HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Nocturne

6. kapitola

Kapitola 6

O týždeň neskôr sa Harry cítil mizerne a nemal ani tušenia, čo s tým má spraviť.

Ich dohoda o každom druhom týždni už mu viac nevyhovovala. Vedel, že je to jeho vlastná vina. Už od začiatku bol idiot. Jeho pôvodný predpoklad, že bude bezpečné stretávať sa so Severusom, pretože sa v žiadnom prípade nemôže citovo naviazať k tomuto profesorovi elixírov upadla do zabudnutia už pred mnohými týždňami – možno ešte počas ich prvej spoločnej noci. Aj napriek jeho úsiliu mu na Severusovi veľmi záležalo. V skutočnosti bol pravdepodobne Severus práve teraz jeho najlepším priateľom.

Nedokázal pochopiť, ako mohol byť tak hlúpy a myslieť si, že môže mať so Severusom sex bez toho, aby sa naňho nejako citovo naviazal. Poznal toho muža už dvadsať rokov. Spätne sa pozerajúc si uvedomil, že bol do toho zapletený a obával sa o Severusa už od chvíle, keď svojho bývalého učiteľa uvidel v tej cele na ministerstve.

Jediný človek, ktorého klamal bol on sám, a možno ešte Severus, ktorý mal vždy pochybnosti o tom či po ňom môže niekto túžiť.

Správal sa tak opatrne, aby neprezradil svoje meniace sa city, striktne dodržiaval podmienky ich dohody. Na začiatku to bolo všetko tak prekrásne jednoduché. Kozubom sa dopraví do Severusových izieb každý druhý piatok, keď sa skončia tresty po škole a strávia noc skúmaním, koľko rozkoše ich telá dokážu vydržať. Na ďalšie ráno Severusa pobozká a odíde, a neuvidia sa a ani o sebe nebudú počuť ďalšie dva týždne.

Ale teraz bolo všetko iné. Každý krát keď bol so Severusom, viac a viac sa snažil dostať poza Severusove ochranné múry – a Severus mu to dovolil. Už medzi nimi nebola žiadna bezpečná citová vzdialenosť. Harry už teraz nemohol klamať ani sám seba, nie keď zistil, že mu Severus chýba iba pár hodín po tom, čo od neho odišiel.

Minulý piatok sa mu pravda konečne odhalila v celej svojej kráse. Nezáležalo mu na tom, či bude mať sex. Chcel sa len ubezpečiť, že Severus dostane svoju krv a potom držať vyčerpaného vampíra v náručí, zatiaľ čo spal. Vlastne, skončilo to tak, že Severus držal jeho, keď on sám zamdlel, ale bola to v podstate tá istá vec. Podstatné bolo, že už to nebolo len o sexe – ak to vôbec niekedy bolo.

Snažil sa byť silný, dodržiavať podmienky ich dohody, ale nasledujúci piatok, jeden, ktorý nemal ísť k Severusovi, bol úplne zničený. Dve spoločné noci za mesiac skrátka neboli dosť. Potreboval viac.

Zišlo mu na um, že už nebol neskúsený babrák. Mohol ísť a stráviť noc s niekým, koho by si našiel v klube. Lenže on nechcel nejakého cudzinca. On chcel Severusa.

Jediným problémom bolo, že nevedel, či aj Severus chce jeho. Aj keď mu Severus vždy až nehanebne vyhovel vo všetkých jeho rozmaroch, keď boli spolu, nikdy Harrymu nijako nenaznačil, že mu na ich dohode niečo chýba. Harry vedel, že jeho milenec bol od neho starší a bolo možné, že nemal rovnaké potreby, či už emocionálne alebo fyzické. Severus bol zarytý samotár s veľmi prísnym režimom. Ich existujúca dohoda Severusovi perfektne vyhovovala, pretože vybavil svoju potrebu po krvi s minimom zbytočného rozruchu. Možno, že Severus nechcel, aby mu viac liezol do života a voľného času.

Harry vedel, že dokonca už len navrhnutie zmeny v ich dohode by bolo možné vidieť ako narušenie dôvery. Nech už akokoľvek chcel byť so Severusom, nechcel, aby sa muž cítil byť povinný mu vyhovieť. On len... chcel.

Celý týždeň sa trápil nad morálnosťou požiadania Severusa o viac, v tejto dobe fungovania ich dohody. Vedel, že až doteraz mal šťastie. Keď navrhol túto dohodu očakával, že Severus bude ako obvykle sarkastický bastard každý krát, keď ho príde navštíviť, ale Severus ho prekvapil. Aj keď jeho sarkazmus bol stále dosť ostrý na to, aby človeka dokázal stiahnuť zaživa z kože, len málokedy bol namierený na Harryho. Už sa nehádali ani nebojovali kvôli každej maličkosti, ako to očakával. Práve naopak, rozprávali sa takmer o všetkom a potom mali sex, po ktorom sa aj zem zatriasla.

Harry mal rozporuplné pocity. Zdalo sa, že Severusovi sa skutočne páčia ich spoločné noci. Ale to ešte nemuselo znamenať, že Severus chcel predĺžiť ich spoločný čas.

Nuž, existoval len jeden spôsob, ako to zistiť, rozhodol sa.

Príšerne nervózny Severusovi zavolal v piatok ráno pred tým, než odišiel do práce.

Známa obývačka vyzerala byť prázdna a tak zavolal, „Severus?“

Severus sa vyrútil von z kúpeľne. Už len pri pohľade na bledú pokožku jeho hrude, ktorá vykúkala zo zeleného habitu jeho milenca mal najväčšiu chuť vyliezť von z ohňa a vziať si toho muža do náruče.

Severus bol očividne prekvapený týmto vyrušením, ale namiesto toho, aby sa naňho hneval, Severus sa stiesnene ozval, „Si v poriadku?“ keď si kľakol vedľa kozuba, aby sa s ním porozprával.

Tie jeho tmavé oči po ňom prechádzali, akoby hľadali, kde je zranený. Harry si uvedomil, ako veľmi podesil svojho milenca a cítil sa ako úplný blázon. „Prepáč. Nič sa nestalo. Ja len... viem že tento týždeň nemáme naplánované sa stretnúť, ale... máš na dnes večer nejaké plány? Ak nie... môžem prísť k tebe?“

Nevedel, akú odpoveď očakával, ale okamžité zjemnenie tých prísnych čŕt tváre ho prekvapilo. Severusov hlas bol takmer tak nežný ako jeho výraz, keď odpovedal, „Áno, samozrejme, že smieš. Mám ťa očakávať v obvyklom čase?“

Takmer zamdlel od úľavy. „Áno, a, Severus...?“

„Áno?“

Okúzlený nežnosťou v Severusovom výraze sa naklonil von z kozuba, uchopil tie štíhle plecia a pritiahol si Severusa, aby ho mohol pobozkať. Ani jednému z nich sa nechcelo bozk ukončiť, ale nakoniec bol nútený sa odtiahnuť, keď naňho začali účinkovať Severusove sliny a miestnosť sa s ním zatočila.

