HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Nocturne

11. kapitola

Tak a je tu posledná bodka za týmto príbehom. Veľké vďaka patrí misto za to, že sa táto poviedka vôbec objavila na mojich stránkach. Som veľmi rada, že sa podujala na túto neľahkú úlohu a spríjemnila nám tak 36 neuveriteľných dní plných napätia z pokračovania. Užite si preklad poslednej kapitolky ;)

....hmm a aby som nezabudla 18+!!!

Nasledujúce dni obaja strávili tichým liečením. Keďže sa jeho sila vracala takmer každou minútou, Harrymu sa podarilo presvedčiť Severusa, aby s ním každé popoludnie na pár hodín zašiel do Rokfortských záhrad. Bolo to prvý krát, odkedy si spomínal, čo sa jeho milenec na slnku nemrvil a nevyzeral, že by mu to bolo nepríjemné.

Tri dni po Severusovom vyliečení začali znova jesť za profesorským stolom vo Veľkej sieni; aj keď tam boli len Minerva, Poppy, Hagrid a oni. Ostatní boli všetci zhŕknutí v malej skupinke na konci dlhého profesorského stola, keď sa on a Severus objavili v sieni na raňajky takmer mesiac po tom, čo tam prestali jedávať.

Minerva naňho hodila zbežný pohľad a vyprskla, „Harry, čo sa stalo? Si bledý ako smrť.“

Jej vyčítavý pohľad sa obrátil Severusovým smerom.

Harry dokázal pochopiť jej podozrenie. Severusove líca mali zdravý ružovkastý nádych. Z jeho rúk aj tváre zmizol žltkastý odtieň. Severusove čerstvo umyté vlasy sa leskli a mal postavu, ktorou sa predtým mohol pýšiť iba tesne po kŕmení. Pre nezasväteného človeka by Severus vyzeral ako dobre živený vampír.

Keďže videli rovnakú výčitku aj na tvárach ostatný troch, zastavili sa pár krokov od stola. Bolo jasné, že ich priatelia Severusa podozrievali, že Harryho počas kŕmenia zneužíva.

Takýto vývoj situácie ani jeden z nich nečakal. Posledný mesiac boli v Severusových komnatách tak izolovaní, že celkom zabudli, že na hrade sú aj iní ľudia, vedomí si Severusovho postihnutia, ľudia čo si všimnú drastickú zmenu v jeho výzore, ktorej sa Severus tri desaťročia tak úpenlivo vyhýbal.

Minerva, Poppy aj Hagrid prijali Harryho vzťah so Severusom, akoby sa nič nezvyčajné nedialo. Nikto z nich nijako nekomentoval, keď sa Harry presťahoval do žalárov, okrem poznámky, aké dobré bolo mať ho teraz pri sebe pravidelne.  Teraz bolo jasné, že všetci traja ich priatelia si idú dobre rozmyslieť svoj postoj k tomuto nezvyčajnému vzťahu.

Teda, prinajmenšom tváre Minervy a Poppy sa stiahli v prísnom odmietnutí. Hagridova otvorená bradatá tvár odhaľovala jeho zúrivosť. Poloobor gánil na Severusa, akoby zvažoval či nemá použiť nohu stola a prebodnúť ňou vampíra.

„Nedívajte sa prosím na Severusa takto,“ požiadal ich Harry a presunul sa na svoje obvyklé miesto, dve stoličky vpravo od Minervinej. „Neurobil nič špatné. V skutočnosti urobil všetko správne. Je vyliečený.“

„Nestriedmosť v jedle nevylieči, čo ho trápi,“ karhala Poppy a vyrovnala sa vo svojom naškrobenom bielom habite a čepci. „Som z teba šokovaná, Severus. Ešte nikdy si predtým nebol takto... nedbalý. Pozri sa na toho chlapca! Schudol dobrých päť kíl a je bledší než ty.“

„Nie som chlapec!“ pripomenul im ohnivým tónom, ktorý popieral jeho tvrdenie.

Severusov hlboký, rozumný hlas preťal počiatky rozvíjajúcej sa hystérie. „Madam, nepochopili ste to. Potter nehovorí o vyliečení môjho hladu. Jeho slová sa vzťahujú na vyliečenie môjho postihnutia.“

„Tvojho...“ ústa Poppy sa doširoka roztvorili, zatiaľ čo Minerva vedľa nej zvolala, „Nemožné!“

Hagrid, vždy najdôverčivejší z ich skupinky zamrmlal, „Páni,“ a s bázňou na nich civel.

Pod neveriacimi pohľadmi ich všetkých sa Severus pokojne usadil na stoličku medzi Harrym a Minervou.

„Uisťujem vás že je to pravda,“ trval na svojom Severus a načiahol sa za podnosom so škvareninou.

Harry sa usmial, keď Severus najprv naložil vajcia na jeho tanier a až potom si dal niečo na vlastný. Už to nebolo viac potrebné, keďže sa cítil zdravší, ale ešte stále sa cítil dôležitý a vzácny, keď preňho Severus robil takéto drobnosti, najmä v prítomnosti iných ľudí. Keďže bol od prírody viac utiahnutý, Severus nikdy nebol indiskrétny, ale od prvého dňa, keď ho Harry sprevádzal k profesorskému stolu, Severus sa nijako nepokúsil utajovať alebo popierať ich vzťah.

„Ako?“ dožadovala sa Minerva, ešte stále nepresvedčená. „Na vampirizmus neexistuje liek.“

„Kedysi jeden existoval,“ pripomenul Severus.

„To boli iba chýry,“ namietala riaditeľka.

„Ako by si našiel taký liek, aj keby ešte stále existoval?“ opýtala sa Poppy.

„Keby ešte stále existovalo... ale čo?“ pýtal sa Hagrid, očividne zmätený.

Poppy sa obrátila k obrovskému mužovi po svojom boku a vysvetlila, „Salazar Slizolin pred tisíc rokmi získal svoju slávu tým, že údajne vyliečil svoju snúbenicu z vampirizmu. Je to za celú históriu jediný zaznamenaný prípad vyliečenia a je viac než tisícjedenásť rokov starý.“

„Slizolin počas svojho života liek žiarlivo strážil. Po jeho smrti sa stratil,“ dodala Minerva a obrátila sa k nim, aby sa ich mohla opýtať, „Kde by si po všetkých tých rokoch mohol nájsť ten liek?“

„V Slizolinovom osobnom skrytom labáku,“ odpovedal Severus.

„V jeho čo?“ opýtala sa Minerva.

„Slizolin mal v Tajomnej komnate postavenú pracovňu,“ vysvetlil Harry.

„V...“ jej tvár odhaľovala rovnaké absolútne ohromenie, ktoré cítil aj Harry, keď mu to prvý krát napadlo.

„Áno, Minerva. Tridsať rokov som zhrabúval každú zbierku o temnej mágii na tejto planéte a hľadal v nej Slizolinov liek a celý čas som na ňom doslova sedel,“ povedal Severus tónom prekypujúcim iróniou. „Len čo sa Potter dozvedel, čo to vlastne hľadám, zabralo mu asi dve sekundy aby si spojil dokopy fakt, že ak Slizolin niekam schoval svoju prácu, tak určite bude v Tajomnej komnate.“

„Vy ste sa tam dolu vrátili?“ opýtala sa Minerva.

„Áno,“ povedal Severus.

„Našli sme Slizolinov labák a debnu plnú jeho prác,“ vzrušene im povedal Harry a snažil sa zhltnúť vajcia bez toho, aby bolo všetkým jasné, že rozprával s plnými ústami. Posledné tri dni sa snažil dohnať vymeškané jedlá.

