HP Fanfiction

Novinky

Diskusia

Potomkovia hrdinov

4.kapitola

4. Kapitola- Lili Potterová

 

Kráčala som hore schodmi. V celom dome bolo už úplné ticho. Kým som dokončila ochranné kúzla domu, všetci si išli ľahnúť. Teraz sa ozývalo len vŕzganie starých schodov a vo vzduchu sa vznášal prach. Na horných poschodiach nebol dlho nik, a tak sa tam nemuselo upratovať. Pani Weasleyová chodila opatrovať Snapa, kým to potreboval, ale teraz sa dokázal postarať o seba sám a nestál o spoločnosť. Zaklopala som. Chvíľu bolo ticho, ale vedela som, že nespí. S pod dverí prenikalo svetlo a z vnútra sa ozývalo otáčanie stránok knihy.  Ozval sa chladný hlas. Vošla som...

 

 Na posteli ležal muž, v ruke mal starú, ošúchanú knihu. Chrbtom sa opieral  o vankúše a jeho čierne vlasy mu padali na ramená. Jediné čo svedčilo o jeho veku, boli sivé pramienky vlasov, ktoré sa na niektorých miestach leskli vo svetle. Uprel na mňa svoj chladný pohľad. Keď prižmúril oči, objavili sa mu okolo nich vrásky.

 

„Viem, že je neskoro, ale musím s vami hovoriť,“ znela som asi príliš neústupne, inak by ma vyhodil, hneď ako som vošla.

 

„Povedal som im už všetko, tak čo ešte chcete?“

 

„Áno, povedali ste mi toho veľa, ale aj tak by som to rada počula od vás.“ Podišla som k posteli a sadla si do kresla pri nej.

 

 Zatváril sa prekvapene. „Kto ste? Ešte som vás tu nevidel.“

 

 „To ma neprekvapuje. Práve som prišla a momentálne som na čele rádu.“

 

Asi vytušil, že viac sa už nedozvie. „V poriadku, poviem to ešte raz. Pred niekoľkými týždňami vtrhli do domu a zajali ma. Pár dni som strávil zavretých v cele, až ma raz vyvliekli a postavili rovno pred Voldemorta. Čo ma ale prekvapilo bolo, že nenasledovalo žiadne, poriadne mučenie.“

 

„Žiadne... poriadne? Ako to myslíte?“ skočila som mu do reči.

 

„Bolo to len pár cruciatov nič viac. Potom ma odviedli do cely a držali ďalšie týždne, až ste tam nevtrhli a nevytiahli ma z tej diery.“

 

 Zamračila som sa. „A to neviete ani dôvod, prečo vás tam držali?“

 

 Divne sa na mňa pozrel a potom uhol pohľadom. „Poviem vám to, ale len v prípade, ak mi sľúbite, že mu neublížite.“

 

 „Neublížime komu?“ No on mlčal. „V poriadku sľubujem.“

 

Aj tak sa zatváril dosť nedôverčivo, ale pokračoval. „Môj syn sa k nim musel pridať, aby mi neublížili. Preto ma tam držali tak dlho. A som si istý, že mu Voldemort ani nepovedal, že ma už nedrží.“

 

Aha, takže syn. Zaujímavé to by sa dalo využiť. „Dobre. Svoj sľub dodržím. Zajtra vás presuniem do domu, kde budete v bezpečí. Ak váš syn prijme moju dohodu, príde vás navštíviť. Dobrú noc.“

 

Zdvihla som sa a vyšla z izby. Tak to by sme mali. Konečne si aspoň na chvíľu môžem ísť ľahnúť. Vošla do svojej izby. Teda skôr do izby Lili a svoje oblečenie premenila na príjemné pyžamo. Zajtrajšok je dôležitý. Stretnutie rádu už bude krátke, všetky informácie som sa už dozvedela. Jediné čo musím urobiť, je rozdeliť úlohy, a potom sa môžem postarať o svoje druhé ja.

 

––––––––––––––––––––––––––

„Má ešte niekto nejakú otázku?“

 

 „Ešte jedna by tu bola,“ ozvala sa riaditeľka.

 

 „Áno,“ otočila som sa na ňu prekvapene.

 

 „Lili Potterová sa nám stratila.“

 

 Čakala som, že to príde. Celú noc som premýšľala nad riešením a najlepšie bude, povedať aspoň čiastočnú pravdu. „Tá sa skrýva u mňa. Povedala som jej, že vám má napísať... ale ako vidím neurobila to. No dobre, hneď ako prídem pošlem ju sem s Félixom.“

 

„Ona je u vás?.... No to ani nie je pravda. Pátrame po nej odkedy ušla.“ Rozčuľovala sa Hermiona a ostatní jej prikyvovali.

 

 „Mrzí ma to.“ Povedala som, aj keď som vedela, že to budem musieť povedať, až keď budem Lili. Teraz ma čakala, už len druhá časť plánu, tá ťažšia.