„Ďakujem ti.“ Uškrnul sa a vytiahol sa von z kozuba.

Severu naňho čakal ako obvykle, keď tam ten večer prišiel. Jediný rozdiel bol v tom, že Severus nesedel v kresle a nepil svoj čaj.

Keď Harry vyliezol von z kozuba, našiel svojho milenca ako sa prehrabáva v krabici plnej pergamenových zvitkov tak starých, že by na sebe mohli mať hieroglyfy.

„Čau!“ pozdravil.

Severus zdvihol hlavu a venoval mu malý, plachý úsmev, ktorý ukazoval iba v jeho prítomnosti. Za celé tie roky, čo tohto muža poznal, nikdy ho nevidel takto sa usmiať na nikoho iného, s toľkými úprimnými citmi na tvári. V minulosti boli Severusove úsmevy buď zlomyseľné alebo nanútené a falošné.

„Ahoj. Nalej si pohárik, ak chceš,“ inštruoval ho Severus.

Keď sa Harry presúval k stolíku s nápojmi, opýtal sa, „Čo sú to za veci?“

„Ďalšia zbierka kníh o čiernej mágii, ktorú som odkúpil počas dražby pozostalosti,“ neprítomne odvetil Severus, keď očami prebehoval po dlhom, zaprášenom pergamene vo svojich rukách.

„Hľadáš liek vo všetkých týchto tu?“ povedal, keď prebehol pohľadom po tých haldách pergamenových zvitkov, ktoré obkolesovali Severusovo kreslo. „Sú ich tu celé tucty. Bude ti trvať celé roky, než sa cez ne všetky dostaneš.“

„Tamtá izba,“ ukázal Severus na dvere za kúpeľňou, tie, v ktorých Harry ešte nikdy nebol, „je zaplnená krabicami veľmi podobnými ako je táto. Bol by si prekvapený, ako rýchlo sa naučíš rozoznať sľubné dokumenty od hlúpostí.“

„Vyzerajú tieto sľubne?“ opýtal sa Harry a civel na kopy prastarých pergamenových zvitkov.

„Ako sa to vezme. Ak túžiš po tom, aby ti démon strážil posteľ, kým ty spíš, tento jeden by sa ti mohol hodiť. Zatiaľ ešte neobsahovali nič týkajúce sa môjho stavu.“

„To sa dá?“ opýtal sa a posadil sa do svojho kresla. „Aby ti démon strážil posteľ?“

„Samozrejme, že nie“ odpovedal Severus tak trochu uštipačne. „Ako si myslíš, že tieto články skončili na tej dražbe? Idiota, ktorý napísal toto švihnuté kúzlo, zabil démon počas spánku.“

Harry sa zasmial a usrkol si z drinku, sledoval Severusa, zatiaľ čo čítal ďalší pergamen. „Ruším ťa?“

„Nie, nie naozaj,“ odpovedal Severus.

„Ďakujem, že si mi sem dnes večer dovolil prísť,“ jemne sa poďakoval.

Severus sa na neho pozrel ponad žltkastý zvitok vo svojich rukách. „Tu si vždy vítaný, Potter.“

Tiché slová ho zahriali na duši. „Ďakujem ti. To... pre mňa znamená veľa.“

Tie čierne oči sa dlho dívali do tých jeho, než sa konečne vrátili späť k zvitku. Zdanlivo pohrúžený do toho, čo čítal, Severus okomentoval, „Musím sa priznať, že som bol tak trochu prekvapený. Myslel som, že ťa budú dnes večer zamestnávať tvoji priatelia.“

„Nie, žiadne plány na dnes večer,“ povedal a cítil sa, akoby mal opäť dvanásť a Snape ho práve prichytil vonku na chodbách po večierke.

Možnože teraz boli milenci, ale Severus mal ešte stále talent na vyňuchanie všetkých jeho výhovoriek a klamstiev, rovnako ako keď bol jeho učiteľ. Znova sa mu zadíval do tváre a skúmal ho. „Viem, že ma do toho nič nie je, ale už som sa čudoval – ako tráviš čas, keď nie si tu?“

Hrdlom mu stislo a odpovedal tak vyrovnane, ako len bolo možné, „S chlapmi z práce hráme nedeľu poobede metlobal. Sme celkom dobrí, teda na amatérsky tím.“

Práve chcel Severusa pozvať, aby sa na nich niekedy prišiel pozrieť, keď si spomenul, že niektorý z jeho kolegov by Severusa mohol spoznať ako vampíra, ktorého mal údajne zabiť v jednej z ciel pre zadržaných v januári.

„To sú nedele. Čo ešte robíš?“

Toto bolo po prvý raz, čo sa Severus skutočne opýtal na niečo z jeho súkromného života. Aj keď by radšej nerozoberal úbohý stav svojho spoločenského života, nechcel Severusa odstrašiť. „Er, veď vieš, také obyčajné veci. Z času na čas si so Samom a ostatnými kolegami zájdeme na pohárik. Vo svojom byte mám telku. Občas ju sledujem. Možno ťa to bude šokovať, ale niekedy večer si dokonca aj čítam knihy.“

„Zdá sa, že tých sedem rokov, ktoré si tu strávil teda nebolo celkom stratených,“ povedal Severus jemne podpichovačným tónom. Ale ten prenikavý pohľad ho ešte stále nenechal tak. „Len sa pýtam, pretože... nuž keď sme spolu, vždy rozprávaš o svojej práci, ale nikdy ťa nepočujem rozprávať o tvojich priateľoch. Predpokladám, že sa pravidelne stretávaš s tými nehanebnými Weasleyovskými dvojičkami a so svojimi bývalými spolužiakmi.“

Tá priama otázka ho vykoľajila. Bol ochotný ponúknuť vyhýbavé odpovede na vágne dotazy, ale nebolo by mu pohodlné do očí Severusovi klamať, aj keď by urobil radšej čokoľvek iné, než povedal pravdu. „Er, nie, nie naozaj. Každých pár týždňom sa stretávam s Minervou a Hagridom a dáme si spolu večeru, ale len málokedy sa stretávam s niekým z tých čias.“

Severus zložil zvitok zo svojich rúk na kopu na stolíku vedľa kresla a obrátil sa, aby sa mu mohol dívať do tváre. „A kto sú teda tvoji priatelia?“