„Slizolin zakódoval svoje práce parselčinou, takže ich Potter pre mňa musel preložiť,“ dodal Severus.

„Parselčinou?“ znova sa do rozhovoru zapojil Hagrid. „Ale to je hadí jazyk, né? Nevedel sem, že sa dá aj napísat.“

„Ani ja,“ povedal Severus. „Ja som písmo na Slizolinových prácach nevidel ako nič iné než jeden rad za druhým stále tú istú ikona hada, ale Potter v ňom rozoznal slová.“

„To je neuveriteľné,“ povedala Minerva.

„Však?“ celý sa rozžiaril Harry. „Teraz je vyliečený.“

„Nemyslím si, že na to sa odvolávala riaditeľka,“ jemne mu povedal Severus.

Harry sa začervenal, keď mu úsmev na tvári Minervy povedal, že Severus mal pravdu. Rozprávala o tom, ako našli a preložili Slizolinov liek.

„To je úžasné tiež,“ ponúkla mu Minerva, akoby mal šesť rokov a potreboval takého ubezpečenie.

„Ten liek bolo kúzlo alebo elixír?“ opýtala sa Poppy.

„Elixír, založený na báze ľuľkovca zlomocného. Našťastie ostatné prísady neutralizovali jeho halucinogénne vlastnosti,“ odpovedal Severus a potom vymenoval väčšinu prísad, keď sa na ne Poppy spýtala. „Bola to delikátna kombinácia jedov.“

„Musel si to zobrať iba raz? S takými prísadami by ten liek mal asi dosť nepríjemné vedľajšie účinky,“ správne odhadla Poppy.

„Elixír sa musel podať darcovi krvi pri východe slnka počas celého jedného lunárneho cyklu a filtrovať ľudským systémom. Dostával som ho počas kŕmenia,“ povedal Severus.

„Chceš tým povedať...“ začal Hagrid a zrazu sa odmlčal a civel na Harryho so zdeseným výrazom plným obáv.

„Ja som ho musel brať,“ potvrdil Harry. „To preto som tak schudol. Posledný mesiac som v sebe nedokázal nič udržať. Severus nechcel, aby som to spravil, ale ja som naliehal,“ rýchlo dodal, aby medzi nimi neboli žiadne ďalšie nedorozumenia.

„To musíš mat profesora teda fakt rád,“ poznamenal Hagrid.

Rýchly pohľad na ľavo odhalil, že Severus očervenel ako paprika. Načiahol sa a položil ruku na Severusovo predlaktie, a potom tíško prehlásil, „Trochu viac než len rád, myslím.“

Uvedomil si, že ostatní možno nechcú až takéto podrobnosti a cítil ako sa mu samému zapaľujú líca, keď sa obzeral dookola po stole, ale všetci traja jeho priatelia na usmievali.

„To je úžasné, Harry,“ nadšene súhlasil Hagrid. „Ty aj profesor ste boli sami príliš dlho.“

Minerva aj Poppy obe súhlasne prikývli.

Po chvíli ho Poppy požiadala, „Harry, chcela by som ťa po raňajkách prezrieť, ak by ti to nevadilo.“

„Tak nejako som to aj očakával,“ odpovedal Harry.

„Takže si mesiac bral elixír a Severus ho dostával vďaka kŕmeniu. Aký unikátny koncept,“ poznamenala Minerva.

„Mňa samého by to v živote nenapadlo,“ súhlasil Severus. „Zo Slizolinových poznámok bolo jasné, že vampír nemôže elixír absorbovať nijakým iným spôsobom, než cez ľudskú krv. Posledná fáza bola najšialenejším a najtrúfalejším  nápadom, s akým som sa kedy stretol.“

„Ako to?“ opýtala sa Poppy, ktorá z tých, čo sedeli pri stole vedela z elixírov viac než ostatní.

„V poslednej fáze musel darca spolu s poslednou dávkou elixíru piť aj vampírovu krv. Práve tento krok spustil moju finálnu premenu späť na človeka,“ vysvetlil Severus.

Hagrid začal hovoriť, „Chceš povedať že Harry...“ a potom zrazu šokovane stíchol.

„To ste teda dobre riskovali,“ nakoniec mu povedala Poppy a jej karhavý pohľad skĺzol po Severusovi.

„Nechcel to spraviť. Ja som ho do toho nanútil,“ povedal im Harry. „Bola to naša jediná príležitosť na normálny život.“

„Už sa nečudujem, že v celej histórii bol zaznamenaný len jeden prípad,“ povedala Minerva a stále vyzerala otrasená. „Nechcem ani pomyslieť, čo všetko sa mohlo stať, keby sa niečo pokazilo.“

„Ale nič sa nepokazilo,“ odpovedal uškŕňajúci sa Harry. „Bolo to ťažké a strašné, ale dokázali sme to a teraz je Severus voľný.“

„Vďaka Merlinovi za to,“ povedala Minerva, Hagrid a Poppy vyslovili podobné pocity.

„S objavom sa samozrejme musíte podeliť s celým svetom,“ povedala Poppy. „Tisíckam úbohých duší môžete týmto objavom pomôcť.“

„Moju štúdiu o Slizolinovom lieku by som mal mať hotovú toto popoludnie,“ povedal Severus. Zatiaľ čo sa celé tieto dni Harry opaľoval v záhrade medzi ružami, Severus vedľa neho sedel, spracovával poznámky a čmáral niečo na takmer metrový pergamen. „Pošlem to po sove do Mesačníka Elixíry a Liečiteľskej štvrťročenky ešte predtým, než zajtra odídeme.“

„Odídete?“ pýtal sa Hagrid.

„Ideme na pláž,“ poreferoval im Harry a želal si, aby jeho hlas neznel akoby bol rozrušený šesťročný chlapec. Aj on sám počul, ako smiešne vzrušený znel jeho hlas z predstavy prvých skutočných prázdnin.

„Na pláž?“ Minerva obrátila svoj ohromený pohľad na Severusa, podobne ako Poppy a Hagrid.

Harry vedel veľmi dobre pochopiť jej prekvapenie. Jeho milenec večne zalezený v žalároch bol nechvalne známy svojou nenávisťou voči jasnému svetlu. Časť tejto averzie pochádzala zo Severusovho postihnutia, ale on vedel, že veľká časť patrila Severusovej vlastnej povahe.

„Na celý nasledujúci mesiac som prenajal vilu v Santorini,“ povedal Severus ironickým tónom.

„To by som si o tebe nikdy nepomyslela, Severus,“ jemne podpichujúco zvolala Poppy. „Romantický útek na pláž k Stredozemnému moru a na celý mesiac!“

Bolo jasné že vyslovila pocity všetkých troch.

Harry trochu stuhol, očakával, že Severus na jej podpichovanie nezareaguje veľmi pekne. Ale Severus sa očividne v spoločnosti týchto troch ľudí cítil veľmi pohodlne. Severus na jeho prekvapenie iba jednoducho vysvetlil, „Potter ešte nikdy nevidel skutočnú pláž.“ Potom Severus pokračoval pobaveným tónom, keď povedal, „Verte mi, obišiel som ešte celkom dobre. Napoly som očakával, že skončím na safari v Afrike. Koniec koncov, je mladý Chrabromilčan.“

Harry zachytil Minervin pohľad, rýchlo na svoju bývalú vedúcu fakulty žmurkol a obrátil sa k Severusovi, aby mu dokonale vážnym tónom povedal, „Vlastne som dúfal, že by sme počas jarných prázdnin mohli ísť na safari v Nairobi.“

Vedel, že to preháňa a že Severus bude okamžite neuveriteľne sarkastický a odmietne jeho pochabý nápad, ale nemohol si pomôcť a musel Severusa trošku naťahovať.