 „Súhlasili by ste aby Lili odišla do Rokfortu? Myslím, že to bude asi najrozumnejšie riešenie. Tu by mala priveľa informácií a mohla by niečo urobiť na vlastnú päsť.“

 

 Ron prikývol. „Asi to bude najlepšie riešenie. Je presne ako Harry.“

 

Otočila som sa na riaditeľku. „Nebude to problém?“

 

 „Ale kdeže, nebude, a aspoň si tam nájde priateľov, a popri škole zabudne na všetky problémy.“

 

To určite, pomyslela som si, skôr budem mať ešte jeden na viac, úlohy, ale snáď to budú veci, ktoré som už mala a nebudú zaberať priveľa času. „Tak, ak je to všetko... pôjdem. Pošlem vám sem Lili. Všetky veci sem premiestnim a myslím, že má aj všetko do školy. Takže sa o to nemusíte starať. Zajtra by som potrebovala päť ľudí, ktorí s ňou pôjdu na nástupište. Nechám to na vás, len ich musí byť päť. Oznámim vám, kedy bude ďalšie stretnutie, ale skôr ako o mesiac to nebude. Tých čo budem potrebovať zavolám.“ Vstala som a vykročila k dverám.

 

–––––––––––––––––––––––

„Lili! Ako si mohla ujsť. Vieš ako sme sa báli. Vieme, že sa trápiš kvôli rodičom, ale to ešte nebol dôvod aby si ušla.“

 

 Všetci sa zhromaždili v kuchyni a hneď, ako som sa premiestnila vrhli sa na mňa. Najprv ma poobjímali a teraz začali kričať. Mohlo to byť aj lepšie. A keďže je ich tu tak veľa predpokladám, že ešte neskončili.

 

„Nie som malé dieťa. Som dospelá a potrebovala som odtiaľto preč.“ Hups, to som nemala povedať, akosi pani Weasleyová s Hermionou začali naberať nepríjemný odtieň.

 

„Dospelá!“ kričala Hermiona. „Skús sa tak správať. A ak si potrebovala odtiaľto preč, stačilo povedať. Mohol s tebou hocikto zostať, niekde kam si chcela ísť.“ Rozhodila rukami a klesla na stoličku.

 

 „Bolo to od teba nezodpovedné Lili. Sklamala si nás.“

Tentoraz som sa začala hnevať aj ja. Áno, ušla som, ale aj napriek tomu, že nevedeli dôvod nemali právo ma takto obviňovať. Dávno som bola dospelá a keď som chcela odísť, alebo byť sama, mala som nato právo. Chápala som, že sa o mňa boja, ale nemôžu ma strážiť stále, aj keď veria, že som taká slabá, ako o mne tvrdil otec.

 „Nesklamala som vás, ale svojich rodičov a tými, vy nie ste. Nemáte právo niečo také povedať. Ak chcem byť sama, alebo chcem odísť, tak pôjdem. Nebudete ma tu držať.“

 

Každý sa na mňa prekvapene pozeral. Vzdychla som. Zobrala do ruky svoj kufor a vybrala som sa ku dverám tam som sa ale ešte otočila. „Mrzí ma to, ale je to pravda, a stojím si za tým.“

 

Otočila som sa a išla hore do svojej izby. Napriek tomu som nemohla nepočuť ich slová. No dobre tak som ich skôr počúvala, mala som tam odpočúvacie kúzlo.

 

„Hermiona,  ukľudni sa.“ Povedal Ron a začula som kroky a vŕzganie stoličky, ako si k nej sadol.

 

„V jednom má pravdu je dospelá, ale nechápe, že ju chceme chrániť. Ale nemali ste na ňu kričať, tým ste nič nedosiahli, ako ste sami videli. Je presná kópia svojho otca.“

 

 Niekto v miestnosti sa zasmial. „Pri večeri sa ešte raz v pokoji porozprávame, ale prosím vás bez kriku,“ opäť sa ozval Ron.

 

 Potom, bolo počuť už len bežnú debatu a búchanie hrncov ako pani Weasleyová pripravovala večeru. Tak, to by sme mali. Vedela som, že to nebude ľahké, aj keď toto som nečakala. Jediné, čo som naozaj neznášala a to veľmi dobre vedia je, keď na mňa  niekto reve ako nepríčetný. No nič, ešte prežiť ten rozhovor pri večeri. Zajtra už budem sedieť vo vlaku do Rokfortu a konečne si budem môcť plniť obe úlohy s menším strachom, že ma odhalia. Neviem si ani predstaviť, ten krik vtedy. Zasmiala som sa.

 

Na smiech, by to ale nebolo. Zrútil by sa tak celý plán a všetky tie roky utajovania mojím otcom, to nesmiem dopustiť. No ako sa zdá nikomu ani len nenapadlo, že by som mohla byť Isabel. Ani jeden v miestnosti sa nepozastavil nad tou podobou. Dumbledor mal pravdu, nikto ma nespozná. Pousmiala som sa.

 

 O chvíľu niekto zaklopal na dvere. Teddy nakukol dnu. Za ním boli ďalšie hlavy. „Tak je to pravda,“ pribehol k posteli a objal ma.

 

 „Vrátila si sa,“ povedala Rose a Hugo ju nasledoval.

 

„Áno vrátila,“ usmiala som sa na nich a kývla im, aby si sadli na posteľ.

 

Ďalšiu hodinu mi rozprávali o tom, ako trávili prázdniny. Teddy bude jediní z nich, kto bude so mnou v ročníku. Takže nemusím dávať taký pozor, keďže do dievčenských spální nemôže. Rose nastupuje do piateho ročníka a Hugo do tretieho. Ale keďže sú po mame, budú celý čas zabraný v knihách.

 

Z mojich myšlienok ma vytrhol až Teddy, keď oznámil, že je čas, aby sme išli na večeru.

 

Tak už len prežiť tento večer a všetko môže prebiehať tak, ako má...     

 

 

Žádné komentáře