HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

=> Nocturne

9. kapitola

Je tu nová kapča od našej skvelej misto. Má teraz nejaké zdravotné problémy, ako som už písala minule, no teraz mi oznámila, že sa operácia ešte nekonala a nemá potuchy, kedy sa uskutoční. Preto neočakávajte nejaké zázraky v pridávaní, možno si to vybaví zo dňa na deň a nebude mať možnoť informovať nás.

To je asi tak odomňa všetko, teda až na to, že tento štvrtok mi konečne odpadne stres a ja budem schpná niečo zosmoliť. ;)

Misto: prajem rýchle uzdravenie, nech ti to dobre dopadne. Veľmi si cením, že aj napriek tomu, si ochotná nám prekladať v takej neuveriteľnej rýchlosti túto poviedku.

ailam

Kapitola 9

O šesť týždňov neskôr sa práve mala končiť škola a oni akoby sa obsahu debny ani nedotkli. Každú noc sa Harry dopravil kozubom z práce domov a narýchlo zjedol neskoré jedlo v ich izbách, kým čakal na Severusa až skončí s trestami po škole. Keď prišiel Severus, vstúpili spolu do miestnosti pre výskum a strávili ďalšie tri či štyri hodiny prezeraním Slizolinových pergamenov.

Severusove obavy sa ukázali ako opodstatnené. Harry nebol schopný napísať to, čo prečítal. Musel to najprv prečítať v parselčine, obrátiť sa preč od dokumentu a povedať Severusovi v angličtine to, čo práve prečítal, a až potom to Severus mohol prepísať a spraviť si sám vlastné poznámky, alebo začarovali brko, aby poznámky robilo za nich. Bol to namáhavý proces, ktorý im občas išiel mimoriadne na nervy. Ale nejako sa im podarilo navzájom sa nevyzabíjať.

„Vieš,“ zachrípnuto povedal Harry jednu piatkovú noc po štyroch hodinách prekladania a pozrel sa smerom k miestu, kde Severus sedel na rovnako nepohodlnom stolčeku vedľa neho, „spôsobom, akým my napredujeme, skôr zomrieme prirodzenou smrťou než v tej kope nájdeme liek, ktorý hľadáme.“

„Alebo neprirodzenou smrťou,“ odpovedal Severus podráždeným tónom. „Bolo by možné, že to posledné slovo bolo „senovka grécka“ namiesto „sanitka z Grécka“?“

Harry sa pozrel späť na pergamen, skontroloval a povzdychol si. „Prepáč.“

„Ak nebudeš dávať pozor na to čo čítaš, budeme tu tvrdnúť do skonania sveta,“ povedal.

„Napadol ma spôsob, akým by sme to mohli spraviť jednoduchšie,“ povedal.

„Tvoj posledný nápad, ako to spraviť jednoduchšie spôsobil, že sa nám vmiešali dva týždne našej práce do nepreložených materiálov, ak si dobre pamätáš,“ povedal Severus a ani nezdvihol pohľad od dlhého pergamenu, na ktorý pridával posledný preložený elixír. Použil svoj jedovatý tón z trestov po škole, ten, po ktorom sa Harrymu ešte stále ježili všetky chlpy na tele.

Vedome sa snažil, aby mu neodpovedal podobným tónom, zhlboka sa nadýchol a potom povedal, „Áno, pamätám. Ale prišiel som na to, čo som spravil zle.“

„Okrem toho, že si sa pokúsil magicky urýchliť proces, pri ktorom sa výsledku dočkáš len vďaka vytrvalej výskumnej práci?“

„Chceš si vypočuť môj názor, alebo chceš stráviť ďalších dvadsať rokov hádaním sa o veciach ako „šľapka z vrecka“?“

„Tá rastlina sa volá senovka grécka a nie,“ povedal Severus.

Úplne stratený si Harry povzdychol a opýtal sa, „Čo nie?“

„Nie, nechcem stráviť nasledujúce storočie počúvaním toho, ako masakruješ názvy rastlín, ktoré si mal na teste v prvom ročníku. Aký je teda ten tvoj brilantný nápad?“

„Ešte jedna sarkastická poznámka a na dnes končím,“ varoval ho Harry. „Už dlho sa pohybuješ na hranici mojej trpezlivosti.“

„Ani som nevedel, že u teba nejakú mám,“ odpovedal Severus jemnejším, pobaveným tónom.

„Štyri hodiny neprestajného podpichovania je aj na mňa príliš,“ zagánil na tú povýšeneckú tvár.

Severus odložil brko a unavene si pošúchal konček svojho dlhého nosa. „Máme odrobených skoro päť hodín. A máš pravdu, vybíjal som si svoju frustráciu na tebe.“

Nebolo to síce ospravedlnenie, ale malo to bližšie k ospravedlneniu, než ako sa Severus obvykle dostal. Pri pohľade na unavený výraz v Severusovej tvári si Harry dovolil byť veľkodušný. Uškrnul sa a podpichol ho, „Nemusíš sa báť. V posteli mi to môžeš vynahradiť. Tak chceš počuť môj nápad alebo nie?“

„Čakám a ani nedýcham,“ odpovedal Severus, posadil sa na stoličke rovnejšie a chrbtica mu hlasno zapukala.

„To bol sarkazmus,“ povedal Harry, založil si ruky na hrudi a zadíval sa na Severusa dlhým a tvrdým pohľadom.

„Oh, do... Potter, skrátka mi len povedz, čo máš za nápad, bez tej Chrabromilskej teatrálnosti, dobre?“ vyštekol Severus.

Pri tomto sa musel usmiať. „Chrabromilská teatrálnosť? Toto počujem od muža, ktorý nedokáže vyjsť z izby von bez toho, aby nezamával habitom ako prekvapená vrana? Takže, myslím, že som na to išiel úplne špatne, keď som sa liek naposledy pokúsil privolať.“

„Očividne.“

„Chceš to počuť, alebo nie?“ Keď sa Severus prestal tváriť posmešne a svoj výraz nahradil apatickým výrazom, pokračoval, „Naposledy som sa skrátka pokúsil privolať akýkoľvek dokument, ktorý obsahoval hocijaké slovo odvodené od slova „vampír“. Malo to fungovať. Ale Slizolin očividne začaroval obsah debny, aby zabránil presne tomu, o čo sme sa pokúsili. Namiesto toho aby som liek privolal, môj pokus spôsobil, že všetky eseje, ktoré už sme preložili vleteli naspäť a zmiešali sa naspäť s obsahom debny.“

„Moja pamäť ešte nezlyháva, aj keď sa moja trpezlivosť už pomaly lúči,“ povedal Severus. „Bol som tam. Viem, čo sa stalo. Ešte stále sa snažíme odčiniť ten debakel.“

„Nuž, myslím, že sa to stalo, pretože som zabudol na základný prvok, ktorý je nutné použiť, keď jednáme so Slizolinovým dedičstvom,“ povedal Harry.

„A to je čo?“ opýtal sa Severus.

„Pokúsil som sa privolať liek po anglicky, nie v parselčine. To bol môj omyl. Každý kúsok Slizolinovej práce je zakódovaný tak, aby reagoval len na parslečinu. Myslím, že by to mohlo fungovať, keby som sa ho pokúsil privolať v jazyku hadov. Čo na to povieš?“

„Že som blázon. Malo mi to napadnúť už dávno,“ jemne povedal Severus a odhrnul si vlasy z tváre netrpezlivým gestom.

Harry sa načiahol za mužom na stoličke vedľa neho a prehrabol sa prstami v Severusových neumytých vlasoch. Možno to neboli tie najčistejšie vlasy na svete, ale určite boli tie najjemnejšie. „Mal si na starosti iné veci. A mohol by som sa aj mýliť.“

Naklonil sa bližšie a bozkával Severusove pery, dokiaľ sa neprestali nahnevane odúvať.

Talentované ruky s dlhými prstami mu prebehli dolu po chrbte a spôsobili, že sa zachvel.

„Už som ti to dlho nepovedal, ale vážim si množstvo práce, ktorú do tohto projektu vkladáš,“ povedal Harrymu, keď sa od seba odtrhli, lebo Harryho stolička sa začala nebezpečne kymácať, ako sa nakláňal k Severusovi. „Viem, že sú aj iné veci, ktoré by si robil oveľa radšej.“

Pohladil Severusa po vlasoch a spánkoch. „Je to náš problém, pamätáš? Myslíš, že by sme to mali skúsiť v parselčine? Ak sa mýlim, naša šesťtýždňová preložená práca by sa mohla znova zmiešať s obsahom debny.“

Ochranné kúzlo, ktorým Slizolin zaklial pergameny bolo tak mocné, že prastaré práce odmietali nový atrament. Nemohli si dokonca ani len označiť zvitky, ktoré už preložili ako hotové. Doteraz natrafili len na tri dokumenty, ktoré už preložili počas prvých dvoch týždňov stratenej práce. Samotný Harry nebol schopný rozoznať prácu, ktorú už predtým robili. Pre neho to všetko bola len hatlanina. Dokonca aj Severusovi obvykle trvalo zopár minút, kým si všimol podobnosť. Keby stratili šesť týždňov práce, ktorú už mali hotovú, stálo by ich to hodne času.

Severusov výraz bol veľmi nežný, keď odpovedal, „Mali by sme to skúsiť.“

„Teraz?“ nervózne sa opýtal Harry. Naozaj nechcel vidieť ako všetka ich práca letí naspäť do debny, ako sa to stalo naposledy.

Severus prikývol. „Tak či onak, pre dnešok končíme. Tak, daj sa do toho. Skús to.“

„Ja, er, potrebujem sa pozrieť na nejakého hada alebo plaza.“

Severus vytiahol prútik a zamrmlal rýchle kúzlo. O stotinu sekundy neskôr sa kalamár na ich pracovnom stole premenil na omračujúco krásneho hada s pruhmi na krku.

Harry strávil chvíľku obdivovaním jeho štíhleho čierneho tela s jasne červeným pruhom okolo krku. Hľadiac do plazových plochých, lesklých čiernych očí, povedal niečo o čom si myslel že je „Accio všetky pergameny, ktoré majú na sebe slovo „vampír“, alebo slovo odvodené od „vampír“.“ Slová vyšli z neho von v niečom, čo znelo ako, „Sssssh sharrr haasshsharssssh shesharra shesssssssh.

