HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

17.kapitola

Ako som slúbila  je to tu!!!!

Len aby ste vedeli rozhovori ktoré prebiehajú v ich mysli: Isabel bude písaná takto.........a Severus takto!!!!

Nevedela som kde to mám ukončiť tak som urobila jednu veľkú kapitolku......užite si čítanie

Isabel:

 

Celá noc bolo ako nekonečné utrpenie...skrývala som sa v tieni stromu a pozerala na hviezdy...zaspala som a prebudil ma až lúč vychádzajúceho slnka na tvári... To už je toľko? Pozrela som na hodinky...vyskočila na nohy...a na Kamerynovom chrbte som uháňala smerom k Rokfortu....

 

Bol pondelok ráno...začínalo sa vyučovanie....chodby hradu preplnené náhliacimi sa študentmi, ktorí ešte chceli stihnúť raňajky. Predierala som sa pomedzi nich, až ku portrétu Tučnej pani...len čo som ním prešla, z kresla sa na mňa vrhol Teddy...

 

„Kde si bola? Vieš ako som sa bál?“

 

„Bola som vonku...a nemáš sa do mňa starať.. zabudol si?“ Pripomenula som mu náš posledný rozhovor, vtedy na mňa tiež takto vyskočil a jasne som ho uzemnila. Bola som tak vyčerpaná ako túto noc no vtedy to bolo z boja, proti pár smtožrútom, ktorí zaútočili na jednu muklovskú rodinu....

 

Nečakala som na odpoveď a kráčala ďalej až ku dievčenským spálňam...a teraz rýchlo do sprchy...zmyla som si z vlasov kúsky popadaného lístia...ešteže nenapadol sneh, aspoň v tej časti lesa...Žiadna so spolubývajúcich tam už nebola, asi tiež odišli na raňajky...tie ja už ale nestihnem...nevadí...hlad rozhodne nemám...

 

Predo mnou je teraz trošku väčší problém a to ako sa pozriem Severusovi do očí...ušla som áno to áno...ale malo to svoj dôvod... Nehnevala som sa na neho.. neurobil nič zlé bol nahnevaní to beriem...ale viem že by mi neublížil....za normálnych okolností by sa mi to možno aj páčilo ale toto neboli normálne okolnosti...v poslednej dobe sa mi zdá že nič nie je normálna okolnosť... nič čo sa ma týka....

 

Najlepšie asi bude ak sa s ním nebudem aspoň cez hodinu rozprávať...áno to bude asi naozaj najlepšie...aj keď som si istá že sa o to bude pokúšať...možno horšie bude ma chcieť vyprovokovať...niekedy sa v ňom vôbec nevyznám...

 

Vstúpili sme do triedy hneď ako zazvonilo...neubehlo ani pár minút...sotva sme si vyložili všetky potrebné veci do lavice...už sa nahnal s tým svojím majestátnym príchodom do triedy.

Rozdal inštrukcie a začal sa prehrabávať v stole až kým nevytiahol čo hľadal...bol to len červený atrament na opravovanie písomiek...

 

Celú dobu kým som čakala na dovretie elixíru som ho pozorovala... bol akýsi strnulí...a písomku ktorú držal v ruke, nečítal aj keď sa snažil tváriť že áno... Začala som pripravovať koreň cvikli... olúpať a porezať na jemné, rovnomerné plátky...opakovala som si v mysli dookola...len aby som sa na neho nemusela zase pozerať...

 

Mrzí ma to....ozvalo sa mi v hlave, tak som sa pri tom zľakla, že som spolu z rezaním cvikle zarezala aj do svojej ruky.... Krv mi z ruky hneď začala tiecť a miešať sa zo šťavou cvikle na stole... Cítila som ho za sebou...snažil sa tváriť že ho vôbec nezaujímam aj keď stál rovno nado mnou... Zobrala som jeden plátok cvikle a jednoduchým kúzlom ho premenila na vreckovku... Obviazala som ňou ranu a kým som to robila zamumlala som tiché kúzlo ktoré mi ranu úplne uzavrelo...

 

Si v poriadku?... Opäť sa ma spýtal....Neodpovedala som mu.. namiesto toho som zobrala nôž do ruky a začala krájať zvyšok cvikle....