Harry sa pozrel dolu na drink vo svojich rukách. Zvieral ho tak silno, až mu obeleli hánky. Ak si nedá pozor, rozdrví sklo. Prinúti sa uvoľniť a povedal najpokojnejšie ako dokázal, „Väčšinou to tieto dni zvládam aj sám.“

Jasne videl, ako veľmi sa Severus snaží zachovať si neutrálny výraz, ale temnými očami na chvíľu preblesli city. Nakoniec Severus opatrne povedal, „To sa mi zdá... neprimerané tvojej povahe. Na škole si vždy bol obklopený priateľmi.“

„Moji priatelia sú mŕtvi!“ takmer zakričal Harry. Vzbĺkol v ňom ten známy, trýznivý pocit straty a prudko zložil svoj drink na najbližší stolík. Neschopný pokojne sedieť pod tým chápavým pohľadom vyskočil na nohy a prešiel ku kozubu, civel do plameňov ktoré skutočne nevidel, keď sa pokúsil dostať pod kontrolu svoje rozhádzané city.

Očakával, že mu Severus poskytne súkromie a odstup. Ten muž sa málokedy miešal do citových záležitostí. Ale silná ruka ho schmatla za rameno a tlakom ho prinútila, aby sa obrátil. Buď sa prispôsobí a dovolí mu to, alebo skončí v hlúpej ruvačke. Takmer nahnevane Severusovi dovolil ho obrátiť, aby mu stál tvárou v tvár.

„Moji priatelia sú mŕtvi,“ zopakoval tichým roztraseným hlasom.

Muž, o ktorom si Harry myslel, že ho pozná, by mu nepochybne pichľavo odvetil, že po dvanástich rokoch by už bolo na čase, aby sa konečne pozbieral. Sám dobre vedel, ako bol stratený. Vedel, ako nesprávne to znelo, že jediný skutočný kontakt s inou ľudskou bytosťou, ktorý teraz v živote mal, bol s vampírom, s ktorým mal dohodu o kŕmení.

Ale Severus po ňom nekričal, ani ho nezavrhol za to, že je detinský. Namiesto toho k nemu Severus pristúpil a pevne ho objal.

Schoval si tvár na prednej stane Severusovej košele, nadýchol sa tej sladkej známej vône a načúval tlkotu Severusovho srdca. Po celom tele sa chvel, cítil sa, akoby jeho zármutok mal vybuchnúť z jeho tela von a strápniť ho ešte viac. Ale Severus sa nesprával, akoby toto bolo niečo, za čo by sa mal hanbiť. Len ho držal a hladil ho po chrbte.

Takmer akoby tá tichá podpora bola poslednou kvapkou. Na svoje zdesenie Harry cítil horúcu tekutinu, ako mu vyteká z očí. Vediac, že Severus dokáže zacítiť jeho slzy, schoval si tvár hlbšie do čisto bielej látky slzami zmáčanej košele svojho milenca.

„Prepáč,“ zašepkal a snažil sa vzchopiť.

„Ššššš,“ upokojoval ho Severus. „To ja tebe dlhujem ospravedlnenie. Nemal som tak bezohľadne vyzvedať. Naša dohoda mi neposkytuje právo sliediť v tvojom súkromnom živote.“

Trasľavo sa nadýchol a zdvihol tvár aby sa stretol so Severusovým pohľadom. Pocity jeho milenca bolo vždy ťažké rozlúštiť, ale dokázal zacítiť, ako znepokojený bol jeho milenec, možno sa obával, že prekročil hranice ich dohody. „Ty si môj súkromný život. Si jedinou dobrou vecou, ktorú som kedy mal.“

Tmavý pohľad sa rozžiaril nežným, láskavým svetlom. „Povedať niečo také je od teba veľmi milé, ale určite preháňaš.“

Vedel, že je na čase, aby vyšiel s pravdou von, a tak sa pozrel Severusovi do očí a potichu povedal, „Nie, je to pravda. Nenechal som nikoho, aby sa ku mne priblížil... odkedy zomreli Ron a Hermiona. A predtým...“ zhlboka sa nadýchol a pokračoval, „Zaľúbil som sa do Ronalda Weasleyho, keď mi bolo jedenásť. On sa zaľúbil do Hermiony, keď nám bolo štrnásť. Ja som nikdy... nuž, Ron sa nikdy nedozvedel o mojich citoch k nemu a keď on zomrel... nedokázal som nič cítiť. Až do tej noci, keď si prijal môj návrh na našu dohodu. Až vtedy som... sa začal znova cítiť nažive.“

Harryho telom prebehla zdrvujúca panika, keď si uvedomil, koľko toho odhalil. Možno, že Severus nebude chcieť prijať takúto citovú komplikáciu ich dohody o kŕmení. Ako len mohol byť tak hlúpy a povedať to všetko nahlas?

Vystúpil von zo Severusovho objatia. Takmer sa mohol dotknúť šoku toho muža. Pozrel sa dole a rýchlo povedal, „Prepáč. Viem, že asi nechceš počuť...“ prerušil svoju vetu, keď ho Severus pravou rukou schytil za bradu a obrátil jeho tvár, aby sa stretol s jeho vážnym pohľadom.

„Potter, vzal si na seba starosť, ktorá pre mňa nebola nič iné než potupou a ponížením a nahradil si ju zmyselným potešením a smiechom. Neexistuje nič osobné, čo by si mi mohol povedať, o čo by som nemal záujem.“

„Oh,“ povedal Harry, ešte väčšmi vyvedený z miery.

Zdalo sa, že Severus ho dokáže prečítať tak jednoducho ako elixír, ktorý sa varil v jeho kotlíku. Položil Harrymu ruku na rameno a povedal, „Poď, posaďme sa a spravme si pohodlie.“

Severus ho zaviedol ku gauču namiesto späť do izolovaného kresla.

Silná ruka ešte stále obkolesovala jeho plecia a Harry sa zhlboka nadýchol a uvoľnil pod tým teplom po jeho boku.