Harry zadržal dych.

Najprv to vyzeralo, akoby sa nič nestalo a potom počuli, ako sa pergameny po ich pravej strane v debne rozkrútili, presne tak, ako keď všetka ich práca vletela naspäť do kufra. Avšak na rozdiel od minula, obrovská kopa pergamenov pod veľkým ťažidlom vľavo od Severusovho lakťa sa ani nepohla.

Harry sledoval, ako Slizolinove práce vytvorili lievikovitý orkán, ktorý sa dookola preháňal v obmedzenom priestore debny. Asi tak o minútu neskôr sa od krútiacej sa masy oddelilo päť zvitkov a preplachtilo k Harrymu. Takmer neschopný tomu uveriť, načiahol sa a zachytil pergameny vo vzduchu.

Harry rýchlo preskúmal vrchnú prácu, „Toto je liek proti bradaviciam, ktorý spomína... vampírieho pavúka?“

Severus prikývol.

Harry vytiahol ďalší zvitok. „Táto vyzerá ako insekticíd, ktorý používa...“

„Vampírie víno,“ odhadol Severus.

„Áno.“ Harry obrátil pozornosť na tretí pergamen v jeho ruke a zamrzol, keď si prečítal prvých pár riadkov. „Toto je ono.“

„Čo je to – kúzlo alebo elixír?“ pýtal sa Severus.

„Elixír,“ pomaly odpovedal Harry, obrátiac pozornosť k ďalšiemu zvitku pod tým, ktorý mal v ruke a ešte aj k tomu poslednému na spodku. „Vlastne, ten liek je na všetkých týchto troch stranách.“

„Tým liekom je elixír, ktorého recept je dlhý takmer dva metre?“ Severus znel šokovane.

„Nie, je to sada elixírov. Je založená na lunárnom cykle. Je tu elixír na každý deň,“ neprítomne odpovedal Harry, keď sa jeho pozornosť sústredila na niečo, o čom si bol istý, že si špatne prečítal.

„Takže budem musieť brať elixíry dvadsaťosem dní, aby som sa vyliečil?“ opýtal sa Severus a vyzeral byť zároveň dychtivý aj znepokojený.

„Er, nie. Očividne, ja som ten, kto ich bude musieť brať,“ potichu odpovedal Harry, keď už si bol istý, že to prečítal správne.

„Čože?!“ Severusovo temné obočie mu vyskočilo až do vlasov.

„Podľa tohto, na to aby ten elixír fungoval, musí byť filtrovaný cez krvný obeh darcu.“ Rýchlo čítajúc Harry vysvetľoval. „Píše sa tu, že darca si každé ráno pri východe slnka dá elixír a potom sa každý večer vampír napije jeho krvi. Na každú fázu mesiaca je tu iný elixír, aj keď to vyzerá tak, že majú všetky rovnaký základ. A posledný deň -“ Harry na chvíľu stíchol a prečítal si poslednú časť ešte dva krát. Bože, táto časť bola desivá. Spamätal sa a pokračoval, „Posledný deň, ráno vypijem elixír ako obvykle, lenže... sa napijem tvojej krvi, len čo si ho vezmem. Slizolin hovorí, že zmeny, ktoré vyvolá tvoje denné kŕmenie sa na mne po tom, čo som zobral tie elixíry dramaticky zmenia chemické zloženie tvojej krvi; natoľko, že ma to nepremení. Hovorí sa tu, že musíme počkať až do súmraku, aby systém prefiltroval elixír spolu s tvojou krvou. Potom sa na mne naješ, a si vyliečený.“

Vedľa neho nastalo úplné ticho.

Harryho príliš zamestnávalo premýšľanie nad tým, čo všetko budú musieť urobiť, že ani nepremýšľal nad reakciou svojho milenca. Ak chcel, aby sa Severus vyliečil, bude sa musieť napiť vampírovej krvi. Nikdy by si nepredstavil niečo takéto, keď Severus spomenul stratený liek.

Očividne ani Severus nie, ak sa vzal do úvahy jeho zdesený výraz.

Po dlhšej pauze Severus povedal, „To rozhodne nie.“

„Severus...“

„Nikdy som nikoho nepremenil. Nemienim začať s tebou. Ak ten elixír nebude fungovať, alebo ak sa niekde pomýlim pri jeho príprave, budeš rovnako prekliaty ako som ja.“ Severusova tvár bola bledá a napätá.

„Som ochotný to riskovať,“ jemne trval na svojom Harry, Severusovo zdráhanie mu dalo dosť sily na to, aby prekonal vlastný strach. Dokáže to – kvôli Severusovi. Ak ten liek nebude fungovať... odmietal pokračovať v tom smere myšlienok. Ten liek skrátka musel fungovať. O nič iné tu nešlo.

„Ja nie som,“ povedal Severus, rýchlo sa postavil na nohy a vyrútil sa von z izby.

„Severus! Severus!“

Harry počul, ako sa predné dvere do ich komnát zatresli.

Povzdychol si a obrátil svoju pozornosť späť k prvej strane elixíru a začal zdĺhavý proces diktovania začarovanému brku.

*****
Prešli dve hodiny a Severus sa ešte stále nevrátil.

Preklad mal konečne hotový a tak Harry opatrne odložil svoje poznámky na bok a zatvoril za sebou miestnosť pre výskum.

Pracoval celý deň a potom strávil sedem hodín prekladaním týchto pergamenov. Bol kompletne vyčerpaný. Túžobne sa zadíval na dvere do ich spálne a potom zamieril von z dverí do obývačky, aby našiel svojho milenca.

Noc na konci júna bola teplá a jasná. Zmenšil svoj habit a vložil ho do vrecka džínsov. Jeho modré muklovské tričko sa na noc začiatkom leta hodilo oveľa viac.

Už mal predstavu, kam sa má ísť pozrieť a tak vyšiel na mesiacom osvetlenú cestičku popri jazere. Akoby to bola celá večnosť, odkedy naposledy pocítil nočný vzduch na svojej pokožke. Jemný vánok mu ovieval ramená a tvár. V sebe niesol vône teplého a živého lesa po jeho pravej strane rovnako ako aj čistú čerstvú vôňu vody. Z nejakého dôvodu mu tá vôňa pripomínala Severusa.

Keď kráčal temnotou, v mysli sa mu tvorili plány a možné kamene úrazu liečby. Preklad lieku dával jasne najavo, že toto nie je niečo, do čoho by mal len tak nerozvážne vstúpiť. Okrem možnosti, že by ho Severusova krv mohla premeniť na vampíra tu bol aj ten fakt, že denné dávky elixírov zneli akoby sa po nich mal cítiť pod psa každý krát, keď si ich vezme a on ich bude musieť brať dvadsaťosem dní v kuse.

Povzdychnúc si sa zadíval do vody. Jazero malo lesklú žiarivú čiernu farbu, ktorá mu pripomínala Severusove obsidiánové oči. Odraz splnu šiel za ním, keď kráčal po zablatenom chodníku, spolu s jemným vánkom, ktorý pohrával vo vysokých kníšucich sa trstinách na okraji jazera.

Cesta k miestu, kde naposledy našiel Severusa, keď sa jeho milenec naposledy takto strategicky stiahol trvala asi pol hodiny. A presne ako naposledy, Severus tam bol. Dokonca aj z diaľky rozoznal Severusove dlhé vlasy a čierny habit, ako jemne vznášajú v miernom vetri.

Niečo v jeho vnútri povolilo, keď zazrel štíhlu postavu.

Harry sa vyšplhal na plochú skalu, kde stál Severus a zastavil sa dosť blízko na to, aby sa ho mohol dotknúť, keby chcel. „Tu vonku je pekne. Mali by sme sem chodievať častejšie.“

Žiadna odpoveď. Severusova tvár bola stuhnutá v napätých linkách, jeho výraz búrlivý a neprístupný.

„Vedeli sme, že to nebude jednoduché,“ po chvíli povedal Harry. „Musel predsa existovať nejaký dôvod, prečo bol použitý len jeden krát v celej histórii.“

„Nevystavím ťa takému riziku,“ nakoniec povedal Severus, ešte stále sa naňho ani nepozrel.

„A ja nechcem vystavovať riziku teba, ale presne to sa stane zakaždým, keď vystúpiš von z hradných pozemkov. Toto musí prestať. Teraz máme liek. Pred pár hodinami si bol ochotný riskovať čokoľvek, len aby ti bolo lepšie,“ pripomenul mu.

„To som si myslel, že to budem ja, kto bude platiť tú cenu. Keby som sa otrávil alebo zabil nejakou popletenou liečbou, stálo by mi to za to. Ale nemôžem do toho zapliesť teba.“

„Ale ja už v tom som zapletený. Nechápeš to? Ja ťa milujem!“

„Len sa tak čudujem, čo už by to bolo za lásku, keby som ti dovolil takto prekliať samého seba len kvôli mne?“ unavene odpovedal Severus.

Chvíľu mu trvalo, kým pochopil, čo mu práve Severus povedal. Tichým tónom Harry komentoval, „Toto je prvý raz, čo si sa keby priznal k tomu, že ma miluješ.“

Severus sa k nemu obrátil tak prudko, že inštinktívne ustúpil o krok späť. Čierne oči sa leskli, keď sa naňho dívali, tak čierne a jasné ako jazero za nimi, naplnené zúfalou láskou a frustráciou. „Priznať sa, že ťa milujem? Si jedná radosť, ktorú som v tomto živote poznal. Pre teba by som aj zomrel.“

„Nemám právo cítiť sa rovnako? Ty by si to nespravil, aby si mi pomohol?“ dožadoval sa Harry a schytil Severusa za lakte. Severus si vyberal trest smrti – aby ho chránil. „V skutočnosti si to pre mňa už urobil, pamätáš? Keď si zo mňa vysal jed Kyselinového Kolesa.“

„Okolnosti boli diametrálne odlišné. Bol si v ohrození života,“ hádal sa ďalej Severus.