Harry sledoval, ako zo Severusovej tváre s silnými črtami okamžite opadlo povýšenecké pobavenie. Len čo z tváre jeho milenca zmizlo prekvapenie, zostal úplne šokovaný, keď Severus jednoducho povedal, „Nuž, domnievam sa, že aspoň budem mať príležitosť sám zozbierať niektoré z exotickejších prísad, ak ma samozrejme medzitým nezhltne miesta fauna.“

Keby niekedy potreboval dôkaz, ako veľmi ho Severus Snape miloval, práve ho dostal. Tak ohromený, že nemal slov, Harry sa pozrel späť na ostatných a zistil, že sa naňho všetci uškŕňajú.

Po prvý krát odkedy pochoval Rona a Hermionu sa cítil, akoby mal skutočnú rodinu.

Dokonca aj keby ho Minerva, Poppy a Hagrid vôbec nemali v láske, aj tak by tu bol rád, už len preto, lebo tak očividne milovali a akceptovali Severusa. Keď bol mladší, vernosť, ktorú Albus a ostatní Rokfortskí „dospelí“ prejavovali Snapovi ho miatla a rozčuľovala. Ale teraz, keď mal šancu na vlastné oči vidieť, ako sa tak často mizantropický profesor elixírov správal, keď komunikoval s rovesníkmi, začínal to chápať. Severus mohol kedysi byť vampír a smrťožrút, ale ešte stále bol integrálnou súčasťou Rokfortskej rodiny. Bolo mierne šokujúce, keď si uvedomil, že keď sa nasťahoval k Severusovi do žalárov, Minerva a ostatní ho vo svojom kolektíve privítali pre jeho dobro rovnako ako aj pre Severusovo.

„Vo včerajšom Prorokovi bol článok o tom, ako si odišiel od Aurorov, Harry,“ povedal Hagrid. „Videl si ho?“

„Myslíš tým Chlapec Ktorý Prežil Mizne zo Scény, alebo ten Čo Si Bez Neho Čarodejnícky Svet Počne?“ potichu sa zasmial Harry.

„Asi obidva,“ odpovedal Hagrid.

„Ako by som ich len mohol prepásť?“ opýtal sa Harry.

„Tvoj šéf znel smutne, že ťa stratil,“ povedal Hagrid. „Zdá sa, že je to správny chlap.“

„Jeden z najlepších,“ rýchlo súhlasil Harry a nespomenul, že Parkerov dôvtip bol jeden z hlavných dôvodov, prečo odišiel.

„Nemôžem povedať, že by som samu čudovala,“ povedala Poppy. „Táto strata pre Aurorov je pre nás rozhodne prínosom.“

„Áno, všetkých nás veľmi teší, že ťa tu máme, Harry,“ dodala Minerva. „Dúfam, že vyučovaním Obrany proti čiernej mágii príliš nezmizneš zo scény.“

Chechtajúc sa hodil pohľad na Severusa a ironicky povedal, „Som si istý, že isté drobnosti mi nedovolia úplne zmiznúť všetkým z očí.“

Len čo sa smiech utíšil, konverzácia sa presunula na menej osobné témy. Harry obrátil svoju plnú pozornosť na raňajky. Už sa takmer začínal cítiť, akoby sem patril. Vďačný za nový život, ktorý čakal jeho a Severusa, jemne sa usmial na muža po svojom boku a odhodlane sa pustil do jedla.

*****

Severus sa hneď po raňajkách stiahol do svojej súkromnej miestnosti pre výskum, aby dokončil prácu o Slizolinovom lieku. Nie že by mal Harry príležitosť, aby mu chýbal. Poppy ho niekoľko nasledujúcich hodín zamestnávala prísnou zdravotnou prehliadkou. Konečne prehlásila, že je zdravý, keď prišiel čas na obed, ktorý Severus vymeškal.

Už mal na ich výlet všetko zbalené a nemal čo viac robiť a tak strávil popoludnie čítaním na pohovke, ktorú si pričaroval v ružovej záhrade, keďže nechcel prepásť pekné počasie. Štyri dni v kuse na priamom slnku, to musel byť v tejto oblasti jeho nový rekord.

Severus sa letmo zjavil na večeri, ale stiahol sa späť do svojej pracovne ešte predtým, než sa podával zákusok. Odvtedy v nej zostával.

Keď hodiny v ich obývačke zahlásili polnoc a rúčka so Severusovým obrázkom ešte stále pevne zostávala pri značke „Pracujúci“, s unaveným povzdychom zatvoril román, ktorý práve dočítal. Ešte stále sa dosť neuzdravil na to, aby dlho ponocoval.

Ospalo vstal z kresla predtým, než by v ňom zaspal a zamieril smerom do kúpeľne, aby vykonal svoje bežné večerné rutinné procesy. Keď vstúpil do spálne vo svojom župane a uterákom si sušil vlasy, s prekvapením zistil, že Severus tam už je.

Jeho milenec sa očividne práve vyzliekal. Keď Harry vstúpil do miestnosti, Severus už mal habit, vestu a plášť povesené v skrini a práve si rozopínal manžety.

„Ahoj. Nečakal som, že sa sem vrátiš,“ povedal s úsmevom.

„Prepáč mi to. Stratil som pojem o čase. Nemal som v úmysle celú noc ťa zanedbávať,“ povedal Severus a prešiel cez miestnosť, aby ho mohol objať.

Objal ho naspäť a pozrel sa mu hore do očí. „Viem, že si sa ponáhľal, aby si dokončil svoju prácu predtým, než odídeme. Nevidím dôvod, prečo by si sa mal ospravedlňovať. Už je to hotové?“

„Áno. Pred pár minútami som to po sove poslal editorom.“

„Výborne,“ uznanlivo prikývol Harry.

„Na nočnom stolíku je kópia, ak by si sa na to chcel pozrieť,“ povedal Severus.

Nebol si istý, či vôbec niečo pochopí z monografie o elixíroch, ale aj tak prešiel miestnosťou. Prevesil si mokrý uterák cez lakeť a zdvihol zo stolíka pergamen. Prebehol ho pohľadom a sánka mu padla až na zem, keď si prečítal prvých pár riadkov. Traktát o liečení vampirizmu Salazarom Slizolinom od Severusa Snapa, Majstra v elixíroch, Oxfordská škola magických vied a Harryho Pottera, Profesora obrany, Rokfortská stredná škola čarodejnícka. „Ty si tam uviedol moje meno.“

„Bez tvojej pomoci by som to nikdy nedokázal,“ povedal Severus.

Presne ako sa obával, prevažná časť dokumentu bola napísaná príliš technicky, aby to dokázal pochopiť niekto, kto nepripravoval elixíry už dvanásť rokov, od svojich MLOKov. „Er, toto je dosť zložité. Rozumiem sotva polovici. Ako to dopadlo?“

Severus mykol plecom. „Bolo dosť obtiažne nespomínať naše vlastné skúsenosti s liečbou...“

„Prečo by si nemohol napísať, čo sme spravili?“ opýtal sa počas zívania, keď položil pergamen naspäť a levitoval svoj mokrý uterák späť do kúpeľne.

„Byť vampírom sa rovná automatickému rozsudku smrti. Nevedel som aké budú následky pre bývalého vampíra – následky pre mňa alebo pre teba, a pre tých, ktorí ma celé tie roky kryli. Nechcel som byť vyliečený len na to, aby som zvyšok svojho života strávil v Azkabane za to, že som tridsať rokov tajil svoj stav.“

„Na to som nikdy nepomyslel,“ povedal. „Dočerta. My všetci by sme boli v nebezpečí, keďže je ilegálne poskytnúť pomoc alebo prístrešie vampírovi.“

„Najfrustrujúcejším problémom bola etickosť uvedenia všetkých dát ktoré sme získali a zároveň sa nijako neusvedčiť.“

„Ako si to vyriešil?“ opýtal sa, vediac, že Severus určite našiel nejaký spôsob.