Po dlhom čase, aspoň Harrymu sa zdal dlhý, sa Severus váhavo opýtal, „Keď si povedal, že si nenechal nikoho, aby sa k tebe priblížil od... posledného boja, hovoril si obrazne alebo...“

„Doslovne,“ povedal Harry a cítil ako mu sčerveneli líca. „Bol si môj prvý milenec. Keď som bol na škole, trochu som bláznil. Veď vieš, obvyklé obchytkávanie... a Ron mi raz dovolil vyfajčiť ho... ale nič vážne. Všetko to bolo len detské bláznenie, až dokiaľ si neprišiel ty.“

Severus vedľa neho stuhol. „To je niečo, o čom si mi mal povedať. Mohol som ti nechtiac ublížiť, ak by nás moje preferencie zaviedli inam. Prečo by si predo mnou držal takú informáciu v tajnosti?“

Stretol sa so Severusovým pohľadom. „Chceš vedieť pravdu? Najprv som sa obával, že ma vysmeješ. Myslím tým, nebolo to niečo, na čo by som bol práve hrdý. Viem, ako trápne to znie.“

Severus bol chvíľu ticho a potom ticho povedal, „Ak vezmem do úvahy naše vzťahy počas tvojich školských dní, dokážem pochopiť prečo... by si váhal a nezveril sa mi s tak osobnými informáciami. Ale... nedostali sme sa už cez takú... nedôveru? Naozaj si myslíš, že by som ťa vysmial – po tom všetkom, čo si spravil, aby si mi pomohol?“

Uvedomil si, že zranil Severusove city a tak sa rýchlo pokúsil vysvetliť, „Viem, že teraz by si si zo mňa nerobil žarty. Ja len... bál som sa, že pokazím to, čo už máme... tým že budem príliš sentimentálny. Ja... si ešte stále nie som istý, či ma považuješ za priateľa. Považuješ? Myslím tým, viem že si mi minulý týždeň zachránil život, ale...“

Harry zadržal dych, pretože Severusova odpoveď bude udávať tón celého ich zvyšného vzťahu.

„Môže to znieť melodramaticky, ale považujem ťa za jediné svetlo, ktoré kedy zasvietilo na moju úbohú existenciu. Ak to nazývaš priateľstvom, tak áno, považujem ťa za priateľa, Harry Potter.“

Prehltol. Toto znelo akoby ho Severus videl ako oveľa viac než len obyčajného priateľa. Ale keďže videl, ako nervózny bol Severus z toho, že sa otvorene priznal už len k tomuto, ďalej nenaliehal.

„Tak to je potom dobré, nie? Že nám obom... záleží na tom druhom?“ opýtal sa.

Severus prikývol a ešte stále ho sledoval, akoby očakával, že teraz stane sa niečo príšerné, keď vyslovil svoje pocity.

Naklonil sa dopredu a pobozkal Severusa na pery. Zdalo sa, že Severusa úplne ohromil ich rozhovor, ale tie známe iskry, ktoré ich ústa navzájom prebúdzali ho akoby upokojili, aspoň dosť na to, aby mu vrátil bozk.

Keď sa od seba odtrhli, aby sa mohli nadýchnuť a aby sa s Harrym prestala točiť miestnosť, Harry sa váhavo opýtal, „Môžem tu stráviť víkend? Môžeš povedať aj nie. Nenahnevám sa.“

Nebola to tak celkom pravda, ale urobí všetko v jeho silách, aby sa správal dospelo.

Končekmi prstov na oboch rukách ho Severus pohladil po tvári veľmi nežným spôsobom. „Zostaň tu na víkend. Zostaň tu celý rok, ak chceš.“

Srdce mu trepotalo spôsobom, akým by sa obvykle správalo po dlhom bozku, uškrnul sa a sklonil hlavu, aby si vzal viac. Keď sa od seba odtrhli, Harry nežne povedal, „Mohol by si sa dnes večer najesť. Páčilo by sa mi to.“

Severus mu zamrzol v náručí. „To rozhodne nie.“

„Prečo nie? Nevadilo by mi to,“ povedal Harry a chcel aby Severus pochopil, ako veľmi sa mu tá skúsenosť páčila.

„Ja... oceňujem tvoju ponuku, ale nebudem tvoje zdravie riskovať takým spôsobom. Vážna strata krvi dva krát mesačne je dosť veľká záťaž dokonca aj pre toho najzdravšieho človeka a ty sa ešte stále spamätávaš z toho Kyselinového Kolesa,“ povedal Severus.

„Som v poriadku. A tá strata krvi nie je zase až tak strašná. Vďaka tvojim elixírom na posilnenie sa hneď cítim lepšie,“ protestoval a chcel dať Severusovi to, čo potreboval. „Ja viem ako... ťa to celý čas bolí. Chcem aby ti bolo lepšie.“

Severus bol na chvíľu ticho a potom neisto povedal, „Nie je nič, čo by to spravilo lepším, Potter. Ale ďakujem ti za ponuku.“

Severus prebehol prstami po mieste na jeho hrdle, kde sa obyčajne kŕmil a Harry sa s očakávaním zachvel.

„Prosím?“ zašepkal Harry.

„To odo mňa nežiadaj. Urobím čokoľvek iné, o čo ma požiadaš, ale toto nie,“ jemne odmietol Severus, v očiach mal niečo zúfalé.

Keď si uvedomil, ako veľmi Severus bojuje proti svojmu telu, otvoril ústa, aby znova poprosil; lenže Severus ho prerušil.

„Nie len kvôli tebe odmietam. Ak by som sa stravoval pravidelnejšie, môj výzor by sa zmenil.“

„Akým spôsobom?“ opýtal sa Harry.

„Keby som jedol každý týždeň, pravdepodobne by som vyzeral oveľa viac ako práve po tom, keď si so mnou zdieľal svoju krv,“ vysvetlil Severus.

„Keď sa naješ, vyzeráš fantasticky,“ povedal a ešte stále nechápal, v čom je problém. „Čo už by na tom mohlo byť zlé?“

„Keby sa niekto, s kým pracuješ jedného dňa ukázal a vyzeral by o dvadsať rokov mladší, nebol by si zvedavý? Najmä ak sú zmeny príliš dôveryhodné na to, aby mohli byť pripísané na účet márnivej ilúzii. V mojej minulosti je toho dosť, aby ma začali podozrievať aj bez tohto typu pozornosti.“

„Oh,“ povedal Harry a opýtal sa, „Ale to neznamená, že sa nemôžeme milovať, však nie?“

V očiach sa mu rozsvietilo nežné svetlo a Severus jemne povedal, „Nič nám nebráni, aby sme to robili.“

„Nie, vôbec nič. Poď sem,“ posúril ho a stiahol Severusa na seba.

Po prvýkrát, odkedy sa pamätal, Harry sa cítil skutočne chcený.

*****
Niečo nebolo v poriadku. Toto povedomie Harryho zobudilo. Telo mu stuhlo, pripravené na boj. Jeho moc okolo neho praskala, pripravená čeliť akémukoľvek nebezpečenstvu, ktoré ho vytiahlo z hlbokého spánku. Predtým než stihol otvoriť oči, bol si vedomý dvoch vecí – jeho umiestnenia a pocitu nebezpečenstva. Pach sexu mu napovedal, že je v Severusovej izbe a  pud sebazáchovy mu hovoril, že ho sledujú.