„Rovnako ako si teraz ty. Každý krát keď opustíš školu. Celý čas máš bolesti. Urobil by som všetko, len aby som to mohol zastaviť. Chcem aby sme mohli obaja žiť. Spolu. Toto je naša posledná šanca na normálny život. Prosím, Severus?“ žadonil a načiahol sa, aby mohol pohladiť Severusovo líce.

„A ak ten elixír zlyhá a premení ťa? Čo by to bolo za život? Čo by si potom robil?“

Harry sa snažil zostať tak pokojný, ako len dokázal a vyrovnane odpovedal, „Kráčal by som nocou s tebou, tak dlho, ako by sme museli. Ale to sa nestane. Si najväčším majstrom v elixíroch tejto doby. Presne tak, ako bol Salazar Slizolin vo svojom živote. Neurobíš chybu. Bude to fungovať.“

„Bude to fungovať, iba ak sú Slizolinove poznámky správne,“ jemne spresnil Severus. „V tej dobe boli majstri v elixíroch tak žiarliví na svoje objavy, že často sabotovali vlastné záznamy tým, že vynechali dôležité kroky, alebo zamenili prísady, ktoré mohli viesť k pohrome v ruke nezasväteného človeka.“

„Na to som nepomyslel,“ priznal sa Harry. „Ale keby to Slizolin spravil, strážil by ten elixír tak úzkostlivo? Porozmýšľaj nad tým. Ktokoľvek, kto by našiel ten elixír by sa musel dostať cez baziliska, byť Slizolinovým potomkom a rozprávať parselčinou. Prečo by spravil niečo, čo by ohrozilo jeho vlastnú krv potom, čo si dal všetku tú námahu a uchoval pre nich svoju prácu?“

„Zlomyseľnosť?“ navrhol Severus. „Závisť voči tým, ktorí žili po tom, čo on sám zomrel? Ako to mám vedieť? Jediné čo viem je...“

„Že máš obavy,“ jemne povedal Harry. „Ja tiež. Nie som hlúpy. Viem že je to prekliato šialené a čertovsky nebezpečné, ale... chcem, aby si mal šancu na normálny život. Celý život máš bolesti. To nie je správne.“

„Zvládol som to tridsať rokov. Zvládnem ešte ďalších tridsať, ak budem musieť,“ zasekol sa Severus.

„To je v poriadku, čo sa týka teba, ale čo ja?“ jemne mu protirečil.

„Teba?“ nechápavo zopakoval Severus.

„Nemôžeme si ani vyraziť von na večeru do mesta bez toho aby sme riskovali, že tam testujú jeden z tých prekliatych vampírích detektorov. Celý čas sa o teba bojím, Severus a... toto je spôsob, akým by sme sa toho strachu mohli zbaviť.“

„Tým že ťa zabijeme, alebo horšie,“ povedal Severus.

„To je možné, ale ja si nemyslím, že by to Slizolin spravil, nie po tom všetkom, čo vykonal, aby sa ubezpečil, že len jeho potomkovia sa dostanú k jeho práci. Prosím, dáš nám šancu na normálny život?“

„Nemohol by som so sebou žiť, keby sa ti kvôli mne malo niečo stať,“ povedal Severus.

Tie slová neboli len obyčajným zveličovaním. Harry vedel, že Severusa by zabilo, keby Slizolinov liek Harryho buď stál život, alebo jeho ľudskosť.

„Tak to potom budeme spolu buď žiť, alebo spolu zomrieme,“ povedal Harry. „Je to naozaj tak strašné?“

Severusove oči boli temné ako noc okolo nich. „Ty ma nechápeš. Nechcem byť príčinou tvojej smrti. Dokonca by si tu so mnou ani nemal byť. Mal by si byť s niekým mladým a niekým, kto...“

Položil ruku na Severusove ústa, aby zastavil tie slová. „Milujem ťa – len teba. A to sa nezmení, nikdy. Prosím, spravíš to pre mňa?“

Harry zdvihol ruku zo Severusových tuho stisnutých pier.

„Nie je to od teba fér, žiadať to odo mňa,“ povedal Severus.

„Ja viem. Ale aj tak to žiadam. Ak ma miluješ, dokáž mi to. Sprav to – pre mňa. Sprav to pre nás.“

„Nebudem ti dokazovať svoju lásku tým, že ťa prekľajem!“ povedal Severus „To teda rozhodne nie!“

„Tak potom uvarím ten čertovský elixír sám a vypijem ho. Ak budem musieť, dám ťa pod imperius a nanútim ti ten liek dolu hrdlom,“ zagánil hore a pozrel sa do Severusových úplne nešťastných očí.

„Ty sa tohto šialeného nápadu nevzdáš, že nie?“ opýtal sa Severus, celý jeho postoj vyžaroval porážku.

„Nie. Je to naša jediná šanca. Musíme to skúsiť,“ trval na svojom Harry.

„A vôbec ti nezáleží na tom, že by som radšej zomrel akoukoľvek smrťou, ktorá ma čaká, než by som ťa ohrozil. Nezáleží na tom, že to nechcem spraviť – vôbec nie. Moje želania pre teba nie sú ani trochu dôležité?“

„Záleží mi na tom,“ zašepkal Harry. „ale...“

„Ale aj tak si presadíš svoje,“ dokončil za neho Severus. „Dokonca aj keď to zabije jedného z nás alebo aj oboch a zničí to, čo k sebe cítime?“

„Ak budem musieť,“ odpovedal Harry a rozhostila sa v ňom známa pochmúrna odhodlanosť. Aj on sa vedel zaseknúť, keď musel.

Severus sa vystrel do svojej plnej výšky a zagánil naňho. „Vôbec si sa nezmenil, však? Ešte stále si iba rozmaznaný fagan, ktorý si vždy chce presadiť svoje. Pochop to, toto nespravím. Ak sa nevzdáš a budeš ma chcieť do toho nanútiť, môžeš sa pobaliť a vypadnúť ešte dnes v noci.“

Potom sa Severus bez ďalších slov obrátil a začal pochodovať smerom k hradu.

Šokovaný vyhrážkou sa Harry poponáhľal, aby ho dostihol, ale celou cestou späť do žalárov to vyzeralo, akoby bol Severus pred ním vždy iba o krok, ale emocionálne od neho vzdialený o celý kontinent.

„To ma chceš vážne vyhodiť?“ vyzýval ho Harry, keď rýchlo kráčali po prázdnej jazernej cestičke späť na hrad. Ale Severus mu neodpovedal. Len stále šiel ďalej.

Už bolo dávno po polnoci, dobré aspoň na to, že po ceste domov nestretli ani živú dušu. Severus by asi dal trest po škole do konca života nejakému nešťastnému študentovi len za to, že skrížil ich cestu.

Atmosféra zostávala nezmenená až dokiaľ sa nevrátili do ich spálne a neprezliekli sa na spánok. Harry neustále hádzal pohľady na Severusovu uzavretú tvár, dúfal v nejaký náznak, že zmäkne, ale jeho milenec ešte stále vyzeral úplne neprístupný.

Harry nezabudol, že toto bola noc s kŕmením, aj keď sa zdalo, že Severus áno.

Konečne nahí sa vyšplhali po opačných stranách do veľkej postele s nebesami a so sviežo zelenými obliečkami a po prvý krát, odkedy sa pamätal sa Severus neobrátil, aby mu videl do tváre. Harry civel na ten úzky, nahý chrbát schválne obrátený smerom k nemu a povzdychol si.

So Severusom bolo vždy všetko tak ťažké. Okrem sexu medzi mini nič nešlo bez boja.

Harry čakal až dokiaľ nebolo jasné, že Severus neurobí prvý krok. Nebol už schopný dlhšie zniesť odstup medzi nimi a tak sa načiahol a položil dlaň na Severusovo teplé rameno.

Severus sa mykol, akoby ho švihol bičom. Štíhla postava vedľa neho akoby sa stiahla sama do seba, aj keď Severus nepohol ani vláskom, aby medzi nimi zväčšil vzdialenosť.

„Ja viem, že toto nie je to, v čo si dúfal,“ povedal Harry a šúchal rukou hore-dolu po napätom ramene. „Je mi to ľúto.“

„Znamená to, že tú tému necháš tak a už to nikdy nespomenieš?“ opýtal sa Severus srdcervúco nádejným tónom.

„Nie. Znamená to len, že je mi ľúto, že som ťa rozrušil. Ešte stále chcem, aby sme to vyskúšali,“ povedal Severusovmu napätému chrbtu. „Naozaj ma chceš vyhodiť?“

Severus dlhú chvíľu nič nepovedal, ale potom sa odrazu prudko obrátil. Tvár jeho milenca mala výraz zložený z rozzúrených línií, ktoré Harry nevidel od školských dní, keď Severus vyhlásil, „Ak sa ma pokúsiš do toho prinútiť, tak sme skončili. Strávil som väčšinu svojho dospelého života hraním pešiaka v hre mocnejších čarodejníkov. Tvojím pešiakom sa nestanem. Nebudem žiť s niekým, kto nerešpektuje moje želania. Takže nad tým dobre porozmýšľaj, Potter. Stojí ti to za to, stratiť to čo máme? Pretože ti sľubujem, že to presne sa stane, ak ma budeš ďalej nútiť.“

Aj keď Severus vyslovil podobnú vyhrážku, keď sa tak veľmi nahneval pri jazere, Harrym otriaslo, keď počul takéto ultimátum. Harry vedel, že Severus ho miluje a že tú vyhrážku spravil z obavy o jeho bezpečnosť, ale tiež vedel, že Severus bol jeden z najtvrdohlavejších zlomyseľných mužov na tejto planéte. Ich láska sa predtým ešte nikdy nedostala do cesty Severusovej hrdosti. Ak Severus stanovil takéto ultimátum, mohol by ho vyplniť a nezáležalo by na to, či by ten liek fungoval alebo nie.