„Nakoniec som včlenil veľa z toho, čo sme sa naučili do Slizolinových opisov tým, že som naznačil, že pred tisíc rokmi boli vlastne dva prípady vyliečenia vampirizmu. Nikdy som priamo nepovedal, že druhý prípad sa dial súbežne s prvým, iba som to naznačil.“

„Chytrý Slizolinčan,“ uznanlivo povedal Harry.

Severus sa od neho odvrátil a začal si rozopínať košeľu. „Ale aj tak som spáchal vedecký podvod. Nie je mi to príjemné, ale bol to jediný spôsob, akým bezpečne odovzdať všetky naše poznatky. “

„Možno, že tvoj objav zmení tie zákony, že budú viac ľudské,“ povedal a sledoval, ako zhodil košeľu z pliec a potom vykĺzol von z tielka. Srdce mu začalo biť prudšie, keď sa pozrel na všetku tú hladkú nahú pokožku. Prešlo už vyše mesiaca, odkedy sa naposledy cítil dosť dobre na to, aby jeho telo reagovalo sexuálne.

„Môžeme len dúfať. Nanešťastie, len veľmi málo postihnutých vampírov bude mať úžitok zo Slizolinovho lieku,“ povedal Severus mierne napätým hlasom, keďže sa práve sklonil aby si mohol rozviazať topánky, zatiaľ čo rozprával.

„A to prečo?“ opýtal sa Harry a snažil sa nenechať sa príliš rozptyľovať pohľadom na Severusov pevný svalnatý zadok. Aj keď Severus skrýval svoje telo, akoby to bolo niečo, za čo by sa mal hanbiť, jeho nohavice mu sedeli ako uliate. Čierny materiál sa na ňom pevne napínal, odhaľoval každé napnutie svalstva. Pri tom provokatívnom výhľade sa mu nahrnula horúčava do slabín.

Severus sa znovu narovnal, uvoľnené vlasy mu jemne padali na plecia. Vedel, že jeho milenec o sebe nikdy tak nepremýšľal, ale v tej chvíli, keď mal na sebe iba nohavice, s odhalenou hruďou a chodidlami, Severus vyzeral osudne zmyselný.

Vôbec si neuvedomujúc, aký efekt mal na Harryho, Severus pokračoval, „Väčšina vampírov žije na okraji spoločnosti, v ktorej lovia, s minimom sociálnej interakcie. Hrubým odhadom by som mohol povedať, že sotva jeden z tisícich vampírov má milenca, ktorý by bol ochotný dobrovoľne zdieľať svoju krv v pravidelných intervaloch, ako si to robil ty, nieto ešte pre nich pretrpieť vedľajšie efekty Slizolinovej liečby.“

„Možno ich liek povzbudí v tom, aby sa správali menej ako lovci, keď jednajú s ľuďmi,“ povedal a obrátil pozornosť k Severusovým rukám, keď rozopínali nohavice.

„Ale prečo?“ opýtal sa Severus, rozopol gombík na páse a schytil zips.

Jeho teplota akoby stúpala v priamej úmere so Severusovým sťahovaním zipsu. „Nuž, keď potrebujú darcu, možno budú mať lepší dôvod neloviť v spoločnosti. Možno si dokonca vytvoria aj vzťahy, ako sme to spravili aj my.“

„Alebo iba niekde zajmú nejakého úbohého človeka a prinútia ho zobrať ten liek,“ odpovedal Severus.

„Ešte stále budú musieť každý deň variť ten elixír,“ povedal. „Žiaden majster v elixíroch by dobrovoľne nepomohol vampírovi, ktorý by niekoho nútil, aby vzal ten liek, nie?“

„Príprava toho elixíru nie je až tak zložitá. Zvládla by ho aj väčšina štvrtákov,“ odpovedal Severus.

„Ale riskoval by to niekto, kto bol celé roky vonku zo školy? Ja viem, že by som to nespravil.“

„Čudoval by si sa, čo všetko by dokonca aj niekto bez najmenšieho talentu na elixíry ako ty zvládol pri správnej motivácii,“ povedal Severus a ironicky skrútil kútik úst.

Nohavice a spodné prádlo skĺzlo dolu po Severusových dlhých nohách. Jeho pohľad sa obrátil k pôsobivému penisu a plným vajciam visiacim pod ním. Posledný mesiac videl Severusa nahého aspoň raz za deň, ale toto bolo prvý krát, čo sa cítil dosť dobre na to, aby ten pohľad náležite ocenil.

Sledoval svojho nahého milenca ako prešiel k šatníku, kde Severus mával svoje nočné košele.

Rýchlo sa presunul a zastavil ho ešte predtým, než ho Severus mohol otvoriť. „Er, musíš to dnes v noci robiť?“

„Čo robiť?“ opýtal sa Severus, očividne zmätený.

Cítil sa ako hlupák a vysvetlil, „Dávať na seba nočnú košeľu. Tak nejako som dúfal, že by sme mohli robiť niektoré z tých vecí, na ktoré som sa celý mesiac cítil príliš špatne.“

„Oh.“

Výraz na Severusovej tvári nebol práve povzbudivý. Severus vyzeral takmer prekvapený, alebo možno ustarostený. V každom prípade to nebola reakcia, v ktorú dúfal.

Až do tejto chvíle mu nenapadlo premýšľať nad tým, či ho teraz Severus bude chcieť. Severusova počiatočná účasť na ich dohode bola motivovaná jeho potrebou krvi. Túto potrebu už viac nemal. Aj keď ani na sekundu nezapochyboval, že mu bol Severus kompletne oddaný, to ešte neznamenalo, že po ňom musí aj fyzicky túžiť.

Zranený, rýchlo povedal, „Nemusíme, ak nechceš. Bol to len taký nápad.“

„Ešte stále sa zotavuješ z účinkov toho elixíru. Myslel som si, že budeš príliš unavený.“

Tá slabá výhovorka iba potvrdila jeho najhoršie obavy. V Severusových očiach jasne videl klamstvo.

„Skôr dúfal,“ zamrmlal si.

„Čo si povedal?“ opýtal sa Severus.

Obrátil sa späť k posteli, striasol zo seba župan a jasnejšie povedal. „Nerob si starosti. Choď a daj si na seba tú košeľu.“

Neodvažoval sa obrátiť zo strachu, čo by si v jeho pohľade Severus mohol prečítať, a tak sa iba vyšplhal na svoju stranu postele a obrátil sa tvárou k stene.

Ticho v miestnosti za jeho chrbtom bolo veľmi hlasné.

O pár minút neskôr sa posteľ pohla, keď sa k nemu Severus pridal.

Keď Severus obvykle prišiel do postele, stúlili sa k sebe, aj keď mu nebolo dosť dobre na sex. Ale dnes v noci bol k Severusovi stále obrátený chrbtom.

„Harry?“

Doslova cítil ten intenzívny pocit, ako sa mu prevŕtava vzadu do hlavy.

„Dobrú noc,“ povedal tak pokojne ako dokázal. Vo vnútri sa chvel, takmer sa rozpadával. Po tom všetko, čo tento mesiac prekonali by si nikdy nepomyslel, že všetko stratí kvôli tomu, že Severus sa vyliečil. Myslel si, že sa tým ich životy zlepšia, nie že sa ich sexuálny život stane nadbytočný, alebo ešte horšie, že to bude niečo, o čom si Severus myslel, že mu dlhuje.