Otvoril oči a obrátil sa k prameňu všetkého svojho nepokoja, pripravený na čokoľvek, okrem pohľadu na Severusa, ako vedľa neho leží nahý, s vlasmi rozcuchanými po sexe, tvárou pretkanou bolesťou a temnými očami horiacimi potrebou. V Severusovom výraze bolo niečo divoké, čo tam ešte nikdy predtým nevidel, a viac otvoreného hladu, než si Severus dovolil ukázať počas tej prvej noci, keď ho prišiel navštíviť v jeho izbách a Severus nejedol už takmer tri týždne.

Po prvý krát, odkedy vstúpil do tohto čudesného vzťahu, Harry pocítil záchvev skutočného strachu, ako mu prebehol po chrbte v podobe zimomriavok. Severus sa naňho ešte nikdy takto nepozrel. Železná kontrola, ktorá bola pre Severusa taká typická, bola v tej chvíli preč. Jediné čo v tvári svojho milenca videl, bola surová, zvieracia potreba na smrť vyhladovanej beštie.

Toto bol jeden z týždňov bez kŕmenia. Naučil sa ich nenávidieť, pretože Severus bol vždy štipľavý, zádrapčivý a mrzutý. Nuž, viac než obvykle. Ale nikdy ešte nebol taký ako teraz, nikdy nebol desivý.

Harry nahlas prehltol a snažil sa nepodľahnúť panike, keď tie dravé čierne oči sledovali pohyb jeho ohryzku ako keď puma sleduje svoju korisť. V Severusových očiach nevedel nájsť žiadne stopy po inteligencii, len ten trýznivý hlad.

Bola to tá neskrývaná bolesť, ktorá mu dovolila dostať pod kontrolu jeho rodiacu sa paniku. Severus mal bolesti, a to veľké.

Bol už tak zvyknutý na to, že Severus je vampír, že často zabúdal, aké to bolo postihnutie. Pre neho to bola len časť Severusa. Schopnosti vampíra boli pre neho len vzrušujúcim oživením ich sexuálneho života. Jeho milenec sa tak nemilosrdne kontroloval, až sa mu podarilo zabudnúť, že pre Severusa bol jeho vampirizmus neznesiteľným seba zapieraním každý moment každého dňa.

Harry si nevedel predstaviť, aké to musí byť; potrebovať krv, precítiť záchvaty bolesti od hladu a vedľa seba mať spiaceho milenca, ktorého mohol cítiť a zaňuchať v ňom krv, po ktorej tak túžil.

Prešli takmer tri minúty toho napätého civenia predtým než sa Severus spamätal a uvedomil si, že je hore; dokonca aj vtedy, jeho dravý výraz sa takmer nezmenil.

„Ahoj,“ zašepkal Harry a načiahol sa, aby mohol zobrať Severusovu ruku do svojich. Svaly na jeho ruke boli zaťaté a tuhé ako kameň. „Som tu. Nie si sám a nemusíš trpieť.“

Pritiahol si tú stuhnutú ruku ku krku a položil ju na miesto, kde Severus obvykle jedol.

Počul Severusov prudký nádych. Dlhé prsty mu obkrútili hrdlo, zatlačili akoby chcel cítiť život pulzujúci hneď pod kožou. Ten tlak ho bolel.

Severusove bledé, suché pery sa pootvorili, akoby chcel niečo povedať, ale nevyšiel z nich žiaden zvuk.

Harrym prešiel ďalší záchvev, keď videl biele špičky Severusových tesákov, ako mu vykúkajú po stranách úst. Obvykle ich nikdy nevidel, pretože sa objavili až keď Severus oblizoval jeho hrdlo päť až desať minúť, keď bol Severus vzrušený a pripravený jesť.

Zrazu si spomenul na niečo, čo mu Severus povedal tú prvú noc, keď videl tie zuby, nejakú spojitosť medzi ich predĺžením a lovom a adrenalínom.

Severus naňho civel celú večnosť, jeho potreba tak dravá, až sa Harry čudoval, či bude Severus dosť pri zmysloch, aby sa zastavil než ho vysaje až do dna. Ale nevytiahol sa spod tej teraz už bolestivo zvierajúcej ruky na krku, ani neodvolal svoju ponuku.

Cítil ako sa Severusove svaly vedľa neho chvejú.

Viečka s temnými mihalnicami sa zniesli dolu, keď Severus pevne zatvoril oči. A potom, celkom odrazu, Severus prudko stiahol svoju ruku späť a vyskočil von z postele.

Severus tam stál nahým chrbtom obrátený k posteli a dlhý čas zhlboka dýchal. Potom sa načiahol za prútikom a kývol ním na seba. Známa čierna vlna pokryla všetku tú krásnu pokožku. Severus dramaticky zamával habitom a vyrútil sa von z izby.

Než prešiel jeden úder jeho srdca, počul ako sa predné dvere do Severusových komnát zatresli.

Dych o ktorom nevedel, že ho zadržiaval sa z neho dostal von. Nebol si istý, či má reagovať úľavou alebo sklamaním. Ale jeho telo sa cítilo, akoby ho práve stiahli späť z okraja priepasti, na ktorom sa potácal a takmer spadol v ústrety smrti. Dočerta.

Nenávidel pomyslenie na to, že Severus má bolesti. Čo nenávidel ešte viac bolo, že mu Severus nedovolil, aby mu pomohol. Cítiac bolesť za svojho priateľa, Harry sa načiahol a pevne pritisol Severusov vankúš k sebe. Nadýchol sa upokojujúcej vône, zatvoril oči a čakal na návrat svojho milenca.

Úsvit už prišiel aj odišiel a Severusa ešte stále nikde nebolo.

S povzdychom sa zdvihol z postele a rýchlo sa očistil kúzlom. Po tom čo sa obliekol sa poponáhľal von z komnát profesora elixírov v žalári. Strčil hlavu do dverí laboratória pre elixíry, premýšľal nad tým, že Severus sa mohol ponoriť do skúmania experimentu, aby zabil čas, ale miestnosť bola prázdna.

Keďže bolo sotva sedem hodín v sobotu ráno, na chodbách nestretol žiadneho študenta, keď prichádzal do Veľkej Siene. Nakukol cez otvorené dvere. V celej sieni bolo asi desať študentov a za profesorským stolom bola len Minerva.

Stiahol sa späť a zamieril von cez Rokfortský hlavný vchod. Bolo marcové ráno a treskúca zima, fúkal vietor zo severu a z času na čas spadlo trochu dažďa z tmavo sfarbených oblakov nad jeho hlavou.