To bolo riziko, ktoré skrátka musel podstúpiť, uvedomil si Harry. „Ak to naozaj myslíš vážne, odídem v to ráno, keď sa vyliečiš. Ale neodídem predtým a spravíme to.“

„A to sa sťažujú na Slizolinskú namyslenosť,“ povedal Severus. „Ak budeš takt trvať na svojom, zmením bezpečnostné kúzla okolo svojich izieb tak, že už nebudeš mať viac prístup do týchto komnát.“

Harry sa škaredo pozrel na nahnevanú, nepríjemnú tvár, ktorú miloval. „Dobre. Vypýtam si od Minervy izby v Chrabromilskej veži. Sám ten prekliaty elixír navarím a dám ťa pod imperius, aby som ho podal, ak budem musieť, ale aj tak si ho vezmeš.“

„Naozaj?“ opýtal sa Severus nebezpečným tónom, po ktorom Harrymu naskočili na chrbte zimomriavky.

Toto nebol práve smer, akým chcel aby sa toto vyvíjalo. Ale už nemohol ustúpiť. Išlo tu o Severusov život. „Áno, spravíme to. Neprišli sme takto ďaleko len na to, aby sme to teraz vzdali. Musíme to spraviť. Viem, že sa na mňa hneváš, ale milujem ťa a nemôžem ťa stratiť. Nie keď je tu niečo, čo môžem spraviť, aby som tomu zabránil.“

„Miluješ? Ty ani nevieš, čo to slovo znamená,“ vyštekol Severus.

Harrymu sa nejako podarilo udržať v sebe nahnevané odvrknutie. Namiesto toho odpovedal, „Možno máš pravdu. Nie že by som s tým mal práve veľké skúsenosti. Si jediný človek, pri ktorom som sa takto cítil. Ale už som stratil všetkých ostatných, na ktorých mi kedy záležalo a teba stratiť nemienim.“

„Ani sa nepokúšaj hrať mi na city,“ povedal Severus so zdrvujúcim sarkazmom.

„To by bolo zbytočné, nie? Žiadne nemáš, keď sa dostaneš do tejto nálady,“ odvrkol mu naspäť.

„A predpokladám, že vyhrážať sa mi imperiousom, ak sa odmietnem podvoliť tvojmu rozmaru Chrabromilčania pokladajú za galantné?“ vyzýval ho Severus.

Otvoril ústa, aby mu nahnevane odpovedal, keď si konečne uvedomil zmysel Severusových slov. Vyhrážal sa Severusovi neodpustiteľnou kliatbou. Mal vôbec právo sa čudovať, že bol tak nahnevaný?

Harry sa zhlboka nadýchol a silou vôle sa prinútil nepoddať sa svojmu vlastnému hnevu. „Prepáč. Máš pravdu. Stratil som hlavu. Nikdy som to nemal povedať.“

Takmer mal pocit, akoby jednal so Severusom zo svojho detstva, s tým zlomyseľným, výbušným mužom, pri ktorom nikdy nevedel, ako sa má správať. Severusov pohľad nijako nezmäkol, jeho oči zostali tvrdé ako nebrúsené diamanty. Ale toto bol ten istý Severus, vedľa ktorého sa ráno zobúdzal. Bez ohľadu na to, ako nahnevaný mohol Severus práve v tejto chvíli byť, Harry vedel, že neexistuje hádka, po ktorej by sa ich láska mohla len tak vypariť. Možno že naňho bol Severus práve teraz tak nahnevaný, že by ho dokázal zabiť, ale pod tým všetkým ho stále miloval. Šesť mesiacov tvrdej práce nemohlo predsa len tak ľahko zmiznúť; skrátka nemohlo.

Severusov prenikavý pohľad sa ani o trochu nezmiernil. „Myslíš, že takéto neúprimné ospravedlnenie všetko urovná? Si príliš mocný čarodejník na to, aby si robil podobné plané vyhrážky len preto, lebo veci nejdú podľa teba. Navrhujem ti, aby si najprv dospel, Potter, než spravíš tento typ arogantnej chyby u nesprávneho človeka a poučíš sa na vlastných chybách.“

„Ako ty?“ vyzýval ho Harry pohŕdavým spôsobom, nenávidiac Severusov jedovatý tón, ktorým ho mučil počas celého jeho štúdia na Rokforte.

Očividne mali ešte stále talent na ubližovanie jeden druhému. Bojovať bolo skrátka pre nich oboch až príliš jednoduché. Harry sa akoby nevedel zastaviť o nič viac, než Severus. Vždy jeden druhého tlačili do extrémov. Toto pracovalo v ich prospech počas posledných pár mesiacov, keď sa navzájom zbližovali, ale bolo príliš jednoduché znova sa vrátiť do starých koľají. Až potom čo Harry vyslovil tie slová si uvedomil, že zašiel priďaleko.

Po Harryho takmer výsmešnej poznámke sa Severusove oči zablesli niečím bláznivým a úplne zdivočeným. Krátku chvíľu tam Severus ležal, v tmavých očiach mu planula zúrivosť a okolo nich výstražne prskala mágia. Harry sa čudoval, či Severus nestratí kontrolu a nenapadne ho mágiou bez prútika, keď Severus rozzúrene zamrmlal, „Čo si to, ty jeden...“ a zaútočil fyzicky.

Predtým, než si Harry vôbec uvedomil, čo sa vlastne deje, bol prišpendlený k posteli. Cítil sa, akoby na ňom pristál Nórsky ostnáč – alebo vampír, ktorým Severus bol – keď ho drvila vyššia, neprirodzene mocná postava.

Jeho milenec vyzeral v tej chvíli takmer šialený. V Severusovej tvári bolo toľko príšernej zúrivosti, až vyzeral desivo. Ale keď sa pozrel hlboko do tých nič nevnímajúcich očí, v Severusovom zmučenom pohľade bol strach, ktorý v tomto mužovi Harry ešte nikdy nevidel.

Divoké emócie, ktoré sa preháňali Severusom mu trhali srdce. To on to spravil Severusovi. To on zatlačil tohto bežne tak kontrolovaného muža až za jeho hranice.

„Severus?“ zavolal.

Nenasledovala žiadna odpoveď.

Harrym prešiel ľadový záchvev, keď si všimol porcelánovo biele špičky tesákov, ako vykúkajú zo Severusových úst. Adrenalín jeho milenca musel byť abnormálne vysoký, aby sa tak stalo.

„Severus? Je mi to ľúto. Naozaj ľúto. Prosím... pokús sa upokojiť...“ Harry mal desivý pocit, že práve teraz jednal s tým zdivočeným, vyhladovaným lovcom, ktorý niekoľko nocí v týždni vyhnal Severusa z ich postele, monštrum, pri ktorom sa Severus obával, že sa v ňom stratí.

Harry si až príliš neskoro uvedomil svoj omyl. Nedokázal držať zobák. Musel skrátka zatlačiť. Nemohol si pomôcť a čudoval sa, či za svoju hlúposť zaplatí životom. Prinajmenšom aspoň dúfal, že sa stane práve to, ak sa situácia obráti na zlé. Existovali oveľa horšie veci, ktoré by mu Severus mohol urobiť, než že ho vysaje do dna.

Napoly očakával, že sa Severus vrhne na jeho krk, ale to sa nestalo.

Namiesto toho sa Severusove ústa zniesli dolu a pokryli tie jeho silou, ktorá zanechávala modriny.

Žiletkovo-ostrý okraj jedného z tesákov prepichol jeho rýchlo opuchajúce pery, keď do seba narazili a Severus začal sať to malé poranenie.

Úplne spanikárený sa Harry čudoval, či mu Severus roztrhá ústa aby sa najedol, ale len čo krv prestala prirodzeným spôsobom tiecť, Severus nespravil nič, čím by krvácanie vyvolal znova.

Severusove pery sa prisali na tie jeho s brutálnym zúfalstvom. Všetok ten hnev, strach a obavy, ktoré jeho milenec prežíval sa akoby premenili na náhlu horúčkovitú agresiu. Tie neľudsky silné ruky ho schmatli za ramená a nedovolili mu ani sa pohnúť. Severus ho pobozkal, akoby z neho chcel vysať život, s väčším hnevom, než si kedy Harry vedel predstaviť, že bozkávajúce ústa dokážu prejaviť.

Tá jeho časť, ktorá sa obávala o vlastné prežitie sa už dávno dostala za hranicu poplachu a bola na ceste k naprostému zdeseniu. Práve vyprovokoval hladného, nahnevaného vampíra, aby sa z neho najedol. To nebola najmúdrejšia vec, akú kedy spravil, uvedomil si. Severus sa ho počas jedla nikdy nedotýkal inak než nežne. Toto bolo desivé.

Stalo sa to iba raz alebo dva krát, čo tých šesť mesiacov boli spolu, ale v tom momente, keď na ňom Severus zacítil strach, okamžite zastavil to čo robili a počkal, kým sa Harry neupokojil. Ale dnes v noci sa Severus nezastavil. Práve naopak, Severus ho bozkával ešte mocnejšie, akoby ho Harryho strach vzrušoval.

Harry zalapal po dychu a pokúsil sa získať kontrolu nad situáciou, alebo, keby sa mu to nepodarilo, aspoň skúsiť prekonať svoju vlastnú hrôzu. Ale Severus mu plienil ústa s divokosťou, ktorú cítil takmer ako znásilnenie a nedokázal premýšľať. Mohol len reagovať.

Srdce prudko búšiace, Harry sa pokúsil zjemniť bozk, pre dobro ich oboch sa pokúsil spomaliť, ale Severus mu to nedovolil. Jeho milenec bol naňho jednoducho príliš nahnevaný, než aby zvíťazila nejaká striedmosť, alebo jasná myseľ.

A to nechávalo Harrymu na výber len z dvoch možností – buď sa vážne pokúsi Severusa od seba odhodiť a silou nad ním zvíťaziť, alebo bude pokračovať v tom, ako to išlo doteraz. Mohol Severusa zmraziť myšlienkou, ale Severus sa ešte stále potreboval najesť. A aj napriek všetkej zúrivosti, ktorú cítil vychádzať zo svojho rozrušeného milenca, Severus naozaj neurobil nič, čím by mu ublížil.