Isabel... prosím odpovedz mi...alebo sa na mňa stále hneváš? Preto mi nechceš odpovedať.... Hlas mu znel zúfalo a prosebne... Už som to nemohla vydržať...musím mu odpovedať... 

 

Po tvojom.... stretnutím s Voldemortom..sa porozprávame...na stretnutí rádu...Povedala som úsečne, a už mu viac neodpovedala ....

 

Ďalšia hodina s Nikolajom... musím sa snažiť prísť nato prečo mi to Severus povedal? Musel byť na to dôvod? V poslednej dobe naozaj veľmi často pozýval na čaj,  no stále som nevedela prečo? To bol aj dôvod prečo som tam chodila...bol v ráde a svoje doterajšie úlohy si plnil naozaj svedomito... jediné prekvapenie, ktoré som mala že bol až taký dobrý v boji, to som si nemyslela, bol profesorom OPČM ale to predsa neznamená že musí byť dobrí...tí ktorí boli pred ním.... dobrí rozhodne neboli... bolo to vidieť na ostatných... ako sa snažia teraz dohnať všetko za tie roky....

 

 

–––––––––––––––––––––––––––––––

 

Deň ubehol pomaly...a konečne večer som si išla ľahnúť do teplej postele. Dúfam že ma už nikto nebude rušiť... aspoň jednu pokojnú noc....

No naozaj ma nikto a nič nerušilo.... škoda len že nemám pocit žeby som spala.... Myslela som na neho celú no... bol na stretnutí a ja som sa tak bála aby sa mi zrazu nezahrial amulet, ktorý mi visel na krku.... Znamenalo by to že sa zase niečo deje... a to nechcem....

 

Stretnutie rádu, ktoré večer nasleduje, bude aj tak samo o sebe dosť zložité. Je to jedno z tých veľkých stretnutí... kde každý čaká na nové správy...úlohy...pokyny...

 

Ale nemôžem sa sťažovať, ide im to len jediná škoda je, že je nás tak málo...áno zmenilo sa to aspoň trochu v poslednom čase... veľa ľudí sa pridalo...oni ale stále nestačia... Za tú dobu čo mi sme sa snažili hľadať nových členov, Voldemort nie len že nových smrtožrútov našiel, ale ich aj poslal vybavovať za seba špinavosti... čo nám len spôsobilo ďalšie problémy...

 

 

„George? Ako vám to ide s Dracom?“ otázka zo mňa vyletela len čo som si sadla do kresla v knižnici. Pokrčil plecami a tak som sa radšej pozrela na Draca. Ten sa len uškŕňal.

 

„Tak dozviem sa nejaké nové správy?“ vyletela som na nich, už som nechcela dlhšie čakať.

 

„Noo... áno.... Natália začala pracovať ako moja sekretárka na ministerstve... zatiaľ jej to ide...“ začal Draco. „George, je no povedzme, trošku podráždený v...,“ nestihol to ani dopovedať, keď ho George okríkol.

 

„Drž sa správy Malfoy...“

 

„Dobre, dobre... tak pardóón,“ provokačne zatiahol Draco. „Je medzi mojimi strážcami, aj keď mám pocit že tú úlohu si nebude plniť naozaj svedomito.“

 

Prevrátila som oči. To mi je jasné. „Čo ty Nikolaj? Tvoja úloha bola mimo Rokfort splnil si ju?“ otočila som sa na neho.

Prikývol. „Nechceli ma vypočuť tvrdili že ak stojíme o ich pomoc, vieme si dovoliť aj lepších poslov ako som ja.“ Ostatný sa na neho prekvapene pozreli, no keď neodpovedal na ich vyzývavé pohľady, z otázkou sa obrátili ku mne.

 

„Spojenci.“ Odpovedala som jednoducho.

 

Ďalšie zadávanie úloh mi trvalo len chvíľu, väčšina stále pokračovala vo svojich úlohách, no náš najdôležitejší zdroj informácií sedel v rohu miestnosti a zatiaľ nepovedal ani slovo. Nadýchla som sa a prvý krát na neho pozrela. On zo mňa nespustil oči od začiatku cítila som to.

 

„ Zajtra... Donelovci.“ Bolo jediné čo povedal.