Keďže nevedel, kam by jeho milenec mohol asi tak ísť, nechal svoje nohy, nech ho odnesú k jazeru. Práve prechádzal okolo Hagridovej chalupy, keď ho z jej schodov chrapľavo pozdravil hlboký hlas, „Harry?“

Obrátil sa a uvidel poloobra s temnou bradou, ako stojí v otvorených dverách vo svojej hnedej veste, zelenej sedliackej košeli a hnedých nohaviciach, vďaka ktorým Hagrid vždy vyzeral ako dub. „Ahoj, Hagrid.“

Ako vždy sa usmial pri pohľade na Hagridovu veselú tvár.

„Ah, dobré ťa zas vidieť, Harry. Čo tu robíš? Je všecko ókej? Nemáš problémy, že né?“ Hagrid temnými chrobáčikovitými očami prebehol po okolí, očividne pripravený zmlátiť akéhokoľvek nepriateľa, ktorý mohol zahnať Harryho pred jeho prah.

„Nie, som v poriadku.“

„Né, že bych nebol rád, že ťa vidím, ale čo tu porábáš, na Rokforte?“ opýtal sa Hagrid a pomaly k nemu pristupoval.

Harry sa v pomykove usmial na dobromyseľného muža, ktorý bol jeho prvým skutočným priateľom. Nemal ani poňatie, čo mu má povedať. Rozhodol sa, že najlepšie bude, ak mu povie pravdu a tak jemne povedal, „Ja, er, nuž, prišiel som sem navštíviť profesora Snapa.“

„Profesora Snapa?“ spytoval sa ho Hagrid pochopiteľne zmätený. „Neni si chorý, že né?“

Uvedomil si, že jediný dôvod, prečo by Severusa prišli navštíviť jeho bývalí študenti bol ten, že potrebovali získať nejaký elixír. Harry potriasol hlavou. „Nie, som v poriadku. Ja viem že to znie čudne, ale profesor a ja sme sa v poslednej dobe... spriatelili.“

Hagridova tvár sa rozsvietila širokánskym úsmevom, ktorý mu na tvári spravil tisíce drobných vrások, „Vážne? Rád to očujem. Profesorovi sa na sto pro šikne nejaký ten kamoš, a keď ti nevadí, že ti to povím, tak aj tebe.“

Harry sa zasmial. „Videl si ho toto ráno?“

Pobavené iskričky sa z jeho očí vytratili. Jeho tvár nadobudla veľmi vážny výraz, keď Hagrid povedal, „Nekedy, ked neví spať, ide do lesa. Móžeš to skúsiť tam, kde sa kríží s jazerem. Nekedy tam profesora po ránu vídám. Harry, jak moc dobre poznáš profesora? Teda...“

Hagridov prejav sa zastavil v trápnom tichu. Harry bol šokovaný, keď v priateľových očiach uvidel to, čo sa Hagrid tak veľmi snažil nepovedať.

„Ty o ňom vieš, však?“ opýtal sa Harry tichým tónom. Ak existoval niekto, kto vedel rozoznať temnú bytosť, tak to bol Hagrid.

Hagrid mu vážne prikývol. Vietor mu rozcuchával bradu a divoké vlasy, kučery mu šľahali okolo tváre. „Nikdá mi to sám nepovedal, ale... videl sem ho, er... lovit v lese. Nikdy sme to neprebírali, ale on ví že vím. Sem len prekvapený, že ti o tem povidal.“

Harry sa pozrel na muža, ktorého poznal toľko rokov a čudoval sa, čo mu má povedať. Pamätal si, ako ho jedného večera Hagrid našiel pri jazere, keď mu bolo šestnásť a cítil sa mizerne a perverzne za to, že chce svojho najlepšieho priateľa. To Hagrid mu povedal, že láska je láska a nikdy nie je zlé, keď ti na niekom záleží.

Zhlboka sa nadýchol a ticho povedal, „Profesor Snape a ja sme o niečo viac než len priatelia.“

„Ty a Severus Snape? Vážne?“

„Áno.“ Usmial sa hore na omráčeného priateľa.

Hagrid ho šokoval naspäť, keď sa uškrnul a potľapkal ho po chrbte silou, ktorá ho takmer zrazila na kolená, keď obor vyhlásil, „To je úžasné! Sem rád, za vás obidvoch.“

„Vďaka, Hagrid.“

„Nó, ja radšej pojdem do stajní. Mám nové prekvapko pre študákov. Móžeš ma neskorej dojsť omrknúť. Ale povedz mi radšej dopredu, kedy dojdeš, aby som vás mohel porádne predstaviť. A zober ze sebou aj profesora Snapa, keď chceš.“

Ocenil Hagridovu snahu o podporu jeho dosť nezvyčajného vzťahu, prikývol a usmial sa, „Uvidím, čo na to povie. Čauko, Hagrid.“

„Čauko, Harry. Uvidíme sa neskúr.“

Potešený stretnutím sa Harry pobral severnou cestičkou k jazeru, kde sa les križoval s vodou. Vietor tu bol ešte prudší, keďže vanul od jazera; štípal mu tvár a zatláčal mu okuliare do kože až dokiaľ ho nebolel nos.

Šiel ďalej po jazernej cestičke. Tu dolu svah menil smer. Cesta, po ktorej išiel sa pretkávala s lesom, tu a tam doňho vchádzala a znova z neho vychádzala, zaplietala sa smerom na východ, až dokiaľ vysoké stromy nezakryli výhľad na vzdialený hrad. Obrovské ihličnany prašťali a stonali pod prudkým vetrom všade navôkol neho. Bol to tajuplný doprovod k jeho už aj tak znepokojeným myšlienkam.

Ale ukázalo sa, že Hagrid mal pravdu. Severus bol tu dole. Videl siluetu vysokej postavy svojho milenca v slabom rannom svetle, keď Severus stál na veľkom balvane, ktorý prudko obmývali vlny vetrom rozčerenej vody. Severusov habit sa okolo neho zbesilo trepotal, podlhovasté vlasy mu šľahali do tváre. Na pozadí šedej oblohy bol vampír temnou a zadumanou postavou.

Keď sa pozeral na tú osamelú postavu, zdalo sa mu, že Severus je uväznený medzi dvoma svetmi, z ktorých ani jeden ho nevítal. Divý a temný les, ktorý sa rysoval za jeho chrbtom bol rovnako nebezpečný a nemilosrdný ako jazero pred ním.

Harry sa opatrne vyšplhal na klzkú skalu s rovným vrchom a postavil sa po boku Severusa.

Severus nereagoval na jeho príchod. Ale ani neodišiel, čo bolo svojským spôsobom povzbudzujúce.