„Práve máme ísť na výlet, kde budeme celý mesiac sami. Bol by som radšej, keby sme začali bez hádok a nezhôd,“ povedal Severus.

Harry sa zahryzol do pery a v pästi pevne stisol prikrývku. Naozaj od neho Severus očakával, že sa bude správať akoby sa nič nestalo, len predstierať, že je všetko v poriadku?

„Nemôžem to nijako vyriešiť, ak mi nepovieš, čo som spravil zle,“ povedal Severus po dlhom, napätom tichu.

„Neurobil si nič zle. Nemôžeš za to, ako sa cítiš.“

„Ako sa cítim?“ pýtal sa Severus. Severus ešte nikdy neznel tak stratený alebo zmätený. „Harrym, prosím... pozri sa na mňa. Povedz mi, čo sa stalo.“

Cítil sa ako úplný hlupák, obrátil sa aby sa mohol pozrieť Severusovi do tváre. Bolo ťažšie pozrieť sa do tých vnímavých temných očí, než postaviť sa Voldemortovi. Držal sa pokope už len silou vôle a snažil sa udržať svoj hlas bez vyčítavého tónu, keď povedal, „Myslím, že som skrátka len nikdy nečakal, že sa ti zhnusím lebo si sa vyliečil.“

Len čo z neho tie slová vyšli, okamžite si želal, aby ich mohol vziať späť, pretože po nich zostal úplne odhalený a zraniteľný. Nechcel sa cítiť ako patetický prísavkovitý idiot, ako vyznieval vďaka tej vete. Dokonca aj vtedy, keď jeden druhého nenávideli, Severus si ho vždy vážil. Nechcel, aby sa to zmenilo.

„Čo tým myslíš, „zhnusil“? Nechápem,“ povedal Severus. V jeho postoji nebola žiadna arogancia ani výsmech, iba úprimný zmätok.

„Viem, že som tento posledný mesiac bol... mimoriadne nepríťažlivý. Každý by bol znechutený...“

„Zbláznil si sa?“ prerušil ho Severus. „Každý deň si kvôli mne bral jed.“

„A za to si mi vďačný, ale nemáš záujem. Mal si so mnou sex v prvom rade výmenou za krv. Teraz, keď už tú krv nepotrebuješ...“

„Myslíš si, že už ťa nechcem ani nepotrebujem,“ dokončil zaňho Severus. Keď stuhnuto prikývol, Severus sa opýtal, „A toto všetko spôsobilo moje váhanie, keď si ma požiadal, aby som na seba nedával nočnú košeľu?“

Znova prikývol a až teraz si všimol, že Severusova hruď bola ešte stále odhalená a že nechal nočnú košeľu v šatníku. „Rozoznám, keď mi klameš, Severus, a tá veta o tom, ako si myslíš, že sa na to necítim dobre bola blbosť.“

„Áno, domnievam sa, že bola. Prepáč mi to. Nikdy som nemal v úmysle vyjadriť... nedostatok záujmu.“

Aj keď miloval Severusov kultivovaný a uhladený spôsob reči, boli chvíle, keď ho formálny spôsob adresovania privádzal do šialenstva. Ako napríklad teraz. Potreboval sa dostať cez konvencie, ktoré medzi nimi vytvárali odstup, a tak sa dožadoval, „A čo si mal potom v úmysle? A ani sa nesnaž vyhýbať sa odpovedi. Videl som na tebe, že nechceš.“

„Domnievam sa, že som... bol nervózny,“ odpovedal Severus po dlhom váhaní, celé telo mal napäté.

Kedykoľvek Severus hovoril o svojich pocitoch, zdalo sa, že vždy začína vetu slovami „domnievam sa“, akoby mal tak málo skúseností s vyslovovaním svojich pocitov že si nebol ani istý, aké slová má použiť.

„Nervózny?“ zopakoval, teraz už aj sám zmätený. „Z čoho?“

„Z teba,“ odpovedal Severus a díval sa mu rovno do očí.

Jasne videl pravdu v tých tmavých bezodných očiach a vôbec netušil, ako má odpovedať. Nakoniec sa presunul o niečo bližšie a tichým tónom povedal, „Nerozumiem. Prečo by si mal by zo mňa nervózny, po všetkom čím sme prešli?“

Keďže to neznelo, akoby sa Severusovi hnusil, teraz keď bol vyliečený, načiahol sa a položil mu ruku na lakeť. Vďaka Merlinovi sa ani nestrhol ani neodtiahol. Vlastne sa zdalo, že sa pri tom dotyku Severusovi uľavilo.

„Z viacerých dôvodov, všetky z nich nepochybne hlúpe,“ povedal Severus a zhlboka sa nadýchol.

„Aj tak by som si ich rád vypočul,“ povedal.

Severus prikývol. „Prežíval som podobné pochybnosti, ktoré si práve vyslovil.“

„Čože?“ Nedokázal si ani predstaviť, čo také mohol spraviť, aby sa Severus cítil nechcený. „Spravil alebo povedal som niečo...“

„Nie, ty za to nemôžeš. Ja len...“

„Áno?“ jemne ho povzbudzoval.

„Musíš pochopiť, predtým než som sa stretol s tou kreatúrou, ktorá ma premenila, bol som úplne nevinný. Nie, to je zavádzajúce. Bol som... úplne nežiaduci, nepríťažlivý, skutočný vyvrheľ,“ opravil sa Severus, akoby sa odhodlal povedať mu celú pravdu.

Nevedel čo má povedať a tak len pohladil rameno svojho milenca a povedal, „To už bolo dávno. Teraz sa veci majú inak.“

„Áno, avšak, pýtal si sa ma čo ma trápi.“

„Prepáč, môžeš pokračovať,“ povedal.

„Keď ma premenili... nuž, jediné, čo som musel spraviť bolo pristúpiť k niekomu dosť blízko na to, aby zachytili moje vampírie feromóny, a keď na dotyčného zaúčinkovali, pobozkať ho. Po jednom bozku sa chemikálie v mojich slinách postarali o to, že môj partner by spravil čokoľvek, len aby bol so mnou. Teraz, keď mám päťdesiat rokov, sú tieto schopnosti preč,“ Severus sa odmlčal, akoby jeho slová vysvetlili celú situáciu.

„Potrebuješ ich snáď ešte? Teraz máš mňa,“ povedal do ticha.

„Mám ťa vďaka nim, pretože si vychutnával jedinečné vzrušenie... vzťahu s vampírom natoľko, že si mu ponúkol svoju krv,“ povedal Severus.

„Najprv to aj bola pravda, ale už celé mesiace to nebolo iba o tom,“ opravil ho. „Už pred mesiacmi som sa do teba zaľúbil. Neveríš mi?“

„Verím, že ma miluješ... teraz, keď sú spomienky na všetky tie veci, ktoré som ti dokázal ponúknuť ešte stále čerstvé v tvojej pamäti.“ Ustarostené oči sa odvrátili od neho preč.

„Čo tým myslíš?“ čokoľvek tým myslel, vedel, že sa mu to nebude páčiť.

„Myslím tým, že vo veku viac než päťdesiat rokov mám som sa ocitol vo vzťahu s krásnym mladým mužom o dvadsať rokov mladším, s mladým mužom, ktorý by mohol mať kohokoľvek, na koho by si len pomyslel, stačilo by sa iba spýtať. Pôvodne ku mne tohto mladého muža prilákali unikátne aspekty mojej vampírej sexuality. A teraz... teraz už nemám nič výnimočné, čo by som mu ponúkol, nič okrem tela, ktoré nikto iný nechcel.“

Harry takmer nemohol dýchať v tom tichu, ktoré nasledovalo.

