HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

18.kapitola

Šťastný Nový rok !!!!!!!!

Kapitolku venujem všetkým ktorí sem vytrvalo chodia a hlavne tím ktorí stále komentujú: miki0, Miranda, midnightlady    Ďakujeeeem

Isabel:

 

Premiestnila som sa rovno pred dom Weasleyových. Pred ním stáli dvaja smrtožrúti a pozerali sa naň. Asi sa dobre zabávali na horiacej stodole, hneď vedľa domu...ani si nevšimli že stojím za nimi kým im ich prútiky nevystrelili z rúk a oni sa neotočili.

 

Uvalila so na nich kúzlo proti premiestneniu a zviazala som ich k sebe. V priebehu niekoľkých ďalších sekúnd som vtrhla do domu. Na podlahe v kuchyni ležala pani Weaseyová a s ňou aj jej manžel. Bol tam aj Félix, ktorý vycítil že potrebujem pomoc a hneď ako som mu prikázala aby sa s nimi premiestnil som začala ďalej prehľadávať dom.

 

Z vonku sa ozval rachot...ako spadla stodola a z dom na najvzdialenejšej strane začínal stúpať dym. Hore v poslednej izbe som začula kroky a smiech. Potichu som sa priblížila k dverám, boli odchýlené tak sa dalo nazrieť dnu. Vo vnútri stála postava v čiernom s maskou na tvári a prútikom mierila na Georga.

 

„Tak už mi odpovieš na otázku? Kde je Malfoy, viem že je neustále v tvojej spoločnosti...?“ George len vypľul krv pričom sa snažil trafiť jeho topánky. Zjavne sa mu to podarilo lebo muž chcel zodvihnúť prútik, vtedy som vtrhla dnu a mávnutím ruky ho odsotila do poličky s knihami. Félix stál opäť pri ňom a premiestnil ho preč.

 

Pribehla som ku Georgevi, Pod ním bolo veľké množstvo krvi...a jeho pulz bol slabý.. začínal strácať vedomie. Porozhliadla som sa po miestnosti a zbadala pár sklenených fľaštičiek od elixíru. Zobrala som ich do ruky a objala Georgevo ochabnuté telo. Premiestnila som ho rovno na Grimaldovo námestie. Severus sa skláňal nad Weasleyovcami. Len som mu venovala jeden pohľad a hneď som sa premiestnila späť. Obaja smrtožrúti  sa snažili dostať z povrazov ktorými boli zviazaný. Oboch som ich premiestnila a  okamžite zavrela dolu do pivnice k poslednému aj keď nerada...ošetrila som mu ranu aby  nevykrvácal, potom by som z neho sotva niečo dostala. Jeho som ale pripútala o stenu a miestnosť zabezpečila tak, aby sa nikto nemohol dostať dnu ani von.

 

„Ako sú na tom?“ Zadychčane som sa spýtala Severusa ktorý sa zmietal medzi troma posteľami, nevediac čo má ošetrovať skôr.

 

„Už som dala zavolať madam Pomfryovú.“ oznámila som mu hneď ako mi povedal že to ťažko bude môcť zvládnuť keď potrebuje uvariť aj nejaké elixíry a že sú v zlom stave.

 

O chvíľu na to dorazila ošetrovateľka aj v spoločnosti riaditeľky, Severus si len chvíľu pred tým dal na tvár kapucňu a zmenil si pomocou kúzla podobu.

 

„Bola práve v riaditeľni, tak som išla tiež.“ oznámila riaditeľka. A pohľadom premerala situáciu. Naznačila som jej že by sme sa mali porozprávať vonku aby sme ich nerušili pri práci.

 

„Čo sa stalo?“ spýtala sa ma hneď ako sme sa dostali z izby.

 

„Neviem, zavolali ma a tak som bežala na pomoc. Bojím sa ale že ich aj tak mučili príliš dlho. Snáď keď sa preberú povedia nám čo sa stalo. Teraz prosím zavolajte nejakých voľných členov a choďte do Brlohu. Stodola bola v plameňoch a možno to tam bude treba uhasiť ak sa oheň rozšíril.“

 

Prikývla a odišla. Sadla som si na schody a čakala po pár minútach sa zjavil Severus.

 

„Tak?“ vyskočila som na nohy. „Ako sú na tom?“

 

„Weasleyovci sa prebrali no boli príliš slabí na otázky, dali sme im elixír na spanie. O pár hodín budú úplne v poriadku.“

 

Prečo som ale cítila napätie keď mi to hovoril...a ešte nespomenul Georgea. Ani nemusel bolo mi jasné že je niečo zle. Uprela som na neho pohľad, no nedokázala som prekonať tú hrču čo sa mi vytvorila v krku. 

 

Pochopil... „Stále je v ohrození Popy nevie prečo...a ja som sa musel tváriť že to tiež netuším ale...“ Zmĺkol... „Všetky rany sme mu vyliečili... nemučili ho veľmi...pretože mu dali elixír ten mu spôsoboval bolesť.“

 

„Aký elixír?“

 

„No je to niečo ako cruciatus...ale pôsobí to z vnútra... vždy po niekoľkých minútach...a po nejakom čase namiesto toho aby to začínalo pôsobiť menej...to pôsobí stále za kratšiu dobu a silnejšie.“

 

Zavrávorala som, zachytil ma. „Vieš k tomu proti elixír?“ spýtala som sa s obavou.

