HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Nocturne

7. kapitola

Tak a je tu dalsia kapca. Nemam sajnu od kedy bola na maile, no teraz nemam pristup k netu, tak to bude troska horsie s pridavanim.
 este som ju necitala, tak predbezne +18
ailam

Kapitola 7

O dva mesiace neskôr v utorok večer sedel Harry za svojím stolom v práci nad rozpracovanou správou o zatknutí, keď Sam okomentoval zo stola oproti nemu, „Už si počul o tom vampírovi, ktorého chytili pred lekárňou Slug and Jiggers? V obchode testovali jeden z tých nových automatických vampírích detektorov z ministerstva. A predstav si to, ten darebák tam len tak vkročil, akoby sa nechumelilo. Zmrazovacia sieť fungovala ako kúzlo. Okamžite ho omráčila. My už sme si ho museli len prísť vyzdvihnúť.“

Brko mu vypadlo z rúk, zababralo atramentom jeho správu spolu s asi tuctom ďalších oficiálnych dokumentov na jeho stole, ale Harry si toho ani nevšimol. Krv mu zmrzla v žilách, pozrel sa na Sama a opýtal sa, „Kto to bol?“

Nemyslel si, že Severus by sa prechádzal po Šikmej uličke po jeho varovaní, ale to bolo už pred takmer piatimi mesiacmi. Severus si mohol myslieť, že šanca aby ho niekto rozoznal po tak dlhom čase bola dosť malá na to, aby sa mu oplatilo riskovať rýchly výlet do slávnej lekárne.

„Neviem. Ten bastard nám nechcel povedať svoje meno,“ povedal ryšavec a obrátil stránku Denného Proroka.

„Kde je? Dolu v celách pre zadržaných?“ Harry sa snažil aby jeho hlas znel normálne, snažil sa zakryť hrôzu, ktorá sa ho zmocňovala.

„Nie. Jednotky pre odstránenie si ho už dávno zobrali hore. Harry? Harry?“

Počul Samov hlas za sebou, keď utekal tak rýchlo ako len dokázal hore po schodoch.

Proti-premiestňovacie ochranné kúzla okolo celej budovy mu zabránili v tom, aby sa premiestnil, tak musel ísť pešo. Ak samozrejme nechcel zatlačiť a prelomiť bariéry. Bol si celkom istý, že by to dokázal, ale porušenie ochrany by spustilo asi tucet poplachov. Ak bol Severus v zajatí, bude potrebovať prvok prekvapenia, aby ich dostal von z budovy. Použil urýchľovacie zaklínadlo, aby zvýšil svoje tempo, ale aj tak sa zdalo, akoby to trvalo celú večnosť, kým sa dostal k Oddeleniu pre odstraňovanie vampírov na trinástom poschodí.

Srdce mu búchalo ako lapená holubica, keď sa prudko zastavil pred dubovými dverami oddelenia. Zhlboka sa nadýchol, prerušil urýchľovacie zaklínadlo a vstúpil s tak dokonale predstieraným pokojom, ako dokázal vo svojom stave hrôzy.

Harry nemal ani potuchy čo spraví, ak Severus bol ten vampír, ktorého chytili. Jeho kolegovia v žiadnom prípade neprepustia vampíra jemu do opatery, keď mali takéto zákony.

„Potter,“ povedal Aly Fillum, brunet malej postavy, keď zdvihol zrak od papierov na svojom stole. „Čo pre teba môžem urobiť?“

Pokojne, to chce kľud, povedal si Harry a zovrel svoj prútik vo vrecku habitu ako v smrteľnom kŕči. „Ja, er, počul som, že ste dnes zadržali vampíra.“

„Áno. Ak si sa prišiel pozerať na odstránenie, prišiel si asi dvadsať minút neskoro. Jediné čo z toho vampíra zostalo bolo za vrece popola.“

Srdce mu zovrela ľadová päsť. Za ňou nasledoval pocit do červena rozpálenej, zaslepujúcej nenávisti. Hrôza a zúrivosť prechádzali jeho telom, navzájom spolu súperili o vedúce postavenie. Harry cítil , ako v ňom pulzuje jeho mágia spôsobom, akým to robila keď mu bolo jedenásť alebo dvanásť a nemal ešte svoju moc pod kontrolou. Vyžiadalo si to od neho veľa, nezaútočiť na tohto uškŕňajúceho sa blázna a nepomstiť svojho milenca. Len tak-tak sa mu podarilo ovládnuť svoju moc a potlačiť impulz a vytlačil zo seba, „Už ste ho identifikovali?“

Fillumova guľatá tvár sa prestala uškŕňať. Tmavovlasý Auror si bol očividne vedomý mágie, ktorá ho obkolesovala ako smrteľná víchrica. Fillum ho teraz svojimi hnedými očami pozorne sledoval, rozoznajúc nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzal aj keď nevedel, čo ho spôsobilo. „Er, nie. Jeho prútik je dolu v oddelení pre rozbor stôp. Povedali, že to zaberie asi tri hodiny než dostanú ID. Je všetko v poriadku, Potter?“

Tri hodiny. Tak dlho nevydrží. „Ako vyzeral ten vampír, Aly?“

„Vysoký, tmavý, nebezpečný. Bol to typický prípad. Takmer sme ani nepotrebovali detektor, aby nám povedal, čo je zač.“

Slová ako vysoký, tmavý a nebezpečný si Severus mohol dať aj vytetovať, tak dokonale sa naňho hodili. Jeho počiatočná panika prerástla v niečo ostré v jeho vnútri, mrazivý des, ktorý sa mu vrezal do krvácajúceho srdca rovnako ľahko ako sa Severusove tesáky vnorili do jeho hrdla.