Harry civel na Severusovu príkru tvár. Vietor mu vrhal vlasy do očí a potom ich zase odhadzoval naspäť. Jeho nepoľavujúca sila tiež nahnala Severusovi trochu farby do líc. Pri pohľade na vetrom ošľahanú pokožku sa čudoval, ako dlho tam už Severus stál.

Zdivené ovzdušie, ktoré mal Severus predtým okolo seba bolo úplne preč. Harry sa nemohol prestať čudovať, na čom sa Severus nakŕmil. Predstava, ako loví v lese podľa Hagridovho opisu mu naháňala zimomriavky. V Zakázanom lese lovili oveľa nebezpečnejšie bytosti, než vampíri.

Ale čokoľvek už to spôsobilo, typická kontrola jeho milenca sa vrátila. Severus vyzeral byť viac než len pod kontrolou, bol priam skamenený, v doslovnom ako aj v citovom zmysle. Takmer to vyzeralo, akoby tam Severus stál zmrazený hrôzou.

Nevedel ako preklenúť tú priepasť, ktorá sa medzi nimi zdanlivo otvorila, Harry tam teda na chvíľu len ticho stál. Nakoniec sa jemne opýtal, „Bolo by to pre teba jednoduchšie, keby som nezostával na noc?“

„Pre teba by to bolo bezpečnejšie.“ Severusov hlas znel drsne a takmer zachrípnuto, akoby kričal, až dokiaľ neprišiel o hlas.

„To som nemal na mysli,“ zapieral Harry.

„Cítil som tvoj strach,“ povedal Severus mŕtvym hlasom.

„Práve som sa zobudil z hlbokého spánku. Vyľakal si ma. To je všetko. Ešte som ťa predtým takého nevidel. Čo sa stalo?“

Severus hodnú chvíľu sledoval, ako vlny narážajú na skalu než odpovedal, „Záchvaty hladu ma chytili, keď som spal. Vtedy je moja kontrola vždy najslabšia.“

„Stáva sa to často?“ jemne sa opýtal Harry a prisunul sa bližšie k Severusovmu slabému teplu na mrazivej, klzkej skale.

Severusov habit bol premočený prílivovou spŕškou, uvedomil si. Bez vyslovenia alebo prútika Harry vyčaroval rýchle kúzlo na sušenie a zohriatie na ich oboch a potom pre istotu pridal vode odolné kúzlo.

Severusov pohľad ani len na moment nezablúdil jeho smerom, ale niečo z toho napätia akoby z jeho tváre vyprchalo. Ešte stále príliš krotko Severus povedal, „Raz alebo dva razy týždenne. Pravdepodobne by bolo najrozumnejšie, keby si nabudúce nestrávil celú noc – teda, ak sa vôbec plánuješ vrátiť. Nevrátiť sa by pre teba bola, samozrejme, najrozumnejšia cesta.“

Pred pár týždňami by si Severusove slová vysvetlil ako odbitie, ale teraz dokázal takmer cítiť, ako zničený by Severus bol, keby sa tak stalo. Vedel, že Severusa motivuje len starosť o jeho vlastné bezpečie. „Povedal si, že som tu vždy vítaný.“

„Videl si to monštrum, ktorým som bol minulú noc,“ zasyčal Severus a konečne obrátil hlavu, aby sa naňho pozrel.

Keď videl tú trýznivú bolesť a nenávisť voči sebe samému, takmer chcel kričať od zúrivosti. Nebolo správne, aby Severus takto trpel.

„Videl som tvoju bolesť,“ jemne ho opravil Harry.

„A ja som cítil tvoj strach.“

Povzdychol si. „Áno, to si cítil.“

„Tak prečo by si potom chcel zostať? Vieš čo by som mohol spraviť, keby som stratil kontrolu.“

„Áno, viem čo by si mohol spraviť. Minulú noc si potvrdil, že to neurobíš,“ hádal sa s ním Harry a načiahol sa, aby vzal Severusovu ruku do svojej. Severus bol tak studený, že mal pocit, akoby držal mŕtvolu. Napriek tomu si preplietol prsty s jeho dlhými, žlto-zafarbenými a pevne sa ho držal. Zdvihol ľavú ruku, aby jemne odhrnul vetrom naviate vlasy zo Severusových očí a prstami pohladil vetrom ošľahanú tvár. „Pozri, nečakal som, že to bude jednoduché, jasné? Si vampír. Možno že si ani neviem predstaviť nátlak pod ktorým sa nachádzaš, ale je mi čertovsky jasné, že trpíš. Áno, môže to byť desivé, keď bojuješ o sebaovládanie, ale som ochotný to riskovať.“

„Ja nie. Ak by som ťa zranil... alebo horšie...“

„To neurobíš,“ trval na svojom Harry.

„Ako si môžeš byť tak prekliato istý?“ dožadoval sa Severus.

„Pretože ťa poznám. Pozri sa na seba teraz – si celý rozhádzaný, pretože tvoja kontrola povolila dosť na to, aby si mi ukázal, ako veľmi trpíš. Severus, bol si ochotný zamknúť sa v hrobke a pomaly sa umučiť hladom, namiesto toho, aby si niekoho ohrozil, keď som ťa sem prišiel tú prvú noc navštíviť. Viem, že by si radšej zomrel, než mi ublížil.“

„Ale minulú noc...“

„Minulú noc sa nič nestalo. Nič. Tvoja kontrola bola oslabená, ale ty si nepoľavil,“ povedal Harry.

„Pretože som odišiel.“

„A čo že si odišiel? Čo je na tom zlé? Vedel si, že budeš mať problémy poradiť si so svojím hladom, ak zostaneš blízko pri mne a tak si sa premiestnil niekam inam a najedol si sa. Bezpečne si ovládal svoj problém.“

„A to ti nevadí, že tvoj milenec strávi polovicu minulej noci vyšťavením krvi z mäkučkých malých zajačikov?“ dožadoval sa Severus.

„Pred troma dňami som mal na večeru duseného králika. Nevidím v tom rozdiel. Po druhé, môj milenec nemusí sať krv z mäkučkých malých zajačikov, ak to uráža jeho city. Má otvorené pozvanie najesť sa z môjho hrdla.“

Severusovi akoby vyrazil dych.

Harry cítil ako citovo nevyrovnaný bol momentálne Severus, a tak obkrútil rameno okolo hrude vyššieho muža a pritiahol si ho bližšie. Po čase, ktorý mu pripadal ako večnosť, ale pravdepodobne to nebolo viac než pár sekúnd, sa Severus v jeho objatí uvoľnil a on pocítil ako sa dlhé prsty na jeho rukách preplietli do seba za jeho krkom. Severus zložil tvár do priehlbiny pri jeho krku a držal sa ho, akoby bol tou poslednou vecou, ktorá ho držala pri živote.