 

Prikývol. „To ja som ten elixír vymyslel ešte spolu s mojím otcom...keď som začal u Temného pána. Bola to jedna z mojich skúšok vernosti.“

 

„Dobre to teraz neriešme...ten elixír...ako dlho to bude trvať kým ho spravíš...?“

 

„Je mi to ľúto ale nebude to také ľahké...“

 

„Prečo?!“ počula som sa kričať.

 

„No pretože sa skladá zo zložitých prísad, jeho príprava trvá len chvíľu... problém sú prísady... preto som ho ešte nikdy nerobil len som ho vymyslel“

 

„Tak čo potrebuješ? Aspoň na začiatok?“ Len Félixove slzy tie slúžia ako zložka pre uzdravenie, čo nebude problém...horšie to ale bude zo slzami jednorožca. Aj keď jedného máš pochybujem že by pre teba plakal, jeho slzy tu sú na čistotu a nádej pre uzdravenie. A  to najľahšie slzy matky ako slzy ľútosti a lásky. To posledné vyriešime nakoniec....“

 

„Dobre ako chceš...idem po tie slzy od Kameryna. A ďakujem.“ Odmiestnila som sa skôr ako mohol niečo povedať.

 

Bol prekvapený keď ma videl o pol hodinu vojsť do hornej izby, kde si pripravil kotlíka a začal pripravovať elixír. Podala som mu slzy a išla si vyžiadať pár sĺz od pani Weaseyovej, musela som ju prebrať čo mi bolo ľúto a potom jej vysvetliť čo sa deje. Ani som nemusela žiadať o slzy, hneď ako sa dozvedala tú správu z očí je tiekli potoky sĺz.

 

Keď to videla Pomfreyová vyhodila ma odtiaľ...s krikom... nedala si vysvetliť že to bolo nutné. Po chvíli opäť spala. Félix...už len ten a bola som si istá že s ním to bude najmenší problém... tak to aj bolo... len čo sa na mňa pozrel svojimi krásnymi očami...daroval mi pár kvapiek.

 

„Tak čo bude to posledné?“ spýtala som sa s obavou.

 

„Rodinná krv.“ Odpovedal.

 

„To je všetko?“

 

„Nie musí to byť krv dievčaťa z rodiny...nepoškvrneného dievčaťa...“ Nechápavo som sa na neho pozrela. „Krv panny,“ vysvetlil.

 

Chvíľu mi trvalo kým som to pochopila...a hlavne to prečo si myslí, že to bude stačiť riešiť na koniec...a že to nebude problém. Ja som bola Georgova rodina... takže moja krv by mohla byť vyhovujúca....

 

„Tak pripravená?“ spýtal sa Severus čím prerušil môj tok myšlienok.

 

„Na čo mám byť pripravená?“ ustúpila som dozadu. V ruke sa mu zaleskol nôž.

 

„Potrebujem krv Isabel.“ povedal podráždene...zjavne ho prestalo baviť odpovedať mi na otázky.

 

„Dobre... tak ja ju zoženiem.“ odpovedala som mu a dúfala že mu to nedôjde. Mýlila som sa.

 

Už som bola skoro pri dverách keď sa ozval. „Tvoja krv by stačila.“

 

Och... stále to nechápal.... „Severus, moja krv nestačí... ona už nie je... vhodná...“ Počula som jeho hlboký nádych. Konečne...

 

Otvorila som dvere a vyšla z miestnosti. Nebol čas sa teraz zamýšľať nad tým čo sa stalo...keby bolo po mojom nikdy by sa to nedozvedel. No nemohla som tomu zabrániť.  Premiestnila som sa pred Rokfort a utekala ku hradu. Všade bolo ticho...každý spal. V tichosti som sa dostala do Chrabromilskej miestnosti a zobudila Rose.

 

„Ahoj... je mi ľúto že ťa takto budím... potrebujem ale od teba niečo... trochu tvojej krvi.“

 

Prekvapene na mňa pozrela. „Dobre,“ vysúkala zo seba.

 

„Ďakujem a dobrú noc.“ Usmiala som sa na ňu a uháňala naspäť.

 

Elixír už bol skoro hotový. Nakvapkal tam krv a posledný krát ho zamiešal. Keď ho konečne dostal George, vydýchla som si...už zostávalo len čakať, kým sa preberie. Poppy odišla späť do hradu...a mi sme osameli. Vyčerpane som sa zrútila do kresla v knižnici. A po chvíli zaspala. Až ráno, keď som sa zbudila všimla som si že ma niekto prikryl a zapálil oheň v chladnej miestnosti.

 

 

Poslední komentáře
02.01.2009 15:48:42: Tak novoroční kapitola je fantastická. Doufám, že ti rychlé přidávání vydrží, protožr jsem napnutá j...
01.01.2009 18:51:01: děkuju za pochvalu...tahle povídka se úžasně rozjela :D nahodila si skvělé tempo přidávání kapitol!!...
01.01.2009 14:38:39: wow :) pokracuje to stale zaujimavejsie...super kappitolka..