„Potter, si v poriadku?“ Fillumov hlas ho zavolal späť z tej čiernej periférie temného miesta, kam odišiel, keď zomreli Ron s Hermionou. Vedel, že ak stratil aj Severusa, už sa z toho nikdy nespamätá.

„Si v poriadku, Harry?“ znova sa opýtal Fillumov hlas.

Rozoznal, že nejaká odpoveď bola nutná a tak Harry stuhnuto prikývol, povedal, „Vďaka,“ a odišiel.

Dopotácal sa k najbližšiemu kozubu. Bol len jeden spôsob, akým sa dozvie pravdu.

Žalúdok mal tak skrútený, že si takmer ani nevšimol nechutnú cestu hop-šup sieťou.

Keď vykročil von z kozuba, Severusova obývačka bola okolo neho temná. Myšlienkou zapálil svietidlo na stene a civel dookola po tajuplne tichej komnate. Na Severusovom obľúbenom kresle bola chrbtom dolu položená kniha.  Bolo tam tiež niekoľko tuctov veľkých krabíc, ktoré tam neboli, keď nedeľu ráno odchádzal na metlobalový tréning, pravdepodobne zbierka o čiernej mágii z ďalšieho výpredaja z pozostalosti, pomyslel si. Ale po samotnom Severusovi nebolo ani stopy.

Snažil sa povedať tomu zavýjajúcemu hlasu vo svojom vnútri, že tmavá izba ešte nemusela znamenať nič zlovestné, ale pochytil ho ten istý morbídny pocit hrôzy, ktorý cítil keď sa obrátil k miestu, kde stáli Ron a Hermiona počas posledného boja proti Voldemortovi a uvidel nehybné postavy svojich najlepších priateľov ležať na zemi hneď vedľa Rokfortských brán.

Vediac, že takýto typ myšlienok by ho iba priviedol do šialenstva, vymanil sa z minulosti a snažil sa sústrediť na prítomnosť bez toho, aby ju zakalil tieňmi jeho početných strát.

Okej, Severus to nebol. Povedal si, že to ešte nemusí znamenať, že jeho milenec leží vo vreci v Oddelení pre odstránenie vampírov. Rozmýšľaj. Kde by asi tak Severus mohol byť v utorok večer o sedem štyridsať?

Očividná odpoveď mu len pomaly dochádzala. Harry bol príliš rozrušený, než aby dokázal jasne uvažovať, ale potom si konečne spomenul, čo Severus vždy naplánoval do svojho rozvrhu a po čom vždy prichádzal počas ich dohody - tresty po škole.

Vyrútil sa z dverí Severusových izieb ako prvák utekajúci neskoro na svoj prvý vyučovací deň predtým než si stihol vôbec uvedomiť, že sa chce pohnúť.

Trieda elixírov bola na vzdialenom konci chodby. Prešiel okolo niekoľkých študentov v Slizolinských farbách, ktorí venovali čudné pohľady červeno odetému Aurorovi, ktorý sa valil po chodbách žalárov, ale nikto sa ho nepokúsil zdržať.

Pred dverami do triedy sa prudko zastavil, rozmachom rozrazil dvere, plne očakávajúc, že nájde prázdnu triedu a zamrzol pri pohľade na známy vražedný pohľad, ktorý sa stretol s jeho očami. Takmer mu kolená vypovedali službu pri tom pocite nesmiernej úľavy, ktorá ním prešla. Nažive. Severus bol nažive.

Harry mohol len civieť na miesto, kde za svojím stolom sedel Severus s kopou krvavo vyzerajúcich papierov pred sebou. Sledoval, ako Severusov hnev prechádza v zmätok, keď rozoznal, kto prerušil jeho trest po škole.

Štyria nešťastní študenti, ktorí krájali niečo čo sa podobalo na ropušie srdcia vyjavene civeli na Aurora v červenom habite, ktorý prerušil ich trest.

Severusov pohľad prešiel z neho na svojich študentov. Potom učiteľ elixírov povedal, „To by na dnes stačilo. Môžete ísť.“ Keď jeho vyjavení študenti začali upratovať neporiadok na stole, Severus na nich vyštekol, „Skrátka nechajte všetko ako to je a choďte preč. Hneď.“

Štyria študenti s doširoka roztvorenými očami si pozbierali veci a poponáhľali sa k dverám.

Keď prechádzali okolo Harryho zamrznutej postavy, počul ako blonďavý Chrabromilčan zašepkal tmavovlasej Bystrohlavčanke, „Preboha, to je Harry Potter! Myslíš si, že sem prišiel zatknúť toho mastného bastarda?“

„Kiež by sme mali to šťastie,“ zašepkala mu naspäť.