Harry niekde hlboko vo svojom vnútri vedel, že keby musel použiť mágiu, aby skrotil svojho rozrušeného milenca, Severus by si to nikdy nevedel odpustiť, keby znova prišiel k zmyslom. Nechcel, aby ho od seba Severus odhodil kvôli jeho vlastnej bezpečnosti. Boli si už príliš blízki na to, aby to spravil, ak vzal do úvahy ich momentálnu hádku, ktorá Severusa dohnala až do tohto stavu. Nechcel spraviť nič, čo by tomuto problému ešte pridalo, ale nechcel ani toto násilie.

Odhodlaný prečkať búrku a nepoužiť mágiu, až dokiaľ nebude absolútne nutné, dokiaľ sa Severu nepokúsi mu naozaj ublížiť alebo ho vysať do dna, Harry vošiel prstami do Severusových tmavých neumytých vlasov a rovnako mocne ho bozkával späť.

Dúfal, že jeho spoluúčasť Severusa utíši, ale pery ešte stále drvili tie jeho silou, ktorá zanechávala modriny. Pokúsil sa zjemniť Severusovu krutosť, prechádzal mu dlaňami po štíhlom chrbte v niečom o čom dúfal, že boli utišujúce kruhy, ale všetka jeho snaha vychádzala navnivoč.

Keď mu Severus schmatol zápästia, aby ich prišpendlil po jeho bokoch, Harry toho mal akurát tak dosť. Možno že bol od Severusa o dosť menší, ale fyzickou stránkou svojej Aurorskej práce a týždennými metlobalovými zápasmi si vybudoval prekvapivú silu. Využil moment prekvapenia a silu páky, ktorú mu ponúkala jeho pozícia na spodu a rýchlo od seba Severusa odhodil.

Rýchly ako blesk sa Severus vrátil k nemu späť, zhrbený a na štyroch, svaly napäté ako dlhý čierny had, pripravený zaútočiť.

Harry si nemohol pomôcť a zachvel sa, keď sa pozrel na výraz v tvári svojho milenca. Severusove tesáky boli ešte stále predĺžené. Jediné slovo, ktorým ho Harry v túto chvíľu mohol opísať bolo zdivočený. Severus síce nesyčal ako ten vampír v Januári, ale zuby mal zlovestne obnažené a na tvári mal výraz divokého zvieraťa, ktorému zobrali jeho jedlo.

„To by stačilo!“ V momente sa ozvala jeho vlastná prudká povaha, Harry sa posadil a zagánil naňho. Omračujúce zaklínadlo v pohotovosti a takmer vyslovené, čakal aký ďalší krok Severus podnikne.

Úžasne sa mu uľavilo, keď Severus zažmurkal, akoby nevedel, kde presne sa nachádza, poklesol zo svojej útočnej pozície a sadol si.

„S-si zranený?“ zašepkal Severus, pohľadom zhodnotil Harryho výraz a ich pozície.

Tak vytočený, že neveril vlastnému hlasu, Harry iba stuhnuto záporne potriasol hlavou. Keď si bol istý, že bude môcť rozprávať bez toho, aby kričal, zasyčal, „Ale nie vďaka tebe. Čo do čerta sa tu práve stalo?“

Severus pevne zatvoril oči. Severusove zuby boli ešte stále vysunuté, ale už nevyzerali hrozivo. Ako ho Harry sledoval, Severusove pery sa snažili prekryť tesáky, akoby sa ich snažil schovať.

Pozrel sa na sklonenú hlavu a temný záves z vlasov, ktorý zakrýval Severusovu tvár a snažil sa upokojiť. Ďalšia súťaž v prekrikovaní im teraz ani jednému nijako nepomôže.

„Severus?“ opýtal sa menej agresívnym tónom.

„Mal by si odísť,“ po Severusovom tichom, prázdnom zašepkaní mu vstávali vlasy na zadnej strane hlavy dupkom. Znelo tak absolútne pozbavené života a nádeje.

Bol rád, že sa mu vrátil späť Severus, ktorého spoznával, a tak sa Harry zhlboka nadýchol a prešiel si rukou po strapatých vlasoch. „Myslím, že mi dlhuješ vysvetlenie. Ešte nikdy som ťa takého nevidel. Čo sa stalo?“

Severusov bezútešný pohľad sa stretol s tým jeho. Harry videl, ako sa ohryzok jeho milenca nadvihol a znovu klesol, keď veľmi hlasno prehltol. Keď sa mu prizrel bližšie, videl, že Severus dýchal rýchlejšie než obvykle, takmer dychčal.

„Severus?“ Harry si nemohol pomôcť. Poznal tohto muža už takmer dvadsať rokov, ale ešte nikdy ho nevidel tváriť sa tak stratene alebo rozrušene. Prisunul sa bližšie k Severusovi a váhavo mu položil ruku na rameno. „Čo je? Prosím, povieš mi, čo sa s tebou deje?“

Severusovo celé telo akoby vibrovalo pod Harryho rukou. Pohľad, ktorý sa stretol s tým jeho bol oveľa viac než len ustaraný. Čisté zúfalstvo a utrpenie v tých tmavých očiach rozohnalo aj posledné zvyšky Harryho hnevu. Nech už bol problém v čomkoľvek, bolo jasné, že to Severusovi ubližuje – veľmi ubližuje.

Severus znova prehltol a zachrčal, „Je... to priveľa. Ja ne...“

Sám Harry sa zhlboka nadýchol a opýtal sa otázku, o ktorej si nemyslel, že sa ju pri Severusovi bude niekedy musieť opýtať, „Chceš mi ublížiť – potrestať ma? To o tom to je?“

Severusom myklo a záporne potriasol hlavou. „Nie, ale... aj tak by si mal odísť. Prosím –nedokážem...“

„Ššššš,“ tíšil ho Harry a pritiahol si Severusa do náruče. Severusove ramená ho takmer bolestivo pevne obvinuli, keď si Severus schoval tvár v priehlbine na Harryho krku. „Všetko je v poriadku.“ Keď cítil chvenie, ktoré otriasalo Severusovým dlhým telom, jemne sa opýtal, „Čakali sme príliš dlho? Spôsobil to hlad?“

Harry si uvedomil, že Severus obvykle jedol pred deviatou počas nocí s jedením; teraz bolo po jednej hodine v noci.

„Z časti,“ rozochvene dýchal na jeho krk Severus. „Je to... akoby vo mne zúrila búrka. Nedokážem kontrolovať...“

Zahanbenie zastavilo Severusa a nedovolilo mu pokračovať ďalej. Harry ho dokázal počuť v Severusovom výrečnom hlase.

Predpokladal, že nebolo až tak veľmi prekvapivé, že Severusova kontrola dnes v noci povolila. Obaja boli príliš vystresovaní z toho, ako hľadali Slizolinov liek v debne plnej prastarých pergamenov. Dovolili si len menej než päť hodín spánku na noc a to už celé týždne. A keď sa Severus konečne dostal k lieku, po všetkej ich ťažkej práci, len aby zistil, že je to niečo morálne odpudivé pre jeho povahu... to muselo byť zdrvujúce. Ak k tomu trpkému sklamaniu pridal nepretržitý hlad, ktorým Severus trpel, jeho strach o Harryho bezpečnosť keby sa pokúsili o liečbu, plus hnev a adrenalín vyvolaný ich hádkou, mohol sa len čudovať, že to Severus vydržal tak dlho, ako vydržal.

Pohladil Severusov štíhly chrbát. Nevedel, či jeho dotyk alebo nepretržitá prítomnosť pomáhajú, ale nemohol len tak odísť, dokonca aj keď to po ňom Severus chcel. Nevedel, kam ho toto zavedie, ale keď mal čeliť Severusovej bolesti, nemohol sa nijako udržať. „Tak s tým prestaň bojovať.“

Severus prekvapene zasyčal. „Nemôžem. Potrebujem...“

Harry stále udržiaval fyzický kontakt so svojím milencom, zatlačil Severusa hore a dozadu, takže si navzájom videli do tvárí. „Potrebuješ sa najesť a obaja sa potrebujeme vyspať.“

„Nechápeš to,“ zašepkal Severus. „Ja...“

Harry držal pohľad tých zmučených čiernych očí, ponoril sa hlboko do vlastného vnútra a našiel tam silu, ktorá mu pomohla prežiť najhoršie dni svojho života. Čokoľvek sa dialo vo vnútri jeho milenca ho mimoriadne rozrušilo, rovnako ako aj jeho. Vedel, že tu hodne riskuje, že Severus by mohol úplne stratiť kontrolu pod všetkým tým nepoľavujúcim nátlakom, pod ktorým bol, ale vo svojom srdci vedel, že Severus by mu nikdy úmyselne neublížil. „Vezmi si čo len chceš. Len... ma nespútavaj, ani ma nenúť, ako si to spravil predtým, dobre? To bolo... desivé.“

Severusove oči sa šokovane rozšírili. „Nemôžeš myslieť vážne, že by si...“

Harry umlčal zvyšok protestov jednoduchým činom, a to tým, že pobozkal svojho milenca.

To Severusa prekvapilo. Na chvíľu sa Severus v jeho náručí neuvoľnil a zostával stuhnutý, ale potom otvoril ústa a bozkával Harryho späť.

Akékoľvek pretrvávajúce obavy, ktoré Harrymu mohli zostať sa začali strácať, keď na neho začalo pôsobiť afrodiziakum Severusových slín. Cítil Severusovo zúfalstvo v spôsobe, akým sa jeho pery takmer horúčkovito prisali k nemu. Ale dokonca aj keď očividne prežíval citové ťažkosti, Severus sa snažil neublížiť mu a to bolo jediné, na čom záležalo. Všetko ostatné sa bude dať nejako vyriešiť, ale nedokázal by si poradiť ani s počiatočným násilím ich posledného pokusu, ani s predstavou milenca, ktorého vzrušuje jeho strach alebo bolesť.

Bozk pokračoval oveľa dlhšie než obvykle, možno dlhšie, než bolo striktne bezpečné, ale Harry sa nijako nesnažil odtiahnuť. Severus mu neubližoval. Pocity možno boli trochu divoké, ale neboli desivé. Práve naopak, predĺžený kontakt s afrodiziakom ho rýchlo a silne vzrušoval.