„Nič výnimočné? Oh, Severus.“ Sťažka prehltol, pritiahol si Severusa do náruče a pevne ho objímal. Uľavilo sa mu, keď mu Severus objatie vrátil, aj keď trochu zúfalejšie, než by sa mu páčilo. Po dlhej chvíli povedal, „Ty si výnimočný, nie len ten sex.“

„Sám si počas posledného kŕmenia povedal, že ti to bude chýbať,“ pripomenul mu Severus.

Nikdy by si nepredstavil, že jeho slová budú mať na Severusa takýto účinok. „Bude mi chýbať tá intímnosť, nie len to vzrušenie. Keď si jedol, úplne si sa na mňa sústredil. To moja krv ťa držala pri živote a ja som bol celým tvojím svetom. To sa teraz mení. Už ma tým spôsobom viac nepotrebuješ. A nikdy už ani potrebovať nebudeš.“

Severus zdvihol hlavu a trochu sa odtiahol aby sa ich pohľady mohli stretnúť. „Možno, že už nepotrebujem na prežitie tvoju krv, ale vždy budem potrebovať tvoju prítomnosť. Až do chvíle, keď z tých dverí vykročíš von, aby si sa nikdy nevrátil a dokonca aj potom, vždy budeš... celý môj svet, ako si to povedal.“

Keď sa díval na tú vyrovnanú tvár, nemohol pochybovať o tejto pravde, a nemohol už ani ignorovať fakt, že Severus celým svojím srdcom veril, že ho po čase opustí.

„Prečo nemôžeš uveriť, že pre mňa znamenáš to isté?“ lamentoval a odhrnul Severusovi vlasy z čela. „Tak veľmi ťa milujem, že som bol schopný napiť sa tvojej krvi, aby sme mohli spolu viesť normálny život. Neviem, čo ešte by som mohol spraviť, aby som ťa presvedčil. Prečo mi len nedokážeš uveriť?“

Severus na moment uhol pohľadom. Vyzeral, akoby sa zocelil, potom sa pozrel späť naňho a ticho povedal, „Pretože sa teraz v zrkadle vidím. Pretože všetky tie veci, vďaka ktorým som bol jedinečný sú navždy preč a zostala tu iba táto nepríťažlivá schránka a nepríjemná povaha.“

Uvedomil si, že môže protestovať do skonania sveta a ešte stále by sa mu nepodarilo presvedčiť Severusa o svojej pravde, a tak zatlačil Severusa na chrbát a pregúlil sa naňho. Severus ešte stále prudko dýchal od nárazu, keď sklonil hlavu a prekryl tie tenké pery vlastnými. Do spojenia ich úst vložil všetko, čo k Severusovi cítil, pobozkal svojho neistého milenca s divokým zúfalstvom.

Vsunul svoj jazyk do Severusových prekvapených úst, hlboko a dychtivo. Od jeho premeny sa bozkávali už viac krát, ale ani raz s otvorenými ústami a ani takto vášnivo.

Severus mal teraz dokonca aj inú príchuť. Tá sladká chemikália, po ktorej sa Harrymu tak točila hlava bola preč. To, čo zostalo bolo veľmi ľudské, a svojským spôsobom rovnako vzrušujúce. Po Severusových bozkoch už možno nebude lietať, ale bezbranné poddanie sa jeho hrdého milenca sa ukázalo ako ešte vzrušujúcejšie.

Keď sa odtiahol aby sa mohol nadýchnuť, pozrel sa dolu do čiernych očí, ktoré sa ligotali sexuálnou horúčavou a povedal, „Tá schránka, ktorú znevažuješ je môj milenec, takže preukáž trochu úcty, keď o ňom rozprávaš. A čo sa týka jeho povahy – ku mne je milý. Nič iné nežiadam. Nestratili sme nič, čo by sme nenahradili niečím lepším.“

„Čo sme získali, aby to nahradilo pocity, ktoré som v tebe vyvolával v posteli?“ pýtal sa Severus.

Jasne videl, ako veľmi to Severusa trápi.

Tak veľmi sa bál, že Severus oňho stratí záujem teraz keď už nepotreboval jeho krv, že nikdy neuvažoval o opaku, že Severus by sa mohol báť, že stratí on jeho. Domnieval sa, že obavy jeho milenca dávali zmysel. Severus bol od neho o dvadsať rokov starší. Z rozhovorov niektorých svojich kolegov z práce, ktorí mali rovnaké preferencie vedel, že mladých mužov často omrzeli ich starší milenci, keď opadlo počiatočné nadšenie.

Ale on nebol ako väčšina mužov v jeho veku. Vnútri bol zlomený, až dokiaľ ho Severusova láska nevyliečila.

Jemne sa usmial dolu na tie vážne, prísne črty tváre a odpovedal, „Nuž, po prvé, môžem ťa bozkávať dlhšie než len niekoľko minút bez toho, aby sa mi zatočila hlava, alebo aby som sa prestal sústrediť. V skutočnosti ťa teraz môžem bozkávať celý čas, čo som v tebe. Môžeme to robiť celé hodiny, moje ústa prisaté na tvojich, keď sa budem vsúvať dnu a von, dnu a von... je to pre začiatok dosť dobré?“

„Hodiny?“ Severus sa zachytil toho, čo sa jemu zdalo ako najdôležitejšie slovo. Výrečne zdvihol obočie a vyjadril ním svoje pochybnosti.

„Hodiny,“ odpovedal sľubným tónom. „Chcel by si malú ukážku?“

„Áno, aj keď úprimne pochybujem, že dnes v noci aspoň jeden z nás vydrží dlhšie než päť minút,“ odpovedal Severus.

Zachechtal sa. „V tom máš možno pravdu, ale neublíži nám, keď to vyskúšame, nie?“

„Už len z dôvodu vedeckého výskumu,“ odpovedal Severus hravým tónom, ktorý mu napovedal, že sa mu podarilo prekonať najhoršie zo Severusových obáv – aspoň nateraz.

Poznal Severusa dosť dobre na to, aby vedel, že tieto starosti ho vždy budú v určitej miere prenasledovať. Najviac v čo mohol dúfať bolo, že Severusovi neposkytne žiaden dôvod, aby jeho obavy podporil.

Teraz sa už cítil dosť dobre na to, aby zvládol aj mágiu bez slov, a tak privolal nádobku s lubrikantom z priečinka v nočnom stolíku. Položil ju vpravo od Severusovho ramena, naklonil sa a znova svojho milenca dychtivo a hlboko pobozkal.

Držal ich ústa v spojení, zatiaľ čo rukami nedočkavo prechádzal po Severusových bokoch a ramenách, všade, kam dosiahol. Ale teraz chcel konečne ochutnať viac.

Zdvihol hlavu, prebozkával si cestičku po Severusovej čeľusti a strávil hodnú chvíľu maznaním sa s jeho bielym hrdlom. Severus zastonal, keď ho oblizol za uchom, jeho telo sa vyplo do oblúka smerom k nemu.

Prešiel z hrdla ku kľúčnej kosti a potom dolu k tým citlivým bradavkám, šiel po známej ceste, bozkával a oblizoval úplne všade, zatiaľ čo Severus stonal a prudko dýchal. Chvíľu sal jednu bradavku a dovolil svojim prstom prejsť až k stredu nahého brucha bez chĺpkov. Prehrabol prstami jemné chĺpky v oblasti slabín a potom pohladil jeho penis tvrdý ako kameň, ktorý z nich vykúkal.

Severus pri tom náhodnom dotyku zasyčal. Keď si ten vlhký penis zobral do ruky a jemne ho skúšobne stisol, Severus zo seba vydal zakňučanie, aké ešte nikdy predtým nepočul.