Pozrel sa na Severusa, ktorého vampírie citlivé zmysly mu umožnili rozoznať oveľa viac vecí, než bolo možné u bežných ľudí. Dokázal povedať, že Severus počul rozhovor študentov, ale Severus len pokrútil hlavou, keď študenti odišli, akoby ich poznámky neboli hodné komentára.

Keď už boli študenti preč, Severus sa postavil na nohy a civel na neho s ťažko skrývaným znepokojením, „Čo sa stalo?“

Harry otvoril ústa, aby mu odpovedal, ale nevyšiel z neho ani hlások.

Severus prešiel cez miestnosť k nemu.

Len s vypätím všetkých síl sa mu podarilo nehodiť sa na svojho milenca. Plne si vedomý, kde sa nachádzajú, dovolil Severusovi aby ho vzal za rameno a odviedol ho po chodbe späť do jeho izieb.

Keď už boli dvere do obývačky pevne uzamknuté a chránené kúzlami, Severus si založil ruky. „Chveješ sa.“

„Ja...“ vsunul ruky pod Severusov habit a pevne svojho milenca objal. Teplo a štíhle tvrdé svaly toho tela ktoré držal ho presvedčili, že Severus bol skutočný tak, ako iba pozeranie naňho nedokázalo.

„Stalo sa niečo v práci? Preklial ťa niekto? Očaroval?“ Severus sa od neho odtiahol dosť na to, aby si ho mohol prezrieť.

Upokojený Severusovou blízkosťou, Harry sa zhlboka nadýchol provokatívnej vône svojho milenca a prinútil sa odpovedať, „Prepáč mi ten... dramatický príchod. Myslel som si...“

„Áno?“ povzbudzoval ho Severus a zdvihol ruku, aby mu odhrnul strapaté čierne vlasy z čela a zakryl jeho jazvu v tvare blesku.

„Lekáreň Slug and Jiggers dnes pomáhala ministerstvu otestovať jeden z tých nových automatických detektorov vampírov.“ Severus mu stuhol v náručí. „Niekoho chytili a, er... odstránili ho predtým, než som sa vrátil do kancelárie. Zaberie to celé hodiny, kým identifikujú jeho prútik a ja... nuž, myslel som si, že si to možno bol ty. Je mi ľúto že som vyvolal takú scénu, ja len... musel som ťa vidieť. Musel som sa ubezpečiť, že si v poriadku.“

Položil svoju hlavu na Severusovu hruď, vdychujúc živú vôňu tohto muža.

„Ako vidíš, som v poriadku,“ uistil ho Severus, ale jasne počul znepokojenie v jeho hlase. Severus ho dlhú chvíľu pevne držal a potom sa spýtal porazeneckým tónom, „To teraz inštalujú tie detektory do všetkých obchodov?“

„Nie. Ministerstvo len požiadalo niektoré z väčších obchodov, aby im pomohli otestovať zariadenia,“ rýchlo uistil Severusa, keď si uvedomil, ako desivo tá správa musí znieť. „Bože, toto nenávidím.“

Severus zmrzol v jeho náručí a odstúpil preč. Severus vyzeral v tvári takmer popolavý, keď povedal, „Rozumiem. Bol si... mimoriadne štedrý. Maj sa dobre, Harry Potter.“

„Čože?“ opýtal sa Harry.

„Naznačil si, že už ti viac nevyhovuje naša dohoda...“

Tentoraz sa na Severusa predsa len hodil. Pevne ho k sebe pritisol, postavil sa na špičky, vnoril sa prstami do Severusových mastných, neumytých vlasov a pritiahol si svojho vyššieho milenca k sebe a hlboko ho bozkával s otvorenými ústami bozkom, ktorý akoby trval celú večnosť. Severus najprv zostal stuhnutý a neodpovedal, ale potom akoby sa pod Harryho ústami roztopil.

Harry už teraz dokázal lepšie odolávať narkotickým účinkom Severusových slín, takže to trvalo dobrú chvíľu, kým sa musel odtiahnuť. Severusove ruky mu zvierali plecia, akoby ho už nikdy nemali pustiť.

Harry sa zadíval do tých prekrásnych čiernych očí a vysvetlil, „Nenávidím, že si v nebezpečenstve každý krát, keď vyjdeš von z hradu. Nenávidím, že k tebe niekto môže skrátka prísť a zabiť ťa a nemusí mať na to iný dôvod než ten, že existuješ. To je to, čo nenávidím. Nie to že som s tebou. Milujem byť s tebou. Ja... milujem teba.“

„Ty...“ Severus vyzeral byť úplne ohromený.

Obaja padli do víru svojich pocitov. Severus sa znova zniesol dolu na neho a pobozkal ho. Ich ruky si navzájom nešikovne strhávali habity, tlačili a ťahali, dokiaľ červené a čierne kusy odevov neležali roztrúsené po dlážke. Harryho sveter išiel bez boja, ale všetky gombíky na Severusovej veste padli za obeť ich rýchlosti a túžbe byť nahí.

Keď už boli ich šaty a topánky roztrúsené po zemi ako lístie zúrivej vŕby na konci októbra, Harry pritisol Severusa k stene vedľa dverí do obývačky, znova sa postavil na špičky a zaútočil na ústa svojho milenca.