Harrymu sa začala točiť hlava, ako sa to stalo vždy po takto dlhom neprerušenom kontakte s vampírími slinami jeho milenca. Obvykle sa o takomto čase Severus odtiahol, ale Severus ho teraz len stále bozkával ďalej a Harryho vlastné zmysly sa zmenili na závratný tajfún túžby. Takmer mu prišlo špatne z následného závratu, keď sa Severusove ústa konečne presunuli z jeho úst na krk.

To neuveriteľné lízanie na krčnej tepne dokončilo to, čo začal predĺžený bozk. Harryho telo sa pod náporom rozkoše roztopilo. Úplne sa v tých citoch strácal. Vyrážal zo seba nezrozumiteľné zvuky vášne, keď ho ten talentovaný jazyk na jeho krku nemilosrdne majstrovsky rozpálil.

Podobne ako vždy, keď Severus jedol, Harryho vnímanie pôžitku sa astronomicky zvýšilo, keď ním prebiehali tie pocity. Po krátkom počiatočnom ostrom prepichnutí jemnej kože na jeho hrdle Severusovými tesákmi ho zaplavilo to známe, vítané a opojné teplo, rozlievalo sa po jeho tele v prudkých nárazoch a prechádzalo priamo do jeho slabín, keď Severus začal sať.

Možno že to všetko bola len vampíria chémia, ale bola to tá najerotickejšia skúsenosť, akú si dokázal predstaviť, pocit, keď jeho milenec takto jedol na jeho hrdle. Harry vzdal všetok boj a prestal so snahami zmierniť, čo sa dialo. Čokoľvek by Severus chcel, on by mu dal, či už to bola jeho krv alebo samotný život. Bol ochotný urobiť všetko, keď objímal Severusa. Ramená pevnejšie zovreli vampírov štíhly hrudník, zatiaľ čo nohy preplietol so Severusovými dlhšími. Lietal čoraz vyššie a vyššie, opitý pocitmi, opojený láskou k tomuto zložitému, trýznenému mužovi.

Až príliš skoro sa satie na jeho krku zastavilo a Harry pocítil známe lízanie na rozlúčku. Nenávidel to, keď stratil znamenitú zmyselnosť intímneho kontaktu, ale Severus mu sklamanie vynahradil tým, že ho znova hlboko pobozkal.

Toto Severus bežne po kŕmení nerobil. Obvykle obrátil ich pozície, roztiahol nohy a pozval Harryho, aby si ho vzal. Ale dnes v noci nebolo na Severusovi nič ani trochu poddajné.

Harry si s úľavou uvedomil, že Severus už nevyzeral byť ani pološialený, ani naňho nahnevaný. Ruky, ktoré mu prechádzali po tele neboli kruté, len majetnícke. Horúčkovitá túžba dotýkať sa ho bola ešte stále prítomná v Severusových pohladeniach, ale Harrymu sa to páčilo.

Obaja ešte stále uväznení v tom závratnom bozku, ich jazyky kĺzali jeden po druhom v šmykľavom tanci, po ktorom Harry lietal stále vyššie. Harry dokázal zacítiť kovovú príchuť vlastnej krvi, ktorá zostávala v Severusových ústach. Bolo to tak trochu nechutné, ale tiež určitým bizarným spôsobom vzrušujúce.

Vlastne všetko bolo určitým spôsobom vzrušujúce, keď bol v kontakte s magickými slinami. Severus ho ešte nikdy takto nepretržite nebozkával. Zachytený medzi vlastným bezmocným vzrušením a pôsobením afrodiziaka, Harry bol takmer pripravený sa vznietiť.

Severusova ruka opustila jeho vlasy, do ktorých bola zapletená aby mohol na niečo dosiahnuť. Keďže sa práve v tej chvíli bozk prehĺbil a jeho zmysly sa prudšie rozvírili v extáze, Harry si len nejasne uvedomoval, ako jeho milenec tápe. Nezáležalo na tom, nech už to bolo čokoľvek. Záležalo len na bozku.

Harry bol na pokraji orgazmu už len zo spojenia ich úst, keď sa Severus od neho o malý kúsok odtiahol. Prstami ho pohladil po vnútornej strane stehien, rozbúriac mu myseľ v úplnú anarchiu. Harry okamžite roztiahol nohy, aby privítal tie zručné prsty prinášajúce rozkoš na mieste, ktoré si vyžadovalo najväčšiu pozornosť.

Vykríkol, keď Severus pohladil jeho penis. Bol len o vlások vzdialený od orgazmu, ale Severus akoby to cítil.

Severusova ruka zanechala jeho mužstvo a namiesto toho ho pohladila nižšie, jemne láskala jeho napäté vajcia, potom sa Severusova druhá ruka presunula pod jeho ľavé stehno a mierne ho nadvihla. Pevne mu pritlačil kolená k hrudi a odhalil tak jeho pevné polovičky, potom ho Severus prstom pohladil medzi nimi.

Ten pocit akoby ním otriasol. Severus sa ho tam ešte nikdy nedotkol, ani raz za celých tých šesť mesiacov, čo boli spolu. Harry sa zachvel, jeho telo odrazu túžilo po veciach, po ktorých nikdy predtým netúžilo. Ale tie ústa ešte stále drancovali tie jeho, lietal na vampírích slinách, točila sa mu z nich hlava a zostal úplne poddajný.

Harry zavzlykal priamo v bozku, keď ho tie prsty opustili. Nasledovalo niečo viac toho tápania a potom sa prsty vrátili spolu s hrubou vrstvou lubrikantu. Najdlhší zo Severusových prstov, prostredník, obkrúžil ten bod a odrazu vyhral nad Harryho penisom prvé miesto v súťaži „miesto, ktoré najviac vyžaduje pozornosť“.

Ešte nikdy v živote si nič tak fyzicky neuvedomoval ako ten štíhly prst, ktorý sa doňho vsúval. Bol to zvláštny pocit, ale nie nepríjemný. Harry si skrúšene uvedomil, že ani pitvanie zaživa by nebolo nepríjemné, keby ho počas toho Severus takto bozkával.

Zdalo sa že Severus vie, čo robí. Po malej chvíli krúženia aby uvoľnil priechod, ktorý sa okolo nečakaného návštevníka stiahol ako vo zveráku, Severus zatlačil hlbšie dovnútra. Konček prsta jeho milenca sa dotkol nejakého bodu hlboko v jeho vnútri a Harrymu pred očami vybuchovali iskričky.

Roztápal sa pod intenzívnym výbuchom rozkoše, keď sa ním preháňali nové pocity. Bolo to ako orgazmus, lenže viac sústredené a zamerané na jeden bod.

Harry zakňučal do Severusových úst, keď sa prst stiahol, ale ten sa takmer okamžite vrátil aj so spoločníkom. Stonal a lapal po dychu do toho nekonečného bozku, keď sa v ňom Severusove prsty roztvárali a zatvárali a starostlivo ho pripravovali. Tu a tam Severus prsty pevne spojil a prešil nimi po tom magickom bode, po ktorom Harry takmer vyletel z postele.

Harry mal závrat z bozku, lietal na sexe a vampírej chémii, keď sa Severusove prsty odtiahli po druhý krát.

Severus sa presunul a vtom zrazu Harry cítil zaoblený konček Severusovho neobrezaného penisu ako sa pritlačil k jeho zvieraču a Severusove ústa ešte stále pokračovali a drvili tie jeho, vytvárajúc mocnú túžbu.

Cítil, akoby mužstvo jeho milenca bolo obrovské. Žiadalo si dosť prispôsobovania. Keď vstupoval dovnútra, trochu to pálilo, ale Severusov jazyk sa neprestával vsúvať do jeho úst spolu so štedrou zásobou afrodiziakálnych slín a o malú chvíľku už mu na bolesti vôbec nezáležalo.

Len čo sa ten mohutný penis dotkol jeho prostaty, jeho svet sa navždy zmenil. Harry si myslel, že za tých šesť mesiacov, čo bol so Severusom vyskúšal všetku rozkoš, ktorú môže človek zažiť, ale teraz zistil, že sa obrovsky mýlil. Nevedel vôbec nič. Severusov prst bol sladkou predohrou k najvýraznejšej a dychu vyrážajúcej rozkoši, akú si dokázal predstaviť.

Extáza vybuchovala v Harryho tele, takmer na nevydržanie. Vybuchol a ostriekal celé svoje brucho pri prvom Severusovom dotyku na jeho prostate. Pri každom nasledujúcom náraze sa znovu a znovu zmietal v orgazme. Keď Severus začal pravidelne prirážať, bol úplne stratený.

Severusov klzký jazyk napodobňoval dej dolu, vrážal hlboko do Harryho úst každý krát, keď ho Severusov penis posúval čoraz viac a viac do inej dimenzie. Pri každom vsunutí jazyka dostal ďalšiu dávku myseľ ohromujúcich slín. Ešte nikdy v živote na ničom takto nelietal. Mal pocit, akoby zomieral a znova sa rodil. Slasť bola tak transcendentálna.

Akoby to trvalo večnosť. Potom sa v ňom Severus zastavil a Harry viac vytušil než zacítil Severusov orgazmus.

Severusove ústa sa od neho odtrhli a divoko sa krútiacu izbu naplnil ohromný výkrik.

Harryho posledná napoly vedomá myšlienka bola, že by nikdy neveril, že Severus dokáže vydať taký zvuk. A potom ho obkolesila už známa temnota.

*****

Keď sa Harry zobudil, cítil že je ráno. Mal pocit, akoby mu mala hlava odpadnúť rovno z pliec, keby ňom príliš prudko pohol a jeho žalúdok sa kolísal znepokojivým spôsobom.

Prvá vec, ktorú uvidel, bol Severus vo svojom zelenom župane, ako stuhnuto sedí vedľa neho na posteli a civie naňho. Vlastne to vyzeralo, akoby sa tam vznášala iba Severusova hlava, jeho bledá tvár plávala priamo pred ním, keďže župan zahaľujúci telo jeho milenca splýval so závesmi postele.