Čudoval sa, či ho nestisol príliš silne, zdvihol hlavu aby sa mohol pozrieť na svojho spoločníka. Severusova tvár bola sčervenená a plná emócií. Jeho vždy sa ovládajúci milenec obvykle takto nevyzeral až dokiaľ nedosiahol orgazmu.

„Si v poriadku?“ opýtal sa.

Severus sa trhane nadýchol a zachrčal, „Ja... obvykle sa takto necítim.“

„Ako?“ opýtal sa, teraz už znepokojený. Slizolinov liek mohol Severusovi niečo porobiť so systémom.

„Takto... prudko. Obvykle sa tak sústreďujem na tvoju krv, ktorá je tak blízko, že... ááááh...“ Severus prerušil vetu, keď Harry použil špičku jazyka a nežne mu ním prešiel po lesklom žaludi.

Keď videl, ako zdrvujúco to na Severusa zapôsobilo, použil jazyk aby ho pošteklil na sladkom bode na spodnej strane penisu, hneď pod špičkou. Výkrik, ktorý vyvolal takmer otriasol posteľou.

Celé Severusovo telo sa začalo lesknúť potom a jeho hlava sa mykala na podhlavci zo strany na stranu.

Milujúc vplyv, ktorý naňho mal, začal lízať nižšie, vzal do úst Severusove plné vajcia. Strávil tam dlhú chvíľu ich oblizovaním a saním. Severus bol zmyselným predkrmom kontrastujúcich chutí, vôní a dotykov. Bol slaný od potu a chutil trpkou príchuťou čírej tekutiny vytekajúcej zo špičky toho úžasného penisu. Sladká vzrušujúca vôňa pižma bola zvýraznená temnejším, provokatívnejším pachom vstupu do Severusovho tela. A čo sa dotykov týkalo, kontrast medzi mužstvom tvrdým ako oceľ a hodvábnou jemnosťou Severusových vajec bol úplne fascinujúci. Harry si dal na čas, rozvášňoval Severusa až dokiaľ takmer nevybuchol a pulzoval túžbou, vajcia napäté a pritisnuté pevne k telu.

Až vtedy zobral ten ohromný penis do úst. Doširoka roztvoril ústa, vzal Severusa hlboko do seba a začal sať, pohybujúc hlavou hore a dolu spôsobom, o ktorom vedel že Severus miluje.

Severus vykríkol, jeho vzlyky čoraz nariekavejšie, keď vrážal hlboko do jeho úst.

Podoprel Severusove boky aby usmernil jeho prírazy a vzal Severusa tak hlboko ako to len šlo. Severusove prsty sa zaplietli do jeho vlasov a pevne pridŕžali jeho hlavu.

Ukázalo sa, že jeho milenec mal už zase pravdu. Nevydržali to celé hodiny.

Sal ho sotva tri minúty, keď Severus vystrekol do jeho úst s výkrikom, po ktorom sa steny zachveli. Prehltával okolo striekajúceho penisu a vysal ho až do poslednej kvapky.

Keď ten penis na jeho jazyku zmäkol, odtiahol sa od neho a naposledy ho pobozkal na špičku.

Namiesto toho, aby sa úplne odtiahol, vtiahol si Severusove ľavé vajce späť do svojich úst a chvíľu ho sal. Potom sa presunul za ne k zaujímavejších oblastiam. Širšie roztiahol Severusove poddajné stehná a trochu ho pozdvihol, aby sa k nemu mohol lepšie dostať.

„Hmmmm.... čo to... oh...áááh...“ jeho obvykle tak jasne sa vyjadrujúci milenec očividne stratil všetky vyjadrovacie schopnosti, keď sa Harryho jazyk presunul k úzkemu, prísne stráženému svalstvu.

Harry sa už Severusa na tomto mieste mnohokrát dotýkal a miloval sa s ním, ale ešte nikdy v ňom nemal svoj jazyk. Musel si na to trochu zvykať. Určitým spôsobom, vtisnúť svoju tvár medzi niečie polovičky a priblížiť sa k nemu dosť blízko na to, aby ho dokázal ovoňať a ochutnať bolo intímnejšie než sex.

Harry si až do tejto chvíle nebol ani istý, či to vôbec dokáže. Ale teraz keď bol tu, jeho jazyk krúžil okolo pevne zovretého strážneho svalstva a počúval Severusove výkriky extázy, bol na nich závislý rovnako ako predtým na Severusových vampírích slinách. Vedomie, že dokáže priviesť svojho odmeraného a často povýšeneckého milenca až k nezrozumiteľnosti a k prosbám bolo mimoriadne vzrušujúce.

Harry strávil hodnú chvíľu láskaním toho úzkeho svalstva a potom zatlačil svoj jazyk do jeho temného stredu.

Myslel si, že si už zvykol na Severusove výkriky, ale ten ktorý Severus práve vypustil bol tak nabitý prapôvodnou energiou, že popri ňom všetky ostatné zvuky stratili na sile. Keď začul všetku tú surovú túžbu v tom stone, akoby jeho vlastným penisom prebehlo inferno. Chcel sa posunúť hore a vziať si to, čo mu bolo tak ochotne ponúkané, ale nateraz si predsavzal že Severusovi predvedie nové formy rozkoše, ktoré mu mohlo poskytnúť iba jeho úplne ľudské telo.

Jeho túžba narastala každou sekundou, ale Harry strávil dlhú chvíľu kĺzaním jazykom po tom úzkom otvore, poznával každý jeho záhyb. Len keď si bol už istý, že ich pozná naspamäť, zdvihol hlavu a bez slov si privolal nádobku s lubrikantom do ruky.

Keď zatlačil Severusove kolená k jeho pleciam, Severusove zahmlené oči sa zamerali naňho. Dlhá silná kostnatá tvár jeho milenca bola skrútená extázou. Úplne odhalený a bezbranný, Severus nemal takmer nič spoločné s Rokfortským večne vrčiacim, opovržlivým profesorom elixírov.

Harry nabral trochu toho balzamového lubrikantu na prsty a pritlačil ich k temnému okružiu svalov. Vstúpili ľahko. O malú chvíľku už bol Severus pripravený.

Vytiahol prsty a nastavil svoj penis, chvíľku sa zastavil, k otvoru zatlačil až keď Severus otvoril oči a ich pohľady sa stretli.

Telá ich oboch boli tak klzké od potu, že pokryl ich pokožku všade kde sa dotýkali.

„Nabudúce, keď začneš uvažovať, či sme niečo stratili alebo že by som mohol chcieť niekoho iného, zapamätaj si toto.“ Jemným pritisnutím podráždil namastený zvierač a so stonom zatlačil hlbšie. Severus ho zvieral pevne ako organická rukavica. „Si môj – telo, srdce aj duša.“ Pocit, keď ho ten úzky priechod pohlcoval ho na moment okradol o schopnosť rozprávať. Keď si bol istý, že znova zvládne formulovanie slov, pridusene zo seba vyrazil, „Patríš mne, odteraz až navždy. Neopustím ťa pre niekoho mladšieho, alebo peknú tváričku. Myslíš, že niekto iný by bol schopný dať mi toto?“ Prirazil bokmi pod uhlom, o ktorom vedel, že trafí Severusovu prostatu.

Jeho výkrik znel, akoby ho vytrhli rovno zo Severusovej duše. Severusove nechty sa mu zaťali do nahého pleca a pritiahli si ho bližšie.

„Povedz mi. Chcem to počuť. Komu patríš?“ podarilo sa mu zaškrípať a zastavil sa vo vnútri Severusovho tela.

Severus vyzeral úplne stratený. Jeho lesknúce sa oči ho sledovali bez najmenšej stopy po inteligencii, bola v nich len surová túžba.