Tým činom sa tesne pritisol k Severusovi. Kvôli ich rozdielnym výškam sa ich slabiny navzájom nedotýkali, ale Harry cítil Severusovo mužstvo tvrdé ako skala ako sa mu obtiera o brucho pod pupkom a jeho vlastný roztúžený orgán sa cítil ako v siedmom nebi, keď sa obtieral o Severusovo stehno. Bezmocne a neviazane sa oňho obtieral, až kým to bolo už príliš.

„Ešte... viac... prosím...“ prosil, zatínajúc ruky do Severusových pliec a zatlačil svojho milenca smerom k hŕbe šiat pri ich nohách.

Severusove ruky ešte stále horúčkovito hladili jeho chrbát, spolu skĺzli dolu na dlážku, spojení v ďalšom bozku.

Nakoniec sa ozvali narkotické účinky Severusových slín a Harry sa musel odtiahnuť. Zúfalo potreboval viac kontaktu a tak prešiel cestičku po tom alabastrovom hrdle silnými, sacími bozkami, ktoré kade prešli, tam zanechali jasné červené stopy.

Severus zastonal, keď Harryho ústa našli najbližšiu bradavku a jemne pohrýzli citlivý púčik.

Ten bezmocný výkrik len viac rozdúchal jeho vlastnú žhavú túžbu. Harry mal obvykle oveľa viac štýlu, ale dnešný horor ho zanechal tak napätým, že nedokázal čakať. Zatlačil Severusa na rozhádzané šaty a nasledoval ho dolu.

Ústami aj rukami sa drsne, zúfalo prepracovával k Severusovým slabinám.

Úžasne sa mu uľavilo, keď zistil, že vo svojej túžbe nie je sám. Namiesto toho, aby Severus stuhol, alebo sa ho snažil spomaliť, zaťal nechty do jeho holých pliec a pritiahol si ho bližšie.

Napnutý červený orgán a on sa už teraz dôverne poznali. Harry sa naňho vrhol ako hipogrif ktorý chňapol po rybe z jazera, celého ho prehltol. Toto bolo presne to, čo potreboval. Nič mu nepovedalo, že Severus je nažive viac, než jeho vôňa a chuť a pocit, keď sa mu ten obrovský orgán zasúval do krku.

Harry obrábal to roztúžené mužstvo, až dokiaľ Severus nebol úplne prepotený a celý sa chvel, sekundu od orgazmu. Potom Harry zdvihol hlavu a zavrčal, „Accio lubrikant.“

Zo Severusovho výrazu spoznal, že jeho milenec bol prekvapený, že mal dosť duchaprítomnosti na to, aby si privolal nádobku s masťou. Ale nech sa akokoľvek ponáhľal, nikdy by nezabudol na bolesť, ktorou Severus pravidelne trpel výmenou za krv, ktorá mu dávala život.

Otvoril hnedú nádobku, ponoril chvejúce sa prsty hlboko do bieleho gélu, vytiahol odtiaľ vrchovaté množstvo a preniesol ho k telu svojho milenca. Severus bol úzky, vždy tak úzky. Takmer vzlykajúc túžbou Harry použil prsty, aby uvoľnil ten útulný vstup dosť na to, aby ho prijal. Chvíľu to trvalo, ale nakoniec cítil, že Severus je pripravený.

Položil si Severusove dlhé nohy so štíhlymi svalmi na plecia, nastavil sa k tomu uzučkému otvoru a zatlačil domov. Teraz už vedel, ako sa má nakloniť tak, aby trafil Severusovu prostatu už na ceste do vnútra. Obaja vykríkli pri tom počiatočnom, dokonalom kontakte.

Harry navolil plynulý rytmus, ktorý bol zvýraznený ich staccatovými stonmi. Bolo to tak dobré, vždy tak dobré, ale dnes v noci potreboval viac. Potreboval všetko.

Zasunul sa do Severusa tak hlboko, ako sa len mohol dostať, stuhol a naklonil sa dopredu, až dokiaľ jeho hlava neležala na Severusovom ramene. Načiahol sa a pritiahol si Severusovu tvár k svojmu vlastnému hrdlu. „Jedz. Prosím. Dovoľ mi pocítiť, že žiješ.“ Severus pod ním odmietavo stuhol, pretože to robili len tento piatok, ale predtým než jeho milenec stihol vysloviť čo len jedno slovo, Harry nehanebne žadonil, „Prosím, prosím? Urobíš to pre mňa?“

Harry vedel, že príliš tlačí. Jediná vec, v ktorej bol Severus neoblomný bolo dodržiavanie plánovaného kŕmenia každý druhý týždeň. Ale zdalo sa, že dnes v noci Severus cítil divokú túžbu, ktorá mu kolovala v žilách.

Namiesto toho, aby odmietal alebo sa odtiahol preč, ten drsný, hodvábny jazyk sa vystrčil von a začal oblizovať pokožku nad jeho tepnou známym vzorom, ktorý sa naučil zbožňovať. Celé jeho telo poskočilo vzrušením, keď sa to teplo špirálovito rozprúdilo z toho jediného malého kontaktného bodu a premenilo ho na pulzujúcu extázu.

O malú chvíľu Severusove predĺžené zuby prenikli jeho pokožkou a chémia sa spriahla proti tomu, čo zostalo z jeho rozumu a úplne mu roztopila mozog.