V momente keď Harry otvoril oči, Severus sa načiahol a zdvihol mu hlavu, čo samo o sebe bola agónia. Ale neprotestoval, keďže jeho nozdry naplnila vôňa elixíru na obnovu síl, ktorý mu Severus dával vždy po kŕmení. S povzdychom prehltol trpkú tekutinu, keď mu priložil fľaštičku k ústam. Potom Severus opatrne zložil jeho hlavu späť na vankúše.

„Dobré ráno,“ povedal Harry, keď si začal myslieť, že môže rozprávať bez toho, aby sa niečo strašné stalo jeho hlave alebo žalúdku. Jeho mozog ešte plne nenaskočil, pretože sa opýtal, „Hej, čo sa stalo?“ predtým než si spomenul na ich hádku a na takmer násilný sex minulej noci, podobne ako aj na Severusovu vyhrážku, že spolu skončili, keď bude Harry naliehať a nútiť ho do Slizolinovej liečby.

„Okrem faktu, že som ťa prinútil ku kontaktu s mojimi narkotickými slinami na takmer tridsať minút a potom vyplienil tvoju nevinnosť, nič.“ Severus neuhol pohľadom. Jeho oči odrážali hlboké utrpenie. V skutočnosti vyzeral byť takmer fyzicky chorý, ako by nemal vyzerať po tom, ako sa minulú noc najedol.

Harrymu v to ráno myslelo len pomaly. Nebol si istý, ako má postupovať ďalej. Minulú noc sa dostali až po jemnú hranicu k násiliu. Ich počiatočné činy neboli znásilnenie, ale mali k tomu až príliš blízko. Keby bol len o niečo málo vystrašenejší, alebo Severus nahnevanejší, alebo keby sa mu nepodarilo zastaviť ich konanie, noc sa mohla skončiť pohromou.

Harrymu takmer prišlo zle keď si uvedomil, že sa ešte nič neurovnalo. V podstate boli stále presne tam, kde boli minulú noc predtým, než sa uložili do postele – so Severusovou vyhrážkou, že ho vyhodí von zo svojho života, keď ho bude nútiť do Slizolinovej liečby visiacou nad ich hlavami. Nanešťastie, jeho samého minulá noc iba utvrdila v presvedčení, že zúfalo musia vyskúšať Slizolinov elixír.

„Nebola to tvoja vina. Obaja sme boli nahnevaní,“ povedal Harry a posadil sa, aby boli ich pohľady na jednej úrovni. Civel na Severusovu bledú tvár a dodal, „Som tak trochu prekvapený, že ťa tu vidím. Myslel som, že po minulej noci zase zmizneš, aby si dodal silu svojmu argumentu.“

„Zvažoval som to,“ ticho povedal Severus.

„Tak prečo si to neurobil?“

„Čo by nám už len zostalo z nášho vzťahu, keby som ťa tu nechal samotného po tom, čo som ti minulú noc urobil?“ pýtal sa Severus a vyzeral, akoby mu krvácalo srdce. Fakt, že Severus stále chcel, aby medzi nimi niečo zostalo bol neuveriteľne povzbudzujúci. „Neexistuje žiadne ospravedlnenie toho, čo som spravil...“

„Neublížil si mi,“ prerušil ho Harry predtým, než mohol Severus pokračovať. „A prestal si s tým...“

„Keď si ma od seba odhodil ako divé zviera, ktorým som bol,“ skočil mu do reči Severus. Jeho oči boli tak naplnené nenávisťou k sebe samému, že Harry takmer nemohol vydržať a dívať sa do nich.

„Povedal som ti, aby si si vzal čo potrebuješ a to si aj spravil. Nepočul si, že by som sa sťažoval, nie?“ opýtal sa Harry.

Nemohol si sa sťažovať. To je celý ten účel všetkých tých feromónov – aby spravili vampírovu obeť tak poddajnou a neschopnou odolať ako je len možné. Využil som ťa ako obeť.“ Severusovho znechutenia zo seba samotného sa takmer dalo dotknúť.

„Nie, to si nespravil. Možno sa to tak začalo, ale zmenilo sa to. Severus... neublížil si mi...“

„To len preto, lebo... si sa nad mojím súžením zľutoval a ponúkol mi útechu. Keby si to nespravil...“

Nenávidiac, akým nesprávnym smerom sa všetko uberalo, Harry namietal, „To nebola ľútosť. Čo ubližuje tebe, ubližuje aj mne.“

Skrátka sa k nemu nemohol dostať. Severusova tvár bola takmer popolavá od znechutenia nad sebou samým, keď povedal tichým, mierne zmäteným tónom, „Ja... ja som takto ešte nikdy nad sebou nestratil kontrolu.“

„Hej, ani jeden z nás v tomto nie je až tak celkom nevinne. Áno, prestal si sa ovládať, ale to aj ja. Bola to noc na kŕmenie. Vedel som, aký si rozrušený a hladný a predsa som ťa neprestal tlačiť vpred. Obaja presne vieme, čo máme povedať, aby sme jeden druhému ublížili,“ povedal Harry.

„Tým sa to nedá ospravedlniť. Mohol som ťa zabiť... alebo aj horšie.“ Severus vyzeral, akoby mu prišlo zle od žalúdka. „Cítil som tvoj strach, ale tým som len viac zdivočel.“

Harry sa zhlboka nadýchol. „Pozri, nemyslím, že by si mi naozaj dokázal ublížiť, ale... minulú noc si ma vydesil. Vždy sme mali vášnivý a búrlivý vzťah. Ešte budeme z rôznych dôvodov bojovať, je to skrátka súčasť nášho života, ale... nemôžeme riskovať, že sa tak prestaneš ovládať každý krát keď budeme mať mileneckú hádku. Skôr či neskôr jeden z nás skončí zranený.“

Očividne ďaleko za hranicou zdesenia, Severus len stuhnuto prikývol. Vyzeral ešte vystrašenejší, než ako sa Harry cítil minulú noc. Harry si ani nevedel predstaviť, aké to musí pre človeka byť, mať v sebe takéto monštrum, proti ktorému musel bojovať deň-noc, každú minútu svojho života.

„Je len jeden spôsob, akým sa môžeme ubezpečiť, že sa to nestane,“ ticho povedal Harry.

Severus sklopil pohľad a stiahnutým hlasom navrhol, „Tým, že odídeš?“

Minulú noc to bol Severus, ktorý sa mu vyhrážal, že ho vyhodí von a zmení ochranné kúzla okolo komnát, aby zabránili jeho vstupu. Len teraz si Harry uvedomil, koľko to Severusa stálo, aby vyslovil také ultimátum.

Zobral Severusovu studenú ruku do svojej. Pri tomto čine sa mu odvrátené oči okamžite pozreli do tváre s očividným úžasom. „Nie. Aj keby som odišiel, nedokázali by sme nijako zaručiť, že by sa to nestalo s niekým iným. Jediný spôsob, akým sa ubezpečiť, že už takto nikdy nestratíš kontrolu je odstrániť problém. Musíme vyskúšať Slizolinov liek. Vieš, že mám pravdu.“

Inštinktívny protest, ktorý sa Severusovi okamžite zjavil v očiach zostal nevyslovený. Po dlhej chvíli napätého ticha Severus povedal, „Je tu aj iná možnosť. Mohol by som sa sám udať.“

Ak sa niečo minulej noci naučil, bolo to, že nemá na Severusa tlačiť, keď sa takto divoko vyhráža. Jemne stisol Severusovu ruku, ktorú ešte stále držal vo svojej a tíško sa spýtal, „Vieš si vôbec predstaviť, ako veľmi by mi to ublížilo?“

„Domnievam sa, že by to bola podobná skúsenosť, akú by som musel zažiť ja, keby ťa moja krv zmenila,“ vyrovnane odpovedal Severus. „Zdá sa, že sme sa zase dostali do slepej uličky.“

Harry rýchlo zauvažoval a potriasol hlavou. „Možno, že nie. Pozri, ja... myslím, že máš asi v niečom pravdu.“

„V čom presne?“ podozrievavo sa opýtal Severus.

„V možnosti, že ten elixír je naschvál pokazený. Bola by hlúposť len tak sa do tohto hrnúť. Mali by sme to spraviť, ale opatrne. Liečba zaberie 28 dní. Tvojej krvi sa budem musieť napiť až posledný deň. Myslím, že by sme mali ísť podľa Slizolinových inštrukcií až po posledný deň a zistiť čo sa stane. V poznámkach hovorí, že keď sa bude elixír rozvíjať ďalej, tvoje vampírie vlastnosti začnú slabnúť. Ak uvidíme, že sa to deje, budeme pokračovať v liečbe tak ako je napísaná. Ale ak sa nám bude zdať, že sa nijako nemeníš, vzdáme sa celého tohto nápadu a ja už to nikdy nespomeniem.“

Severus bol hodnú chvíľu ticho. Nakoniec povedal, „Ak by sme to mali spraviť – a nehovorím, že to spravíme – a ak v mojej stavbe nebude žiadne zmena, znamenalo by to, že si celé týždne bezdôvodne pil jed.“

„Som ochotný to riskovať. Urobíš to ty?“ opýtal sa Harry.

„Dávaš mi na výber?“ opýtal sa Severus, na tvári sa mu zjavil intenzívny a ostražitý výraz.

Spomenul si, že to bolo vyhrážanie sa imperiusom a nanútením, ktoré vyvolalo Severusovu stratu kontroly minulú noc, Harry v sebe nasilu potlačil impulz znova ten nápad nanucovať. „Áno. Ak to naozaj nechceš, nebudem ťa nútiť. Budeme sa ďalej potĺkať životom, ako sme to robili doteraz a dúfať, že sa nebudeme príliš hádať.“

Jemná pripomienka toho, čo nasledovalo po ich hádke trafila do čierneho. Severus sklopil pohľad, jeho výraz stuhol, akoby mal skutočné bolesti.

Harrymu sa nepáčilo, že musí svojmu milencovi spôsobovať takúto úzkosť, ale chcel, aby si Severus uvedomil, že by bol ešte stále v ohrození, keby odmietli Slizolinovu liečbu.