„Povedz mi,“ trval na svojom a vytiahol sa úplne von. „Komu patríš?“

Úzkosť premenila Severusovu prísnu kostnatú tvár na masku z vrások a zúfalstva, keď sa očividne snažil spamätať. „Harry...“

Bola to prosba, nie odpoveď.

„Komu patríš?“ zopakoval a ani sa nepohol. Štipľavý pot kvapol z jeho tváre na muža pod ním.

Severus sa pozbieral. S očividným úsilím zo seba vyrazil. „Tebe. Pa-patrím tebe.“

„A čo je moje, to si aj nechám,“ sľúbil mu a konečne sa vsunul naspäť. Prirážajúc v rytme svojich slov, zachripel, „Si môj... môj... môj... a ja ťa milujem... milujem... milujem...“

Potom už bola vášeň príliš silná a on nedokázal ďalej rozprávať. Zatlačil Severusovo telo pevne dolu, presunul sa dopredu dokiaľ sa ich ústa nestretli a on bol zároveň vnútri v ňom až na doraz. Vsunul svoj jazyk do Severusových úst a napodobňoval rytmus svojho penisu, dnu a von, znova a znova a znova.

Severusovo tvrdé mužstvo bolo uväznené medzi Severusovým bruchom a Harryho hruďou. Každý jeho príraz Severusa stisol medzi ich telami a Severus do ich bozku vždy nariekavo rozvášnene zastonal.

Harry to vydržal tak dlho, ako len vládal, čo bolo oveľa dlhšie než v čo vôbec mohol dúfať, ak vzal do úvahy mesiac oslabujúcej choroby, ktorý práve prekonal. Konečne bola vášeň otriasajúca jeho systémom príliš mocná na to, aby to vydržal. Všetko to brilantné pálivé horko sa zlúčilo do jedného žeravého blesku extázy. Prepálil každú bunku Harryho tela a premenil ho na číru rozkoš.

Posledný krát divoko prirazil do Severusa a dosiahol v ňom orgazmu. Takmer v tej istej chvíli Severus vystrekol medzi nimi po druhý krát tejto noci a oboch ich pokryl svojím lepkavým darom.

Všetka zvyšná energia, ktorú ešte Harry mal z neho akoby vyprchala spolu so semenom. Spadol dolu na Severusa, takmer tak vyčerpaný, ako keď odpadával po kŕmení.

Prebehla ním vlna žiaľu, keď cítil, ako zo Severusa vykĺzol. Ešte nikdy v živote nemal takéto spojenie s iným človekom. Akokoľvek smiešne to znelo, keď bol vnútri v Severusovi, mal pocit, akoby sa ich samotné duše dotýkali. Každý krát keď jeho zmäknutý penis vykĺzol von, strata bola takmer neznesiteľná.

Vôbec mu nedokázal pomôcť, keď sa Severus spod neho vymanil a narovnal svoje nohy na posteli. Namiesto toho, aby ho odsunul zo seba preč a narovnanie by tak mal jednoduchšie, Severus ho celý čas pevne objímal, až dokiaľ neležal tvárou pritisnutý k Severusovi, dlhé nohy jeho milenca neboli obkrútené okolo jeho lýtok a Severusove mocné ramená ho pevne nedržali.

Jedna zo Severusových rúk ho na chvíľu opustila, dosť dlho na to, aby ich prikryla prikrývkami, ale vrátila sa, len čo boli chránení pred chladom žalárov.

Uvedomil si, že sa trochu prestal ovládať a tak sa nadvihol dosť na to, aby mohol zašepkať, „Si v poriadku?“

Severus si odfrkol. „Trochu viac než len „v poriadku“. Dovolím si povedať, že nič, čo uvidíme alebo vykonáme počas našich prázdnin sa nebude dať porovnať s tým, čo sme práve zažili.“

Potešený komplimentom sa na Severusovej hrudi usmial a povedal, „To sa teda mýliš. Pretiahnem ťa na mesačnej pláži, potom v slnečnom vinohrade a na lodi hojdajúcej sa na vlnách egejského mora a...“

„Povedal si vo vinohrade?“ opýtal sa Severus.

„Áno.“ Uškrnul sa na svojho šokovaného milenca. „Možno aj v nejakom tom múzeu. Viem, že si budeš chcieť prezrieť miestnu kultúru, keď už tam budeme. A to je len začiatok. Strávim zvyšok svojich dní a nocí dokazovaním aký si výnimočný, Severus Snape, a ako veľmi ťa milujem.“

Harry čakal, čudoval sa, čo mu na to Severus povie. Vedel, že sa jeho zdržanlivý milenec často cítil nepohodlne keď mal čeliť otvoreným vyhláseniam. Snažil sa uspokojiť s tými občasnými prípadmi, keď sa Severus zlomil a priznal sa ku svojej láske, ale niekedy, ako napríklad teraz, naozaj túžil počuť tie slová.

Po predĺženom tichu Severus povedal, „Harry?“

Počul, ako všetko pobavenie opustilo jeho hlas a sám sa opýtal vážnejším tónom, „Áno?“

Nevedel, prečo sa odrazu cítil tak nervózne.

„Kedysi som sa desil každého nového úsvitu. Ty... si to zmenil. Dal si mi život a nehovorím len o tom lieku. Ja... ťa naozaj veľmi ľúbim. A vždy aj budem.“

So stiahnutým hrdlom pobozkal hladkú hruď pod svojím lícom a spevnil svoje objatie okolo Severusa. Nepredstavoval si, že mu Severus niekedy poskytne takéto slovné ubezpečenie. „Ja to cítim rovnako. Zomieral som osamelosťou, kým si neprišiel ty.“

Severus sa sklonil a pobozkal ho na jazvu na čele. „Nikdy viac. Som tvoj.“

„A čo je moje, to si aj nechám,“ sľúbil popri zívnutí. „Takže to dopadlo celkom dobre – nemyslíš?“

„Hmmmm,“ Severusov tón bol zhrubnutý spánkom.

Šokovaný, pretože by si nikdy nepomyslel, že Severus Snape by mohol byť tak otvorene milujúci, presunul sa do pohodlnejšej polohy. Mal pocit, že toto bol len začiatok prekvapení, ktoré mal na neho nachystané jeho milenec.

Možno, že bývalý záchranca čarodejníckeho sveta a bývalý vampír nájdu spolu lásku a šťastie, pomyslel si, keď zaspával. Koniec koncov, stávali sa aj čudnejšie veci.

 

KONIEC

 

Prekladateľská poznámka : Keďže autorka žiadne poznámky nemá, tak som si len tak od veci povedala, že by niektorých z vás možno pobavilo zopár preklepov, ktoré sa mi pošťastili pri prekladaní tohto príbehu. Ešte dobre, že si po sebe napísané aj prečítam... a škoda, že mi to napadlo až pri posledných dvoch kapitolách. Toľko pekných už si nepamätám.

·        Držal sa pokope už len silou vole.

·        "Bude to fingovať" trval na svojom Harry.

·        „A toto všetko spôsobilo moje váhanie, keď si ma požiadal, aby som na seba nadával nočnú košeľu?“

Nie je toho veľa, ale nabudúce už si ich budem ukladať, ak pre nič iné, aspoň aby som sa sama pobavila.

Poslední komentáře
25.10.2016 17:19:05: http://www.dedra-katalogy.cz/dedra-katalog/ Dedra aktuální katalog
29.09.2016 15:31:10: www.dedra-katalogy.cz dedra Vánoce Dedra Vánoce
18.08.2016 15:13:13: www.dedra-katalogy.cz Dedra
13.08.2016 13:59:26: www.dedra-katalogy.cz Dedra akutální katalog Dedra