 

Kývla som rukou k Charlimu a Billovy to bola ich úloha vždy varovať tých na ktorých sa chystá útok. Zobrali si svoje plášte a zmizli za dverami.

 

„Ešte niečo?“ zahľadela som sa na tmavú postavu v rohu. Pokrútil hlavou. „Môžete ísť. Dobrú noc.“ 

 

Knižnica sa začala vyprázdňovať, nakoniec zostal len on sedieť v kresle a pani Weasleyová.

 

Pozrela som sa na ňu. „Nevadilo by ti ak by sme na túto noc išli k sebe domov, chceli by sme to tam trochu dať do poriadku, neboli sme tam niekoľko týždňov.“

 

„Ale nie túto noc tu zostanem ja. Som unavená a nechce sa mi ísť domov.“ Zaklamala som jej. Po pár minútach som zavrela vchodové dvere, zabezpečila ich pre istotu kúzlom a išla do kuchyne pripraviť čaj na zahriatie.

 

 

––––––––––––––––––––––––

Severus:

 

Celý čas som ju pozoroval. Ani raz sa na mňa nepozrela, bavila sa s ostatnými....ale vedel som že tuší že som od nej neodtrhol oči. Na konci akoby ani nechcela prejsť ku mne a snažila sa to odďaľovať...potom už nemala na výber.

 

Keď ma konečne oslovila....plánoval som že jej to sťažím a natiahnem...no rozmyslel som si to...takto ju provokovať pred naším rozhovorom by nebol dobrý nápad. Konečne odprevádzala posledných členov Weaseyovskej rodiny...vymyslela naozaj pekné klamstvo aby sa ich zbavila čo najskôr....no keď som počul ako sa zabuchli dvere ona neprišla.

 

Snáď neodišla tiež? Chvíľu som sa rozhodol počkať...no v dome bolo ticho. To snáď naozaj neodišla. Vybral som sa do chodby...a do jediných ďalších dverí ktoré tam boli.... Sedela tam v ruke držala čaj...a čakala, kým prídem...

 

„Vieš, že keby si mi povedala že ma tu budeš čakať aj s šálkou čaju prišiel by som skôr? spýtal som sa podráždene.

 

„Tak už vieš dôvod prečo som tak neurobila....“

 

Zamračil som sa a do ruky zobral šálku s čajom. Bol akurát taký aby sa dal už piť. Nevedel som ako začať. Najlepšie by bolo keby sa odhodlala ona...nech aj začne kričať, alebo mi robiť výčitky ale nech začne.

 

„Prepáč.“ ozvalo sa potichu. Zdvihol som oči a uprene sa na ňu zahľadel. Za čo sa mi preboha ospravedlňuje. To som musel zle počuť, určite chce aby som to spravil ja... Asi mala pocit že som to nepočul, a zopakovala to hlasnejšie.

 

„Prečo?“ bolo jediné čo som zo seba dokázal dostať. Nechápavo sa pozrela tentoraz ona na mňa. „Prečo sa mi ospravedlňuješ. Bola to moja vina... to ja som ti skoro ublížil.“ Odpovedal som jej zúfalo.

 

 Zakrútila hlavou a pokračovala. „Nie, viem že by si to nikdy nespravil...nikdy. Bola to moja vina...ty...ty ani nevieš čo sa to skutočne stalo...no nemôžem to vysvetliť. Prepáč.“ Prichytil som sa ako na ňu pozerám s otvorenými ústami. Zobral som jej ruku ktorú mala položenú vedľa šálky a stisol ju. No skôr ako niekto mohol prehovoriť, ruka jej vystrelila k medailónu. V tú istú chvíľu vletel do miestnosti strieborný patronus.

 

Pozreli sme na seba. „Ostaň tu! Prezradil by si sa.“ prikývol som. No predtým ako sa chcela odmiestniť som jej pevnejšie stisol ruku a pozrel sa jej do očí. „Buď opatrná.“ Usmiala sa a kuchyňou sa ozvalo hlasné PUK.

Poslední komentáře
29.12.2008 01:35:12: skvělá kapitolka...jen když jsi na začátku napsala, trochu delší...tak jsem si představila trochu de...
28.12.2008 14:42:32: Tak tahle kapitolka byla naprosto dokonalá. Moc se mi to líbilo, zvlášť ty Severusovy pokusy o rozho...