Harry sa nikdy nemohol hýbať, keď Severus jedol. Nikdy nemohol myslieť. Mohol len cítiť. Bola to nepochybne tá najerotickejšia skúsenosť, ktorú kedy zdieľali a keby nebol Severus v tomto tak neústupný, ponúkal by svoje hrdlo každú minútu každého dňa.

Vznášajúc sa vyššie než drak počas jeho páriaceho letu, Harry zastonal, keď ním prechádzali tieto úžasné pocity.

Všetko to prešlo až príliš rýchlo a Severusov jazyk mu znova obmýval hrdlo.

Akoby z neho niekto sňal zväzujúce zaklínadlo, jeho telo opäť naskočilo a túžba mu prenikala celým telom. Harry znova začal prirážať, zasúval sa do Severusa rýchlymi, pravidelnými pohybmi, po ktorých obaja stonali. Každé zasunutie dovnútra sa dostávalo o niečo hlbšie a bolo o niečo divšie než to minulé. Severusove ruky na jeho pleciach ho vždy pritiahli naspäť, ten štíhly zadok sa v perverznom hlade nadvihoval aby ho prijal.

Harry nevydržal dlho. Nemohol, nie po tom, ako sa Severus najedol. Svet okolo neho vybuchol a on zamdlel, spadnúc rovno na Severusa.

Keď sa Harry o neurčitú dobu neskôr zobudil, ešte stále boli na dlážke pri dverách. Rozoznal aj bez toho, aby sa pohol, že jeho hrdlo bolo zahojené.

„Tu máš. Toto vypi,“ povedal spod neho Severus. Zastonal, keď sa pod ním Severus zamrvil a presunul ich, až dokiaľ neležal na nepohodlnej kope šiat, Severus mu držal hlavu a pomáhal mu napiť sa z hnedej fľaštičky, ktorej vôňu rozoznal ako elixír na obnovu síl.

Harry prehltol trpkú tekutinu a snažil sa príliš sa nehýbať, kým nezaúčinkuje. Niečia topánka mu vrážala do ľavej obličky.

„Ahoj,“ povedal o pár minút neskôr a prihlúplo sa uškŕňal hore na Severusa.

„Ako sa cítiš?“ opýtal sa Severus, ako obvykle ustarostený. „Prešli len štyri dni, odkedy si mi naposledy dovolil najesť sa. To čo sme spravili bolo mimoriadne riskantné.“

„Možno, ale bolo to úžasné, nie?“

„To s tým nesúvisí. Vážna strata krvi nie je na smiech. Mal by si...“

Harry sa načiahol hore, aby Severusa pohladil po líci. Jeho milenec vyzeral o toľko lepšie, keď sa najedol, že mu pukalo srdce keď si to nemohli dovoliť denne. „Ja viem. Vďaka, že si mi vyhovel. Som v poriadku, naozaj. Len som skrátka musel cítiť, že žiješ.“

„A keď ti sajem životodarnú krv zo žíl, tým ti to akože potvrdím?“ vyštekol Severus, očividne nahnevaný sám na seba, že neodolal naliehaniu svojho milenca.

„Viac než čokoľvek iné. Je to tak úžasné, Severus. Nedokážem to ani opísať.“

„To je len chémia mojich slín, Harry,“ protestoval Severus.

Harry. Nie Potter. Toto bolo prvý krát. Niekedy, keď Severusa skutočne dojal, oslovil ho jeho celým menom, ale nikdy nie len krstným.

„Nie,“ snažil sa vysvetliť Harry. „Je to celá tá záležitosť. Keď viem, že ťa vďaka tomu udržiavam pri živote, je to... ja neviem, celé je to pre mňa takmer... posvätné.“ Cítil sa ako hlupák, ale vidieť tú nežnosť v Severusovom pohľade stálo za to. Videl, ako sa Severus usiluje o odpoveď, ale má problémy nájsť správne slová. A tak Harry jemne poznamenal, „Ja, er... spravil som ti dosť modrín na krku. Chceš aby som ti ich vyliečil?“

Uškrnul sa, keď Severus pomaly, záporne pokrútil hlavou.

„Ale mali by sme vstať z dlážky. Tu dolu je dosť chladno,“ povedal Severus neutrálnym obvyklým tónom.

„Keby len chladno. Do chrbta mi vráža topánka.“

„Áno, aj ja som tam mal jednu, keď sme... boli zaneprázdnení.“

„Prepáč.“ Harry sa začervenal, keď si uvedomil, ako málo sa kontroloval.

Severusova tvár nadobudla veľmi intenzívny výraz, dokonca aj naňho. „Nemusíš sa ospravedlňovať. Stálo to za to.“

S úľavou sa usmial a dovolil Severusovi, aby mu pomohol sa posadiť. Elixír na obnovu síl zaúčinkoval a jeho žalúdok aj hlava už boli v poriadku.

Pozrel sa na neporiadok z ich šiat po nimi a potom ticho privolal župany zo spálne. Severusov bol dlhý až po členky, elegantný a z jemne zelenej vlny. Jeho vlastný bol z bledomodrého froté a spadal mu po kolená.