Jemne hladil Severusov štíhly chrbát.

Veľmi dlho tam stáli vo vetre na studenej skale, prepletení v objatí. Nakoniec sa Severus trasľavo nadýchol a odstúpil.

„Ďakujem,“ povedal jednoducho Severus, unaveným pohľadom však povedal oveľa viac.

„Nie je za čo mi ďakovať,“ jemne mu odporoval Harry. „Tak poď. Poďme preč z tohto vetra.“

Zliezli dolu zo Severusovho útočiska. Jeden vedľa druhého sa vybrali naspäť tou úzkou cestičkou. Ramenom stále narážal do Severusovho. Nasledovalo ešte zopár takých nárazov a Severusovo rameno obkolesilo Harryho plecia a jeho milenec sa neisto opýtal, „Je ti toto nepríjemné?“

Namiesto odpovede obkrútil vlastné rameno okolo Severusovho úzkeho hrudníka, povzbudzujúco ho stisol a uškrnul sa na znepokojeného muža. Neboli naozaj vonku zo Severusových izieb, odkedy sa začala ich dohoda. Momentálne boli prakticky sami a izolovaní v divočine, ale vždy bola možnosť, že niekto po tej cestičke pôjde, aj napriek nevľúdnemu počasiu. To, že sa jeho utiahnutý a slušne sa správajúci milenec k nemu takto priznal na verejnosti ho zohrievalo. A nie len obrazne; Severus dobre blokoval vietor.

Spomenul si na niečo, o čom by Severusovi mal zrejme povedať, „Er, keď už hovoríme o tom, čo je ľuďom nepríjemné, ako veľmi by ťa nahnevalo, keby o nás niekto vedel, že sme milenci?“

„Domnievam sa, že to záleží od toho, kto by ten dotyčný bol. Nebola to len rečnícka otázka, však?“ opýtal sa Severus svojím obvyklým tónom.

„Nie. Cestou za tebou som stretol Hagrida. Rozprávali sme sa a ja, er, som mu povedal, že sme milenci. Zrejme som si to mal najprv u teba overiť. Prepáč mi to,“ ticho sa ospravedlnil Harry a očakával, že ho Severus stiahne z kože za jeho neopatrnosť.

„Nemusíš sa ospravedlňovať. Hagrid sa za tie roky ukázal ako muž schopný udržať tajomstvo. Prekvapivá povahová črta u niekoho, kto principiálne nevie klamať,“ povedal Severus.

„Ako dlho to o tebe vedel?“ opýtal sa Harry.

„Od prvého roku, čo som tu na Rokforte učil. Jednej noci ma videl v lese v kompromitujúcej situácii, v ktorej som nemal šancu klamať o svojej podstate.“

„Chceš tým povedať, že ťa prichytil pri jedle,“ preložil.

Severus prikývol. „Nevedel som, čo mám čakať, ale jediná vec, ktorú o tom Hagrid kedy povedal bola „Pardón, nechcél som rušiť, pane,“ keď na mňa natrafil. Už to nikdy nespomenul. Ako si zistil, že o mne vie?“

Severus znel viac zvedavo než vystrašene.

„Opýtal sa ma, ako dobre ťa poznám. Z jeho tónu a výrazu som rozoznal, že vedel, čo si.“

„Ah.“

„Takže je všetko v poriadku?“ opýtal sa Harry o pár minút neskôr a takmer sa so Severusom mazlil, keď kráčali po zamrznutej cestičke ruka v ruke.

„V akom zmysle?“ opýtal sa Severus.

„V tom „ešte stále som vítaný zostávať na noc“ zmysle,“ vysvetlil Harry.

„Vždy si vítaný,“ zopakoval Severus pocit, ktorý vyslovil aj predtým.

„Ďakujem,“ zašepkal ponad kvílenie vetra.

Ruka zvierajúca jeho plece ho stisla pevnejšie, naznačujúc, že Severusove vampírie bystré zmysly zachytili jeho slová. „Nie, Harry Potter, ja ďakujem tebe – za všetko.“

„Toto začína byť sentimentálne,“ zachechtal sa.

„Tak to by sme zrejme mali načať nejakú menej stresujúcu tému,“ navrhol Severus.

„Ako napríklad fakt, že keď prejdeme ďalšou zákrutou, bude nás vidieť z veží hradu?“ zavtipkoval a očakával, že ho Severusova ruka pustí, akoby bol horúci zemiak.

Pevná utešujúca váha okolo jeho pliec sa ani nepohla.

Severus si odfrkol. „Jediní ľudia, ktorí budú na vežiach v tomto vetre budú zaľúbení študenti. Po tridsiatich rokoch učenia ťa môžem uistiť, že by si nás nevšimli, iba ak by sme na nich spadli priamo z oblohy. A možno ani vtedy nie, ak by sa nám nepodarilo roztrhnúť ich objatie.“

Harry sa zasmial a potom ho varoval, „Decká by mohli byť vonku pri jazere. Ak nás takto uvidia, novinka obehne školu ešte pred obedom.“

Severus sa zastavil. „Znepokojuje ťa predstava, že budú naše mená takto spojené?“

Harry už tento tón poznal. Severus ho používal, keď sa snažil predstierať nezáujem, ale v hĺbke duše bol zranený.

„Nie,“ povedal. „Nevadí mi, keď to budú ľudia vedieť. Myslel som si, že tebe by to mohlo vadiť.“

„Ešte nikdy som to predtým nespravil, ale aj ja mám právo na súkromný život,“ odpovedal Severus.

„Tak teda dobre. Poďme na to.“

Keď prešli poslednou zákrutou, podľa napätia v tele svojho milenca dokázal povedať, že Severus je rovnako nervózny ako bol on. Znova Severusa povzbudzujúco stisol, zachytil jeho pohľad a usmial sa.

Aj keď bol fakt, že po ceste do žalárov nestretli ani len ducha celkom veľkým sklamaním, Harry mal aj tak pocit, akoby urobili nejaké vyhlásenie. Svet si to možno neuvedomoval, ale on a Severus áno, a na ničom inom nezáležalo.

Poslední komentáře
12.10.2016 16:51:53: www.dedra-katalogy.cz Dedra www.betterware-katalog.cz Betterware www.dedra-katalogy.cz Dedra ofic...
23.10.2014 18:20:03: Inspirujte se přírodní kosmetikou Oriflame aktuální katalog. Katalog najdete na našem webu. V Orifla...
22.06.2014 14:34:17: Sleva 23 % na kosmetiku Oriflame Neváhejte a staňte se členem právě nyní.
11.05.2014 22:25:54: Kosmetika Oriflame levně - Oriflame se slevou 23%, registrace nových členů Registrace Oriflame zdar...