„Touché,“ nakoniec povedal Severus. „Skúsime to. Ale ak sa môj stav nijako nezmení, nedokončíme poslednú fázu – súhlasíš?“

Harry s úľavou vydýchol, pohotovo prikývol a jemne povedal „Ďakujem,“ a potom sa naklonil k Severusovi, aby ho mohol pobozkať.

Severusovo počiatočné vzpieranie po malej chvíli ustúpilo, a jeho rozrušený milenec sa v jeho náručí uvoľnil, schoval si tvár v priehlbine pri jeho krku, keď sa ich bozk skončil.

Obaja sa k sebe bezmocne túlili, príliš vystrašení na to, aby sa od seba dokázali odtrhnúť. Nakoniec sa Severus odtiahol a vyzeral oveľa viac vo svojej koži.

„Mal by si sa najesť,“ povedal Severus, očividne ešte stále ustarostený, čo sa týkalo jeho fyzického stavu.

„Okej,“ súhlasil Harry, keď sa postavili.

Ich hádka konečne skončila. Severus mu podal jeho modrý župan, keď sa presunuli do obývačky.

Severus podľa všetkého požiadal domácich škriatkov, aby pre nich prichystali malý stolík s dvoma stoličkami pred kozubom. Zakryté strieborné podnosy mali na sebe kúzla na udržanie teploty a vypúšťali do izby vôňu slaninky, klobások a vajíčok.

„Ak to naozaj chceme vyskúšať, mal by som overiť ten elixír,“ povedal Severus, keď sa presunul k svojej stoličke.

Harry len sotva dokázal uveriť, že mu Severus nespočíta jeho víťazstvo, a tak rýchlo privolal preklad Slizolinovho lieku, ktorý spravil minulej noci. „Včera som ten preklad skontroloval dva krát, ale mali by sme si to dnes prejsť ešte raz, pre istotu.“

Harry zdvihol strieborné kryty z podnosov s jedlom a položil ich na blízky stolík. Naplnil si tanier nádherne rozvoniavajúcim jedlom, posadil sa a pustil sa do jedla. Hodil pohľad na Severusa a uvedomil si, že by pravdepodobne bývalo lepšie, keby počkal a ukázal mu ten preklad až po jedle, pretože Severusov dlhý nos bol ponorený v pergamene a tanier zostal nepovšimnutý.

Načiahol sa a naservíroval Severusovi kôpku škvareniny, klobásky a chlieb s maslom. Jeho milenec si toho dokonca ani nevšimol; tak veľmi bol pohrúžený v preklade elixíru.

Nakoniec Severus sklopil zvitok, ale nezačal jesť. „Tento elixír bude pre tvoj systém mimoriadne nepríjemný.“

„Áno, tak nejako som to postrehol, keď som ho prekladal,“ pripustil Harry. „Kŕče, zvracanie, hnačky, záchvaty slabosti... znie to ako celý mesiac prekonávania otravy jedlom. Ale Slizolin neustále zdôrazňoval, že to žiadneho zdravého človeka pri plnej sile nezabije.“

„Nie, iba si budeš želať, aby si mŕtvy bol,“ odpovedal Severus a tvár sa mu opäť zachmúrila a naplnila obavami. „Inštrukcie nás varujú, že nesmieš použiť žiaden elixír s magickými vlastnosťami, počas celej doby keď berieš ten liek. Nebudem ti môcť dokonca ani len poskytnúť pomoc a zmenšiť tvoje utrpenie.“

„Zdá sa, že je dôležité, aby moja krv zostala nepoškvrnená zatiaľ čo spracovávam liek. Bol tam celý zoznam vecí, ktoré nesmiem piť a jesť. A tvoja musí byť tiež čistá. Hovorí sa tam, že sa nesmieš stravovať na ničom inom než na mne celý ten mesiac. To znamená žiadna krv zvierat a ani jeden z tých elixírov, ktoré používaš, aby so predĺžil dobu medzi kŕmením,“ povedal Harry.

„Ešte nikdy som sa nepokúsil existovať bez elixírov,“ povedal Severus, očividne znepokojený.

„Viem, že to znie strašne, ale bude to v poriadku, Severus.“

„Myslím, že si neuvedomuješ, ako veľmi zle ti po tomto odvare bude,“ povedal Severus. „Čím dlhšie to čítam, tým som menej optimistický, čo sa celej procedúry týka.“

Keďže celý koncept Severusa od samého začiatku odpudzoval, Harry nemal problém tomu uveriť, a ani ho to veľmi neprekvapovalo.

„Cieľ celej procedúry je spraviť ťa optimistickejším,“ zažartoval Harry. Pri vražednom pohľade, ktorého sa mu dostalo povedal, „Ja viem. Bude to drsné, ale vydržíme to.“

„Dáš si prosím dolu tie ružové Chrabromilské okuliare a budeš počúvať zdravý rozum? Po tomto ti nebude len tak trochu zle. Toto nebude ako chrípka. Poznám účinky všetkých týchto prísad. Keby si ich bral samé o sebe, bolo by to z nich zle. Spolu... bude to akoby si každý deň bral silný jed.“

„Ale nezabije ma to,“ hádal sa s ním. „A čo je dôležitejšie, vylieči ťa to. To je to, na čo sa musíme sústrediť. Na cieľ, nie na cestu k nemu.“

Severusa tým vôbec nepresvedčil. „Ak sa do toho pustíme, budeš úplne vyradený celých dvadsaťosem dní. Nebudeš schopný chodiť do práce. Budeš rád, ak sa sám dostaneš na záchod.“

„Tak to sa o mňa budeš musieť starať, nie?“ odpovedal s vyrovnaným pohľadom.

Severus sa pozrel dolu. „O to tu nejde.“

„Ja viem, že to bude ťažké. Dosť som o celej tej záležitosti premýšľal,“ Harry ignoroval odfrknutie, ktorého sa mu dostalo a pokračoval s, „keď som ťa včera večer šiel pohľadať. Potrebujem sa ťa niečo spýtať a chcem, aby si bol úplne úprimný.“

Severusovo zdvihnuté obočie bolo dostatočne výrečnou odpoveďou.

Podráždený výraz na tvári jeho milenca bol pre nich takmer normálny. Keď ho uvidel, Harry sa takmer cítil lepšie, ale po tom, čo sa mu pred tak krátkou dobou Severus vyhrážal, že zmení ochranné kúzla a vyrazí ho von, nebol si istý, ako prijme jeho nápad. „Ak vezmem do úvahy hádku, ktorú sme práve mali, tak toto asi nebude najvhodnejšia doba, aby som sa spýtal, ale... premýšľal som, že by som v pondelok dal šéfovi svoju výpoveď a povedal Minerve, že v septembri prijmem to miesto učiteľa obrany. Chcem len vedieť – chceš ma mať tak často nablízku? Veci teraz stoja tak, že sa dobrých dvanásť hodín každého pracovného dňa nevidíme. Ak by som prijal pozíciu učiteľa obrany, boli by sme spolu vlastne celý čas. Viem, ako si vážiš svoj čas osamote. Nechcem pokaziť to čo medzi nami je tým, že budeš mať príliš veľa dobrého naraz. Čo si o tom myslíš?“

Harry zistil, že zadržiava dych. Vedel, že má šťastie, že je vôbec stále tam. Hádka minulej noci ich mohla veľmi ľahko zničiť. Ale aj keď ho Severus nevyhodil, toto bol ešte stále obrovský krok. Posledná vec, ktorú by potreboval počuť bolo, ako mu Severus povie, že ho pri sebe až tak veľmi nechce, ale musel dať svojmu samotárskemu milencovi na výber aj túto možnosť.

„Myslím, že by si mal zobrať tú prácu,“ odpovedal Severus bez najmenšieho zaváhania.

Harry prudko vydýchol, usmial sa a overil si, „Keď ma budeš mať stále pri sebe, to ťa nebude doháňať do šialenstva?“

„O mojom zdravom rozume by sa za týchto posledných šesť mesiacov aj tak dalo pochybovať. Nejako si poradím,“ povedal Severus normálnym a formálnym tónom, ale Harry jasne videl, že jeho milenca to rozhodnutie skutočne potešilo.

Uškŕňajúci sa Harry prikývol. „Tak, a je to vybavené. V pondelok ráno dám výpoveď. Zostanú nám asi dva týždne na prípravu. Prvý deň cyklu elixírov je nov mesiaca. To bude od včerajška o dva týždne. Stihneš dovtedy pripraviť ten elixír?“

Severus hodil pohľad na zvitok. „Zvládol by som to do dnes večera, ak by bolo nutné. Samotný elixír nie je problémom. Obávam sa len tej súvisiacej ujmy.“

Spomenul si, ako mu Severus povedal, ž Slizolinčania sa vždy v každej situácii pokúsili minimalizovať priame zrážky a súvisiace straty, zatiaľ čo Chrabromilčania sa do všetkého naslepo nahrnuli, a tak povedal, „Ale už pred šiestimi týždňami sme si ujasnili, že nie si veľmi dobrý Slizolinčan, takže budeme postupovať ako Chrabromilčania a nebudeme sa znepokojovať nad ujmami, dobre?“

„Keďže to budeš ty, kto bude musieť pretrpieť hlavný nápor, nemôžem si pomôcť a neznepokojovať sa,“ odpovedal Severus, jeho pochybnosti stále jasne viditeľné.

„Viem, ale bude to moja voľba. Ba čo viac, bude mi potešením,“ trval Harry na svojom.

„Počkajme si dva týždne a uvidíme, ako sa budeš cítiť potom, dobre?“ povedal Severus, konečne odložil preklad bokom a pustil sa do raňajok.

Poslední komentáře
12.10.2016 16:57:11: www.dedra-katalogy.cz Dedra www.betterware-katalog.cz Betterware www.dedra-katalogy.cz Dedra ofic...
04.06.2015 14:03:23: www.kosmetika-sleva.cz Oriflame cz . www.kosmetika-slevy.cz oriflame cz . www.kosmetika-registrace...
13.06.2012 11:04:37: www.penzijni-pripojisteni-info.cz/penzijni-pripojisteni penzijní fond kb
18.05.2012 14:11:53: www.ellis.cz Lubrikační gely