Keď sa postavili na nohy, aby si zaviazali opasky na županoch, Harry civel dookola po obývačke na krabice, ktoré si všimol, keď do miestnosti v panike prišiel. „Ďalšia dražba pozostalosti?“

„Áno. Táto vyzerá mimoriadne sľubne,“ odpovedal Severus. Severus vytiahol ich prútiky z hŕby šiat pod nimi a použil ich na levitovanie troch krabíc z gauča.

Harry nasledoval svojho milenca k teplejšej časti izby a zvedavo hľadel na obsah najbližšej krabice, okolo ktorej prechádzali. „Vyzerajú prastaro, tak vyzerajú. Ako staré sú vlastne tieto veci?“

„Niektoré sú podľa záznamov staré vyše tisíc rokov. Je dosť možné, že nájdem to čo hľadám práve v tejto várke,“ poreferoval mu Severus s len sotva zakývaným vzrušením v hlase. „Tieto dokumenty sú na to dosť staré.“

„Dosť staré na čo?“ opýtal sa Harry a posadil sa vedľa Severusa na gauči. Bol vďačný za teplo, ktoré vyžarovalo z praskajúceho ohňa a ešte vďačnejší, že Severus bol nažive, aby sa oň mohol s ním podeliť. Ale túto myšlienku si nechal sám pre seba. Na jeden večer už mali dosť emocionálneho kolotoča. Skrátka len potrebovali byť chvíľu spolu. „Takmer to znie, akoby si hľadal niečo špecifické. Myslel som, že pátraš len po inšpirácii na liek?“

Severusove husté mihalnice zakryli jeho oči. „Domnievam sa, že... hľadám určitú fantastickú predstavu?“

„Akú predstavu?“ opýtal sa, zaujatý, pretože Severus bol ten najmenej rozmarný a vrtošivý muž, ktorého kedy stretol.

„V celej čarodejníckej histórii, a to je takmer päť tisíc rokov zaznamenaných udalostí, bol len jeden zdokumentovaný prípad vyliečenia vampirizmu.“

„Čože?“ civel na Severusa s istotou, že ho nepočul správne. „Myslel som si, že neexistuje liek.“

Severus prikývol. „Nepoznáme žiaden liek - v dnešnej dobe. Ale pred tisíc rokmi, Salazar Slizolin vyliečil svoju snúbenicu po tom, čo padla za obeť vampírovi. Podľa historických záznamov bola kompletne premenená. Slizolin ju zachránil a uniesol z miesta, kde ju jej rodina držala v zajatí, kým ju predstavitelia vtedajšej moci neodstránia. Zobral ju so sebou na neznáme miesto a tri roky neúnavne pracoval, keď hľadal možnú liečbu. O tri rok neskôr, keď sa vrátili späť do čarodejníckej spoločnosti, najväčší liečitelia a experti na temnú mágiu tej doby ju prešetrovali. Všetci potvrdili, že je na sto percent človekom a na sebe nemá žiadnu stopu po kliatbe. Jej vyliečením sa stal najslávnejším a najväčším čarodejníkom svojej doby.“

„Ale... určite musel povedať, ako to dokázal, nie?“

Severus potriasol hlavou. „Utajenie je vždy základným predpokladom moci. Slizolin vyhlasoval, že to dokázal čistou silou vlastnej vôle.“

„Ale ty tomu neveríš?“ opýtal sa Harry, prekvapený sarkazmom v hlase svojho milenca.

„Myslíš si, že keby sa tá kliatba dala zrušiť iba silou vôle, že by v celej histórii bol len jeden zaznamenaný prípad vyliečenia? Nie, Salazar bol majstrom elixírov a nadšenec pre čiernu mágiu, rovnako ako aj ja. Vynašiel buď elixír alebo kúzlo, ktorým ju vyliečil.“

„Ale ak by to bol ten prípad, nenašli by to jeho potomkovia?“ opýtal sa Harry.

„Nemuseli. V tom čase bolo medzi najmocnejšími čarodejníkmi oveľa viac rivality. Objavy neboli verejne zdieľané. Prísne si ich strážili, aby čarodejník, ktorý ich vynašiel získal viac slávy a renomé medzi svojimi rovesníkmi. Ak niekto na niečo potreboval liek, musel vycestovať za tým čarodejníkom, kto ho vynašiel a zaplatiť za prístup k lieku. Majstri v elixíroch vtedy mávali poznámky k svojim prácam zašifrované. Väčšinu času potomkovia nerozoznali najvýnosnejšie objavy svojich rodičov, ani keď držali daný pergamen v rukách. Keď Salazar zomrel, jeho dediči vyplienili jeho laboratórium a predali všetky jeho zápisníky a fľašky s elixírmi až po posledný kus. Ten liek by v dnešnej dobe mohol byť kdekoľvek. Ak teda ešte vôbec existuje.“

Harry zamrzol na mieste, keď mu niečo napadlo. „Severus, vyliečil ju Slizolin predtým alebo potom čo sa rozhádal s ostatnými zakladateľmi Rokfortu?“

„Roky predtým. Až tým, že ju vyliečil sa stal slávnym. Označili ho ako najväčšieho čarodejníka tej doby.“ Niečo v Harryho hlase muselo Severusovi pripadať divné, pretože len čo mu odpovedal, opýtal sa, „Prečo? Máš na mysli niečo konkrétne?“

Harry zaváhal, premkli ho obavy že sa mýli. Určite to nemohlo byť tak jednoduché, však nie?

