu sa pomaly šírila naprieč nohou postele a Harry vstal a pretrel si svoje oči, potešený, že sa nemusí viacej pokúšať spať. Musel ísť znova do kúpeľne a plazil sa dolu halou ku kúpeľni, akoby na neho mohol hocikedy niekto vyskočiť. Nikto ho ale nehnal počas jeho vybavovania a uháňal naspäť do spálne tak rýchlo ako len mohol. Pán Snape – nie, ocko – povedal, že mal dovolené ísť kdekoľvek kam chcel, ale mohol zmeniť svoj názor. Strýko Vernon to robil často, a často to nepovedal Harrymu, alebo až dovtedy, pokým porušil nové pravidlo.

Pochybujúc, čo by mal teraz robiť, Harry išiel ku oknu a pozrel sa vo. Dom bol na úzkej kameňmi vykladanej ulici a tlačil sa k ďalšiemu najbližšiemu, hoci bol tento dom na konci tejto ulice. Vpredu bol krátky opracovaný železný plot s bránkou uprostred. Nevyzeralo to na trávnik – malá cestička s určitými do špicata vyzerajúcimi kvetinami – by veľmi dobre zapadli. Možno by si takto mohol zarobiť na svoju stravu. Pán Snape povedal, že nemusel, ale on vedel, že by mohol, naozaj. Bol zbytočný, ak by nepracoval. To je to, čo mu oni vždy povedali.

Sediac zľahka na okraji okennej rímsy, Harry sa opatrne dotkol svojho hrdla, ale reťaz bola preč, rovnako ako inokedy, keď to kontroloval. Pán Snape mu zahojil jeho krk, ako to urobil so zvyškom. Harry vedel, že by si za to tiež mal zarobiť. Liečenie nebolo pre zbytočné malé šteňatá, to vždy povedala teta Marge, ináč boli utopené pri narodení. Mal by vďačný, že vôbec niečo dostal.

Otočil sa naspäť do izby, rozhodol sa ustlať a potom by sa mohol obliecť. Ale nevedel, kde je jeho oblečenie, nevidel ho odvtedy, čo sa zobudil. Možno sa pralo? Alebo by mohol oň požiadať Dappin; ona o ňom pravdepodobne vedela.

Chvíľu mu trvalo ustlať posteľ, pretože bola vyššia ako bol on, ale nakoniec dal vankúše do poriadku a prikrývku uhladil a urovnal. Práve siahal po ďalšej z plachiet, keď sa dvere otvorili a pán Snape stál vo dverách.

„Dobre, si hore. Hladný?“

„Áno, pane, uhm, chcem tým povedať, áno, ocko.“

Harryho otec sa skutočne usmieval a temnota v jeho očiach zmäkla. Mal na sebe znova denné oblečenie, ale Harry nikdy také nevidel. Ako domáce šaty, lenže dlhšie a hrubšie, tieto boli tmavozelené s čiernym obrúbením na krajoch. „Poď potom dole, a Dappin pre nás pripraví raňajky.“ Počkal v chodbe na Harryho, aby ho nasledoval a keď Harry došiel ku dverám, dodal, „Budeme ti potrebovať zaobstarať oblečenie na dnešný obrad. A vo všeobecnosti tiež, ale obzvlášť na dnešok.“

„Áno, ocko, ale um...“

„Čo je?“ spýtal sa otec, keď prišli k vrchu schodiska.

„Oblečenie je drahé a ja nie som - -“

„Necháš ma starať sa o oblečenie, Harry,“ povedal prudko jeho otec a Harry prikývol.

„Áno, pane.“ Harry zhrbil svoje  ramená. Rozhneval svojho otca a dokonca ešte nespravili obrad.

Na dlhú chvíľu bolo ticho predtým, než jeho otec znova prehovoril. „Pomôžem ti dolu po schodoch. Na tento členok by si nemal kráčať.“

Harry pozrel na vysokého, štíhleho muža, ktorý sa chystal stať jeho otcom. Stál s natiahnutými rukami, akoby predpokladal, že Harry príde k nemu, ale Harry si nebol istý, čo mal naozaj spraviť. Hrýzol si svoju peru, stál, nerozhodný a ešte znepokojený tým, čo chcel jeho otec spraviť, teraz, keď bol nahnevaný. Muž pristúpil k nemu a dokonca bez premýšľania o tom sa odtiahol.

„Harry. Nechcem ťa udrieť. Chcem ťa len zniesť dole.“ Tento raz jeho hlas upokojoval, vôbec nie príkry a možno trochu smutný. Cítil sa hlúpo a v rozpakoch, Harry odvrátil svoju tvár.

„Chcel by si radšej jesť vo svojej izbe?“

Harry prikývol. „Áno, pane. Prosím vás.“

„Veľmi dobre. Choď naspäť dnu a ja dám vedieť Dappin.“

„Áno, pane,“ zopakoval Harry a vrátil sa sám do izby.

Poslední komentáře
22.06.2012 20:39:10: odboryplus.cz nejoblíbenější slevový program objevíte na www.akcez.cz
08.06.2012 10:21:54: YourAnonNews anonymous will be the governments answer concerning how to shock lambs in to accepting ...
18.05.2012 12:38:17: www.ellis.cz Test pohlaví dítěte
20.04.2012 11:55:21: penzijní připojištění kb