„Nuž,“ pomaly povedal, „ak bola rivalita naozaj taká krutá a on chcel svoj liek schovať aby si udržal slávu, prečo by to Slizolin skrátka nechával len tak ležať vo svojom labáku, aby to mohli jeho lakomé decká rozpredať? Nebolo by pravdepodobnejšie, že by liek ukryl na nejakom bezpečnom mieste?“

Severus na chvíľu zauvažoval o jeho predpoklade a potom prikývol, „Domnievam sa, že to dáva zmysel. Ale jediná nádej, ktorú mám zostáva v tom, že sa za tie roky dostal do niečej zbierky o čiernej mágii.“

Harry sa zhlboka nadýchol a neisto povedal, „Myslím, že konečne rozumiem niečomu, nad čím som si lámal hlavu väčšinu svojho života.“

Pred šiestimi mesiacmi by Severus štipľavo poznamenal niečo o tom, nad čím si asi tak môže lámať hlavu, ale teraz sa len zamrvil na gauči vedľa neho a opýtal sa, „A čo to je?“

„Nuž... všetko to, čo sa týkalo baziliska a Tajomnej Komnaty. Nikdy mi to nedávalo žiaden zmysel. Prečo by si niekto dával všetku tú námahu a postavil školu a potom v nej ukryl niečo aby to zabíjalo študentov, niečo, čo môže kontrolovať len jeho potomok? Myslím tým, dokonca aj keď bol Slizolin čistokrvný fanatik, ktorý chcel zachovať čistotu rasy, nemohol si byť istý, že každý jeho potomok sa bude pridŕžať rovnakých štandardov. Zavrieť do školy baziliska nedávalo žiaden zmysel, ale možno že Slizolin nechcel tým baziliskom nikomu ublížiť. Ak Slizolin postavil Tajomnú komnatu aby strážila jeho najväčšie a najtajnejšie úspechy a poklady, dávalo by to čertovsky väčší zmysel, že nechá niečo na ochranu, okolo čoho môžu prejsť len jeho potomkovia.“

Severus vedľa neho na gauči stuhol. „Chceš tým povedať, že...“

„Že Salazar Slizolin postavil Tajomnú komnatu aby v nej ukryl liek, ktorý ho spravil tak slávnym. A dal tam toho prekliateho hada, aby ho strážil pred všetkými okrem jeho právoplatných dedičov. V čase keď sa do Tajomnej komnaty dostal Tom Riddle, na jej pôvodný zámer sa už dávno zabudlo. Jediné, čo on videl bola príšera, ktorá ho na slovo počúvala.“

Všetko farba, ktorú Severus získal počas kŕmenia zmizla z jeho tváre. Totálne šokovaným hlasom sa opýtal, „Myslíš, že liek je tu, pod Rokfortom?“

„Dáva to zmysel, nie? Oplatí sa aspoň si to overiť, myslím.“

„Ale len potomok Slizolina dokáže...“ zastavil sa Severus.

„No, ty, er, spíš s potomkom Slizolina. Teda aspoň s niekým, koho ochranné kúzla okolo komnaty rozoznávajú ako potomka,“ opravil sa Harry. „Myslím, že by sme si tam dolu mali zájsť a mrknúť sa na to.“

Severus prikývol. Harryho potešil pohľad na vzrušenie a nádej, ktoré rozžiarili oči jeho milenca. O malú chvíľu Severus povedal, „Ale nie dnes v noci. Možno by sme sa mali pokúsiť dostať do Tajomnej komnaty v sobotu ráno, keď budeme mať celý deň na to, aby sme ju preskúmali, čo povieš?“

„To znie úžasne. Ja, er, naozaj dúfam, že je tam, Severus. Mohol by som sa úplne mýliť,“ povedal Harry, uvedomiac si, že by bolo možno lepšie, keby si ten nápad nechal pre seba a potichu to preskúmal, aby Severusovi ušetril sklamanie.

„To si uvedomujem. Ale... tvoj nápad, že Slizolin postavil Komnatu a nechal v nej baziliska aby strážil jeho tajomstvá dáva oveľa väčší zmysel, než predstava, že by skrátka len z číro čistej zlomyseľnosti zatvoril nebezpečnú príšeru do školy, ktorú pomáhal postaviť. Viem, že možno nič nenájdeme, ale... ako si povedal, oplatí sa overiť si to.“

Harry prikývol a nebol schopný potlačiť široké zívnutie. Na jeden deň mal až priveľa vzrušenia, než aby si v takomto čase začínal ďalšie dobrodružstvo. „Asi by som sa mal obliecť a ísť domov. Už je dosť neskoro.“

Severus sa načiahol a dotkol sa jeho pleca. „Ak si tak želáš, môžeš zostať aj tu. Teda, pokiaľ by si chcel.“

Zvábený Harry sa zadíval do očí svojho milenca. Severus nikdy nepovedal nič, čo nemyslel naozaj. Ale on by v žiadnom prípade nechcel narúšať Severusovo súkromie. Vedel, že Severusovi na ňom veľmi záleží, ale vedel tiež pochopiť, že ten muž potreboval svoje súkromie. Neschopný rozlúštiť z jeho tváre, čo vlastne Severus naozaj chce, prinútil sa povedať, „Nechcem obťažovať. Viem ako si vyťažený počas školského týždňa.“

Čierne oči akoby sa zaborili rovno do neho. Harry potlačil nutkanie zamrviť sa.

„Slovo obťažovať naznačuje... že nie si vítaný a že sem nepatríš. V tvojom prípade ani jedno nie je správne,“ povedal Severus, tak trochu strnulo. Nikdy dobre nevedel vysloviť svoje pocity, ale Harry zbožňoval takmer poetické výsledky jeho snahy prekonať svoju rezervovanosť.

Harry si nebol istý, ale zdalo sa mu, že Severus mu práve zložil mimoriadnu poklonu. Unavene sa zasmial a varoval ho. „Nepokúšaj ma. Možno by som už nikdy neodišiel.“

„Tak už nikdy neodchádzaj,“ povedal Severus váhavým, tichým tónom.

Harry si uvedomil, že toto vôbec nebolo prvý krát, čo Severus niečo také povedal.

Všetko pobavenie zo situácie vyprchalo a Harry skúmal tie napäté črty tváre, ktoré boli tak blízko k jeho vlastným. „My už sme o tomto niekoľkokrát, er, žartovali, ale práve teraz sa nesmejem.“

„Ani ja,“ strnulo odvetil Severus.

Až tá sotva skrytá hrôza v jeho tvári ho presvedčila, že jeho milenec to myslí vážne. „Naozaj si myslíš, že by si ma vydržal mať pri sebe sedem dní v týždni?“

„Som ochotný to skúsiť.“

Severus mu možno nikdy nepovie, že ho miluje, ale táto neistá ponuka to povedala oveľa jasnejšie než všetky slová na svete.

Harry vedel, že to môže skončiť úplnou pohromou, toľko sa toho môže pokaziť. Možno, že proti sebe začnú bojovať a skončí sa to tým, že sa budú nenávidieť. Alebo noviny niečo zachytia o tom, kde trávi svoje noci a vylepia Severusovu fotku po celom čarodejníckom svete, alebo sa dozvedia o páde nie tak dávno utečeného vampíra. Tak veľa vecí sa mohlo pokaziť, že bolo bláznovstvo iba o tom uvažovať, ale všetko čo sa týkalo ich vzťahu bolo už od začiatku šialené. Harry sa zhlboka nadýchol a prikývol, „Tak teda dobre. Skúsime to. Odtiaľto sa môžem hop-šup sieťou dopraviť na ministerstvo rovnako dobre ako z Londýna.“

„Alebo by si mohol zauvažovať o tom, že by si prijal tú prácu, ktorú ti Minerva neustále ponúka.“

Posledné zvyšky neistoty, ktorá Harryho znepokojovala, zmizla po týchto slovách. Toto určite nebolo niečo, čo Severusa len tak napadlo. Jeho milenec už nad tým musel nejakú tú dobu uvažovať.

A ak mal byť úprimný, on sám robil to isté. Parker ho od toho incidentu s Kyselinovým Kolesom sledoval ako dravec korisť. Sotva zakrývané podozrenie jeho šéfa ho zvnútra zožieralo. Tá práca bola dosť ťažká aj bez toho, aby musel byť neustále v pozore pred ľuďmi, ktorí mali byť na jeho strane.

Možno bolo načase, aby sa veci trochu zmenili. Akákoľvek náklonnosť, ktorú mohol mať k práci Aurora, vymizla už pred rokmi. V poslednej dobe tú prácu robil iba preto, lebo to bolo jednoduchšie než rozhodnúť sa, čo by radšej robil namiesto toho.

„Porozmýšľam nad tým,“ sľúbil Harry. „Ale nie dnes v noci. Obaja sme na smrť unavení. Poďme si trochu pospať.“

Harry si pomyslel, že ešte nikdy nevidel Severusa vyzerať tak spokojne ako keď prešli do spálne. Dokázal pochopiť ten pocit. Nebol si ani vedomý, že tam v prvom rade je, ale len čo sa rozhodol presťahovať sa k Severusovi, takmer sa cítil, akoby mu niekto sňal z pliec obrovské závažie, čo bolo pravdepodobne úplne šialené, keďže sa išiel nasťahovať k Severusovi Snapovi, ktorý bol nepochybne ten najkomplikovanejší, najmrzutejší a najhádavejší muž na celej tejto planéte. Ale bol to tiež muž, ktorého Harry miloval celým svojím srdcom, a v tom bol všetok ten rozdiel. Alebo aspoň dúfal že v tom ten rozdiel bude.

Keď sa pritúlil k Severusovi pod jeho teplými prikrývkami, tentoraz so Slizolinsky zelenými obliečkami, cítil, akoby spravil to správne rozhodnutie, aj napriek všetkým očividným nástrahám.

 

Poslední komentáře
03.09.2014 12:34:32: Sleva 23 % na kosmetiku Oriflame cz Neváhejte a staňte se členem právě nyní. fadada
22.06.2012 21:40:37: odbory slevy nejoblíbenější slevový program naleznete na www.akcez.cz
22.05.2012 13:25:23: www.party-s-production.cz party stan
11.05.2012 23:01:01: Google Drive - online uložiště od Google www.rechberg.net/clanky/google-drive-online-uloziste-od-goo...